Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/16/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej, v právnej veci žalobcu E. T., nar. X., bytom B., zastúpeného JUDr. M. B.,

advokátom so sídlom v B., proti žalovanému Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej

republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministra

spravodlivosti Slovenskej republiky č. GR ZVJS-3-21-3/14-2008 zo dňa 08. augusta 2008,

na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. októbra 2009,

č. k. -45, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 21. októbra 2009, č. k. -45 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

2

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal

preskúmania a zrušenia rozhodnutia Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj

„minister spravodlivosti“) č. GR ZVJS-3-21-3/14-2008 zo dňa 08. augusta 2008, ktorým bolo

zamietnuté odvolanie žalobcu proti personálnemu rozkazu generálnej riaditeľky Zboru

väzenskej a justičnej stráže č. 257 zo dňa 23. júna 2008 a tento personálny rozkaz bol

potvrdený.

Krajský súd v Bratislave posudzujúc správnosť právnych záverov správnych orgánov

pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovenia

o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru

väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS SR a ŽP“) a dospel

k záveru, že žalobca prestal spĺňať podmienku spoľahlivosti uvedenú v § 14 ods. 3 písm. b/

zákona o štátnej službe, ktorú musí spĺňať občan ako predpoklad na prijatie do služobného

pomeru a túto podmienku musí spĺňať príslušník zboru po celý čas trvania služobného

pomeru, keď zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti príslušníka Zboru

väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len „ZVJS SR“) uvedené v § 48

ods. 3 písm. g/ zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS SR a ŽP.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa tak,

že v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca žiadajúc Najvyšší

súd Slovenskej republiky, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie

ministra spravodlivosti č. GR ZVJS-3-21-3/14-2008 zo dňa 08. augusta 2008,

ako aj personálny rozkaz generálnej riaditeľky ZVJS SR č. 257 zo dňa 23. júna 2008

a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že nesúhlasí s názorom súdu prvého

stupňa vysloveným v rozsudku, že boli dané dôvody k jeho prepusteniu zo služobného

pomeru, nakoľko prestal spĺňať podmienku spoľahlivosti. Taktiež nesúhlasil s tým,

že sa krajský súd stotožnil s názorom žalovaného, že prirodzenou reakciou človeka, ktorý mal

pozitívny test na prítomnosť psychotropných a omamných látok by bolo, že využije všetky

možné prostriedky k dokázaniu nesprávnosti výsledku testu. Uviedol, že tak ako v žalobe

3

namieta vyhodnotenie preukázaných skutočností a právne zhodnotenie skutku, ktorý

je predmetom konania. Poukazoval na to, že mu nebolo preukázané použitie zakázaných

látok, nakoľko žiadne zakázané látky, žiadne drogy nikdy ani pred nástupom do výkonu

štátnej služby ani vo výkone štátnej služby nepožil. Namietal, že aj odôvodnenie rozsudku

je založené na indícii súdu, ktorý prevzal názor žalovaného, že prirodzenou reakciou človeka,

ktorý mal pozitívny test na prítomnosť psychotropných a omamných látok by bolo navrhnutie

špeciálneho testu, čo neurobil. Týmto vyjadrením podľa názoru žalobcu samotný súd

spochybnil výsledok testu, ktorý bol urobený. Uviedol, že keďže nikdy žiadnu zakázanú

psychotropnú ani omamnú látku neužil, sám bol z výsledku testu v šoku a nevedel

čo má robiť, preto v šoku konal tak ako konal. V čase vykonania testu ho nenapadlo

a ani nevedel, že voľnopredajný liek Disophrol Repetabs by mohol ovplyvniť výsledok

screeningového testu. Na požitie tohto lieku poukázal v odvolaní a tiež sa k tomu podrobne

vyjadril v žalobe. Skôr sa k tomu vyjadriť nemohol, nakoľko nemal takéto vedomosti,

že by tento liek, ktorý je predávaný bez lekárskeho predpisu mohol ovplyvniť výsledok testu.

Z tohto dôvodu pokladá prepustenie zo služobného pomeru za nezákonné a nespravodlivé.

Namietal preto, že jeho konanie nenaplňuje zákonné ani materiálne znaky skutkovej podstaty

prepustenia podľa § 192 ods. 1písm. e/ zákona o štátnej službe, nakoľko využitie legálneho

lieku pri zdravotných ťažkostiach - Disophrol Repetabs, ktorý je dostupný bez lekárskeho

predpisu v lekárňach nie je zvlášť hrubým a nie je ani žiadnym porušením služobnej prísahy

alebo služobnej povinnosti. Ďalej namietal, že vzhľadom na riadny, čestný, statočný

a disciplinovaný mnohoročný výkon štátnej služby v ZVJS SR nie je splnená ani podmienka

skutkovej podstaty prepustenia, spočívajúca v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere

príslušníka ZVJS SR by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Poukazoval

na to, že je nutné vec zhodnotiť komplexne v náväznosti na všetky skutočnosti

zdokumentované a preukázané šetrením v správnom konaní, pričom je zrejmé, že jeho obrana

bola vykonaným dokazovaním potvrdená, t. j., že predmetný liek skutočne môže zapríčiniť

skreslenie výsledku screeningového testu. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhoval napadnutý

rozsudok krajského súdu zmeniť a napadnuté rozhodnutie ministra spravodlivosti

ako aj personálny rozkaz generálnej riaditeľky ZVJS SR zrušiť a vec vrátiť žalovanému

na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.12.2009 na odvolanie žalobcu

navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. V celom rozsahu sa stotožnil

s rozsudkom a jeho odôvodnením, pretože žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne

4

relevantné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali nesprávne vecné posúdenie v rozhodnutí

prvostupňového súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania

( veta prvá a ), odvolanie prejednal bez nariadenia

odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk ( a

v spojení s veta prvá a ) a dospel k záveru, že odvolaniu

žalobcu nie je možné priznať úspech.

Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministra spravodlivosti

Slovenskej republiky č. GR ZVJS-3-21-3/14-2008 zo dňa 08. augusta 2008 a posúdenie,

či príslušné správne orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného

skutkového stavu pri vyslovení právneho záveru o prepustení žalobcu zo služobného pomeru

príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

písm. e/ zákona o štátnej službe.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS SR

a ŽP, policajtom môže byť štátny občan Slovenskej republiky, starší ako osemnásť rokov,

ktorý o priatie písomne požiada, a ktorý je spoľahlivý.

Podľa § 14 ods. 3 písm. b/ zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS SR

a ŽP, za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý požíva omamné

látky, psychotropné látky, alebo prípravky, ktoré môžu vyvolať závislosť od nich (ďalej len

„iná návyková látka“).

5

Podľa § 14 ods. 5 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS SR a ŽP,

podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a podmienky uvedené v odseku 1 musí

policajt spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Podľa § 48 ods. 3 písm. g/ zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS SR

a ŽP, policajt je povinný, v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré

by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor.

Podľa § 192 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS SR a ŽP,

policajt sa prepustí zo služobného pomeru, okrem iných dôvodov aj vtedy, ak - e/ porušil

služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie

v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Z obsahu administratívneho a súdneho spisu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky

(ďalej aj „najvyšší súd“) za preukázané, že žalobca bol personálnym rozkazom č. 257 zo dňa

23. júna 2008 podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona o štátnej službe prepustený zo služobného

pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže z dôvodu, že prestal spĺňať podmienku

spoľahlivosti podľa § 14 ods. 3 písm. b/ zákona o štátnej službe, pretože zvlášť hrubým

spôsobom porušil základné povinnosti príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže v zmysle

§ 48 ods. 3 písm. g/ zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS SR a ŽP. Ďalej mal

najvyšší súd za preukázané, že dňa 18.06.2008 cca o 21:00 bol žalobca v čase mimo štátnej

služby kontrolovaný v osobnom motorovom vozidle zn. Renault Megane ev. č. B.

príslušníkmi Pohotovostnej motorizovanej hliadky Krajského riaditeľstva Policajného zboru

Bratislava spolu so spolujazdcom J. N. Pri kontrole bolo vo vozidle nájdené v stredovej

lakťovej opierke zadných sedadiel modré puzdro na zips, v ktorom sa nachádzala plechová

škatuľka od cukríkov a v nej dva kusy injekčných striekačiek s obsahom neznámej

kryštalickej látky bielej a svetlofialovej farby, pričom príslušníci nadobudli podozrenie, že by

mohlo ísť o drogu. K uvedenej skutočnosti sa žalobca vyjadril písomne dňa 19.06.2008 tak,

že dňa 18.06.2008 asi o 19:30 hod. na svojom motorovom vozidle viezol osobné veci

známemu J.N., ktorý nejaký čas žil ako bezdomovec, ktorý ho v minulosti požiadal, či by si

u žalobcu nemohol uschovať nejaké osobné veci. Tomuto tiež viezol jedlo a čisté oblečenie.

Žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že boli s N. vopred dohodnutí, že sa stretnú na

Trojičnom námestí. N. tam už bol a povedal mu, že už ma kde bývať. Batoh, ktorý mal N.

u seba, si položil na zadné sedadlo a prisadol si na sedadlo spolujazdca. Takmer okamžite,

6

ako si N. prisadol na sedadlo spolujazdca, prišla k jeho vozidlu policajná hliadka, takže s N.

sa nestihol ani porozprávať a tiež si nevšimol, či N. pri tom, ako si vybaľoval svoje veci, resp.

ako si prisadol k žalobcovi do auta, či v aute nevyložil, resp. či mu nevypadla nejaká

vec. Ďalej uviedol, že sa nebránil prehliadke vozidla. Z písomného vyjadrenia vyplýva, že

žalobca uviedol, že neužíva žiadne lieky okrem vitamínových doplnkov. Ďalej mal najvyšší

súd za preukázané, že dňa 19.06.2008 o 09: 35 hod. sa žalobca podrobil u služobnej lekárky

v ambulancii príslušníkov v Ústave na výkon väzby v Bratislave screeninfovému testu na

prítomnosť psychotropných a omamných látok. Na vyšetrenie bola použitá testovacia

platnička MULTI RUG SKREEN PANEL, pričom bola zistená pozitivita na metamfetamíny.

Personálny rozkaz č. 257 zo dňa 23. júna 2008 napadol žalobca odvolaním, v ktorom

uviedol, že dňa 18.06.2008 pri náhodnom stretnutí v nákupnom stredisku B. ho matka J. N.

požiadala o pomoc pri skontaktovaní sa so synom, nakoľko sa jej nehlásil na mobil a tri dni

nebol doma. Ďalej v odvolaní uviedol, že s menovaným sa poznajú od detstva. Keďže mal

vedomosť, že užíva omamné látky, nevyhľadával jeho spoločnosť, nevedel však odmietnuť

pomoc pani N., ktorá ho o to s plačom prosila. Po viacerých telefonátoch sa s menovaným

skontaktoval a tento mu prisľúbil, že keď pre neho príde a odvezie ho, že pôjde domov.

Ohľadom scrfeeningového testu pozitívneho na metamfetamíny uviedol, že testovaniu sa

podrobil dobrovoľne a v tom čase nevedel, že lieky proti sennej nádche a zahlieneniu

Disophrol Repetabs majú vplyv na výsledky testu, nakoľko obsahujú pseudoefedrín.

Ďalej uviedol, že tieto lieky neužíva pravidelne, iba pri problémoch s dutinami.

Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru zhodnému so záverom krajského súdu ako aj so záverom správnych orgánov,

že žalobca prestal spĺňať podmienku spoľahlivosti uvedenú v ustanovení § 14 ods. 3 písm. b/

zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS SR a ŽP, ktorú podmienku spoľahlivosti

musí spĺňať počas celej doby trvania služobného pomeru. Aj najvyšší súd je toho názoru,

že prirodzenou reakciou človeka, ktorý má pozitívny test na prítomnosť psychotropných

a omamných látok, by bolo využitie všetkých možností k preukázaniu nesprávnosti prvotného

testu. Žalobca však toto nevyužil a ani sa nijakým iným spôsobom výsledku tohto testu

nebránil. Ani najvyšší súd neuveril obrane žalobcu o užívaní lieku Disophrol Repetabs,

pretože skutočnosť užívania tohto lieku žalobca lekárke prevádzajúcej testovanie neuviedol,

a to ani na priamu otázku, keď uviedol, že užíva iba vitamínové doplnky. Skutočnosť užívania

tohto lieku uviedol až v odvolaní proti personálnemu rozkazu, teda s odstupom takmer troch

týždňov. Z dokazovania vykonaného správnymi orgánmi vyplynulo, že Disophrol Repetabs

7

je liek, ktorý sa užíva pri alergických ochoreniach. Žalobca bol v zdravotnej starostlivosti

služobného lekára ZVJS SR 13 rokov, pravidelne sa zúčastňoval preventívnych lekárskych

prehliadok, pričom sa nikdy neliečil na žiadne alergické ochorenie a ani nikdy neinformoval

služobného lekára o prípadnej liečbe u iného odborného lekára a preto je nepravdepodobné,

že žalobca mal objektívny dôvod užívať označený liek. Najvyšší súd Slovenskej republiky

považuje preto túto obranu žalobcu za účelovú. Naviac písomná výpoveď žalobcu zo dňa

19.06.2008 k okolnostiam skutku sa nezhoduje s dôvodmi odvolania proti personálnemu

rozkazu, keď v prvotnej výpovedi uviedol, že N. žil ako bezdomovec, ktorému nosieval jedlo

a čisté oblečenie, pretože sa s ním pozná od detstva a telefonicky mu prisľúbil odvoz, keď mu

tento mal povedať, že už má kde bývať. Naproti tomu v odvolaní žalobca už uviedol, že

spoločnosť N. nevyhľadával, pretože mal vedomosť, že tento užíva drogy, avšak pri

náhodnom stretnutí v nákupnom centre B. s matkou N., nevedel tejto odmietnuť pomoc pri

hľadaní syna, keďže tvrdila, že jej syn tri dni nespal doma, neberie jej telefón a má strach

o jeho zdravie.

V danej veci bolo teda nespornou skutočnosťou, že žalobca sa dopustil skutku

uvedeného v personálnom rozkaze. Požitie zakázaných látok bolo žalobcovi preukázané

pozitívnym testom, tak ako bolo uvedené vyššie a bolo preto povinnosťou žalobcu preukázať

nesprávnosť tohto testu, a to bez akýchkoľvek pochybností, čo žalobca neurobil. Tvrdenie

o užívaní voľnopredajného lieku Disophrol Repetabs s odstupom takmer troch týždňov

je vzhľadom na vyjadrenie služobného lekára obranou účelovou, na ktorú nemohol

prihliadnuť ani najvyšší súd.

Spornou z hľadiska žaloby bola otázka, či v konaní žalobcu možno vidieť zvlášť hrubé

porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti tak, že jeho ponechanie v služobnom

pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Pri riešení tejto otázky so zreteľom na základné povinnosti policajta uvedené

v ustanovení § 48 ods. 3 písm. a/ až h/ zákona o štátnej službe, nemôže byť relevantným

tvrdenie žalobcu, že sa nejedná o porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti

zvlášť hrubým spôsobom. Najmä vzhľadom na charakter ZVJS ako ozbrojenej zložky

je konanie žalobcu mimoriadne vážnym porušením povinností stanovených citovaným

zákonom. Najvyšší súd sa stotožňuje s tým, že za daných okolností ponechanie žalobcu

v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, akým je záujem

8

na upevňovaní disciplíny príslušníkov ZVJS SR podľa § 47 zákona o štátnej službe

príslušníkov PZ, SIS, ZVJS SR a ŽP, ktorá spočíva v dôslednom plnení povinností

stanovených , zákonmi, všeobecne záväznými právny mi predpismi, nariadeniami,

služobnou prísahou, rozkazmi, príkazmi a pokynmi nadriadených, záujem na čestnosti

príslušníkov zboru, ako aj záujem na upevňovaní dôvery občanov v zbor.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel

k záveru, že námietky žalobcu vznesené v odvolaní nie sú opodstatnené, a keďže v rozhodnutí

a postupe žalovaného ani krajského súdu nezistil iné vady, ktoré by mohli viesť k zrušeniu

rozhodnutia žalovaného alebo rozsudku prvostupňového súdu, napadnutý rozsudok Krajského

súdu v Bratislave podľa veta druhá a potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení

s veta prvá a podľa , nakoľko žalobca v odvolacom

konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha

a ani mu v odvolacom konaní trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 07. decembra 2010

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková