Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
317/361693.a495e2.pdf
PDF · 121.92 KB
No categories available
2Obo/54/2010
Najvyšší súd 2 Obo 54/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Beaty Miničovej a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Jany Hullovej,
v právnej veci ţalobcu S. K., a. s., C., IČO: X., proti ţalovanej 1/ Ľ. K., nar. X., bytom Č.
a ţalovanému 2/ M. K., nar. X., bytom K., o zaplatenie sumy 601 760,-- Sk s prísl.,
na odvolanie ţalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
29. októbra 2009, č. k. Z-2-31 Cb 1501/1993-374, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
29. októbra 2009, č. k. Z-2-31 Cb 1501/1993-374 v napadnutej časti týkajúcej sa zaplatenia
istiny 14 771,29 € p o t v r d z u j e .
Vo zvyšnej napadnutej časti, týkajúcej sa zaplatenia 28% úroku z omeškania rozsudok
Krajského súdu v Bratislave z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy
5 203,47 € (156 760,-- Sk) a 28% úroku zo sumy 19 974,77 € (601 760,-- Sk) od 17. 05. 1992
do 11. 12. 1995 zastavil. Ţalovanému 1/ a ţalovanému 2/ uloţil povinnosť, aby spoločne
a nerozdielne zaplatili ţalobcovi sumu 14 771,29 € (445 000,-- Sk) spolu s 28% úrokom
z omeškania do 11. 12. 1995 do zaplatenia a trovy konania v sume 798,91 €, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len
„Najvyšší súd“) uznesením zo dňa 29. 11. 2000, č. k. 5 Obo 263/2000 zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa zo dňa 17. 2. 2000, č. k. Z-2-31 Cb 1501/1993-72 a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Z obsahu odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu vyplýva, ţe
zmluva o úvere je platná. Napriek nepresnosti v označení, úverovú zmluvu uzavrel právny
predchodca ţalobcu - S. S.,S a. s., B., Mestská pobočka L. a jemu z úverovej zmluvy vzniklo
právo na vrátenie poskytnutých peňaţných prostriedkov. Z úverovej zmluvy vyplýva, ţe
ţalobcovi vzniklo právo na vrátenie sumy 450 000,-- Sk v prípade nesplatenia úveru v lehote
s úrokmi v sadzbe 28%. Námietky ţalovaných k výške tzv. sankčného úroku povaţoval
za neopodstatnené. Dôvodnosť ţalobcom predloţenej špecifikácie vedenia úveru je moţné
posúdiť výlučne v spojení s podmienkami platnými v čase uzavretia úverovej zmluvy
pre povoľovanie, splácanie a poskytnutie úveru tohto druhu, ktoré ţalovaní prijali tak, ako to
vyplýva z úverovej zmluvy.
Krajský súd ďalej uviedol, ţe v priebehu konania ţalobca a zároveň postupca S. S., a.
s., B. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 06. 2000 postúpil (okrem iných
pohľadávok) aj ţalovanú pohľadávku postupníkovi S. K., a. s., B. O zmene účastníka konania
na strane ţalobcu rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 13. 12. 2004, č. k.
Z-2-31 Cb 1501/93-169, právoplatným dňa 10. 01. 2005 (ako vyplýva z vyznačenej doloţky
právoplatnosti na uznesení).
Z vyhotoveného písmoznaleckého posudku č. 66/2005 zo dňa 01. 06. 2007,
vyhotoveného znalcom Mgr. M. K. mal súd preukázané, ţe podpis príkazcu nachádzajúci sa
na faktúre č. 1/91 zo dňa 10. 12. 1991 a na faktúre č. 01 zo dňa 21. 01. 1992, ktoré boli
vystavené F. K., K., je pravým podpisom Ľ. K., bytom Č. Ţalovaná 1/ v liste zo dňa
18. 09. 2008 súdu oznámila, ţe si nechá vypracovať kontrolný znalecký posudok znalcom
z odvetvia písmoznalectva, nakoľko so závermi znaleckého posudku č. 66/2007 nesúhlasí,
pričom však v priebehu jedného roka ţalovaní nepredloţili súdu ţiadny kontrolný znalecký
posudok. Vychádzajúc zo znaleckého posudku znalca Mgr. M. K. súd prvého stupňa mal
preukázané, ţe faktúru č. 1/91 zo dňa 10. 12. 1991 v sume 350 000,-- Kčs za predajný stánok
a faktúru č. 01 zo dňa 21. 01. 1992 v sume 95 000,- Kčs za automobil TU-41F podpísala
ţalovaná 1/. Svedeckú výpoveď F. K. (brata ţalovaného 2/) súd povaţoval za veľmi
všeobecnú a nedostatočnú. Svedok sa vo výpovedi odvolával na uplynutie dlhej doby
a nepamätal si, resp. nemal vedomosť o tom, akú sumu si ţalovaní poţičali.
Súd po doplnenom dokazovaní dospel k záveru, ţe nárok ţalobcu je podľa ust. § 382a
ods. 2 a ods. 3 Hospodárskeho zákonníka oprávnený v sume 14 771,29 € (445 000,-- Sk),
keďţe ţalobca jednoznačne preukázal úhradu tejto sumy za ţalovaných 1/ a 2/
na základe faktúr č. 1/91 zo dňa 10. 12. 1991 a č. 01 zo dňa 21. 01. 1992. Vzhľadom na to, ţe
ţalovaní 1/ a 2/ nesplatili úver podľa bodu 2 úverovej zmluvy, ţalobcovi vzniklo právo aj
na úrok v sadzbe 28% zo sumy úveru. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa ţalobe
v časti o zaplatenie sumy 14 771,29 € spolu s 28% úrokom z omeškania vyhovel. V sume
156 760,-- Sk a 28% úroku zo sumy 601 760,-- Sk od 17. 05. 1992 do 11. 12. 1995 súd
konanie zastavil podľa ust. § 96 ods. 1 O. s. p., pretoţe ţalobca vzal ţalobu v tejto časti späť.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O. s. p., v zmysle ktorého
ţalobcovi priznal plnú náhradu trov konania pozostávajúcu zo súdneho poplatku v sume
798,91 € s poukazom na to, ţe rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku.
Proti tomuto rozsudku, a to vyhovujúcemu výroku a závislému výroku o trovách
konania podali ţalovaní 1/ a 2/ odvolanie, v ktorom navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a ţalobu zamietol. Uviedli, ţe nesúhlasia so závermi
uvedenými v rozsudku súdu prvého stupňa, pretoţe podpisy na faktúrach nie sú podpismi
ţalovanej 1/ Ľ. K. pretoţe ona nikdy tieto faktúry nepodpísala. Ich predchádzajúci právny
zástupca JUDr. G. im prisľúbil, ţe dá vypracovať kontrolný znalecký posudok, avšak znalec,
ktorý mu vypracovanie posudku prisľúbil, nakoniec nebol schopný alebo ochotný znalecký
posudok vypracovať. Čerpanie úverových finančných prostriedkov, o ktoré vo veci ide,
nebolo v ich réţii, keďţe úver nebol nimi čerpaný. Okrem istiny napadli aj 28% úrok z istiny
z dôvodu, ţe sa prieči dobrým mravom. Súd by ho preto v tejto výške nemal priznať, rovnako
ako aj trovy konania.
K odvolaniu ţalovaných 1/ a 2/ sa ţalobca písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O. s. p.)
prejednal odvolanie podľa ust. § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaných 1/ a 2/ je čiastočne dôvodné.
Predmetom sporu je ţalobcom uplatnené právo proti ţalovaným 1/ a 2/ na zaplatenie
sumy 14 771,29 € (445 000,-- Sk) s príslušenstvom z titulu vrátenia peňaţných prostriedkov
podľa ust. § 382a Hospodárskeho zákonníka, poskytnutých na základe úverovej zmluvy
o účelovom úvere pre individuálnych podnikateľov č. 7860364-3 zo dňa 10. 12. 1991 (ďalej
len „úverová zmluva“). Úverová zmluva bola uzavretá medzi S. Š. S. mestskou pobočkou
v L. ako veriteľom a ţalovanými 1/ a 2/ ako dlţníkmi (klienti). Na základe úverovej zmluvy
veriteľ poskytol dlţníkom úver na účel dohodnutý v bode 3 úverovej zmluvy – zakúpenie
predajného stánku a osobného motorového vozidla spôsobom dohodnutým v bode 1 úverovej
zmluvy, t. j. ţe S. za účelom uvedeným v bode 3 zmluvy poskytne klientovi úver v sume
450 000,-- Kčs tak, ţe za klienta splní jeho vykázané platobné povinnosti súvisiace
s podnikateľskou činnosťou, ak klient poţiada o výplatu, prípadne úhradu, najneskôr
do 29. 02. 1992. V konaní bolo preukázané, ţe ţalovaná 1/ predloţila do S. faktúru č. 1/91
zo dňa 10. 12. 1991 na zaplatenie sumy 350 000,-- Kčs za predajný stánok a faktúru č. 01
zo dňa 21. 01. 1992 na zaplatenie sumy 95 000,-- Kčs za motorové vozidlo TU-41 F.
Dodávateľom predajného stánku a motorového vozidla podľa faktúr bol F. K. brat ţalovaného
2/, na účet ktorého formou bezhotovostného prevodu finančných prostriedkov dňa
11. 12. 1991 bola pripísaná suma 350 000,-- Kčs a dňa 23. 01. 1992 bola pripísaná suma
95 000,-- Kčs. Obe faktúry, v ktorých je ţalovaná 1/ označená ako odberateľka predajného
stánku a motorového vozidla, boli podpísané ţalovanou 1/ ako príkazcom, čo súd prvého
stupňa mal preukázané z písmoznaleckého posudku č. 66/2007 zo dňa 01. 06. 2007. Z jeho
záveru vyplýva, ţe Mgr. M. K. znalec z odboru písmoznalectva, odvetvia ručné písmo
(identifikácia pisateľa) analýzou a porovnaním sporného materiálu s porovnávacím
materiálom jednoznačne dospel k záveru, ţe podpis príkazcu nachádzajúci sa na faktúrach č.
1/91 zo dňa 10. 12. 1991 a č. 01 zo dňa 21. 01. 1992, vystavených F. K., K. je pravým
podpisom Ľ. K., bytom Č., t. j. ţalovanej 1/. Keďţe zo znaleckého posudku č. 66/2007
vyplýva jednoznačný záver znalca, ţe faktúry č. 1/91 a č. 01 podpísala ţalovaná 1/, odvolací
súd, rovnako ako súd prvého stupňa, nezistil ţiadny relevantný dôvod preto, aby v konaní
bolo nariadené kontrolné znalecké dokazovanie.
S poukazom na to, ţe súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový a právny stav,
z ktorého vyvodil aj správny právny záver, keď ţalovaným 1/ a 2/ ako spoludlţníkom uloţil
povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 14 771,29 € (445 000,-- Sk), odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti o zaplatenie istiny 14 771,29 € podľa ust. § 219 ods. 1
O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Vo zvyšnej napadnutej časti týkajúcej sa zaplatenia 28% úroku z omeškania
do 11. 12. 1995 do zaplatenia z istiny (ako je uvedené vo výroku rozsudku súdu prvého
stupňa) odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie
konanie. Medzi výrokom rozsudku súdu prvého stupňa a jeho odôvodnením v tejto časti je
rozpor ohľadne toho, aké právo súd prvého stupňa ţalobcovi priznal, t. j., či 28% úrok
z omeškania (uvedený vo výrokovej vete rozsudku) alebo 28% úrok zo sumy úveru ( uvedený
v druhom odseku na tretej strane odôvodnenia rozsudku). Z bodu 2 úverovej zmluvy vyplýva,
ţe klient sa zaviazal splatiť S. úver s úrokmi vo výške +2,0% nad základnú sadzbu ročne tak,
ţe bude splácať úver počínajúc mesiacom máj 1992 pravidelnými splátkami, polročne
po 76 827,-- Kčs s tým, ţe klient berie na vedomie, ţe pri úvere (alebo splátke) nesplatenom
v lehote, sporiteľňa pristúpi ku zvýšeniu úrokovej sadzby na 28% zo sumy úveru (alebo
splátky) nesplateného v lehote odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru (alebo splátky).
V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na prvú výrokovú vetu rozsudku, v ktorej súd
prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie sumy 5 203,47 € (156 760,-- Sk) a 28% úroku
zo sumy 19 974,77 €(601 760,--Sk) od 17. 05. 1992 do 11. 12. 1995 zastavil (tento výrok
rozsudku je právoplatný) a v ktorom súd zastavil konanie (okrem iného) v časti týkajúcej sa
zaplatenia 28% úroku, a nie úroku z omeškania. Okrem toho odvolací súd poukazuje aj na to,
ţe v druhej výrokovej vete rozsudku súd prvého stupňa zaviazal ţalovaných 1/ a 2/
k zaplateniu 28% úroku z omeškania za obdobie „do 11. 12. 1995 do zaplatenia istiny
ţalobcovi“, teda uviedol nezrozumiteľný a tým aj nevykonateľný petit týkajúci sa zaplatenia
príslušenstva istiny. Súd prvého stupňa v tejto časti preto musí zistiť, aký nárok je predmetom
sporu, v akej výške a za aké obdobie a o tomto nároku rozhodnúť v súlade s dohodnutými
zmluvnými podmienkami, resp. zákonnými ustanoveniami.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O. s. p. tak, ţe
ţalobcovi priznal plnú náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku v sume
798,91€ s poukazom na to, ţe rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku.
Odvolací súd sa s týmto názorom súdu prvého stupňa nestotoţnil, pretoţe z obsahu spisu
vyplýva, ţe ţalobca sa podanou ţalobou domáhal zaplatenia sumy 601 760,-- Sk s prísl.,
pričom v priebehu konania vzal ţalobu späť v sume 156 760,-- Sk s prísl. z dôvodu, ţe
oprávnenosť pohľadávky v tejto výške nevedel preukázať, a teda z procesného hľadiska
v tejto časti ţalobca zavinil, ţe konanie sa muselo proti ţalovaným 1/ a 2/ zastaviť
a ţalovaným 1/ a 2/ v tejto časti preto vzniklo podľa ust. § 146 ods. 2, prvej vety O. s. p.
právo na náhradu trov konania. O trovách prvostupňového konania bolo preto potrebné
rozhodnúť podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a zásady pomerného úspechu. Rozhodnutie
o trovách konania podľa ust. § 142 ods. 3 O. s. p. neprichádzalo do úvahy, pretoţe
rozhodnutie o výške plnenia nezáviselo od znaleckého posudku. V posudzovanom prípade
bolo znalecké dokazovanie nariadené za účelom zistenia a posúdenia pravosti podpisu
ţalovanej 1/ na faktúrach č. 1/91 a č. 01, pričom v sume 156 760,-- Sk vzal ţalobca ţalobu
späť z dôvodu, ţe vzhľadom na značný časový odstup od uzavretia úverovej zmluvy
a poskytnutia finančných prostriedkov nevedel v konaní preukázať oprávnenosť a dôvodnosť
uplatnenej sumy 156 760,-- Sk.
O trovách celého konania, vrátane trov odvolacieho konania, súd prvého stupňa
rozhodne v novom rozhodnutí vo veci (ust. § 224 ods. 3 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné podať odvolanie.
V Bratislave dňa 9. decembra 2010
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová