Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/96/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka

a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci

navrhovateľa: D., nar. X., štátny príslušník Čínskej ľudovej republiky, naposledy v zahraničí bytom

W., t. č. Pobytový tábor O., na základe dlhodobej priepustky u Z., Š., adresa na doručovanie: JUDr.

J., O., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Migračný úrad, so sídlom

Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-768-27/PO-

-2009 zo dňa 26.2.2010, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. -16 zo dňa 8.9.2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -16 zo dňa 8.9.2010 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil

rozhodnutie ČAS: MU-768-27/PO-Ţ-2009 zo dňa 26.2.2010, ktorým odporca neudelil

navrhovateľovi azyl na území Slovenskej republiky z dôvodu nesplnenia podmienok ustanovených

v alebo o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v platnom znení (ďalej len zákon o azyle) a neposkytol mu doplnkovú ochranu vzhľadom

na nesplnenie podmienok v § 13a zákona o azyle. O trovách rozhodol krajský súd tak,

ţe navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal.

Krajský súd dospel k záveru, ţe odporca zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav

veci, vrátane vyhodnotenia osoby navrhovateľa ako nedôveryhodnej z pohľadu azylového konania,

pretoţe navrhovateľ nepreukázal naplnenie ani jedného z predpokladov udelenia azylu a pretoţe

pre poskytnutie doplnkovej ochrany objektívne neboli naplnené predpoklady.

K námietke nedostatočne zisteného stavu veci krajský súd uviedol, ţe táto námietka je

nedôvodná. Uviedol, ţe azylové konanie je na rozdiel od iných administratívnych konaní

charakteristické aj tým, ţe povinnosť správneho orgánu zistiť stav veci je v otázke udelenia azylu

determinovaná dôvodmi, ktoré ţiadateľ o azyl prezentoval ako dôvody svojej ţiadosti o azyl. Nie je

teda povinnosťou odporcu za navrhovateľa vyhľadávať iné dôvody, ktoré by boli relevantnými

v otázke udelenia azylu. Ak teda odporca v azylovom konaní posudzoval iba dôvody, ktoré

navrhovateľ uviedol na odôvodnenie svojej ţiadosť o azyl, jeho postup bol správny a zákonný. Súd

zároveň poukázal na skutočnosť, ţe navrhovateľ počas azylového konania neprezentoval ţiadne

politické dôvody či uţ svojho odchodu z Číny, resp. ţiadosti o azyl. Odporca sa preto nemohol

v napadnutom rozhodnutí zaoberať takýmto druhom dôvodov.

Podľa krajského súdu nie je dôvodná ani námietka, ţe navrhovateľ tým, ţe poţiadal o azyl

sa dostal do pozície človeka nesúhlasiaceho s politikou čínskej vlády. Podanie vyhlásenia, ktorým

ţiadateľ poţiadal o azyl je slovným vyjadrením perzekúcie ktorej čelil v krajine svojho pôvodu. Je

teda vyjadrením určitého stavu, ktorý existoval v čase odchodu ţiadateľa o azyl z krajiny jeho

pôvodu a ktorý bol dôvodom k opusteniu tejto krajiny. Z uvedeného vyplynulo, ţe dôvody ţiadosti

o azyl musia existovať uţ v čase podania ţiadosti o azyl. Preto samotná ţiadosť o azyl nemôţe byť

dôvodom k udeleniu azylu.

Krajský súd sa nestotoţnil ani s námietkou, ţe navrhovateľ je prívrţencom Falun Gong

v dôsledku čoho sa obáva svojho prípadného návratu do Číny - námietka nesprávneho právneho

posúdenia veci. Navrhovateľ sám uviedol, ţe počas pobytu v Číne nemal ţiadne problémy

so štátnou mocou a ţe necvičil Falun Gong. Dôvodom jeho odchodu z Číny bola snaha po získaní

zamestnania, resp. zlepšenie svojho ekonomického postavenia. Ide teda o ekonomického migranta,

ktorý pricestoval na Slovensko legálnym spôsobom. Navrhovateľ uviedol, ţe v marci roku 2009,

počas pobytu na Slovensku sa zaujímal o toto hnutie. Návratu sa obáva aj preto, lebo sa spoznal

s cvičencami tohto hnutia. Predpokladom vyhodnotenia takto prezentovanej obavy navrhovateľa

(ako ţiadateľa sur place) je preukázanie, ţe navrhovateľ skutočne cvičí cviky Falun Gong, teda

ţe je prívrţencom tohto hnutia. Navrhovateľ však tieto skutočnosti počas azylového konania

nepreukázal, na ktorú skutočnosť odporca správne poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Navrhovateľ nemal ani len základné vedomosti o tomto hnutí, čo je jeho symbolom, nevedel, koľko

je základných cvičení a ako sa tieto cvičia. V prípade, ak by skutočne bol cvičencom Falun Gong,

aj keby (prípadne) nemal hlbšie znalosti o hnutí, musel by ovládať základných päť druhov cvičení,

teda by musel vedieť uviesť ich počet ako aj to, ako sa cvičia. Z uvedeného moţno spoľahlivo

ustáliť, ţe navrhovateľ nebol v čase podania ţiadosti o azyl cvičiteľom hnutia Falun Gong. Ak ním

nebol, nemohol mat' ani obavu z prípadných následkov (perzekúcie) v prípade svojho návratu

do Číny. Okrem uvedenej argumentácie súd poukázal aj na skutočnosť, ţe ak by aj navrhovateľ

skutočne bol (na slovenskom území) cvičencom Falun Gong, ani táto skutočnosť by nebola

relevantnou pre udelenie azylu. Cvičenci Falun Gong totiţto nie sú osobami, ktoré by boli v Číne

prenasledované z dôvodu ich rasy, národnosti, náboţenstva, zostávania určitých politických

názorov či príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Prívrţencov tohto hnutia totiţto nie je moţné

zaradiť do ţiadnej z vymenovaných skupín, nakoľko toto hnutie nie je náboţenstvom

ani politickým hnutím, nezdruţuje ľudí podľa ich národnosti či rasy, pričom cvičencov Falun Gong

nie je moţné zaradiť ani do kategórie určitej sociálnej skupiny, charakteristické znaky ktorej sú

uvedené v zákone o azyle (§ 19a ods. 4, písm. e/ zákona o azyle). Navrhovateľ teda nenaplnil

ţiaden z predpokladov udelenia azylu, uvedených v ust. § 8 zákona o azyle. Ak teda odporca

navrhovateľovi azyl neudelil, postupoval v intenciách zákona o azyle.

K neposkytnutiu doplnkovej ochrany krajský súd uviedol, ţe predpoklady poskytnutia

doplnkovej ochrany sú uvedené v ust. § 13a, § 2 písm. f/ zákona o azyle. Navrhovateľ nebol nikdy

v krajine svojho pôvodu trestne stíhaný a nemal tam ţiadne problémy. Nehrozí mu teda

ani uloţenie a ani výkon trestu smrti, či neľudské zaobchádzanie. Podľa správ o krajine pôvodu

navrhovateľa v Číne niet medzinárodného či vnútroštátneho konfliktu v dôsledku ktorého by bola

osobná integrita navrhovateľa ohrozená, ak by došlo k jeho návratu. Nebol teda naplnený ani jeden

z predpokladov poskytnutia doplnkovej ochrany. Súd tieţ poukázal na skutočnosť, ţe navrhovateľ

nepoţiadal o udelenie medzinárodnej ochrany z dôvodu zlúčenia rodiny s rodinou azylanta

či osoby, ktorej bola poskytnutá doplnková ochrana

Na základe uvedeného krajský súd rozhodnutie odporcu, ktorým navrhovateľovi neudelil

azyl a rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany, ako rozhodnutie správne a zákonné potvrdil.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom namietal,

ţe prvostupňový súd neprihliadal na váţnosť politickej situácie v Číne, a z toho dôvodu sa

navrhovateľ obáva prenasledovania z dôvodu, ţe poţiadal o politický azyl v inej krajine, a tým

nepriamo nesúhlasil s politikou reţimu a stal sa nepohodlnou osobou. Podľa názoru navrhovateľa

nebola práve politickým dôvodom venovaná náleţitá pozornosť. Tým, ţe navrhovateľ poţiadal

o azyl v Slovenskej republike by sa neudelením azylu dostal do pozície človeka, ktorý sa nechcel

vrátiť do vlasti dobrovoľne a preto by sa dostal do skupiny občanov, ktorí nesúhlasia s vládnou

ideológiou. Osoby ktoré nepodporujú politickú moc a správajú sa ako porušovatelia tejto moci sú

po politickej a ekonomickej stránke izolovaní a vytláčaní zo spoločenského ţivota, čo by

navrhovateľovi hrozilo pri návrate do vlasti. Zároveň uviedol, ţe je zástancom hnutia Falun Gong

a zároveň vyjadril svoje obavy z prenasledovania pri vyhostení do vlasti.

Navrhovateľ v odvolaní ďalej namietal, ţe súd nevenoval náleţitú pozornosť výroku

administratívneho vyhostenie cudzinca do štátu, kde by bola ohrozená jeho bezpečnosť, čo v Číne

nepochybne doposiaľ trvá.

Navrhovateľ napáda aj rozhodnutie o zamietnutí ţiadosti o udelenie azylu na území

Slovenskej republiky ako zjavne neopodstatnenú s tým, ţe zistil skutočnosti ktoré navrhovateľa

neoprávňujú na udelenie azylu.

Navrhovateľ ďalej uviedol, ţe rozhodnutie nie je v súlade so zákonmi a rozhodnutie

krajského súdu a správneho orgánu povaţuje za porušenie práv v nadväznosti na Ústavu Slovenskej

republiky, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ostatných medzinárodných

dohovorov a ţe odporca nedostatočne zistil stav veci.

Na základe uvedeného navrhol navrhovateľ rozsudok krajského súdu v celom rozsahu zrušiť

a vec vrátiť sa ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, ţe napadnutý rozsudok navrhol ako vecne

správny a zákonný potvrdiť.

K námietke o rozpore rozhodnutia so správnym poriadkom uviedol, ţe ţiadne ustanovenie

zákona o azyle, ani správneho poriadku, neustanovuje správnemu orgánu povinnosť, aby si sám

domýšľal právne relevantné dôvody na udelenie azylu ţiadateľom neuplatnené, a aby vykonával

k týmto dôvodom dokazovanie v správnom konaní. Ak teda odporca vychádzal pri rozhodovaní

z dôvodov udávaných navrhovateľom, postupoval v súlade so zákonom.

K námietke, ţe súd rozhodnutím porušil jeho zákonné nároky v nadväznosti na Ústavu SR

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, odporca uviedol, ţe napadnuté

rozhodnutie v ničom neobmedzuje jeho práva uvedené v druhej hlave SR alebo v Protokole

č. 4 a č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Napadnuté rozhodnutie bolo

teda vydané zákonne a nie je v rozpore s vyššie uvedenými dokumentmi.

Odporca ďalej uviedol, ţe je toho názoru, ţe navrhovateľ v priebehu konania, ktoré

predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, ani jeho právny zástupca v opravnom prostriedku,

neuviedli a nepreukázali také skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení

azylu, a má za to, ţe správny orgán objektívne a individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti

týkajúce sa predmetnej veci. Zistil, ţe navrhovateľ vo svojej ţiadosti o udelenie azylu uvádzal

iné skutočnosti ako tie, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo 13b zákona o azyle, a preto povaţujú

napadnuté rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom o azyle a Ţenevským dohovorom z r. 1951

o právnom postavení utečencov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel

k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia s tým, ţe deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 7. decembra 2010 ( a ).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle.

Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne

uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia byť preukázané

opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov,

z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,

prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe

alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu

cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd ( prvá veta

Slovenskej republiky).

Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,

ţiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných

alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo

príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce

vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môţe udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď

sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.

Podľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon

neustanovuje inak,

a) manţelovi azylanta, ak manţelstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny

pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne

súhlasí. (ods. 1).

Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať na území

Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny

s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).

Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky,

ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).

Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl ţiadateľovi, ak nespĺňa

podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.

Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ktorému

neudelilo azyl, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu

vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú

ochranu ak tento zákon neustanovuje inak,

a) manţelovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manţelstvo

trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením

vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo

osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a,

mladšieho ako 18 rokov. (ods. 1)

Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať na území

Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej

republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5

(ods. 3).

Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi,

ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí

azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tieţ, či cudzincovi poskytne

doplnkovú ochranu.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok

krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi

na území SR a o neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší

súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie

odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami

navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil

zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Z administratívneho spisu je zjavné, ţe odporca vykonal v konaní náleţité dokazovanie

procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu

(Správa o dodrţiavaní ľudských práv v Číne, vydaná Úradom pre demokraciu, ľudské práva a prácu

Ministerstva zahraničných vecí USA z 11.3.2009, správa Human Rights Watch, správa zo rok 2008

publikovaná v januári 2009, správa Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, Čína

z 29.1.2009, Svetová kniha faktov, Čína z 22.1.2009, ako aj články slovenských denníkov z rokov

2009 a 2010 a iné verejne dostupné zdroje), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú

politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ

ţiadal o udelenie azylu.

Ako vyplynulo z dotazníka ţiadateľa o udelenie azylu zo dňa 18.12.2009 navrhovateľ

pricestoval na Slovensko legálne v júli 2008 za účelom podnikania. V Bratislave bol spoločníkom

firmy O. s. r. o., ktorá sa zaoberala distribúciou odevov. Povolenie na prechodný pobyt mal do

apríla 2009, potom poţiadal o jeho predĺţenie, ale nebol mu predlţený, nakoľko nepredloţil všetky

potrebné doklady. Potom sa rozhodol, ţe poţiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.

Cestovný pas stratil a jeho stratu nikde nenahlásil.

Na výzvu, aby uviedol všetky dôvody, pre ktoré sa rozhodol poţiadať o udelenie azylu alebo

o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky uviedol, ţe o azyl na území

Slovenskej republiky poţiadal preto, lebo sa mu skončilo na území Slovenskej republiky povolenie

na pobyt a keďţe sa nechcel vrátiť domov, tak nemal inú moţnosť ako poţiadať o azyl na území

Slovenskej republiky. Do Číny sa nechcel vrátiť preto, lebo má priateľov, ktorí sú prívrţencami

Falun Gong a bál sa toho, ţe by ho čínska vláda nepustila kvôli tomu naspäť do krajiny. Tieţ sa

začal zaujímať o Falun Gong od tej doby, ako bol na území Slovenskej republiky. V Číne sa

o Falun Gong vôbec nezaujímal. Síce o tom počul, ale nezaoberal sa tým. Aţ na Slovensku sa

stretával s ľuďmi, ktorí boli asi prívrţenci tohto hnutia a tak sa bliţšie zoznámil s Falun Gong. Táto

organizácia sa mu pozdávala a preto začal uvaţovať, ţe sa stane členom tejto organizácie. V marci

v roku 2009 sa teda stal členom hnutia Falun Gong, nemá ale ţiaden doklad, ktorý by potvrdzoval

jeho členstvo v tomto hnutí. Bolo to riešené ústnou formou. Navrhovateľ ďalej uviedol, ţe Falun

Gong zaloţil Li Houng Zhi asi v roku 1999 a ţe keď bude praktizovať Falun Gong bude sa cítiť

lepšie, bude šťastnejší a bude to preňho veľký prínos. Uviedol aj, ţe je inšpirované budhizmom.

Prvky Falun Gong vymenovať nevedel. Nevedel uviesť ani symbol, koľko hlavných cvičení má

Falun Gong, nevedel ich vymenovať ani predviesť. Ďalej uviedol, ţe v poslednom čase sa tomu

nevenuje vôbec, ale v marci 2009 a tomu venoval intenzívnejšie, asi raz za dva dni. Zvykol cvičiť

sám, ale často spoločne s ostatnými členmi organizácie, a to v parkoch a na námestiach Bratislavy.

Dlhšiu dobu sa nestretol s prívrţencami Falun Gong. V minulosti to bolo častejšie. Pravidelne sa

stretáva so 4 členmi. Je si vedomý toho, ţe táto organizácia je v Číne zakázaná, ale aj napriek tomu

sa stal členom, lebo si myslí, ţe to nie je zlá vec.

Navrhovateľ ďalej uviedol, ţe v krajine pôvodu nemal problémy, nie je členom politickej

strany, hnutia alebo inej organizácie a nebolo ani nie je proti nemu vedené trestné konanie.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelení azylu navrhovateľovi na území Slovenskej

republiky nepreukázaním opodstatnenosti obáv z prenasledovania v zmysle zákona o azyle.

Absentuje u neho samotný pojem prenasledovania, ako aj preukázanie pôvodcu prenasledovania -

štát, politické organizácie alebo hnutia, ktoré ovládajú krajinu, nakoľko menovaný v krajine pôvodu

nebol nikým prenasledovaný a nemal ţiadne problémy. Krajinu pôvodu opustil legálne na svoj

vlastný cestovný pas. Uţ aj táto skutočnosť svedčí o tom, ţe v krajine nemohol mať ţiadne

problémy so štátnymi orgánmi, ak mu tie umoţnili legálne vycestovanie. Vzhľadom na to,

ţe menovaný nevyvíjal ţiadne politické aktivity voči reţimu krajiny a nebol členom ţiadnej

politickej strany, moţno politické prenasledovanie vylúčiť. Odporca ďalej zdôraznil, ţe pokiaľ

by mal menovaný nejaké problémy v krajine pôvodu, poţiadal by, resp. mohol poţiadať o určitú

formu ochrany v niektorej susednej krajine, alebo v krajinách, cez ktoré prechádzal. On však

v zápisnici uviedol, ţe mal v záujme vycestovať do zahraničia za účelom podnikania, konkrétne

na Slovensko, čo zjavne nasvedčuje o účelovosti jeho ţiadosti. Územie Slovenskej republiky

hraničí s krajinami, ktoré pristúpili k Ţenevskému dohovoru o právnom postavení utečencov z roku

1951 a v praxi ho realizujú prostredníctvom zákonov na ochranu utečencov či ţiadateľov o azyl.

V prípade, ak by dôvodom menovaného bolo prenasledovanie a z toho vyplývajúca obava o ţivot,

poţiadal by o azyl uţ v prvej krajine, ktorá mu takúto formu ochrany môţe poskytnúť a teda nie

aţ na území Slovenskej republiky. Právo na azyl nie je právom vybrať si krajinu, v ktorej ţiadateľ

bude chcieť toto právo uplatniť. Azyl nie je univerzálnym nástrojom na poskytnutie ochrany

pred akýmkoľvek hrubým a surovým zaobchádzaním. Dôvody na poskytnutie azylu sú zákonom

striktne a pomerne úzko vymedzené. Skutočnosť, ţe tak neurobil nasvedčuje tomu, ţe nehľadal

ţiadnu formu ochrany, ale sa snaţil usídliť v takej európskej demokratickej krajine, ktorá by mu

mohla poskytnúť najvýhodnejšie sociálno-ekonomické podmienky. Nasvedčujú tomu aj ďalšie

faktory, ktoré uviedol počas vstupného, ako aj doplňujúceho pohovoru. Údajne po skončení školy

/1998/ pracoval 4 roky ako kuchár a potom bol niekoľko rokov nezamestnaný, a to aţ do odchodu

z krajiny. Jeho rodičia boli taktieţ nezamestnaní a ţili iba z príspevkov, ktoré dostávali

ako nezamestnaní. Do Číny sa nechce vrátiť, pretoţe má kamarátov, ktorí praktizovali prvky hnutia

Falun Gong, a bojí sa toho, ţe by sa to štátne orgány jeho krajiny mohli dozvedieť. Menovaný

v Číne nebol stúpencom Falun Gong. Síce tvrdí, ţe na Slovensku sa začal viac zaujímať o Falun

Gong, dokonca tvrdí, ţe bol aj jeho členom, túto skutočnosť však nevedel ničím hodnoverným

preukázať. Miera znalostí a demonštrácia piatich cvičení sú dôleţité na posúdenie kredibility

ţiadateľa Falun Gong. Je potrebné poznamenať, ţe menovaný nemal dostatočné vedomosti o tomto

hnutí, vedel uviesť iba meno zakladateľa tohto hnutia a okrem toho nevedel uviesť prvky FG,

symbol, neuviedol ani cviky a dokonca ich nevedel ani zacvičiť. Je preto značné podozrenie,

ţe menovaný nebol stúpencom Falun Gong, nakoľko nemal skoro ţiadne vedomosti o tomto hnutí.

Ak by menovaný skutočne bol stúpencom tohto hnutia, celkom určite by vedel odpovedať

na najzákladnejšie otázky o tomto hnutí. Človek, ktorý sa cíti byt' v prípade návratu do krajiny

pôvodu ohrozený kvôli členstvu v hnutí Falun Gong a pritom nevie vymenovať všetky prvky

cvičenia tohto hnutia, pričom ich údajne aj cvičil, sa javí podľa názoru odpocu ako nezvyčajný

a ešte k tomu aj nedôveryhodný. Základom praktizovania tohto hnutia sú cviky a ich cvičenie.

Verejné aktivity Falun Gong v krajine zostávajú zanedbateľné a ľudia praktizujúci toto cvičenie

v zahraničí hlásili, ţe vládne opatrenia proti skupine Falun Gong pokračovali. V minulosti bola

viera v disciplínu dostatočnou príčinou pre prívrţencov hnutia prijímať tresty siahajúce od straty

zamestnania aţ po uväznenie. Čo však nebol prípad menovaného, nakoľko ten neuviedol ani jednu

z týchto príčin. , zákony a nariadenia negarantujú slobodu náboţenstva, ale iba slobodu

náboţenskej viery. Čínske zákony a nariadenia chránia len normálne náboţenské aktivity. Občania,

ktorí praktizujú vieru nad oficiálne schválené normy riskujú obťaţovanie, väznenie a iné hrubé

zaobchádzanie zo strany úradov. Menovaný vo svojej výpovedi taktieţ potvrdil, ţe štátne orgány

jeho krajiny, by v prípade jeho návratu, nemali odkiaľ dozvedieť sa o jeho členstve v hnutí Falun

Gong, ak by im to on sám neuviedol. Nechce sa mu veriť, ţe by sa to štátne orgány mohli

od niekoho dozvedieť. To, ţe menovanému bol umoţnený bezproblémový, legálny odchod

z krajiny pôvodu potvrdzuje skutočnosť, ţe nemal ţiadne problémy so štátnymi orgánmi krajiny,

nebol z ich strany prenasledovaný, ani hľadaný. Odporca dospel k záveru, ţe keďţe v jeho prípade

nie je moţné hovoriť o perzekúcii, nemohla u neho vzniknúť ani opodstatnená obava

z prenasledovania z dôvodov § 8 zákona o azyle. Na základe výpovede menovaného, ako aj

všetkých dostupných informácii je zrejmé, ţe dôvody ktoré uviedol, nejavia ţiadne známky

perzekúcie, nezodpovedajú kritériám ustanovení § 2 písm. d/ zákona o azyle, a preto ich moţno

povaţovať za irelevantné z hľadiska udelenia azylu na území Slovenskej republiky.

Vzhľadom k tomu, ţe neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu, odporca skúmal,

či navrhovateľ spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákona o azyle.

Podľa odporcu navrhovateľ nesplnil ani zákonom stanovené podmienky pre udelenie

doplnkovej ochrany, ktorá sa poskytuje vtedy, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol

v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon

neustanovuje inak. Podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle sa za váţne bezprávie povaţuje uloţenie

trestu smrti alebo jeho výkon, mučenie alebo neľudské alebo poniţujúce zaobchádzanie alebo trest,

alebo váţne a individuálne ohrozenie ţivota alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného

násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho konfliktu. Keďţe v súčasnej dobe v Číne

neprebieha ţiadny ozbrojený konflikt, nie je odôvodnené domnievať sa, ţe by na menovanom bolo

spáchané váţne bezprávie. Ako vyplýva z výpovede menovaného, nikdy nebolo proti nemu vedené

trestné konanie, nebol väznený, zatknutý alebo zadrţaný a nemal ţiadne problémy s čínskymi

štátnymi orgánmi, nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo poniţujúcemu zaobchádzaniu

alebo trestu. Tak, ako uviedol, v Číne nemal ţiadne problémy. V prípade návratu do Číny sa preto

nemusí obávať akýchkoľvek problémov. Ţiadateľ pred svojim odchodom z Číny nebol vystavený

ţiadnemu ohrozeniu, ktoré by sa dalo kvalifikovať ako váţne bezprávie a ţil tam bez problémov.

Vláda povolila väčšine občanov legálne emigrovať a cestovať do zahraničia. Väčšina občanov

mohla získať pasy, hoci osoby, ktoré vláda povaţovala za hrozbu, vrátane náboţenských vodcov,

politických disidentov a niektorých príslušníkov etnických menšín, mali naďalej ťaţkosti

pri získaní pasov. Existovali správy o tom, ţe niektorí študenti čelili cestovným obmedzeniam

v čase citlivých výročí, najmä 4. júna, ktorý je dňom výročia masakry na námestí Tchien-an-men

v r. 1989. Boli prípady, keď úrady odmietli vydať pasy alebo víza evidentne z politických dôvodov.

Členom nelegálnych cirkví, Falun Gong a iným politicky citlivým osobám, bolo občas odmietnuté

vydanie pasov a iným spôsobom zabránené vo vycestovaní. Odporca ďalej uviedol, ţe aj

z uvedeného je zrejmé, ţe menovaný nemohol mať problémy v krajine pôvodu ohľadom členstva

Falun Gong, nakoľko Čínu opustil legálne na svoj cestovný doklad. Zo strany čínskych úradov

dochádza k rozšírenému potláčaniu Falun Gong a aktivisti Falun Gong môţu čeliť zlému

zaobchádzaniu, ak sa dostanú do pozornosti čínskych úradov. Menovaný však do kontaktu

s čínskymi štátnymi orgánmi neprišiel, nebol z ich strany ohrozovaný, ani prenasledovaný, kvôli

členstvu v tomto hnutí. Okrem toho, menovaný ešte v Číne nebol členom hnutia Falun Gong.

V jeho prípade je málo pravdepodobné, ţe praktizoval cvičenia hnutia Falun Gong, nakoľko ich

nevedel zacvičiť, a ani len vymenovať. Sám menovaný počas pohovoru uviedol, ţe je malá

pravdepodobnosť, aby sa o jeho členstve Falun Gong dozvedeli štátne orgány Číny. Dozvedieť

by sa to mohli jedine, keby ho niekto udal, tomu však neverí, a nepozná ani človeka, ktorý by to

mohol spraviť. Vzhľadom na skutočnosť, ţe menovaný opustil krajinu pôvodu legálne, nikdy

neexistovala u neho reálna hrozba váţneho bezprávia a nebol predmetom záujmu ţiadnych štátnych

alebo iných orgánov. V krajine neprebieha ozbrojený konflikt, neexistujú váţne dôvody domnievať

sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený hrozbe váţneho bezprávia, pričom

porušenie zákonov a ich moţný postih nemoţno povaţovať za perzekúciu, diskrimináciu, alebo

opodstatnenú obavu. Podľa jeho slov nebolo voči nemu vedené trestné konanie a nie sú preto

závaţné dôvody domnievať sa, ţe by bol po návrate do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe

váţneho bezprávia. Vyslovenie tejto skutočnosti nie je príkazom na vyhostenie, alebo vrátenie

do krajiny pôvodu, predpokladá iba moţnosť vrátenia do krajiny a je vecou príslušného správneho

orgánu, či k pouţitiu tohto inštitútu pristúpi. Na základe týchto skutočností odporca navrhovateľovi

neposkytol doplnkovú ochranu.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom

odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, ţe odporca riadne vyhodnotil

dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom

rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 aţ § 10 zákona

o azyle, resp. dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré ţiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo ţiadneho ustanovenia zákona nemoţno vyvodiť,

ţe by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu

ţiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.

Odvolací súd sa nezaoberal námietkami navrhovateľa - nevenovanie náleţitej pozornosti

výroku jeho administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu, ako aj rozhodnutie migračného úradu

o zamietnutí ţiadosti ako zjavne neopodstatnenej, z dôvodu, ţe výroková časť rozhodnutia

migračného úradu takého výroky vôbec neobsahuje.

Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú

škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom

kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len

pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len

najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu

podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti

definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti,

a to v oboch prípadoch v dobe podania ţiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne

nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.

Odvolací súd dospel k záveru, ţe je potrebné povaţovať za správny záver správneho orgánu

i krajského súdu, ţe u navrhovateľa neboli zistené dôvody pre udelenie azylu ani z ďalších

relevantných dôvodov v zmysle zákona o azyle.

Rovnako za správny povaţoval odvolací súd záver odporcu, ţe neboli dané predpoklady

pre udelenie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, lebo jeho dôvody odporca

nepovaţoval za také, pre ktoré by bol navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený

reálnej hrozbe váţneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle.

Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil. Podľa názoru

odvolacieho súdu rozhodol krajský súd vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto

odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k

ods. 1 v spojení s a tak, ţe navrhovateľovi, ktorý nemal úspech

vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 7. december 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová