Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
469/365295.da28f5.pdf
PDF · 156.99 KB
No categories available
5Sžf/7/2010
Najvyšší súd 5Sžf/7/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Č. U. H., a. s., so sídlom
M., IČO: X., zastúpeného Mgr. T. Č., advokátom so sídlom H., proti ţalovanému Colnému
riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Mierová 23, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia ţalovaného číslo 12984/2008-1410 zo 17. marca 2008 na odvolanie
ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. 14S/141/2008-58 z 19. novembra
2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave,
č. k. 14S/141/2008-58 z 19. novembra 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“)zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie postupu a zákonnosti
rozhodnutia ţalovaného číslo 12984/2008-1410 zo 17. marca 2008, ktorým odvolanie ţalobcu
zamietol a rozhodnutie Colného úradu v Trnave č. 55357/2007-5872 z 28. novembra 2007
o colnom dlhu v sume 118.017,- Sk potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe predmetom
konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a posúdenie, či ţalovaný
pri rozhodovaní v danej veci vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
pri vyslovení právneho záveru, ţe ţalobca je dlţníkom podľa § 198 ods. 3 zákona č. 180/1996
Z. z. ako hlavný zodpovedný v predmetnej tranzitnej operácii, ktorý si nesplnil povinnosť
uvedenú v čl. 11 ods. 1 písm. c/ Prílohy I Dohovoru o spoločnom tranzitnom reţime,
predloţiť tovar a tranzitný doklad T1 úradu určenia v určenej lehote a v nezmenenom stave
a dodrţať podmienky na zabezpečenie totoţnosti určené úradom odoslania.
Po poukaze na ustanovenie § 244 ods. 1, 2, 3 a § 247 ods. 1, 2, 3 OSP, § 32 ods. 2
a § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 71/67 Zb., § 198 ods. 1, 2 zákona č. 180/1996 Z. z. (Colný
zákon účinný do 30. júna 2001), čl. 2 písm. d/ a čl. 11 Prílohy I Dohovoru o spoločnom
tranzitnom reţime, § 458 ods. 1 a § 459 zákona č. 238/2001 Z. z. uviedol, ţe z pripojenej
spisovej dokumentácie ţalovaného správneho orgánu ako aj so spisovej dokumentácie
prvostupňového colného úradu zistil, ţe k nezákonnému odňatiu tovaru (371 kartónov svetrov
z akrylových vlákien) spod colného dohľadu došlo dňom 20. decembra 2000, a to jeho
nedodaním v lehote určenej colným úradom odoslania – Celní úřad Starý Hrozenkov, Česká
republika colnému úradu určenia – Colnému úradu Bratislava. Krajský súd mal
za preukázané, ţe 09. marca 2001 colný úrad odoslania poţiadal pátracím listrom TC21 colný
úrad určenia o vykonanie pravosti sluţobnej pečiatky č. X. s dátumom 13. decembra 2000,
sluţobnej pečiatky „B.“. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, ţe Colný úrad Senica začal
dňa 11. júla 2002 voči ţalobcovi správne konanie vo veci vzniku a vymerania colného dlhu,
čo ţalobcovi oznámil listom č. 192/02-6523. Z výsledku kriminalistického expertízneho
skúmania z 12. novembra 2004 vykonaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom
Policajného zboru v Bratislave mal súd za preukázané, ţe odtlačok osobnej pečiatky č. X. na
tranzitnom vyhlásení T1 nebol vyhotovený odtlačením osobnej pečiatky č. X. Pokiaľ ide
o odtlačok sluţobnej pečiatky „C., mal súd za preukázané, ţe táto pečiatka sa v rozhodnom
období nepouţívala, pretoţe od roku 1998 bola uloţená v trezore Colného úradu Bratislava.
Z takto vykonaného dokazovania nepochybne aj podľa názoru krajského súdu vyplýva, ţe
v danom prípade došlo k nezákonnému odňatiu tovaru spod colného dohľadu, a to dňom 20.
decembra 2000, a to nepredloţením tohto tovaru a tranzitného dokladu colnému úradu určenia
v stanovenej lehote a v nezmenenom stave. Vzhľadom k uvedenému súd konštatoval, ţe k
odňatiu tovaru došlo za účinnosti zákona č. 180/1996 Z.z. Z citovaných ustanovení colného
zákona vyplýva, ţe colný dlh vzniká fakticky, priamo nastaním zákonom predpokladaných
skutočností a preto rozhodnutie Colného úradu Trnava, so sídlom v Senici č. 55357/2007-
5872 z 28. novembra 2007 túto skutočnosť iba deklaruje. Deklaratórny charakter tohto výroku
je zrejmý i z jeho formulácie o vzniku colného dlhu podľa § 198 ods. 1 Colného zákona č.
180/1996 Z.z. v platnom znení. Výrok rozhodnutia teda neznie konštitutívne a nedošlo ku
konštitutívnej aplikácii ustanovení zákona č. 198/1996 Z.z., ktorý uţ nebol účinný v čase
vydania napadnutých rozhodnutí. Rovnako je rozhodnutie deklaratórne i v časti určenia
dlţníka – ţalobcu, ktorá skutočnosť je zrejmá i z výroku prvostupňového rozhodnutia
Colného úradu Trnava, keď oznamuje sumu dovoznej platby povinnému dlţníkovi –
právnickej osobe Č. U. H., a. s., IČO X., so sídlom M., ktorým sa stal v zmysle § 198 ods. 3
písm. d/ zákona č. 180/1996 Z. z.. Na základe týchto skutočností súd konštatoval, ţe ţalovaný
ani Colný úrad Tmava v napadnutých rozhodnutiach konštitutívne nerozhodovali,
neaplikovali tom čase neúčinný právny predpis – Colný zákon č. 180/1996 Z. z., ale iba
deklaratórne konštatovali skutočnosti, ktoré nastali za jeho účinnosti. Krajský súd sa preto
nestotoţnil s právnym názorom ţalobcu, ţe napadnuté rozhodnutia sú vydané na základe
neúčinného právneho predpisu.
Pokiaľ ide o námietku preklúzie, krajský súd konštatoval, ţe v danom prípade
k preklúzii práva v zmysle § 220 ods. 5 zákona č. 180/1996 Z. z. nedošlo.
Podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na uvedené skutočnosti správne orgány
oboch stupňov pri svojom rozhodovaní postupovali v intenciách zákona č. 180/1996 Z. z.
v znení neskorších predpisov, ako aj v intenciách ustanovení Správneho poriadku a preto
dospel k záveru, ţe ţalovaný si v predmetnej veci zadováţil dostatok skutkových podkladov,
vo veci zistil skutočný stav, ktorý správne právne posúdil. Preto podľa § 250j ods. 2 OSP
ţalobu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi pre jeho
neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe rozhodnutie ţalovaného ako aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie. Súčasne
si uplatnil náhradu trov konania. V odôvodnení odvolania poukázal na to, ţe krajský súd
sa vôbec nezaoberal s námietkou vznesenou v ţalobe týkajúcou sa aplikácie neúčinného
procesnoprávneho predpisu. Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyplýva,
ţe konal podľa § 85 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z. z. a colný dlh bol vymeraný podľa článku
217 ods. 1 nariadenia rady EHS č. 2913/92 v platnom znení. Nakoľko konanie voči ţalobcovi
začalo 11. júla 2002 a vec bola právoplatné skončená v marci 2008, tvrdil, ţe bolo potrebné
aplikovať zákon č. 238/2001 Z. z..
Podľa ţalobcu sa krajský súd v napadnutom rozsudku stotoţnil so skutkovými závermi
ţalovaného a bez výhrady prevzal hodnotenie dôkazov a právne posúdenie veci, avšak
neodpovedal na ţalobcovu otázku, aké následky má pre správne rozhodnutie porušenie
zákonných alebo sluţobných povinností colníka na platnosť ním vydaných správnych
rozhodnutí. Na toto upozornil v súvislosti s ním predloţenými dôkazmi, a to potvrdené
a podpísané potvrdenie o predloţení veci colnému úradu určenia, ktorého účinky neboli
vyvrátené a ţalobca odoslal aj list č. 5 tranzitného vyhlásenia T1 colnému úradu odoslania,
ktorý bol spochybnený aţ po dvoch mesiacoch. Podľa judikatúry prvorepublikového
Najvyššieho správneho súdu mohli formálne nedostatky správneho rozhodnutia predstavovať
len dôvody vady rozhodnutia, nie však dôvody jeho nulity.
Prejav vôle colného orgánu na zadnej strane tranzitného vyhlásenia T1 o tom, ţe tovar
bol predloţený colnej kontrole a táto bola vykonaná, je nepochybne správnym rozhodnutím
(§ 155 ods. 3 Colného zákona 2001), na ktoré sa vzťahujú vyššie uvedené závery
o prezumpcii správnosti správneho rozhodnutie, pokiaľ nebolo predpísaným spôsobom
zrušené príslušným orgánom. Keďţe rozhodnutie nebolo zrušené, správne orgány by ho mohli
ignorovať len vtedy, ak by šlo o rozhodnutie nulitné (zmätočné). Dôvodom zmätočnosti
rozhodnutia nemôţe byť okolnosť, ţe pri jeho vydávaní boli porušené formálne predpisy,
ba dokonca ţe k jeho vydaniu došlo v rozpore so zákonom. Preto okolnosť, ţe na rozhodnutí
je odtlačená falošná osobná pečiatka, ktorá nie je ani náleţitosťou rozhodnutia v colnom
konaní (§ 155 ods. 1 a 3 Colného zákona 2001), a ţe dodaný tovar nebol zapísaný
do príslušnej evidencie (ktorý zápis nie je vôbec náleţitosťou colného rozhodnutia, len
interným úkonom colného orgánu), nemôţe mať za následok nulitu (zmätočnosť), ale len
vadu vydaného rozhodnutia, ktorá nezbavuje rozhodnutie jeho kvality platného a účinného
správneho rozhodnutia.
Jediným dôvodom nulity by tak mohla byť skutočnosť, ţe konajúca osoba podpísaná
na zadnej strane tranzitného dokladu T1 nie je colníkom. V takom prípade by totiţ išlo
o zdanlivé rozhodnutie vôbec nevydané správnym orgánom (colným orgánom), ale len
fyzickou osobou bez akéhokoľvek vzťahu k správnemu orgánu. Aţ v takom prípade by bolo
moţné potvrdenie o predloţení tovaru na zadnej strane tranzitného dokladu T1 povaţovať
za nulitné (zmätočné) a neprihliadať naň. V nadväznosti na uvedené osobitne dôleţitou
je skutočnosť, ţe zistenia, ktoré plynú z nepriamych dôkazov, ukazujú na záver, ţe osoba,
podpísaná na zadnej strane tranzitného vyhlásenia T1 bola colníkom a ţe tento
úmyselne – aby ho nebolo moţné vypátrať – porušil zákonné i interné normatívne akty
(sfalšoval pečiatku s iným osobným číslom colníka, odcudzil pečiatku uloţenú v trezore,
pripravil fiktívne číslo registra dodaného tovaru, odoslal potvrdenie colnému úradu odoslania
atď.).
Napadnutý rozsudok krajského súdu na vyššie uvedené námietky nereaguje, je preto
predovšetkým nepreskúmateľný, teda postihnutý inou vadou konania (§ 205 ods. 2 písm. b/
OSP). Pokiaľ však moţno napadnutý rozsudok krajského súdu vykladať tak, ţe sa stotoţnil
so skutkovými i právnymi závermi ţalovaného, potom je tento rozsudok zaloţený
na nedostatočne, resp. nesprávne zistenom skutkovom stave (§ 205 ods. 2 písm. c/ a d/ OSP),
ktorého dôvodom je nesprávny právny názor na právne otázky rozhodujúce pre posúdenie
veci (§ 205 ods. 2 písm. o/ OSP).
Krajský súd v napadnutom rozsudku vyslovil „ţe v danom prípade k preklúzii práva
v zmysle § 220 ods. 5 zákona č. 180/1996 Z. z. nedošlo“. Ďalšie odôvodnenie jeho právneho
záveru chýba, čo samo osebe robí napadnutý rozsudok nepreskúmateľným v zmysle inej vady
konania (§ 205 ods. 2 písm. b/ OSP). K preklúziou práva sa zaoberal ţalovaný vo svojom
rozhodnutí, avšak ţalobca s jeho právnym posúdení nesúhlasil.
Ţalovaný vyjadrenie k odvolaniu ţalobcu nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, bez nariadenia
pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP, v napadnutom rozsahu a z uvedených
dôvodov podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru,
ţe rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
pre procesné pochybenie.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve podľa piatej časti
druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (v rámci ktorého bol vydaný aj napadnutý
rozsudok krajského súdu) je preskúmavať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve je teda preskúmať, či kompetentné orgány
pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne
a procesno-právne predpisy.
Ţalobca navrhol preskúmať postup a zákonnosť rozhodnutia Colného riaditeľstva
Slovenskej republiky, Bratislava zo 17. marca 2008 č. 12984/2008-1410, ktorým potvrdil
rozhodnutie Colného úradu v Trnave z 28. novembra 2007 zn. 55357/2007-5872 a odvolanie
ţalobcu zamietol. Predmetom konania je colný dlh ţalobcu v sume 118.017,- Sk vzniknutý
podľa ustanovenia podľa § 198 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z..
Krajský súd v súlade so zistením správnych orgánov a ich právnym záverom
konštatoval, ţe nepredloţením tovaru, t. j. 371 kartónov svetrov z akrilových vlákien
a tranzitného dokladu colného úradu určenia v stanovenej lehote a v nezmenenom stave, došlo
dňom 20. decembra 2000 k nezákonnému odňatiu tovaru spod colného dohľadu a k naplneniu
ustanovenia § 198 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 180/1996 Z.z. Uzavrel, ţe správne orgány
v napadnutých rozhodnutiach konštitutívne nerozhodli, čiţe neaplikovali v tom čase neúčinný
zákon č. 180/1996 Z.z., ale iba deklaratórne konštatovali skutočnosti, ktoré nastali za jeho
účinnosti, a ţe k preklúzií práva v zmysle § 220 ods. 5 zákona č. 180/1996 Z. z. nedošlo.
Podľa judikatúry Ústavného súdu slovenskej republiky nezávislosť rozhodovania
súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci.
Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu;
jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim
ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods. 1
OSP), spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP.
Procesným právom účastníka je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP znamená tieţ právo
účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením
sa účastníkovi odníma moţnosť náleţite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu, voči ktorému chce vyuţiť moţnosť opravného prostriedku.
Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava
rozhodnutie správneho orgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať
kaţdý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia
obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli
k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu
a nie len odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti
Španielsku z 09.12.1994).
Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe majú význam
pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30).
Porušením práva na spravodlivý proces môţe byť aj situácia, kedy v hodnotení
skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd
ich náleţitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil.
Na základe uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, ţe krajský súd z uvedených zásad
súdneho prieskumu dôsledne nevychádzal, čím sa stalo jeho rozhodnutie
nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Záver krajského súdu nie je správny
a spravodlivý vo vzťahu k ţalobcovi a v danom prípade nie je v súlade ani so zákonnou
a ústavnou právnou úpravou, pretoţe vôbec nereagoval na námietku ţalobcu uvedenú
v ţalobe, ţe správny orgán v konaní postupoval podľa neúčinného procesného predpisu a tieţ
neuviedol, prečo nepovaţoval za potrebné objasniť otázku, či osoba, ktorá bola podpísaná
na liste č. 5 tranzitného vyhlásenia č. T1-31371010-01475-5 a ktorá potvrdila predloţenie
tovaru colnému úradu určenia ,bola colníkom alebo nie a aké následky má pre správne
rozhodnutie porušenie zákonných alebo sluţobných povinností colníka na platnosť ním
vydaných správnych rozhodnutí. Skutočnosť, ţe nedošlo preklúzií nároku, krajský súd
odôvodnil len odkazom na ustanovenie § 220 ods. 5 zákona č. 180/1996 Z. z.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z týchto dôvodov odvolaním
napadnutý rozsudok krajského súdu musel s poukazom na § 221 ods. 1 písm. f/
OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
(§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní krajský súd prejedá vec znova v medziach podanej
ţaloby, dôsledne sa vysporiada s námietkami ţalobcu a znova o ţalobe rozhodne a svoje
rozhodnutie riadne odôvodní, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd i o náhrade trov tohto konania (§ 224
ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 07. decembra 2010
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková