Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/34/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej

veci vyžiadanej osoby Š. K. pre trestný čin krádeže podľa

Českej republiky a iné na neverejnom zasadnutí 6. decembra 2010 v Bratislave o sťažnosti

vyžiadanej osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 12. novembra 2010, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa 193 ods. 1 písm. c/ sťažnosť vyžiadanej osoby Š. K. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajský súd v Trnave rozhodol, že podľa § 16 ods. 1 zák. č.

154/2010 o Európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len zákon o EZR) sa Š. K. berie do

vydávacej väzby. Tomuto rozhodnutiu predchádzalo vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu

orgánmi Českej republiky (Obvodný súd pre Prahu 3) a vzatie menovaného

do predbežnej väzby uznesením Krajského súdu v Trnave z 28. októbra 2010, sp. zn.

, ktorá plynie od 26. októbra 2010.

Proti uzneseniu podala sťažnosť vyžiadaná osoba prostredníctvom obhajcu, v ktorej

namieta dôvodnosť a odôvodnenie dotknutého rozhodnutia. Konkrétne uvádza:

„S týmto odôvodnením sa nestotožňujem. Ja sa stále zdržiavam v Š., na adrese N., kde

som riadne prihlásený k pobytu. O tejto skutočnosti vedia na miestnom úrade. Do 24.02.2010

som býval na adrese Š., K.. Z Českej republiky mi nebola do miesta môjho bydliska zaslaná

žiadna zásielka. Z týchto skutočností vyplýva, že nie je potrebné zabezpečovať moju

prítomnosť na území Slovenskej republiky, pretože ja sa na území Slovenskej republiky, na

adrese môjho trvalého pobytu riadne zdržiavam a nie je odôvodnená ani obava z marenia

účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze. Od obmedzenia mojej osobnej slobody až

doposiaľ, som k týmto skutočnostiam nebol vypočutý priamo pred súdom, ktorý rozhodoval

tak o vzatí mojej osoby do predbežnej väzby, ako aj do vydávacej väzby a preto sa súd

nemohol dostatočne oboznámiť s mnou uvádzanými skutočnosťami.

Z toho dôvodu žiadam, aby nadriadený súd zrušil sťažnosťou napadnuté uznesenie

Krajského súdu v Trnave a prepustil ma z vydávacej väzby na slobodu.“

Š. K. podal, resp. odôvodnil sťažnosť aj osobným písomným podaním. Najvyššiemu

súdu boli predložené i ďalšie dve jeho predchádzajúce podania, adresované priamo tomuto

súdu, ktoré sú obsahovo sťažnosťami proti predchádzajúcemu uzneseniu Krajského súdu v

Trnave o vzatí do predbežnej väzby. Keďže menovaný bol už v medziobdobí vzatý týmto

súdom do vydávacej väzby, najvyšší súd ich považoval za súčasť sťažnostných dôvodov proti

rozhodnutiu o vzatí do tejto (vydávacej) väzby, na ktorú sa predbežná väzba transformovala.

Obsahom dôvodov, formulovaných vyžiadanou osobou sú v podstatnom súhrne

okolnosti, prezentované prostredníctvom obhajcu, teda zdržiavanie sa na uvádzanej adrese

v Š. a nevypočutie sudcom v doterajšom priebehu vydávacieho konania pred rozhodnutím

o väzbe. Okrem toho namieta potrebu svojej prítomnosti v Slovenskej republike, kde je proti

nemu vedené trestné stíhanie v L. pre prečin krádeže, ktoré bolo prerušené a tiež z dôvodu

výkonu trestu verejnoprospešných prác, ktorý mu bol uložený právoplatným rozsudkom

Okresného súdu Galanta z 24. septembra 2010.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nadriadený súd Krajského súdu v Trnave

v zmysle preskúmal podľa na základe podanej

sťažnosti správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil,

že sťažnosť nie je dôvodná.

Krajský súd správne aplikoval ustanovenia zákona o EZR, a v zmysle jeho § 1 ods. 2

subsidiárne i z hľadiska konania i rozhodnutia o predmetnej otázke

a v rozhodnutí identifikoval svojmu rozhodnutiu predchádzajúce procesné úkony orgánov

štátu pôvodu a príslušných slovenských orgánov, vrátane návrhu prokurátora Krajskej

prokuratúry v Trnave. Tiež citoval ustanovenie § 16 ods. 1 zákona o EZR, ktorý bol

základným podkladom na rozhodnutie.

Z hľadiska dôvodov sťažnosti vyžiadanej osoby je potrebné dodať nasledovné:

Inštitút vydávacej väzby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze (§ 16 zákona

o EZR) má iný charakter než väzba v rozsahu jej úpravy v štvrtej hlave prvej časti Trestného

poriadku.

To platí aj o dôvodoch tejto väzby. Je síce tiež prostriedkom na zabezpečenie účasti

osoby obvineného v konaní (v tomto prípade vydávacom), jej dôvody však nie sú vymedzené

tak striktne ako v ustanovení

Nie je teda potrebné na základe doteraz zistených konkrétnych skutočností

konštatovať obavu z úteku, ovplyvňovania dokazovania alebo ďalšieho páchania trestnej

činnosti v zmysle , alebo c/ Taktiež súd nepreskúmava

dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutku, pre ktorý je osoba vyžiadaná a správnosť právnej

kvalifikácie tohto činu z hľadiska práva štátu pôvodu (z hľadiska právneho poriadku

Slovenskej republiky naposledy uvedenú otázku skúma až pri rozhodovaní o výkone

európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 22 ods. 3 až 5, a to v súvislostiach použitia § 23

zákona o EZR).

Konštatovanie potreby zabezpečenia účasti vyžiadanej osoby, resp. zabránenie

zmarenia účelu vydávacieho konania, ktoré je právnym dôvodom napadnutého rozhodnutia

v zmysle § 16 ods. 1 zákona o EZR, teda nemôže byť spochybnené údajmi uvedenými

v podanej sťažnosti týkajúcimi sa údajného miesta hláseného pobytu vyžiadanej osoby

a zdržiavaním sa na tomto mieste.

Keďže sa trestné konanie vedie v cudzine, nemožno požadovať a nie je možné

vyčerpanie iných, procesne podporených represívnych prostriedkov vo vzťahu

k zabezpečeniu osoby obvineného orgánmi Českej republiky (ako je predvedenie). Faktom

pri tom je, že Š. K. je týmito orgánmi stíhaný pre viacero trestných činov s trestnou sadzbou

až (podľa údajov vydaného európskeho zatýkacieho rozkazu) na 8 rokov trestu odňatia

slobody (s čím súvisí, že odsekom v predmetnom rozkaze neoznačená kvalifikácia je daná

podľa § 247 ods. 3 Tr. zák. Českej republiky).

Š. K. je súčasne je stíhaný v Slovenskej republike pre prečin podľa § 212 ods. 1 písm.

a/ Tr. zák. Pokiaľ sa na túto okolnosť odvoláva (rovnako ako na už tuzemským súdom

uložený trest verejnoprospešných prác), bude vecou Krajského súdu v Trnave vysporiadať sa

s touto otázkou pri rozhodovaní o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu

na základe už prokurátorom podaného návrhu, v rozsahu a súvislostiach už vyššie označených

zákonných kritérií (rovnako ako s otázkou premlčania, pretraktovanou už v návrhu

prokurátora na vzatie do predbežnej väzby, a to z hľadiska kritérií § 23 ods. 1 písm. e) zákona

o EZR). Pri rozhodovaní o vydávacej väzbe ide o zabezpečenie vyžiadanej osoby na účel

tohto konania, nie však o prejudikovanie rozhodnutia, ktoré je jeho výsledkom (ak nejde

o obligatórne vzatie do vydávacej väzby naviazané na rozhodnutie o vykonaní európskeho

zatýkacieho rozkazu podľa § 16 ods. 2 zákona o EZR).

Pokiaľ ide o v sťažnosti namietané doterajšie nevypočutie súdom v rámci tohto

konania, ide tiež o rozdiel oproti rozhodovaniu o väzbe v konaní vedenom na základe

obvinenia orgánmi Slovenskej republiky. K výsluchu, resp. osobnému vyjadrovaniu

sa k relevantným okolnostiam môže dôjsť následne pri rozhodovaní o výkone európskeho

zatýkacieho rozkazu, a to vždy na základe žiadosti vyžiadanej osoby alebo jej obhajcu, ktorá

ma za následok konanie verejného zasadnutia (§ 22 ods. 3 zákona o EZR). Od rozhodnutia

o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu potom bude závisieť i ďalšie trvanie väzby

v zmysle § 16 ods. 3 písm. b), resp. § 16 ods. 2 a § 22 ods. 8 a 9 zákona o EZR.

Len na dôvažok možno podotknúť, že ide o pozbavenie slobody podľa Čl. 5 ods. 1

písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na ktoré sa (na rozdiel

od písm. c) tohto odseku) nevzťahujú práva podľa Čl. 5 ods. 3 Dohovoru.

Na základe uvedeného je potrebné konštatovať vecnú a právnu správnosť rozhodnutia

Krajského súdu v Trnave a naopak neodôvodnenosť podanej sťažnosti, ktorú ako takú

najvyšší súd zamietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 6. decembra 2010

JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková