Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
36c/360788.488944.pdf
PDF · 212.84 KB
No categories available
8Sžo/374/2009
Najvyšší súd 8Sžo/374/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: L. F., bytom B., M.,
zastúpeného JUDr. A. H., advokátkou so sídlom J., proti ţalovanému: Úrad geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. LPO – 5588/2007/SI zo dňa 31.
decembra 2007, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S
22/2008-51 zo dňa 10. júla 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.
4S 22/2008-51 zo dňa 10. júla 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom č.k. 4S 22/2008-51 zo dňa 10. júla 2009 Krajský súd
v Bratislave zamietol ţalobu na preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. LPO – 5588/2007/SI
zo dňa 31. decembra 2007, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Katastrálneho úradu v Ţiline
č. Vo-8/2007-Ka /Pd/ zo dňa 18. júla 2007 tak, ţe bolo vyhovené protestu prokurátora
Okresnej prokuratúry Martin č. Pd 5/07 zo dňa 23. marca 2007, podanému proti rozhodnutiu
Správy katastra Martin č. V-4095/2006 zo dňa 29. novembra 2006.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplynul záver, ţe predmetom
preskúmavacieho konania v danej veci je zákonnosť rozhodnutia ţalovaného vydaného na
základe vyhovenia protestu prokurátora, a teda nemohlo byť úlohou súdu riešiť otázku
zákonnosti pôvodného rozhodnutia z hľadiska námietky ţalobcu. V tejto súvislosti poukázal
na to, ţe rozhodnutím, ktorým došlo k zmene práv ţalobcu, je rozhodnutie Správy katastra
v Martine č. 519/04 zo dňa 05. mája 2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. júna 2004,
o zamietnutí časti návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností týkajúcej sa
2
pozemku parc. č. X.K. – lesný pozemok o výmere 237 m, vytvoreného geometrickým
plánom č. X.. Zdôraznil, ţe po vydaní tohto rozhodnutia mal ţalobca reálnu moţnosť vyuţiť
efektívny prostriedok nápravy (aj v zmysle poučenia uvedeného v tomto rozhodnutí) a to
domáhať sa jeho preskúmania a zrušenia opravným prostriedkom na príslušnom Krajskom
súde v Ţiline, ktoré právo však nevyuţil.
Krajský súd taktieţ uviedol, ţe vychádzajúc z obsahu protestu prokurátora, ktorý na
základe listinných dôkazov bol prokurátorom odôvodnený nedodrţaním ustanovení
katastrálneho zákona, ani krajský súd nevzhliadol nijaký zákonný dôvod, pre ktorý by nemalo
byť protestu prokurátora vyhovené. Vzhľadom na uvedené krajský súd povaţoval námietky
ţalobcu v ţalobe za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a z týchto
dôvodov ţalobu zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca prostredníctvom právnej zástupkyne včas
odvolanie, v ktorom namietal, ţe napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a tieţ krajskému súdu vyčítal, ţe na základe vykonaného dokazovania dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, vzhľadom k čomu je podľa ţalobcu daný odvolací dôvod
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ a d/ O.s.p.
Uviedol, ţe výsledkom nesprávneho právneho posúdenia súdu prvého stupňa je
de facto nepreskúmanie napadnutého rozhodnutia ţalovaného, t.j. ţe súd sa nezaoberal
v potrebnom rozsahu meritom veci. Za nesprávny povaţoval názor krajského súdu, ţe
rozhodnutím Správy katastra Martin č. 519/2004 zo dňa 05. mája 2004 došlo k zmene práv
ţalobcu, pričom proti tomuto rozhodnutiu ţalobca riadny opravný prostriedok nepodal, čoho
dôsledkom bolo zamietnutie ţaloby v tomto konaní. Podľa ţalobcu tým došlo k vydaniu
nesprávneho rozhodnutia prvostupňovým súdom.
Zdôraznil, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu povaţuje za nepreskúmateľný,
nakoľko neobsahuje riadne odôvodnenie, v čom povaţuje protest prokurátora za
opodstatnený, neuvádza ţiaden zákonný a ani iný dôvod, pre ktorý pokladá napadnuté
rozhodnutie ţalovaného za správne, hoci v tomto smere vzniesol ţalobca podanou ţalobou
námietky.
Poukázal na skutočnosť, ţe ţalobca podal dňa 04. júna 2006 návrh na povolenie
2
vkladu vlastníckeho práva k pozemku parc. č. N.K.K. – lesný pozemok o výmere 237 m, k.ú.
M., ku ktorému pozemku bol pôvodný návrh na vklad zamietnutý rozhodnutím Správy
katastra Martin zo dňa 05. mája 2004, pričom na základe návrhu zo dňa 04. júna 2006 Správa
katastra Martin povolila rozhodnutím č. V 4095/06 zo dňa 29. novembra 2006 vklad
vlastníckeho práva ţalobcu k predmetnému pozemku. Protest prokurátora bol podaný proti
rozhodnutiu správy katastra zo dňa 29. novembra 2006 č. V 4095/06 a nie proti rozhodnutiu č.
519/04 zo dňa 05. mája 2004, pričom k zmene práv ţalobcu došlo oboma týmito
rozhodnutiami. Dodal, ţe z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu sa súd
prvého stupňa nezaoberal rozhodnutím Správy katastra Martin zo dňa 29. novembra 2006,
napadnutého protestom prokurátora, na základe ktorého ţalovaný vydal rozhodnutie, ktorým
bol ţalobca ukrátený na svojich právach. Ţalobca uzavrel kúpnu zmluvu na pozemok parc. č.
2
K. – lesný pozemok o výmere 237 mso spoločnosťou L. M. H., s.r.o., riadne zaplatil kúpnu
cenu a splnil voči nej všetky povinnosti z tejto zmluvy, napriek ktorej skutočnosti sa
spoločnosť L. M. H., s.r.o. začala prostredníctvom podnetu na podanie protestu prokurátora
domáhať nezákonnosti rozhodnutia o povolení vkladu. Týmto spôsobom sa uvádzaná
spoločnosť stala opäť vlastníkom pozemku, ktorý predala ţalobcovi, bez vrátenia kúpnej ceny
a bez odstúpenia od predmetnej zmluvy. Vo vzťahu k uvedenému sa protest prokurátora
ţalobcovi javil ako nedôvodný a teda aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ktorým bolo
vyhovené tomuto protestu ako nezákonné a nesprávne. Preto podľa názoru ţalobcu neobstojí
ani záver krajského súdu o tom, ţe námietky vznesené v ţalobe sú nedôvodné a nemohli
ovplyvniť posúdenie danej veci. Doplnil, ţe bolo právom ţalobcu podať riadny opravný
prostriedok voči rozhodnutiu Správy katastra Martin zo dňa 05. mája 2004, a teda nerealizácia
tohto práva nemôţe byť prekáţkou pre riadne preskúmanie napadnutého rozhodnutia
ţalovaného. Mal za to, ţe nielen súd v tomto konaní, ale i ţalovaný a pred ním aj prokurátor
podávajúci protest, neskúmali oprávnenie spoločnosti L. M. H., s.r.o. podať podnet na protest
prokurátora a taktieţ ani práva a oprávnené záujmy ţalobcu, ktorý dobromyseľne nadobudol
2
vlastnícke právo k pozemku parc. č. X.K. – lesný pozemok o výmere 237 m.
Ďalej uviedol, ţe Správa katastra Martin v konaní o vklade vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností vedenom pod č. V 519/2004, vklad vlastníckeho práva bez riadneho
zistenia skutkového stavu veci čiastočne zamietla, nakoľko predmetom kúpnej zmluvy zo dňa
15. januára 2004 bol okrem iného aj prevod vlastníckeho práva k novovzniknutému pozemku
2
parc. č. X.C.K. lesný pozemok o výmere 237 m, ktorý vznikol na základe geometrického
plánu z pozemku parc. č. N.K. evidovaného na LV č. X.,k.ú. M., pričom novovzniknutý
pozemok mal výmeru menšiu ako bola zákonná poţiadavka vyplývajúca zo zásady zákazu
drobenia lesných pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce. Predmetom
konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, vedeného pod č.
V 4095/2006 bol síce ten istý pozemok, ku ktorému bol vklad vlastníckeho práva v konaní
vedenom správou katastra pod č. V 519/2004 uţ raz zamietnutý, avšak prílohou konania
o návrhu na vklad pod č. V 4095/2006 bolo vyjadrenie Útvaru hlavného architekta Mesta
Martin č. ÚHAM/1149/2006/039-Du zo dňa 21. júla k funkcii pozemku parc. č. N., lesný
2
pozemok o výmere 31282 m, k.ú. M., ktoré vychádzalo z uznesenia Mestského
zastupiteľstva v Martine č. 26/03 zo dňa 20. februára 2003, ktorým bol schválený „Územný
plán sídelného útvaru Martin – dielčia zmena č. 1“, pričom jeho záväzné časti boli vyhlásené
všeobecne záväzným nariadením Mesta Martin č. 38/03, a predloţením ktorého bol
nedostatok spočívajúci v obmedzení predávajúceho nakladať s prevádzanou nehnuteľnosťou,
v konaní správy katastra o návrhu na vklad vedenom pod č. V 4095/2006, odstránený.
Vyjadril názor, ţe rozhodnutím Správy katastra Martin č. V 4095/2006 zo dňa 29. novembra
2006 sa len odstránil predchádzajúci protiprávny stav zaloţený rozhodnutím č. V 519/2004 zo
dňa 05. mája 2004 a teda protest prokurátora bol absolútne neodôvodnený.
Z vyššie uvedených dôvodov ţalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S 22/2008-51 zo dňa 10. júla 2009 zmenil a ţalobe ţalobcu
v celom rozsahu vyhovel a zaviazal ţalovaného k náhrade trov konania.
Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, ţe Správa
katastra Martin návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k pozemku parc.
2
č. X., lesný pozemok o výmere 237 m, k.ú. M. v prospech ţalobcu v konaní vedenom pod č.
V-519/2004 zamietla z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, a preto mala
Správa katastra Martin v novom konaní o povolení vkladu práva do katastra nehnuteľností
vedenom pod č. V-4095/2006 na základe tej istej zmluvy, ktorá bola predmetom katastrálneho
konania č. V-519/2004, konanie zastaviť. Zdôraznil, ţe ustanovenie § 31b písm. c/
katastrálneho zákona je kogentné a jednoznačné. Ohľadom vyjadrenia Útvaru hlavného
architekta Mesta Martin č. ÚHAM/1149/2006/039-Du zo dňa 21. júla 2006 vyslovil nesúhlas
s názorom ţalobcu, ţe takúto listinu nemoţno povaţovať za listinu preukazujúcu prelomenie
zásady zákazu drobenia v zmysle zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom, keď v danom vyjadrení sa uvádza, ţe v roku 2002 bol
spracovaný a uznesením Mestského zastupiteľstva v Martine č. 26/03 zo dňa 20. februára
2003 schválený „Územný plán sídelného útvaru Martin – dielčia zmena č. 1“, pričom jeho
záväzné časti boli vyhlásené všeobecne záväzným nariadením Mesta Martin č. 38/03. Súčasne
2
sa v ňom uvádza, ţe pozemok parc. č. X., lesný pozemok o výmere 31282 m, k.ú. M. je
súčasťou strediska horského turizmu, turistiky a zimných športov. Doplnil, ţe z vyjadrenia
Útvaru hlavného architekta Mesta Martin č. ÚHAM/1052/2007/042/Šot zo dňa 18. júla 2007
2
vyplýva, ţe pozemok parc. č. X., lesný pozemok o výmere 237 mpatrí k stavbe, postavenej
na pozemku parc. č. X., k.ú. M., teda k stavbe so súp. č. X. a môţe slúţiť na rozšírenie
jestvujúcej stavby v súlade s podmienkami danými Územným plánom sídelného útvaru
Martin, dielčia zmena č. 1. Z uvedeného podľa ţalovaného vyplýva, ţe predmetné vyjadrenie
je v súlade s § 24 zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom,
keď citované ustanovenie bliţšie neupravuje, akým spôsobom je potrebné existenciu dôvodov
v ňom uvedených preukázať, akými potvrdeniami resp. vyjadreniami, preto táto skutočnosť
ostáva na posúdení správneho orgánu.
Ďalej uviedol, ţe v danom prípade nebola splnená základná podmienka ustanovená
v § 244 ods. 3 O.s.p., a to ţe musí ísť o rozhodnutie správneho orgánu vydané v správnom
konaní, ktoré zakladá mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti ţalobcu, alebo ktorými
môţu byť práva právom chránené záujmy alebo povinnosti ţalobcu dotknuté. Mal za to, ţe
rozhodnutím ţalovaného nebol ţalobca priamo ukrátený na svojich právach, pretoţe
vyhovením protestu prokurátora a zrušením rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sa
vec vrátila do štádia, kedy bude prvostupňový orgán opätovne rozhodovať o návrhu na vklad
a aţ takéto rozhodnutie je spôsobilé vyvolať zákonom predpokladané účinky s priamym
dosahom na práva alebo povinnosti ţalobcu, ktoré podlieha preskúmavaniu v súlade s § 244
a nasl. O.s.p.
Ohľadom odvolacej námietky spočívajúcej v tvrdení, ţe spoločnosť L. M. H., s.r.o. sa
opäť stala vlastníkom pozemku, ktorý predala ţalobcovi bez toho, aby vrátila kúpnu cenu
uviedol, ţe takéto konanie zo strany spoločnosti L. M. H., s.r.o. moţno povaţovať za
bezdôvodné obohatenie, ktoré však musí byť dokázané pred príslušným súdom v inom konaní
a nie v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. LPO-5588/2007/SI zo dňa 31.
decembra 2007. V zmysle vyššie uvedeného ţiadal rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.
4S 22/2008-51 zo dňa 10. júla 2009 potvrdiť a ţalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec
bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok
krajského súdu je potrebné zrušiť.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých
sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba,
ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu
ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať
autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho
práva v konaní ide.
Úlohou súdu v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť postupov a rozhodnutí
orgánov verejnej správy, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok
vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy.
Súd v správnom súdnictve preskúma rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy
predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe (t.j. v medziach ţaloby). Rozsahom
tvrdení uvedených v ţalobe je súd viazaný.
Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd za preukázané, ţe rozhodnutím
ţalovaného správneho orgánu č. LPO – 5588/2007/SI zo dňa 31. decembra 2007 bolo
zmenené rozhodnutie Katastrálneho úradu v Ţiline č. Vo-8/2007-Ka /Pd/ zo dňa 18. júla 2007
tak, ţe bolo vyhovené protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Martin č. Pd 5/07 zo dňa
23. marca 2007 podanom proti rozhodnutiu Správy katastra Martin č. V-4095/2006 zo dňa
29. novembra 2006. Dôvodom bola tá skutočnosť, ţe Správa katastra Martin návrh na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k pozemku parc. č. X., lesný pozemok o výmere
2
237 m, k.ú. M., v prospech L. F. (ţalobcu) v konaní vedenom pod č. V-519/2004 zamietla,
a to z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Správa katastra Martin
v novom konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vedenom pod
č. V-4095/2006 na základe tej istej zmluvy, ktorá bola predmetom katastrálneho konania č. V-
519/2004 mala preto konanie zastaviť. Ţalovaný zdôraznil, ţe ust. § 31b písm. c/
katastrálneho zákona je kogentné a jednoznačné.
Protest prokurátora je v zmysle § 21 ods. 2 písm. a/ zákona č. 153/2001 Z.z.
o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“) právnym prostriedkom, ktorým prokurátor
vykonáva dozor nad dodrţiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov orgánmi verejnej správy.
V zmysle § 22 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je oprávnený podať protest proti
a/ všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy, b/
opatreniu, c/ rozhodnutiu, ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny
predpis.
Konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či
všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy, opatrením
alebo rozhodnutím, bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Ak
tento zákon neustanovuje inak, na konanie o proteste prokurátora sa primerane vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 24 ods. 1, 2 zákona o prokuratúre).
Pravidlá postupu týkajúce sa konania o proteste prokurátora sú upravené v §§ 22 aţ 27
zákona o prokuratúre, ale aj v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov oddiele 4 štvrtej časti označenej ako „Preskúmanie rozhodnutí“,
konkrétne v ustanovení § 69.
Inštitút protestu prokurátora ako jeden zo špecifických prostriedkov dozoru
prokuratúry slúţi predovšetkým na nápravu nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej správy
- na odstraňovanie právnych pochybení, ktoré vznikli v príslušnom konaní. V rámci tohto
dozoru prokuratúra uplatňuje svoju pôsobnosť vo vzťahu k orgánom verejnej správy tým, ţe
podaním protestu prokurátora moţno vyvolať preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu
(ale nie priamo jeho zmenu alebo zrušenie), a preto presné zistenie a špecifikovanie dôvodov
pre vyhovenie protestu prokurátora je nevyhnutným predpokladom pre vydanie rozhodnutia.
Súd je oprávnený v rámci ţaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu skúmať, či správny orgán rešpektoval zákonné predpoklady na vyhovenie protestu
prokurátora ustanovené zákonom, a či jeho rozhodnutie vychádzalo zo skutkových dôvodov.
Súd je garantom dodrţiavania zákonnosti správnym orgánom. Rešpektovanie
princípov zákonnosti musí vyjadriť v rozhodnutí, ktoré je výsledkom preskúmania
rozhodnutia správneho orgánu o proteste prokurátora tak, aby jeho rozhodnutie bolo
preskúmateľné v konaní pred odvolacím súdom. Základným predpokladom takejto
preskúmateľnosti je dostatok dôvodov, ich jasná formulácia a priradenie týchto dôvodov ku
konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci.
V konaní o ţalobe proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu sa súd riadi
dispozičnou zásadou, ktorej vykonaním je ustanovenie § 249 ods. 2 O.s.p. ukladajúce
ţalobcovi povinnosť uviesť okrem všeobecných náleţitostí podania aj označenie rozhodnutia
a postupu správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
a postup napáda, uvedenie dôvodov, v čom ţalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu
správneho orgánu, a aký konečný návrh robí, a správny súd je potom viazaný rozsahom
a dôvodmi uvedenými v ţalobe. Činnosť správneho súdu je ohraničená takto vymedzeným
rámcom a súd sa musí obmedziť na skúmanie napadnutého rozhodnutia len v tomto smere,
ak však nejde o vadu, na ktorú musí prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
V prejednávanom prípade sa krajský súd dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom
nevysporiadal s námietkami, ktoré uplatnil ţalobca vo svojej ţalobe, dokonca na ne
v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nereagoval stotoţniac sa iba s odôvodnením
preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu. Takýmto postupom súdu bola účastníkovi
konania odňatá moţnosť konať pred súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva.
Procesným právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť
súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.
s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. totiţ znamená právo účastníka na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa účastníkovi odníma moţnosť
náleţite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce vyuţiť
moţnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie.
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základ-
nom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo
účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany (napr. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06, III. ÚS 153/07).
Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava
rozhodnutie správneho orgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať
kaţdý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia
obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli
k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu
a nie len odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP R. T. proti Š. z 9.12.1994).
Nakoľko v prejednávanom prípade nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa zrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri utváraní záveru o skutkovom stave,
prečo nepovaţoval za dôvodnú právnu argumentáciu ţalobcu v ţalobe a prečo povaţuje
námietky ţalobcu za neopodstatnené, je nutné povaţovať takýto rozsudok za
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nedávajúci dostatočné záruky pre to, ţe nebol
vydaný spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 vetou druhou O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).
V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova v medziach podanej ţaloby
s prihliadnutím aj na dôvody odvolania, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami
ţalobcu a znova o nej rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní.
V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 9. decembra 2010
JUDr. Eva Babiaková, CSc. v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská