Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/256/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ J. P., 2/ A. P., 3/ J. S.,

všetkých zastúpených JUDr. R. F., proti ţalovaným 1/ A.. P., 2/ P. P., 3/ Š. P., všetkých

zastúpených JUDr. A. V., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na

Okresnom súde Povaţská Bystrica, pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobcov 1/ aţ 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne

z 20. mája 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobcovia 1/ aţ 3/ sú povinní zaplatiť ţalovaným 1/ aţ 3/ náhradu trov dovolacieho

konania v sume 90,45 € do rúk JUDr. A. V.V., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Povaţská Bystrica rozsudkom z 8. septembra 2009, č.k. -199

zamietol ţalobu ţalobcov, ktorou sa domáhali určenia, ţe ţalobca 1/ je spoluvlastníkom

v podiele 1/16-iny, ţalobkyňa 2/ je spoluvlastníčkou v podiele 1/32-iny a ţalobkyňa 3/ je

spoluvlastníčkou v podiele 1/32-iny k častiam nehnuteľnosti parc. č. X., zapísanej na LV

č. X., kat. úz. H., a to k parc. č. X. o výmere 1016 m2, parc. č. X.

o výmere 160 m2, parc. č. X. o výmere 1151 m2 a parc. č. X. o výmere 539 m2, ako aj

nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X., kat. úz. H., parc. č. X. trvalé trávne porasty o výmere

1016 m2. Ţalobcovia 1/ aţ 3/ sa teda domáhali určenia, ţe sú spoluvlastníkmi nehnuteľností,

ktoré vznikli z pôvodnej pkn. parc. X., zapísanej vo vl. X., kat. úz. H. a ktoré boli

geometrickým plánom S. B. č. X.

z 24. marca 2004 odčlenené od pkn. parc. č. X. a zapísané na LV č. X. a LV č. X., kat.úz. H.,

a to parc. č. X. trvalé trávne porasty o výmere 1016 m2

na pôvodného ţalovaného 2/ O. P. a na LV č. X., parc. č. 1627/4 o výmere 1016 m2, parc. č.

X. o výmere 160 m2, parc. č. X. o výmere 1151 m2, a parc. č. X. o výmere 539 m2 na

pôvodného ţalovaného 1/ J. P.. Pôvodní ţalovaní 1/ a 2/ boli zapísaní na uvedených listoch

vlastníctva titulom osvedčenia vydaného

na Notárskom úrade JUDr. B. O. pod sp. zn. N 236/2005 z 21. októbra 2005. Ţalobcovia 1/ aţ

3/ vlastnícke právo k predmetným KN C parcelám odvodzovali od svojho právneho

predchodcu M. P., ktorý bol spoluvlastníkom pkn. parc. X. vo vl. X. kat. úz. H. v podiele

90/675 s tým, ţe jeho spoluvlastnícky podiel na zhora uvedenej pkn. parc. X. nadobudol

dedením otec ţalobcov A.. P., po ňom zdedili spoluvlastnícky podiel ţalobcovia 1/ aţ 3/.

Pôvodní ţalovaní 1/ a 2/ odvodzovali svoje vlastnícke právo k predmetným KN C parcelám

jednak od osvedčenia N 236/2005, ako aj

z tej skutočnosti, ţe vlastnícke právo nadobudli vydrţaním časti parc. X., ktorému

predchádzala reálna deľba k časti pkn. parc. X. k.ú. H.. Reálna deľba medzi niektorými

z pôvodných spoluvlastníkov pkn. parc. X. ako aj susediacich nehnuteľností.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, ţe právni predchodcovia ţalovaných 1/ aţ 3/

nadobudli vlastnícke právo k reálne vyčlenenej časti parc. X. vydrţaním ešte v roku 1960,

preto potom nemohol ţalobe ţalobcov 1/ aţ 3/ vyhovieť a určiť, ţe ţalobcovia 1/ aţ 3/ sú

podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré majú zapísané na liste vlastníctva právni

nástupcovia po J. a A. P.. V závere svojho rozhodnutia poukázal na tú skutočnosť, ţe

geometrickým plánom č. X. z 21. augusta 2006 S. B. boli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom

tohto sporu, ešte rozdelené a preto petit návrhu nezodpovedá skutočnému stavu tak, ako tento

vyplýva z výpisu z LV č. X. a X. k.ú. H.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, za pouţitia

ustanovenia a , návrh ţalobcov ako nedôvodný

zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p .

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 20. mája 2010, sp. zn. rozsudok

súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil. Vo výroku o náhrade trov konania napadnutý

rozsudok zmenil tak, ţe ţalobcom 1/, 2/ a 3/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným 1/, 2/ a 3/

spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 977,53 € do troch dní, k rukám

JUDr. A. V., advokátky v P.. V plnom rozsahu sa stotoţnil

so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa, ţe u ţalovaných 1/ aţ 3/ boli splnené

podmienky oprávnenej a nepretrţitej drţby v trvaní 10 rokov (§ 116, § 145 Občianskeho

zákonníka z roku 1950 - ), a preto rozsudok vo veci samej ako vecne

správny podľa potvrdil. Mal za to, ţe vo výroku o náhrade trov konania

bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť podľa Konštatoval, ţe

predmetom sporu v danej veci bola určovacia ţaloba, ktorou sa ţalobcovia 1/ aţ 3/ domáhali

určenia spoluvlastníckych podielov presne označených nehnuteľností. V danej veci boli

úspešní ţalovaní 1/ aţ 3/, preto im patrí náhrada trov konania, a to trov spočívajúcich

v znalečnom a trov právneho zastúpenia. Uviedol, ţe súd prvého stupňa správne vychádzal

z neurčitej hodnoty sporu, avšak nesprávne priznal výšku náhrady trov konania. Mal za to, ţe

náhrada trov konania pozostáva z vyplatenej odmeny za znalečné vo výške 37,18 € a trov

právneho zastúpenia vo výške 940,35 €, spolu 977,53 €. O náhrade trov odvolacieho konania

rozhodol podľa , a

Proti rozsudku odvolacieho súdu v rozsahu podali dovolanie ţalobcovia 1/ aţ 3/, jeho

prípustnosť odôvodnili ustanovením a Namietali, ţe

postupom súdu prvého stupňa ako aj odvolacieho súdu im bola odňatá moţnosť konať

pred súdom ( ), ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b) O.s.p) a ţe napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

K procesnej vade podľa došlo podľa ich názoru tým, ţe v konaní

neboli vykonané nimi navrhnuté dôkazy (výsluchy svedkov H. G. a Š. L.), hoci súd vykonal

výsluch ţalovaným navrhovaných svedkov, čím podľa ich názoru bol porušený princíp

rovnosti účastníkov konania. K inej vade konania podľa § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p došlo

podľa názoru ţalobcov 1/ aţ 3/ tým, ţe súd prvého stupňa pri výsluchu svedkov „fakticky“

nezabezpečil neovplyvniteľnosť svedkov, ktorých výpovede povaţovali súdy za kľúčové pri

posúdení skutkového stavu veci. Ďalej namietali, ţe súdy niţších stupňov nesprávne právne

posúdili skutkový stav veci, keď neprihliadli na svedecké výpovede O. P. a A. J., ktoré podľa

ich názoru vyvracajú jednoznačnosť záveru súdu prvého stupňa o dostatočnom zistení

skutkového stavu a jeho právnom posúdení. Navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho

súdu a súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec odvolaciemu súdu na nové konanie

a rozhodnutie.

Ţalovaní 1/ aţ 3/ uviedli, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov povaţujú za vecne

správne, vykonané dôkazy za dostatočne objasňujúce skutkový stav, ţe súdy správne

zhodnotili a odôvodnili právne posúdenie veci. Navrhli, aby dovolací súd dovolanie zamietol

a zároveň ţiadali priznať náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ).

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa .

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalobcov 1/ aţ 3/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcov

nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

ktoré zistenie by viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu

rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie

a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad odňatia

moţnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania

vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo súdom nesprávne obsadeným).

Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania

spočívajúca v tom, ţe ţalobcom sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom tým, ţe

vo veci neboli vykonané dôkazy, a to výsluchy nimi navrhovaných svedkov H. G. a Š. L.,

hoci vo vzťahu k ţalovanými navrhovaným svedkom boli realizované výsluchy, čím došlo

podľa ich názoru k porušeniu princípu rovnosti účastníkov konania.

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba

rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

v zakotvuje princíp rovnosti. V tejto úprave vychádza

z , ktorý garantuje rovnaké postavenie účastníkov

v konaní. Pod rovnakým postavením účastníkov pritom treba rozumieť také procesné práva

účastníkov, ktoré zabezpečia spravodlivý súdny proces. Pod spravodlivým súdnym procesom

v ponímaní rovnakých práv treba rozumieť povinnosť súdu zabezpečiť rovnosť zbraní, t.j.

moţnosť uplatnenia práv, teda rovnakú moţnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa

k vykonaným dôkazom, zúčastniť sa na procesných úkonoch, moţnosť oboznámiť sa

s obsahom spisu a pod. V súvislosti s námietkami dovolateľov dovolací súd zdôrazňuje, ţe

právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom nemoţno

zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd nie je

viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky

navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv ţalobcov nie je ani

postupom, ktorým by im súd odňal moţnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom,

ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1

). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym

skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však

k zmätočnosti rozhodnutia (viď napr. aj rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí

a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999).

Pokiaľ ide o námietku ţalobcov 1/ aţ 3/ spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového

stavu veci treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia dôvodom dovolania

nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“

odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne

uvedených procesných ( a ) a hmotnoprávnych (

písm. c/ ) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových

zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného

dokazovania.

Dovolatelia svoje dovolanie odôvodnili aj tým, ţe v konaní došlo k inej vade konania

( ) tým, ţe súd prvého stupňa pri výsluchu svedkov fakticky

nezabezpečil neovplyvniteľnosť svedkov, ktorých výpovede povaţovali súdy

za kľúčové pri posúdení skutkového stavu veci.

Iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľmi tvrdenej existencie tzv. inej vady

konania v zmysle treba uviesť, ţe dovolací súd môţe pristúpiť

k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode aţ vtedy, keď je dovolanie

z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde).

Ţalobcovia 1/ aţ 3/ ďalej namietali aj skutočnosť, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalobcov boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalobcami vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalobcov nemoţno vyvodiť zo ţiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešným ţalovaným 1/ aţ 3/ vzniklo právo

na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcom 1/ aţ 3/, ktorí úspech nemali (§ 243b

ods. 5 v spojení s a ). Ţalovaní 1/ aţ 3/ náhradu

trov dovolacieho konania uplatnili a ich výšku vyčíslili. Dovolací súd priznal ţalovaným 1/ aţ

3/ náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokátky za 1 úkon právnej

sluţby, ktorú im poskytla vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu ţalobcov (§ 14 ods. 1 písm.

b/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

sluţieb). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa § 11

ods. 1 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky vo výške 83,24 eur, čo s náhradou výdavkov

za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny

výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,21 € )] predstavuje spolu

90,45 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 8. decembra 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová