Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžnč/4/2010

Najvyšší súd 3 Sţnč/4/2010 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: J. Š., t.č.

Ú., proti odporcovi: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátova č. 1, Bratislava, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

I.

Navrhovateľ podaním označeným ako ţaloba, doručeným Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky dňa 28.07.2010, sa domáhal, aby súd začal konanie proti nečinnosti odporcu a ţiadal, aby mu uloţil povinnosť konať vo veci jeho ţiadosti vyššiemu nadriadenému o preskúmanie vybavenia priestupku v konaní Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou č. k. ÚVTOS -08. Navrhovateľ bol toho názoru, ţe nečinnosť odporcu spočíva v tom, ţe nevykoval potrebné úkony, nevydal ţiadne rozhodnutie a ani nedoručil ţiadne upovedomenie o výsledku podanej ţiadosti.

Navrhovateľ sa svojím podaním zo dňa 18.09.2009 domáhal vyslovenia povinnosti

voči riaditeľovi ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou konať a rozhodnúť, pretoţe podľa navrhovateľa nepostupoval v zmysle príslušných ustanovení o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v konaní pod sp. zn. ÚVTOS 9-102/11-08 proti J. D., príslušníkovi Zboru

väzenskej a justičnej stráţe. Navrhovateľ uviedol, ţe bol disciplinárne potrestaný na základe iniciatívy a obvinenia npor. D., čo sa nepreukázalo ako pravdivé, no malo to určité následky, preto podal návrh na začatie konania o priestupku proti npor. D. Riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou oznámil navrhovateľovi podaním sp. zn. ÚVTOS 9-102/11-08 zo dňa 26.01.2009, ţe npor. D. nebolo uloţené ţiadne disciplinárne opatrenie podľa , pretoţe jeho konanie nemalo znaky priestupku. Zároveň mu oznámil, ţe má moţnosť podľa poţiadať vyššieho nadriadeného o preskúmanie vybavenia priestupku. Na to navrhovateľ poţiadal ţiadosťou zo dňa 27.01.2009 riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou o preskúmanie vybavenia priestupku podľa Riaditeľ postupoval správne, keď oznámil navrhovateľovi podaním sp. zn. ÚVTOS -09 zo dňa 03.02.2009, ţe ţiadosť o preskúmanie vybavenia priestupku postupuje vyššie nadriadenému orgánu, Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráţe.

II.

Odporca vo vyjadrení zo dňa 18.08.2010 uviedol, ţe na základe zisteného skutkového

stavu a po dôkladnom preštudovaní spisových materiálov mal za preukázané, ţe došlý podnet navrhovateľa neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci v zmysle . Podľa sa rozhodnutie o odloţení veci nevydáva. O odloţení veci sa upovedomí len poškodený, ktorým je v zmysle ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda. Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráţe preto nebolo povinné preskúmať vybavenie priestupku v zmysle , pretoţe priestupok sa nestal a ani navrhovateľ nie je poškodeným, nakoľko mu nebola spôsobená majetková škoda. Na základe uvedených skutočností odporca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky predmetnú ţalobu zamietol v plnom rozsahu.

III.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2

písm. b/ (ďalej len „“), preskúmal vec bez nariadenia pojednávania ( veta prvá ) a dospel k záveru, ţe návrh je neprípustný, a preto ho podľa veta štvrtá zamietol.

Podľa osobitný zákon môţe ustanoviť osoby,

ktorých konanie, ktoré má znaky priestupku, sa prejedná podľa osobitného zákona.

Na prejednanie konania príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráţe, ktoré má znaky

priestupku sa v súlade s vzťahuje v plnom rozsahu

Podľa zákona č o priestupkoch ak správny orgán vec

neodloží, ani nezistí dôvod pre postúpenie veci inému orgánu, začne konanie o priestupku bezodkladne, najneskôr do 30 dní.

Podľa zákona č o priestupkoch v konaní o priestupku sú

účastníkmi konania

a) obvinený z priestupku, b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom, c) vlastník veci, ktorá môţe byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci, d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1.

Podľa o štátnej sluţbe príslušníkov o štátnej sluţbe

príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície, ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej náhradu, pôsobí nadriadený, ktorý vo veci koná, na to, aby bola škoda dobrovoľne uhradená. Ak škoda nebude dobrovoľne uhradená, odkáţe poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán.

Podľa správny orgán vec ďalej odloží,

keď došlé oznámenie (§ 67 ods. 2) neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71.

Podľa rozhodnutie o odložení veci sa nevydáva.

O odložení veci sa upovedomí len poškodený.

Podľa podkladom na začatie konania o priestupku

je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní.

Podľa o spôsobe vybavenia priestupku upovedomí

nadriadený poškodeného a navrhovateľa, ak o to poţiadali.

Podľa poškodený alebo navrhovateľ môţe poţiadať

vyššieho nadriadeného o preskúmanie vybavenia priestupku; o tomto oprávnení musia byť poškodený a navrhovateľ poučení.

Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, ţe sa nahrádza len majetková škoda,

t.j. len škoda, ktorú moţno vyjadriť v peniazoch. Nie je to vţdy len škoda vzniknutá tým, ţe bol priestupkom zmenšený majetok poškodeného, ale aj iná materiálna škoda, napr. ujma vzniknutá poškodením veci, náklady liečenia, dávky nemocenského alebo dôchodkového

zabezpečenia. Ide teda o takú materiálnu ujmu, ktorú moţno buď napraviť alebo zmierniť uvedením do pôvodného stavu alebo peňaţnou náhradou. Poškodený je v takom prípade účastníkom priestupkového konania. To znamená, ţe má právo doţadovať sa, aby správny orgán rozhodol v rozhodnutí aj o náhrade škody (z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške uplatňuje na náhradu škody). V tomto prípade navrhovateľovi majetková škoda nevznikla, preto nemôže byť ani účastníkom priestupkového konania, ak by začalo.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu senát zistil, ţe dňa 31.03.2008 bolo

správnym orgánom – kpt. Mgr. S. vydané rozhodnutie o disciplinárnom treste, ktorým bol odsúdenému J. Š. uloţený disciplinárny trest celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu na dobu 10 dní. Voči rozhodnutiu podal odsúdený odvolanie. Dňa 06.06.2008 bolo vydané rozhodnutie o odvolaní, ktorým odvolací orgán (vedúci oddelenia výkonu trestu) napadnuté rozhodnutie zrušil a zároveň vrátil vec na nové konanie. Bolo potrebné, aby vo veci opätovne rozhodol prvostupňový správny orgán.

Voči novému prvostupňovému rozhodnutiu o disciplinárnom treste zo dňa 25.07.2008

odsúdený J. Š. opäť podal odvolanie. Dňa 02.10.2008 bolo vydané rozhodnutie o odvolaní, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie o disciplinárnom treste zo dňa 25.07.2008 zrušené. Záznam o disciplinárnom previnení zo dňa 21.11.2008 bol spísaný na základe šetrenia zo dňa 19.11.2008. Príslušník s disciplinárnou právomocou však nepreukázal vinu odsúdeného J. Š., disciplinárny trest mu neuloţil a vec riešil pohovorom.

Npor. J.D. nemá disciplinárnu právomoc a právne posúdenie disciplinárneho

previnenia odsúdeného nie je v jeho právomoci. O disciplinárnom previnení odsúdeného spisuje záznam na predpísanom tlačive. K uvedeným skutočnostiam podal npor. D. vysvetlenie. Podľa odporcu nebolo preukázané, ţe by konanie npor. D. malo znaky priestupku, resp. bolo disciplinárnym previnením.

Navrhovateľovi odsúdenému J.Š. bolo oznámené, ţe npor. J.D. nebolo uloţené ţiadne

disciplinárne opatrenie v zmysle

Navrhovateľ podal žiadosť vyššiemu nadriadenému o preskúmanie vybavenia

priestupku. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že sa priestupok nestal a keďže navrhovateľ nie je v tomto konaní poškodeným, pretože mu nebola spôsobená majetková škoda, ani navrhovateľom podľa , odporca nemá zákonnú povinnosť preskúmať vybavenie priestupku v zmysle v prípade, keď prvostupňový správny orgán správne konanie nezačal a vec odložil.

Podľa súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením.

Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môţe na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺţiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa začína podaním ţaloby, ktorá musí

obsahovať tvrdenie, ţe orgán verejnej správy nekoná bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, ţe je v konaní nečinný. Nečinnosť je v podstate pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predloţené na rozhodnutie, aj keď niet ţiadnej zákonnej alebo faktickej prekáţky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov (napr. vykonávanie úkonov bez vedomia účastníkov, opomenutie predvolať účastníka) alebo v zbytočných prieťahoch (v nerobení ţiadnych úkonov) pri postupe správneho orgánu, ale môţe sa prejaviť aj v tom, ţe namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok právomoci a vec vybaví listom alebo informáciou, prípadne konanie zastaví záznamom v spise a pod.

S poukazom na uvedené dospel senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

k záveru, ţe návrh nie je dôvodný, a preto ho podľa veta štvrtá zamietol.

O trovách konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 250t ods. 5

tak, ţe navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretoţe návrhu nebolo vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 06.decembra 2010

JUDr. Jana Z e m k o v á PhD. v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková