Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
38b/365528.b52132.pdf
PDF · 198.76 KB
No categories available
1Sža/96/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sža/96/2010
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka
a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci
navrhovateľa: D., nar. X., štátny príslušník Čínskej ľudovej republiky, naposledy v zahraničí bytom
W., t. č. Pobytový tábor O., na základe dlhodobej priepustky u Z., Š., adresa na doručovanie: JUDr.
J., O., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Migračný úrad, so sídlom
Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-768-27/PO-
Ţ-2009 zo dňa 26.2.2010, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č. k. 9Saz/24/2010-16 zo dňa 8.9.2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 9Saz/24/2010-16 zo dňa 8.9.2010 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil
rozhodnutie ČAS: MU-768-27/PO-Ţ-2009 zo dňa 26.2.2010, ktorým odporca neudelil
navrhovateľovi azyl na území Slovenskej republiky z dôvodu nesplnenia podmienok ustanovených
v § 8 alebo § 10 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v platnom znení (ďalej len zákon o azyle) a neposkytol mu doplnkovú ochranu vzhľadom
na nesplnenie podmienok v § 13a zákona o azyle. O trovách rozhodol krajský súd tak,
ţe navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal.
Krajský súd dospel k záveru, ţe odporca zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav
veci, vrátane vyhodnotenia osoby navrhovateľa ako nedôveryhodnej z pohľadu azylového konania,
pretoţe navrhovateľ nepreukázal naplnenie ani jedného z predpokladov udelenia azylu a pretoţe
pre poskytnutie doplnkovej ochrany objektívne neboli naplnené predpoklady.
K námietke nedostatočne zisteného stavu veci krajský súd uviedol, ţe táto námietka je
nedôvodná. Uviedol, ţe azylové konanie je na rozdiel od iných administratívnych konaní
charakteristické aj tým, ţe povinnosť správneho orgánu zistiť stav veci je v otázke udelenia azylu
determinovaná dôvodmi, ktoré ţiadateľ o azyl prezentoval ako dôvody svojej ţiadosti o azyl. Nie je
teda povinnosťou odporcu za navrhovateľa vyhľadávať iné dôvody, ktoré by boli relevantnými
v otázke udelenia azylu. Ak teda odporca v azylovom konaní posudzoval iba dôvody, ktoré
navrhovateľ uviedol na odôvodnenie svojej ţiadosť o azyl, jeho postup bol správny a zákonný. Súd
zároveň poukázal na skutočnosť, ţe navrhovateľ počas azylového konania neprezentoval ţiadne
politické dôvody či uţ svojho odchodu z Číny, resp. ţiadosti o azyl. Odporca sa preto nemohol
v napadnutom rozhodnutí zaoberať takýmto druhom dôvodov.
Podľa krajského súdu nie je dôvodná ani námietka, ţe navrhovateľ tým, ţe poţiadal o azyl
sa dostal do pozície človeka nesúhlasiaceho s politikou čínskej vlády. Podanie vyhlásenia, ktorým
ţiadateľ poţiadal o azyl je slovným vyjadrením perzekúcie ktorej čelil v krajine svojho pôvodu. Je
teda vyjadrením určitého stavu, ktorý existoval v čase odchodu ţiadateľa o azyl z krajiny jeho
pôvodu a ktorý bol dôvodom k opusteniu tejto krajiny. Z uvedeného vyplynulo, ţe dôvody ţiadosti
o azyl musia existovať uţ v čase podania ţiadosti o azyl. Preto samotná ţiadosť o azyl nemôţe byť
dôvodom k udeleniu azylu.
Krajský súd sa nestotoţnil ani s námietkou, ţe navrhovateľ je prívrţencom Falun Gong
v dôsledku čoho sa obáva svojho prípadného návratu do Číny - námietka nesprávneho právneho
posúdenia veci. Navrhovateľ sám uviedol, ţe počas pobytu v Číne nemal ţiadne problémy
so štátnou mocou a ţe necvičil Falun Gong. Dôvodom jeho odchodu z Číny bola snaha po získaní
zamestnania, resp. zlepšenie svojho ekonomického postavenia. Ide teda o ekonomického migranta,
ktorý pricestoval na Slovensko legálnym spôsobom. Navrhovateľ uviedol, ţe v marci roku 2009,
počas pobytu na Slovensku sa zaujímal o toto hnutie. Návratu sa obáva aj preto, lebo sa spoznal
s cvičencami tohto hnutia. Predpokladom vyhodnotenia takto prezentovanej obavy navrhovateľa
(ako ţiadateľa sur place) je preukázanie, ţe navrhovateľ skutočne cvičí cviky Falun Gong, teda
ţe je prívrţencom tohto hnutia. Navrhovateľ však tieto skutočnosti počas azylového konania
nepreukázal, na ktorú skutočnosť odporca správne poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Navrhovateľ nemal ani len základné vedomosti o tomto hnutí, čo je jeho symbolom, nevedel, koľko
je základných cvičení a ako sa tieto cvičia. V prípade, ak by skutočne bol cvičencom Falun Gong,
aj keby (prípadne) nemal hlbšie znalosti o hnutí, musel by ovládať základných päť druhov cvičení,
teda by musel vedieť uviesť ich počet ako aj to, ako sa cvičia. Z uvedeného moţno spoľahlivo
ustáliť, ţe navrhovateľ nebol v čase podania ţiadosti o azyl cvičiteľom hnutia Falun Gong. Ak ním
nebol, nemohol mat' ani obavu z prípadných následkov (perzekúcie) v prípade svojho návratu
do Číny. Okrem uvedenej argumentácie súd poukázal aj na skutočnosť, ţe ak by aj navrhovateľ
skutočne bol (na slovenskom území) cvičencom Falun Gong, ani táto skutočnosť by nebola
relevantnou pre udelenie azylu. Cvičenci Falun Gong totiţto nie sú osobami, ktoré by boli v Číne
prenasledované z dôvodu ich rasy, národnosti, náboţenstva, zostávania určitých politických
názorov či príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Prívrţencov tohto hnutia totiţto nie je moţné
zaradiť do ţiadnej z vymenovaných skupín, nakoľko toto hnutie nie je náboţenstvom
ani politickým hnutím, nezdruţuje ľudí podľa ich národnosti či rasy, pričom cvičencov Falun Gong
nie je moţné zaradiť ani do kategórie určitej sociálnej skupiny, charakteristické znaky ktorej sú
uvedené v zákone o azyle (§ 19a ods. 4, písm. e/ zákona o azyle). Navrhovateľ teda nenaplnil
ţiaden z predpokladov udelenia azylu, uvedených v ust. § 8 zákona o azyle. Ak teda odporca
navrhovateľovi azyl neudelil, postupoval v intenciách zákona o azyle.
K neposkytnutiu doplnkovej ochrany krajský súd uviedol, ţe predpoklady poskytnutia
doplnkovej ochrany sú uvedené v ust. § 13a, § 2 písm. f/ zákona o azyle. Navrhovateľ nebol nikdy
v krajine svojho pôvodu trestne stíhaný a nemal tam ţiadne problémy. Nehrozí mu teda
ani uloţenie a ani výkon trestu smrti, či neľudské zaobchádzanie. Podľa správ o krajine pôvodu
navrhovateľa v Číne niet medzinárodného či vnútroštátneho konfliktu v dôsledku ktorého by bola
osobná integrita navrhovateľa ohrozená, ak by došlo k jeho návratu. Nebol teda naplnený ani jeden
z predpokladov poskytnutia doplnkovej ochrany. Súd tieţ poukázal na skutočnosť, ţe navrhovateľ
nepoţiadal o udelenie medzinárodnej ochrany z dôvodu zlúčenia rodiny s rodinou azylanta
či osoby, ktorej bola poskytnutá doplnková ochrana
Na základe uvedeného krajský súd rozhodnutie odporcu, ktorým navrhovateľovi neudelil
azyl a rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany, ako rozhodnutie správne a zákonné potvrdil.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom namietal,
ţe prvostupňový súd neprihliadal na váţnosť politickej situácie v Číne, a z toho dôvodu sa
navrhovateľ obáva prenasledovania z dôvodu, ţe poţiadal o politický azyl v inej krajine, a tým
nepriamo nesúhlasil s politikou reţimu a stal sa nepohodlnou osobou. Podľa názoru navrhovateľa
nebola práve politickým dôvodom venovaná náleţitá pozornosť. Tým, ţe navrhovateľ poţiadal
o azyl v Slovenskej republike by sa neudelením azylu dostal do pozície človeka, ktorý sa nechcel
vrátiť do vlasti dobrovoľne a preto by sa dostal do skupiny občanov, ktorí nesúhlasia s vládnou
ideológiou. Osoby ktoré nepodporujú politickú moc a správajú sa ako porušovatelia tejto moci sú
po politickej a ekonomickej stránke izolovaní a vytláčaní zo spoločenského ţivota, čo by
navrhovateľovi hrozilo pri návrate do vlasti. Zároveň uviedol, ţe je zástancom hnutia Falun Gong
a zároveň vyjadril svoje obavy z prenasledovania pri vyhostení do vlasti.
Navrhovateľ v odvolaní ďalej namietal, ţe súd nevenoval náleţitú pozornosť výroku
administratívneho vyhostenie cudzinca do štátu, kde by bola ohrozená jeho bezpečnosť, čo v Číne
nepochybne doposiaľ trvá.
Navrhovateľ napáda aj rozhodnutie o zamietnutí ţiadosti o udelenie azylu na území
Slovenskej republiky ako zjavne neopodstatnenú s tým, ţe zistil skutočnosti ktoré navrhovateľa
neoprávňujú na udelenie azylu.
Navrhovateľ ďalej uviedol, ţe rozhodnutie nie je v súlade so zákonmi a rozhodnutie
krajského súdu a správneho orgánu povaţuje za porušenie práv v nadväznosti na Ústavu Slovenskej
republiky, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ostatných medzinárodných
dohovorov a ţe odporca nedostatočne zistil stav veci.
Na základe uvedeného navrhol navrhovateľ rozsudok krajského súdu v celom rozsahu zrušiť
a vec vrátiť sa ďalšie konanie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, ţe napadnutý rozsudok navrhol ako vecne
správny a zákonný potvrdiť.
K námietke o rozpore rozhodnutia so správnym poriadkom uviedol, ţe ţiadne ustanovenie
zákona o azyle, ani správneho poriadku, neustanovuje správnemu orgánu povinnosť, aby si sám
domýšľal právne relevantné dôvody na udelenie azylu ţiadateľom neuplatnené, a aby vykonával
k týmto dôvodom dokazovanie v správnom konaní. Ak teda odporca vychádzal pri rozhodovaní
z dôvodov udávaných navrhovateľom, postupoval v súlade so zákonom.
K námietke, ţe súd rozhodnutím porušil jeho zákonné nároky v nadväznosti na Ústavu SR
a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, odporca uviedol, ţe napadnuté
rozhodnutie v ničom neobmedzuje jeho práva uvedené v druhej hlave Ústavy SR alebo v Protokole
č. 4 a č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Napadnuté rozhodnutie bolo
teda vydané zákonne a nie je v rozpore s vyššie uvedenými dokumentmi.
Odporca ďalej uviedol, ţe je toho názoru, ţe navrhovateľ v priebehu konania, ktoré
predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, ani jeho právny zástupca v opravnom prostriedku,
neuviedli a nepreukázali také skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení
azylu, a má za to, ţe správny orgán objektívne a individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti
týkajúce sa predmetnej veci. Zistil, ţe navrhovateľ vo svojej ţiadosti o udelenie azylu uvádzal
iné skutočnosti ako tie, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo 13b zákona o azyle, a preto povaţujú
napadnuté rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom o azyle a Ţenevským dohovorom z r. 1951
o právnom postavení utečencov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel
k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 7. decembra 2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).
Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle.
Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne
uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia byť preukázané
opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov,
z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,
prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe
alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu
cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy
Slovenskej republiky).
Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
ţiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných
alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce
vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
Podľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môţe udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď
sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.
Podľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon
neustanovuje inak,
a) manţelovi azylanta, ak manţelstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny
pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo
c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne
súhlasí. (ods. 1).
Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať na území
Slovenskej republiky (ods. 2).
Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny
s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).
Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky,
ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).
Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl ţiadateľovi, ak nespĺňa
podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ktorému
neudelilo azyl, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu
vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú
ochranu ak tento zákon neustanovuje inak,
a) manţelovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manţelstvo
trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením
vopred písomne súhlasí,
b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo
osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo
c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a,
mladšieho ako 18 rokov. (ods. 1)
Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať na území
Slovenskej republiky (ods. 2).
Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej
republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5
(ods. 3).
Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi,
ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí
azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tieţ, či cudzincovi poskytne
doplnkovú ochranu.
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok
krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi
na území SR a o neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší
súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie
odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami
navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil
zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
Z administratívneho spisu je zjavné, ţe odporca vykonal v konaní náleţité dokazovanie
procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu
(Správa o dodrţiavaní ľudských práv v Číne, vydaná Úradom pre demokraciu, ľudské práva a prácu
Ministerstva zahraničných vecí USA z 11.3.2009, správa Human Rights Watch, správa zo rok 2008
publikovaná v januári 2009, správa Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, Čína
z 29.1.2009, Svetová kniha faktov, Čína z 22.1.2009, ako aj články slovenských denníkov z rokov
2009 a 2010 a iné verejne dostupné zdroje), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú
politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ
ţiadal o udelenie azylu.
Ako vyplynulo z dotazníka ţiadateľa o udelenie azylu zo dňa 18.12.2009 navrhovateľ
pricestoval na Slovensko legálne v júli 2008 za účelom podnikania. V Bratislave bol spoločníkom
firmy O. s. r. o., ktorá sa zaoberala distribúciou odevov. Povolenie na prechodný pobyt mal do
apríla 2009, potom poţiadal o jeho predĺţenie, ale nebol mu predlţený, nakoľko nepredloţil všetky
potrebné doklady. Potom sa rozhodol, ţe poţiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.
Cestovný pas stratil a jeho stratu nikde nenahlásil.
Na výzvu, aby uviedol všetky dôvody, pre ktoré sa rozhodol poţiadať o udelenie azylu alebo
o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky uviedol, ţe o azyl na území
Slovenskej republiky poţiadal preto, lebo sa mu skončilo na území Slovenskej republiky povolenie
na pobyt a keďţe sa nechcel vrátiť domov, tak nemal inú moţnosť ako poţiadať o azyl na území
Slovenskej republiky. Do Číny sa nechcel vrátiť preto, lebo má priateľov, ktorí sú prívrţencami
Falun Gong a bál sa toho, ţe by ho čínska vláda nepustila kvôli tomu naspäť do krajiny. Tieţ sa
začal zaujímať o Falun Gong od tej doby, ako bol na území Slovenskej republiky. V Číne sa
o Falun Gong vôbec nezaujímal. Síce o tom počul, ale nezaoberal sa tým. Aţ na Slovensku sa
stretával s ľuďmi, ktorí boli asi prívrţenci tohto hnutia a tak sa bliţšie zoznámil s Falun Gong. Táto
organizácia sa mu pozdávala a preto začal uvaţovať, ţe sa stane členom tejto organizácie. V marci
v roku 2009 sa teda stal členom hnutia Falun Gong, nemá ale ţiaden doklad, ktorý by potvrdzoval
jeho členstvo v tomto hnutí. Bolo to riešené ústnou formou. Navrhovateľ ďalej uviedol, ţe Falun
Gong zaloţil Li Houng Zhi asi v roku 1999 a ţe keď bude praktizovať Falun Gong bude sa cítiť
lepšie, bude šťastnejší a bude to preňho veľký prínos. Uviedol aj, ţe je inšpirované budhizmom.
Prvky Falun Gong vymenovať nevedel. Nevedel uviesť ani symbol, koľko hlavných cvičení má
Falun Gong, nevedel ich vymenovať ani predviesť. Ďalej uviedol, ţe v poslednom čase sa tomu
nevenuje vôbec, ale v marci 2009 a tomu venoval intenzívnejšie, asi raz za dva dni. Zvykol cvičiť
sám, ale často spoločne s ostatnými členmi organizácie, a to v parkoch a na námestiach Bratislavy.
Dlhšiu dobu sa nestretol s prívrţencami Falun Gong. V minulosti to bolo častejšie. Pravidelne sa
stretáva so 4 členmi. Je si vedomý toho, ţe táto organizácia je v Číne zakázaná, ale aj napriek tomu
sa stal členom, lebo si myslí, ţe to nie je zlá vec.
Navrhovateľ ďalej uviedol, ţe v krajine pôvodu nemal problémy, nie je členom politickej
strany, hnutia alebo inej organizácie a nebolo ani nie je proti nemu vedené trestné konanie.
Odporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelení azylu navrhovateľovi na území Slovenskej
republiky nepreukázaním opodstatnenosti obáv z prenasledovania v zmysle zákona o azyle.
Absentuje u neho samotný pojem prenasledovania, ako aj preukázanie pôvodcu prenasledovania -
štát, politické organizácie alebo hnutia, ktoré ovládajú krajinu, nakoľko menovaný v krajine pôvodu
nebol nikým prenasledovaný a nemal ţiadne problémy. Krajinu pôvodu opustil legálne na svoj
vlastný cestovný pas. Uţ aj táto skutočnosť svedčí o tom, ţe v krajine nemohol mať ţiadne
problémy so štátnymi orgánmi, ak mu tie umoţnili legálne vycestovanie. Vzhľadom na to,
ţe menovaný nevyvíjal ţiadne politické aktivity voči reţimu krajiny a nebol členom ţiadnej
politickej strany, moţno politické prenasledovanie vylúčiť. Odporca ďalej zdôraznil, ţe pokiaľ
by mal menovaný nejaké problémy v krajine pôvodu, poţiadal by, resp. mohol poţiadať o určitú
formu ochrany v niektorej susednej krajine, alebo v krajinách, cez ktoré prechádzal. On však
v zápisnici uviedol, ţe mal v záujme vycestovať do zahraničia za účelom podnikania, konkrétne
na Slovensko, čo zjavne nasvedčuje o účelovosti jeho ţiadosti. Územie Slovenskej republiky
hraničí s krajinami, ktoré pristúpili k Ţenevskému dohovoru o právnom postavení utečencov z roku
1951 a v praxi ho realizujú prostredníctvom zákonov na ochranu utečencov či ţiadateľov o azyl.
V prípade, ak by dôvodom menovaného bolo prenasledovanie a z toho vyplývajúca obava o ţivot,
poţiadal by o azyl uţ v prvej krajine, ktorá mu takúto formu ochrany môţe poskytnúť a teda nie
aţ na území Slovenskej republiky. Právo na azyl nie je právom vybrať si krajinu, v ktorej ţiadateľ
bude chcieť toto právo uplatniť. Azyl nie je univerzálnym nástrojom na poskytnutie ochrany
pred akýmkoľvek hrubým a surovým zaobchádzaním. Dôvody na poskytnutie azylu sú zákonom
striktne a pomerne úzko vymedzené. Skutočnosť, ţe tak neurobil nasvedčuje tomu, ţe nehľadal
ţiadnu formu ochrany, ale sa snaţil usídliť v takej európskej demokratickej krajine, ktorá by mu
mohla poskytnúť najvýhodnejšie sociálno-ekonomické podmienky. Nasvedčujú tomu aj ďalšie
faktory, ktoré uviedol počas vstupného, ako aj doplňujúceho pohovoru. Údajne po skončení školy
/1998/ pracoval 4 roky ako kuchár a potom bol niekoľko rokov nezamestnaný, a to aţ do odchodu
z krajiny. Jeho rodičia boli taktieţ nezamestnaní a ţili iba z príspevkov, ktoré dostávali
ako nezamestnaní. Do Číny sa nechce vrátiť, pretoţe má kamarátov, ktorí praktizovali prvky hnutia
Falun Gong, a bojí sa toho, ţe by sa to štátne orgány jeho krajiny mohli dozvedieť. Menovaný
v Číne nebol stúpencom Falun Gong. Síce tvrdí, ţe na Slovensku sa začal viac zaujímať o Falun
Gong, dokonca tvrdí, ţe bol aj jeho členom, túto skutočnosť však nevedel ničím hodnoverným
preukázať. Miera znalostí a demonštrácia piatich cvičení sú dôleţité na posúdenie kredibility
ţiadateľa Falun Gong. Je potrebné poznamenať, ţe menovaný nemal dostatočné vedomosti o tomto
hnutí, vedel uviesť iba meno zakladateľa tohto hnutia a okrem toho nevedel uviesť prvky FG,
symbol, neuviedol ani cviky a dokonca ich nevedel ani zacvičiť. Je preto značné podozrenie,
ţe menovaný nebol stúpencom Falun Gong, nakoľko nemal skoro ţiadne vedomosti o tomto hnutí.
Ak by menovaný skutočne bol stúpencom tohto hnutia, celkom určite by vedel odpovedať
na najzákladnejšie otázky o tomto hnutí. Človek, ktorý sa cíti byt' v prípade návratu do krajiny
pôvodu ohrozený kvôli členstvu v hnutí Falun Gong a pritom nevie vymenovať všetky prvky
cvičenia tohto hnutia, pričom ich údajne aj cvičil, sa javí podľa názoru odpocu ako nezvyčajný
a ešte k tomu aj nedôveryhodný. Základom praktizovania tohto hnutia sú cviky a ich cvičenie.
Verejné aktivity Falun Gong v krajine zostávajú zanedbateľné a ľudia praktizujúci toto cvičenie
v zahraničí hlásili, ţe vládne opatrenia proti skupine Falun Gong pokračovali. V minulosti bola
viera v disciplínu dostatočnou príčinou pre prívrţencov hnutia prijímať tresty siahajúce od straty
zamestnania aţ po uväznenie. Čo však nebol prípad menovaného, nakoľko ten neuviedol ani jednu
z týchto príčin. Ústava, zákony a nariadenia negarantujú slobodu náboţenstva, ale iba slobodu
náboţenskej viery. Čínske zákony a nariadenia chránia len normálne náboţenské aktivity. Občania,
ktorí praktizujú vieru nad oficiálne schválené normy riskujú obťaţovanie, väznenie a iné hrubé
zaobchádzanie zo strany úradov. Menovaný vo svojej výpovedi taktieţ potvrdil, ţe štátne orgány
jeho krajiny, by v prípade jeho návratu, nemali odkiaľ dozvedieť sa o jeho členstve v hnutí Falun
Gong, ak by im to on sám neuviedol. Nechce sa mu veriť, ţe by sa to štátne orgány mohli
od niekoho dozvedieť. To, ţe menovanému bol umoţnený bezproblémový, legálny odchod
z krajiny pôvodu potvrdzuje skutočnosť, ţe nemal ţiadne problémy so štátnymi orgánmi krajiny,
nebol z ich strany prenasledovaný, ani hľadaný. Odporca dospel k záveru, ţe keďţe v jeho prípade
nie je moţné hovoriť o perzekúcii, nemohla u neho vzniknúť ani opodstatnená obava
z prenasledovania z dôvodov § 8 zákona o azyle. Na základe výpovede menovaného, ako aj
všetkých dostupných informácii je zrejmé, ţe dôvody ktoré uviedol, nejavia ţiadne známky
perzekúcie, nezodpovedajú kritériám ustanovení § 2 písm. d/ zákona o azyle, a preto ich moţno
povaţovať za irelevantné z hľadiska udelenia azylu na území Slovenskej republiky.
Vzhľadom k tomu, ţe neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu, odporca skúmal,
či navrhovateľ spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákona o azyle.
Podľa odporcu navrhovateľ nesplnil ani zákonom stanovené podmienky pre udelenie
doplnkovej ochrany, ktorá sa poskytuje vtedy, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol
v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle sa za váţne bezprávie povaţuje uloţenie
trestu smrti alebo jeho výkon, mučenie alebo neľudské alebo poniţujúce zaobchádzanie alebo trest,
alebo váţne a individuálne ohrozenie ţivota alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného
násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho konfliktu. Keďţe v súčasnej dobe v Číne
neprebieha ţiadny ozbrojený konflikt, nie je odôvodnené domnievať sa, ţe by na menovanom bolo
spáchané váţne bezprávie. Ako vyplýva z výpovede menovaného, nikdy nebolo proti nemu vedené
trestné konanie, nebol väznený, zatknutý alebo zadrţaný a nemal ţiadne problémy s čínskymi
štátnymi orgánmi, nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo poniţujúcemu zaobchádzaniu
alebo trestu. Tak, ako uviedol, v Číne nemal ţiadne problémy. V prípade návratu do Číny sa preto
nemusí obávať akýchkoľvek problémov. Ţiadateľ pred svojim odchodom z Číny nebol vystavený
ţiadnemu ohrozeniu, ktoré by sa dalo kvalifikovať ako váţne bezprávie a ţil tam bez problémov.
Vláda povolila väčšine občanov legálne emigrovať a cestovať do zahraničia. Väčšina občanov
mohla získať pasy, hoci osoby, ktoré vláda povaţovala za hrozbu, vrátane náboţenských vodcov,
politických disidentov a niektorých príslušníkov etnických menšín, mali naďalej ťaţkosti
pri získaní pasov. Existovali správy o tom, ţe niektorí študenti čelili cestovným obmedzeniam
v čase citlivých výročí, najmä 4. júna, ktorý je dňom výročia masakry na námestí Tchien-an-men
v r. 1989. Boli prípady, keď úrady odmietli vydať pasy alebo víza evidentne z politických dôvodov.
Členom nelegálnych cirkví, Falun Gong a iným politicky citlivým osobám, bolo občas odmietnuté
vydanie pasov a iným spôsobom zabránené vo vycestovaní. Odporca ďalej uviedol, ţe aj
z uvedeného je zrejmé, ţe menovaný nemohol mať problémy v krajine pôvodu ohľadom členstva
Falun Gong, nakoľko Čínu opustil legálne na svoj cestovný doklad. Zo strany čínskych úradov
dochádza k rozšírenému potláčaniu Falun Gong a aktivisti Falun Gong môţu čeliť zlému
zaobchádzaniu, ak sa dostanú do pozornosti čínskych úradov. Menovaný však do kontaktu
s čínskymi štátnymi orgánmi neprišiel, nebol z ich strany ohrozovaný, ani prenasledovaný, kvôli
členstvu v tomto hnutí. Okrem toho, menovaný ešte v Číne nebol členom hnutia Falun Gong.
V jeho prípade je málo pravdepodobné, ţe praktizoval cvičenia hnutia Falun Gong, nakoľko ich
nevedel zacvičiť, a ani len vymenovať. Sám menovaný počas pohovoru uviedol, ţe je malá
pravdepodobnosť, aby sa o jeho členstve Falun Gong dozvedeli štátne orgány Číny. Dozvedieť
by sa to mohli jedine, keby ho niekto udal, tomu však neverí, a nepozná ani človeka, ktorý by to
mohol spraviť. Vzhľadom na skutočnosť, ţe menovaný opustil krajinu pôvodu legálne, nikdy
neexistovala u neho reálna hrozba váţneho bezprávia a nebol predmetom záujmu ţiadnych štátnych
alebo iných orgánov. V krajine neprebieha ozbrojený konflikt, neexistujú váţne dôvody domnievať
sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený hrozbe váţneho bezprávia, pričom
porušenie zákonov a ich moţný postih nemoţno povaţovať za perzekúciu, diskrimináciu, alebo
opodstatnenú obavu. Podľa jeho slov nebolo voči nemu vedené trestné konanie a nie sú preto
závaţné dôvody domnievať sa, ţe by bol po návrate do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe
váţneho bezprávia. Vyslovenie tejto skutočnosti nie je príkazom na vyhostenie, alebo vrátenie
do krajiny pôvodu, predpokladá iba moţnosť vrátenia do krajiny a je vecou príslušného správneho
orgánu, či k pouţitiu tohto inštitútu pristúpi. Na základe týchto skutočností odporca navrhovateľovi
neposkytol doplnkovú ochranu.
Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom
odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, ţe odporca riadne vyhodnotil
dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom
rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 aţ § 10 zákona
o azyle, resp. dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32
zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré ţiadateľ
v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo ţiadneho ustanovenia zákona nemoţno vyvodiť,
ţe by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu
ţiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.
Odvolací súd sa nezaoberal námietkami navrhovateľa - nevenovanie náleţitej pozornosti
výroku jeho administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu, ako aj rozhodnutie migračného úradu
o zamietnutí ţiadosti ako zjavne neopodstatnenej, z dôvodu, ţe výroková časť rozhodnutia
migračného úradu takého výroky vôbec neobsahuje.
Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú
škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom
kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len
pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len
najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu
podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti
definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti,
a to v oboch prípadoch v dobe podania ţiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne
nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.
Odvolací súd dospel k záveru, ţe je potrebné povaţovať za správny záver správneho orgánu
i krajského súdu, ţe u navrhovateľa neboli zistené dôvody pre udelenie azylu ani z ďalších
relevantných dôvodov v zmysle zákona o azyle.
Rovnako za správny povaţoval odvolací súd záver odporcu, ţe neboli dané predpoklady
pre udelenie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, lebo jeho dôvody odporca
nepovaţoval za také, pre ktoré by bol navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený
reálnej hrozbe váţneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle.
Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil. Podľa názoru
odvolacieho súdu rozhodol krajský súd vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto
odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k
ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, ţe navrhovateľovi, ktorý nemal úspech
vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 7. december 2010
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová