Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b72/365527.9a24e5.pdf
PDF · 139.21 KB
No categories available
1Sža/75/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sža/75/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka
a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci
navrhovateľa: A., nar. X., štátny príslušník Ruskej federácie, zastúpený JUDr. P., advokátom,
Advokátska kancelária K. proti odporcovi: Oddelenie hraničnej kontroly PZ Petrovce
riaditeľstva hraničnej polície Sobrance úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR
Petrovce, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. p. UHCP-RHP-SO-OHKPE-P-6/2010
zo dňa 10. marca 2010, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.
3Sp/5/2010-22 zo dňa 5. mája 2010 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 3Sp/5/2010-22 zo dňa 5. mája 2010 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporcu
č. p. UHCP-RHP-SO-OHKPE-P-6/2010 zo dňa 10. marca 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku, potvrdil rozhodnutie
č. p. UHCP-RHP-SO-OHKPE-P-6/2010 zo dňa 10. marca 2010, ktorým odporca podľa § 62
ods. 1 písm. a/ zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
2
(ďalej len zákon) zaistil dňom 10.3.2010 navrhovateľa na čas nevyhnutne potrebný, najviac však
na 180 dní (podľa § 62 ods. 3 zákona) a podľa § 62 ods. 4 zákona navrhovateľa umiestnil v Útvare
policajného zaistenia Sečovce.
Krajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ bol preskúmavaným
rozhodnutím zaistený na výkon jeho administratívneho vyhostenia a rozhodnutie o jeho
administratívnom vyhostení nadobudlo právoplatnosť dňa 26.4.2010, preskúmavané rozhodnutie
podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil, pretože predmetné rozhodnutie je v súlade so zákonom
č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov .
Krajský súd ďalej uviedol, že v čase vydania rozhodnutia o zaistení navrhovateľa nebolo
ešte právoplatné rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení, ale súd zistil, že rozhodnutie
o administratívnom vyhostení v čase prejednania veci súdom už bolo právoplatné a naviac
navrhovateľ o azyl nepožiadal, ale požiadal o dobrovoľný návrat do Ruskej federácie, čím bol daný
zákonný dôvod na zaistenie navrhovateľa na účel výkonu administratívneho vyhostenia.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom uviedol, že krajský súd
neúplne zistil skutkový stav a rozhodol nesprávne aj po právnej stránke.
Poukázal na ustanovenie § 62 ods. 1 písm. a/ zákona č. 48/2002 Z.z., z ktorého vyplýva,
že podkladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení cudzinca by malo byť vykonateľné rozhodnutie
o administratívnom vyhostení. Proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení je prípustné
odvolanie, ktoré má odkladný účinok. V danom prípade sa navrhovateľ proti rozhodnutiu
o administratívnom vyhostení odvolal a odkladný účinok nebol vylúčený. Poukázal na to,
že už na pojednávaní pred krajským súdom upozorňoval na skutočnosť, že rozhodnutie
o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu, ktoré malo byť podkladom rozhodnutia
o zaistení, ku dňu vydania rozhodnutia o zaistení ešte nebolo právoplatné a ani vykonateľné.
Napokon krajský súd vo svojom rozhodnutí sám uvádza, že rozhodnutie o administratívnom
vyhostení nadobudlo právoplatnosť dňa 26.4.2010.
Navrhovateľ v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 250j OSP podľa ktorého
pri preskúmavaní rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania
napadnutého rozhodnutia, preto neobstojí argumentácia súdu, že v čase preskúmavania veci súdom,
rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa už nadobudlo právoplatnosť, nakoľko
rozhodnutie nebolo právoplatné v čase vydania rozhodnutia o zaistení navrhovateľa.
3
Navrhovateľ uviedol, že už v priebehu pojednávania poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie
odporcu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko odporca zjavne zaistenie
navrhovateľa neodôvodňoval preukázaním existencie rozhodnutia o vyhostení navrhovateľa,
ako nevyhnutného podkladu pre vydanie rozhodnutia o zaistení podľa § 62 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 48/2002 Z.z, to znamená, že rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa sa
v dôvodoch rozhodnutia odporcu vôbec neuvádza. S touto skutočnosťou sa krajský súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako nevysporiadal.
Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak,
že rozhodnutie odporcu navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel
k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 OSP, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 7. decembra
2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok
krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa podľa § 62
ods. 1 písm. a/ zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov.
Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci
odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, nie len z pohľadu, či sa krajský súd
vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného
rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu, ale súčasne
z úradnej povinnosti skúmal, či rozhodnutie odporcu je preskúmateľné z hľadiska zrozumiteľnosti
a dostatku dôvodov.
4
Rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 250j ods. 3 OSP v prípade, že rozhodnutie
správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, totiž
nie je súd viazaný.
Z výroku napadnutého rozhodnutia odporcu vyplynulo, že odporca rozhodol o zaistení
navrhovateľa podľa § 62 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov. Odporca vo výroku
rozhodnutia uvádza, že zaistil dňom 10.3.2010 navrhovateľa na čas nevyhnutne potrebný, najviac
však na 180 dní a podľa § 62 ods. 4 zákona navrhovateľa umiestnil v Útvare policajného zaistenia
Sečovce.
V dôvodoch rozhodnutia sa odporca odvoláva na zistenie, že navrhovateľ bol dňa 10.3.2010
kontrolovaný hliadkou OHK PZ Petrovce v lesnom poraste medzi vodárkou v obci Vojnatina
a motorestom Ričky v katastri obce Vojnatina, okr. Sobrance, kde počas kontroly nemohol
hodnoverne preukázať svoju totožnosť. Pri snahe hliadky vykonať kontrolu jeho totožnosti sa snažil
toto zmariť, tým, že sa ukrýval v lesnom poraste. Na územie SR pricestoval z Belgicka
do Bratislavy, odtiaľ do Košíc a do Sobraniec, o čom svedčia cestovné lístky, ktoré mal pri sebe.
Ďalším šetrením bolo zistené, že menovaný sa na území SR zdržiaval neoprávnene
bez potrebných dokladov. Týmto svojim konaním porušil ust. čl. 4 ods. 1 Nariadenia rady ES
č. 562/2006, ktorým sa ustanovuje Kódex Spoločenstva o pravidlách pohybu osôb cez hranice, čím
sa dopustil priestupku podľa § 76 ods. 1 písm. a/ a čím naplnil podľa § 57 ods. 1 písm. b/ zákona
č. 48/2002 Z.z. zákonný dôvod na administratívne vyhostenie a určenie zákazu vstupu. Na základe
uvedeného bolo podľa odporcu potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozhodnutia o zaistení cudzinca.
Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov policajt je oprávnený
zaistiť cudzinca na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b/ bod prvý zákona č. 48/2002 Z.z. policajný útvar administratívne
vyhostí cudzinca a určí zákaz vstupu do piatich rokov, najmenej však na jeden rok, ak vstúpi
na územie Slovenskej republiky bez oprávnenia alebo sa zdržiava na území Slovenskej republiky
bez oprávnenia.
5
Nevyhnutným podkladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení je v zmysle § 62 ods. 1
písm. a/ zákona preukázanie existencie rozhodnutia o vyhostení.
Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zaistení navrhovateľa ním zistenými skutočnosťami
o porušení ustanovenia čl. 4 ods. 1 Nariadenia rady ES č. 562/2006, ktorým sa ustanovuje Kódex
Spoločenstva o pravidlách pohybu osôb cez hranice, čím sa dopustil priestupku podľa § 76 ods. 1
písm. a/ a čím naplnil podľa § 57 ods. 1 písm. b/ zákona č. 48/2002 Z.z. zákonný dôvod
na administratívne vyhostenie a určenie zákazu vstupu.
Napriek tomu, že z obsahu administratívneho rozhodnutia odporcu vyplýva, že súčasťou
spisu je aj rozhodnutie odporcu o vyhostení navrhovateľa zo dňa 10.3.2010 č. p.: UHCP-RHP-SO-
OHKPE-P-6/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.4.2010, odporca v rozhodnutí o zaistení
takýmto rozhodnutím neargumentuje, neodvoláva sa naň.
Odporca teda zjavne zaistenie navrhovateľa neodôvodňoval preukázaním existencie
rozhodnutia o vyhostení navrhovateľa, ako nevyhnutného podkladu pre vydanie rozhodnutia
o zaistení v zmysle § 62 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, naviac vo výroku rozhodnutia
o zaistení neuvádza dôvod zaistenia, v dôvodoch rozhodnutia uvádza, že navrhovateľ naplnil
dôvody administratívneho vyhostenia podľa § 57 ods. 1 písm. b/ bod prvý, zákona o pobyte
cudzincov, pričom rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa v dôvodoch
rozhodnutia vôbec neuvádza.
Na základe uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a preto rozsudok krajského súdu
podľa § 220 OSP zmenil tak, že rozhodnutie odporcu v intenciách ustanovenia § 250j ods. 3 OSP
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal odvolací súd z § 224 ods. 2 v spojení
s § 250k ods. 1 OSP a v zmysle § 151 ods. 2 OSP úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu
6
trov konania, pretože trovy právneho zastúpenia si neuplatnil a ani ich nevyčíslil v zákonnej lehote
v súlade s § 151 ods. 1 OSP.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 7. decembra 2010
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová