Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)3fd/375422.a14bf4.pdf
PDF · 98.71 KB
No categories available
2Tost/34/2010
Legal thesis Official
Najvyšší súd 2 Tost 34/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej
veci vyžiadanej osoby Š. K. pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 3 Trestného zákona
Českej republiky a iné na neverejnom zasadnutí 6. decembra 2010 v Bratislave o sťažnosti
vyžiadanej osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 12. novembra 2010, sp. zn.
3 Ntc 6/2010, takto
rozhodol:
Podľa 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby Š. K. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením Krajský súd v Trnave rozhodol, že podľa § 16 ods. 1 zák. č.
154/2010 o Európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len zákon o EZR) sa Š. K. berie do
vydávacej väzby. Tomuto rozhodnutiu predchádzalo vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu
orgánmi Českej republiky (Obvodný súd pre Prahu 3) a vzatie menovaného
do predbežnej väzby uznesením Krajského súdu v Trnave z 28. októbra 2010, sp. zn.
3 Ntc 6/2010, ktorá plynie od 26. októbra 2010.
Proti uzneseniu podala sťažnosť vyžiadaná osoba prostredníctvom obhajcu, v ktorej
namieta dôvodnosť a odôvodnenie dotknutého rozhodnutia. Konkrétne uvádza:
„S týmto odôvodnením sa nestotožňujem. Ja sa stále zdržiavam v Š., na adrese N., kde
som riadne prihlásený k pobytu. O tejto skutočnosti vedia na miestnom úrade. Do 24.02.2010
som býval na adrese Š., K.. Z Českej republiky mi nebola do miesta môjho bydliska zaslaná
žiadna zásielka. Z týchto skutočností vyplýva, že nie je potrebné zabezpečovať moju
prítomnosť na území Slovenskej republiky, pretože ja sa na území Slovenskej republiky, na
adrese môjho trvalého pobytu riadne zdržiavam a nie je odôvodnená ani obava z marenia
účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze. Od obmedzenia mojej osobnej slobody až
doposiaľ, som k týmto skutočnostiam nebol vypočutý priamo pred súdom, ktorý rozhodoval
tak o vzatí mojej osoby do predbežnej väzby, ako aj do vydávacej väzby a preto sa súd
nemohol dostatočne oboznámiť s mnou uvádzanými skutočnosťami.
Z toho dôvodu žiadam, aby nadriadený súd zrušil sťažnosťou napadnuté uznesenie
Krajského súdu v Trnave a prepustil ma z vydávacej väzby na slobodu.“
Š. K. podal, resp. odôvodnil sťažnosť aj osobným písomným podaním. Najvyššiemu
súdu boli predložené i ďalšie dve jeho predchádzajúce podania, adresované priamo tomuto
súdu, ktoré sú obsahovo sťažnosťami proti predchádzajúcemu uzneseniu Krajského súdu v
Trnave o vzatí do predbežnej väzby. Keďže menovaný bol už v medziobdobí vzatý týmto
súdom do vydávacej väzby, najvyšší súd ich považoval za súčasť sťažnostných dôvodov proti
rozhodnutiu o vzatí do tejto (vydávacej) väzby, na ktorú sa predbežná väzba transformovala.
Obsahom dôvodov, formulovaných vyžiadanou osobou sú v podstatnom súhrne
okolnosti, prezentované prostredníctvom obhajcu, teda zdržiavanie sa na uvádzanej adrese
v Š. a nevypočutie sudcom v doterajšom priebehu vydávacieho konania pred rozhodnutím
o väzbe. Okrem toho namieta potrebu svojej prítomnosti v Slovenskej republike, kde je proti
nemu vedené trestné stíhanie v L. pre prečin krádeže, ktoré bolo prerušené a tiež z dôvodu
výkonu trestu verejnoprospešných prác, ktorý mu bol uložený právoplatným rozsudkom
Okresného súdu Galanta z 24. septembra 2010.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nadriadený súd Krajského súdu v Trnave
v zmysle § 191 ods. 2 písm. b/ Tr. por. preskúmal podľa § 192 ods. 1 na základe podanej
sťažnosti správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil,
že sťažnosť nie je dôvodná.
Krajský súd správne aplikoval ustanovenia zákona o EZR, a v zmysle jeho § 1 ods. 2
subsidiárne i Trestného poriadku z hľadiska konania i rozhodnutia o predmetnej otázke
a v rozhodnutí identifikoval svojmu rozhodnutiu predchádzajúce procesné úkony orgánov
štátu pôvodu a príslušných slovenských orgánov, vrátane návrhu prokurátora Krajskej
prokuratúry v Trnave. Tiež citoval ustanovenie § 16 ods. 1 zákona o EZR, ktorý bol
základným podkladom na rozhodnutie.
Z hľadiska dôvodov sťažnosti vyžiadanej osoby je potrebné dodať nasledovné:
Inštitút vydávacej väzby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze (§ 16 zákona
o EZR) má iný charakter než väzba v rozsahu jej úpravy v štvrtej hlave prvej časti Trestného
poriadku.
To platí aj o dôvodoch tejto väzby. Je síce tiež prostriedkom na zabezpečenie účasti
osoby obvineného v konaní (v tomto prípade vydávacom), jej dôvody však nie sú vymedzené
tak striktne ako v ustanovení § 71 Tr. por.
Nie je teda potrebné na základe doteraz zistených konkrétnych skutočností
konštatovať obavu z úteku, ovplyvňovania dokazovania alebo ďalšieho páchania trestnej
činnosti v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/ Tr. por. Taktiež súd nepreskúmava
dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutku, pre ktorý je osoba vyžiadaná a správnosť právnej
kvalifikácie tohto činu z hľadiska práva štátu pôvodu (z hľadiska právneho poriadku
Slovenskej republiky naposledy uvedenú otázku skúma až pri rozhodovaní o výkone
európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 22 ods. 3 až 5, a to v súvislostiach použitia § 23
zákona o EZR).
Konštatovanie potreby zabezpečenia účasti vyžiadanej osoby, resp. zabránenie
zmarenia účelu vydávacieho konania, ktoré je právnym dôvodom napadnutého rozhodnutia
v zmysle § 16 ods. 1 zákona o EZR, teda nemôže byť spochybnené údajmi uvedenými
v podanej sťažnosti týkajúcimi sa údajného miesta hláseného pobytu vyžiadanej osoby
a zdržiavaním sa na tomto mieste.
Keďže sa trestné konanie vedie v cudzine, nemožno požadovať a nie je možné
vyčerpanie iných, procesne podporených represívnych prostriedkov vo vzťahu
k zabezpečeniu osoby obvineného orgánmi Českej republiky (ako je predvedenie). Faktom
pri tom je, že Š. K. je týmito orgánmi stíhaný pre viacero trestných činov s trestnou sadzbou
až (podľa údajov vydaného európskeho zatýkacieho rozkazu) na 8 rokov trestu odňatia
slobody (s čím súvisí, že odsekom v predmetnom rozkaze neoznačená kvalifikácia je daná
podľa § 247 ods. 3 Tr. zák. Českej republiky).
Š. K. je súčasne je stíhaný v Slovenskej republike pre prečin podľa § 212 ods. 1 písm.
a/ Tr. zák. Pokiaľ sa na túto okolnosť odvoláva (rovnako ako na už tuzemským súdom
uložený trest verejnoprospešných prác), bude vecou Krajského súdu v Trnave vysporiadať sa
s touto otázkou pri rozhodovaní o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu
na základe už prokurátorom podaného návrhu, v rozsahu a súvislostiach už vyššie označených
zákonných kritérií (rovnako ako s otázkou premlčania, pretraktovanou už v návrhu
prokurátora na vzatie do predbežnej väzby, a to z hľadiska kritérií § 23 ods. 1 písm. e) zákona
o EZR). Pri rozhodovaní o vydávacej väzbe ide o zabezpečenie vyžiadanej osoby na účel
tohto konania, nie však o prejudikovanie rozhodnutia, ktoré je jeho výsledkom (ak nejde
o obligatórne vzatie do vydávacej väzby naviazané na rozhodnutie o vykonaní európskeho
zatýkacieho rozkazu podľa § 16 ods. 2 zákona o EZR).
Pokiaľ ide o v sťažnosti namietané doterajšie nevypočutie súdom v rámci tohto
konania, ide tiež o rozdiel oproti rozhodovaniu o väzbe v konaní vedenom na základe
obvinenia orgánmi Slovenskej republiky. K výsluchu, resp. osobnému vyjadrovaniu
sa k relevantným okolnostiam môže dôjsť následne pri rozhodovaní o výkone európskeho
zatýkacieho rozkazu, a to vždy na základe žiadosti vyžiadanej osoby alebo jej obhajcu, ktorá
ma za následok konanie verejného zasadnutia (§ 22 ods. 3 zákona o EZR). Od rozhodnutia
o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu potom bude závisieť i ďalšie trvanie väzby
v zmysle § 16 ods. 3 písm. b), resp. § 16 ods. 2 a § 22 ods. 8 a 9 zákona o EZR.
Len na dôvažok možno podotknúť, že ide o pozbavenie slobody podľa Čl. 5 ods. 1
písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na ktoré sa (na rozdiel
od písm. c) tohto odseku) nevzťahujú práva podľa Čl. 5 ods. 3 Dohovoru.
Na základe uvedeného je potrebné konštatovať vecnú a právnu správnosť rozhodnutia
Krajského súdu v Trnave a naopak neodôvodnenosť podanej sťažnosti, ktorú ako takú
najvyšší súd zamietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 6. decembra 2010
JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Libor Duľa
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková