Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/7/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Č. U. H., a. s., so sídlom

M., IČO: X., zastúpeného Mgr. T. Č., advokátom so sídlom H., proti ţalovanému Colnému

riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Mierová 23, Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia ţalovaného číslo 12984/2008-1410 zo 17. marca 2008 na odvolanie

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. -58 z 19. novembra

2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave,

č. k. -58 z 19. novembra 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“)zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie postupu a zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného číslo 12984/2008-1410 zo 17. marca 2008, ktorým odvolanie ţalobcu

zamietol a rozhodnutie Colného úradu v Trnave č. 55357/2007-5872 z 28. novembra 2007

o colnom dlhu v sume 118.017,- Sk potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe predmetom

konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a posúdenie, či ţalovaný

pri rozhodovaní v danej veci vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu

pri vyslovení právneho záveru, ţe ţalobca je dlţníkom podľa

Z. z. ako hlavný zodpovedný v predmetnej tranzitnej operácii, ktorý si nesplnil povinnosť

uvedenú v čl. 11 ods. 1 písm. c/ Prílohy I Dohovoru o spoločnom tranzitnom reţime,

predloţiť tovar a tranzitný doklad T1 úradu určenia v určenej lehote a v nezmenenom stave

a dodrţať podmienky na zabezpečenie totoţnosti určené úradom odoslania.

Po poukaze na ustanovenie , , a , , ,

a , , , , zákona č. 71/67 Zb., , (Colný

zákon účinný do 30. júna 2001), čl. 2 písm. d/ a čl. 11 Prílohy I Dohovoru o spoločnom

tranzitnom reţime, a uviedol, ţe z pripojenej

spisovej dokumentácie ţalovaného správneho orgánu ako aj so spisovej dokumentácie

prvostupňového colného úradu zistil, ţe k nezákonnému odňatiu tovaru (371 kartónov svetrov

z akrylových vlákien) spod colného dohľadu došlo dňom 20. decembra 2000, a to jeho

nedodaním v lehote určenej colným úradom odoslania – Celní úřad Starý Hrozenkov, Česká

republika colnému úradu určenia – Colnému úradu Bratislava. Krajský súd mal

za preukázané, ţe 09. marca 2001 colný úrad odoslania poţiadal pátracím listrom TC21 colný

úrad určenia o vykonanie pravosti sluţobnej pečiatky č. X. s dátumom 13. decembra 2000,

sluţobnej pečiatky „B.“. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, ţe Colný úrad Senica začal

dňa 11. júla 2002 voči ţalobcovi správne konanie vo veci vzniku a vymerania colného dlhu,

čo ţalobcovi oznámil listom č. 192/02-6523. Z výsledku kriminalistického expertízneho

skúmania z 12. novembra 2004 vykonaného Kriminalistickým a expertíznym

Policajného zboru v Bratislave mal súd za preukázané, ţe odtlačok osobnej pečiatky č. X. na

tranzitnom vyhlásení T1 nebol vyhotovený odtlačením osobnej pečiatky č. X. Pokiaľ ide

o odtlačok sluţobnej pečiatky „C., mal súd za preukázané, ţe táto pečiatka sa v rozhodnom

období nepouţívala, pretoţe od roku 1998 bola uloţená v trezore Colného úradu Bratislava.

Z takto vykonaného dokazovania nepochybne aj podľa názoru krajského súdu vyplýva, ţe

v danom prípade došlo k nezákonnému odňatiu tovaru spod colného dohľadu, a to dňom 20.

decembra 2000, a to nepredloţením tohto tovaru a tranzitného dokladu colnému úradu určenia

v stanovenej lehote a v nezmenenom stave. Vzhľadom k uvedenému súd konštatoval, ţe k

odňatiu tovaru došlo za účinnosti Z citovaných ustanovení colného

zákona vyplýva, ţe colný dlh vzniká fakticky, priamo nastaním zákonom predpokladaných

skutočností a preto rozhodnutie Colného úradu Trnava, so sídlom v Senici č.

5872 z 28. novembra 2007 túto skutočnosť iba deklaruje. Deklaratórny charakter tohto výroku

je zrejmý i z jeho formulácie o vzniku colného dlhu podľa § 198 ods. 1 Colného zákona č.

v platnom znení. Výrok rozhodnutia teda neznie konštitutívne a nedošlo ku

konštitutívnej aplikácii ustanovení , ktorý uţ nebol účinný v čase

vydania napadnutých rozhodnutí. Rovnako je rozhodnutie deklaratórne i v časti určenia

dlţníka – ţalobcu, ktorá skutočnosť je zrejmá i z výroku prvostupňového rozhodnutia

Colného úradu Trnava, keď oznamuje sumu dovoznej platby povinnému dlţníkovi –

právnickej osobe Č. U. H., a. s., IČO X., so sídlom M., ktorým sa stal v zmysle § 198 ods. 3

písm. d/ . Na základe týchto skutočností súd konštatoval, ţe ţalovaný

ani Colný úrad Tmava v napadnutých rozhodnutiach konštitutívne nerozhodovali,

neaplikovali tom čase neúčinný právny predpis – Colný , ale iba

deklaratórne konštatovali skutočnosti, ktoré nastali za jeho účinnosti. Krajský súd sa preto

nestotoţnil s právnym názorom ţalobcu, ţe napadnuté rozhodnutia sú vydané na základe

neúčinného právneho predpisu.

Pokiaľ ide o námietku preklúzie, krajský súd konštatoval, ţe v danom prípade

k preklúzii práva v zmysle nedošlo.

Podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na uvedené skutočnosti správne orgány

oboch stupňov pri svojom rozhodovaní postupovali v intenciách

v znení neskorších predpisov, ako aj v intenciách ustanovení Správneho poriadku a preto

dospel k záveru, ţe ţalovaný si v predmetnej veci zadováţil dostatok skutkových podkladov,

vo veci zistil skutočný stav, ktorý správne právne posúdil. Preto podľa

ţalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa tak, ţe ţalobcovi pre jeho

neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Navrhol

napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe rozhodnutie ţalovaného ako aj rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie. Súčasne

si uplatnil náhradu trov konania. V odôvodnení odvolania poukázal na to, ţe krajský súd

sa vôbec nezaoberal s námietkou vznesenou v ţalobe týkajúcou sa aplikácie neúčinného

procesnoprávneho predpisu. Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyplýva,

ţe konal podľa a colný dlh bol vymeraný podľa článku

217 ods. 1 nariadenia rady EHS č. 2913/92 v platnom znení. Nakoľko konanie voči ţalobcovi

začalo 11. júla 2002 a vec bola právoplatné skončená v marci 2008, tvrdil, ţe bolo potrebné

aplikovať .

Podľa ţalobcu sa krajský súd v napadnutom rozsudku stotoţnil so skutkovými závermi

ţalovaného a bez výhrady prevzal hodnotenie dôkazov a právne posúdenie veci, avšak

neodpovedal na ţalobcovu otázku, aké následky má pre správne rozhodnutie porušenie

zákonných alebo sluţobných povinností colníka na platnosť ním vydaných správnych

rozhodnutí. Na toto upozornil v súvislosti s ním predloţenými dôkazmi, a to potvrdené

a podpísané potvrdenie o predloţení veci colnému úradu určenia, ktorého účinky neboli

vyvrátené a ţalobca odoslal aj list č. 5 tranzitného vyhlásenia T1 colnému úradu odoslania,

ktorý bol spochybnený aţ po dvoch mesiacoch. Podľa judikatúry prvorepublikového

Najvyššieho správneho súdu mohli formálne nedostatky správneho rozhodnutia predstavovať

len dôvody vady rozhodnutia, nie však dôvody jeho nulity.

Prejav vôle colného orgánu na zadnej strane tranzitného vyhlásenia T1 o tom, ţe tovar

bol predloţený colnej kontrole a táto bola vykonaná, je nepochybne správnym rozhodnutím

(§ 155 ods. 3 Colného zákona 2001), na ktoré sa vzťahujú vyššie uvedené závery

o prezumpcii správnosti správneho rozhodnutie, pokiaľ nebolo predpísaným spôsobom

zrušené príslušným orgánom. Keďţe rozhodnutie nebolo zrušené, správne orgány by ho mohli

ignorovať len vtedy, ak by šlo o rozhodnutie nulitné (zmätočné). Dôvodom zmätočnosti

rozhodnutia nemôţe byť okolnosť, ţe pri jeho vydávaní boli porušené formálne predpisy,

ba dokonca ţe k jeho vydaniu došlo v rozpore so zákonom. Preto okolnosť, ţe na rozhodnutí

je odtlačená falošná osobná pečiatka, ktorá nie je ani náleţitosťou rozhodnutia v colnom

konaní (§ 155 ods. 1 a 3 Colného zákona 2001), a ţe dodaný tovar nebol zapísaný

do príslušnej evidencie (ktorý zápis nie je vôbec náleţitosťou colného rozhodnutia, len

interným úkonom colného orgánu), nemôţe mať za následok nulitu (zmätočnosť), ale len

vadu vydaného rozhodnutia, ktorá nezbavuje rozhodnutie jeho kvality platného a účinného

správneho rozhodnutia.

Jediným dôvodom nulity by tak mohla byť skutočnosť, ţe konajúca osoba podpísaná

na zadnej strane tranzitného dokladu T1 nie je colníkom. V takom prípade by totiţ išlo

o zdanlivé rozhodnutie vôbec nevydané správnym orgánom (colným orgánom), ale len

fyzickou osobou bez akéhokoľvek vzťahu k správnemu orgánu. Aţ v takom prípade by bolo

moţné potvrdenie o predloţení tovaru na zadnej strane tranzitného dokladu T1 povaţovať

za nulitné (zmätočné) a neprihliadať naň. V nadväznosti na uvedené osobitne dôleţitou

je skutočnosť, ţe zistenia, ktoré plynú z nepriamych dôkazov, ukazujú na záver, ţe osoba,

podpísaná na zadnej strane tranzitného vyhlásenia T1 bola colníkom a ţe tento

úmyselne – aby ho nebolo moţné vypátrať – porušil zákonné i interné normatívne akty

(sfalšoval pečiatku s iným osobným číslom colníka, odcudzil pečiatku uloţenú v trezore,

pripravil fiktívne číslo registra dodaného tovaru, odoslal potvrdenie colnému úradu odoslania

atď.).

Napadnutý rozsudok krajského súdu na vyššie uvedené námietky nereaguje, je preto

predovšetkým nepreskúmateľný, teda postihnutý inou vadou konania (§ 205 ods. 2 písm. b/

). Pokiaľ však moţno napadnutý rozsudok krajského súdu vykladať tak, ţe sa stotoţnil

so skutkovými i právnymi závermi ţalovaného, potom je tento rozsudok zaloţený

na nedostatočne, resp. nesprávne zistenom skutkovom stave ( a ),

ktorého dôvodom je nesprávny právny názor na právne otázky rozhodujúce pre posúdenie

veci ( ).

Krajský súd v napadnutom rozsudku vyslovil „ţe v danom prípade k preklúzii práva

v zmysle nedošlo“. Ďalšie odôvodnenie jeho právneho

záveru chýba, čo samo osebe robí napadnutý rozsudok nepreskúmateľným v zmysle inej vady

konania ( ). K preklúziou práva sa zaoberal ţalovaný vo svojom

rozhodnutí, avšak ţalobca s jeho právnym posúdení nesúhlasil.

Ţalovaný vyjadrenie k odvolaniu ţalobcu nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, bez nariadenia

pojednávania podľa veta prvá , v napadnutom rozsahu a z uvedených

dôvodov podľa v spojení s veta prvá a dospel k záveru,

ţe rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie

pre procesné pochybenie.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve podľa piatej časti

druhej hlavy (v rámci ktorého bol vydaný aj napadnutý

rozsudok krajského súdu) je preskúmavať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve je teda preskúmať, či kompetentné orgány

pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne

a procesno-právne predpisy.

Ţalobca navrhol preskúmať postup a zákonnosť rozhodnutia Colného riaditeľstva

Slovenskej republiky, Bratislava zo 17. marca 2008 č. 12984/2008-1410, ktorým potvrdil

rozhodnutie Colného úradu v Trnave z 28. novembra 2007 zn. -5872 a odvolanie

ţalobcu zamietol. Predmetom konania je colný dlh ţalobcu v sume 118.017,- Sk vzniknutý

podľa ustanovenia podľa .

Krajský súd v súlade so zistením správnych orgánov a ich právnym záverom

konštatoval, ţe nepredloţením tovaru, t. j. 371 kartónov svetrov z akrilových vlákien

a tranzitného dokladu colného úradu určenia v stanovenej lehote a v nezmenenom stave, došlo

dňom 20. decembra 2000 k nezákonnému odňatiu tovaru spod colného dohľadu a k naplneniu

ustanovenia a Uzavrel, ţe správne orgány

v napadnutých rozhodnutiach konštitutívne nerozhodli, čiţe neaplikovali v tom čase neúčinný

, ale iba deklaratórne konštatovali skutočnosti, ktoré nastali za jeho

účinnosti, a ţe k preklúzií práva v zmysle nedošlo.

Podľa judikatúry Ústavného súdu slovenskej republiky nezávislosť rozhodovania

súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci.

Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu;

jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim

ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods. 1

), spôsobom zakotveným v ustanovení .

Procesným právom účastníka je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení

dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia znamená tieţ právo

účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením

sa účastníkovi odníma moţnosť náleţite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu

súdu, voči ktorému chce vyuţiť moţnosť opravného prostriedku.

Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava

rozhodnutie správneho orgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať

kaţdý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia

obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli

k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu

a nie len odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti

Španielsku z 09.12.1994).

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne

námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe majú význam

pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30).

Porušením práva na spravodlivý proces môţe byť aj situácia, kedy v hodnotení

skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd

ich náleţitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil.

Na základe uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, ţe krajský súd z uvedených zásad

súdneho prieskumu dôsledne nevychádzal, čím sa stalo jeho rozhodnutie

nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Záver krajského súdu nie je správny

a spravodlivý vo vzťahu k ţalobcovi a v danom prípade nie je v súlade ani so zákonnou

a ústavnou právnou úpravou, pretoţe vôbec nereagoval na námietku ţalobcu uvedenú

v ţalobe, ţe správny orgán v konaní postupoval podľa neúčinného procesného predpisu a tieţ

neuviedol, prečo nepovaţoval za potrebné objasniť otázku, či osoba, ktorá bola podpísaná

na liste č. 5 tranzitného vyhlásenia č. T1-31371010-01475-5 a ktorá potvrdila predloţenie

tovaru colnému úradu určenia ,bola colníkom alebo nie a aké následky má pre správne

rozhodnutie porušenie zákonných alebo sluţobných povinností colníka na platnosť ním

vydaných správnych rozhodnutí. Skutočnosť, ţe nedošlo preklúzií nároku, krajský súd

odôvodnil len odkazom na ustanovenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z týchto dôvodov odvolaním

napadnutý rozsudok krajského súdu musel s poukazom na § 221 ods. 1 písm. f/

v spojení s veta druhá zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie

( ). V ďalšom konaní krajský súd prejedá vec znova v medziach podanej

ţaloby, dôsledne sa vysporiada s námietkami ţalobcu a znova o ţalobe rozhodne a svoje

rozhodnutie riadne odôvodní, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (

v spojení s veta prvá ).

V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd i o náhrade trov tohto konania (§ 224

ods. 3 v spojení s veta prvá ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 07. decembra 2010

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková