Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
642/361465.62c743.pdf
PDF · 138.63 KB
No categories available
2Obo/97/2010
Najvyšší súd 2 Obo 97/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Beaty Miničovej a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovaj a JUDr. Jany Hullovej,
v právnej veci ţalobcov v 1. rade: V. T., s. r. o., L., IČO: X., v 2. rade: V. G., s. r. o., S.,
IČO: X., obaja zastúpení advokátkou JUDr. V. N., S. proti ţalovanému: Ing. E. Č., Z.,
správca konkurznej podstaty úpadcu V., s. r. o. v konkurze, L., IČO: X., zastúpený advokátom
JUDr. Z. K., V., o určenie pravosti pohľadávky v sume 431 546,83 Eur (13 000 780,-Sk),
na odvolanie ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 2. septembra 2010
č. k. 8 Cbsi 53/2005-290, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
2. septembra 2010 č. k. 8 Cbsi 53/2005-290 vo veci samej p o t v r d z u j e .
V časti výroku o náhrade trov konania rozsudok prvostupňového súdu m e n í tak,
ţe ţalobca v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume 650,21
Eur na účet právneho zástupcu ţalovaného v lehote troch dní.
Odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania ţalovanému nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa ţalobu zamietol a uloţil povinnosť
ţalobcovi v 1. a 2. rade zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania 14.802,81 Eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe ţalobcovia sa domáhali určenia pohľadávky
popretej správcom konkurznej podstaty vo výške 13 000 780,--Sk, zaradenú pre účely rozvrhu
ako pohľadávku 2. triedy, vyplývajúcu zo zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa
10. 10. 2000 a zo zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 25. 02. 2001. Ţalobca v 1. rade
odkúpil od úpadcu obchodný podiel v spoločnosti Y. D. S., s. r. o., L. a uzavrel dňa
10. 10. 2000 Zmluvu o prevode obchodného podielu za cenu 260 000,- USD, čo v čase
prevodu v platnom kurze predstavovalo sumu 13 000 780,- Sk. Ţalobca v 2. rade odkúpil
od ţalobcu v 1. rade časť podniku a dňa 25. 02. 2001 bola uzavretá Zmluva o predaji časti
podniku. Podľa Prílohy č. 1 k tejto zmluve je súčasťou predávanej časti podniku aj obchodný
podiel spoločnosti Y. D. S., s. r. o., P. vedený v účtovnej hodnote 13 000 780,-- Sk.
Po vyhlásení konkurzu ţalovaný uzavrel so spoločnosťou Y. D. S., s. r. o., L., Dohodu
o prevode obchodného podielu dňa 06. 12. 2001, Notárska zápisnica č. N 452/01, Nz 442/01
zo dňa 06. 12. 2001, ktorým previedol obchodný podiel spoločníka V., s. r. o., za odplatu
na druhého spoločníka, a to Y. C. T. Ţalovaný v priebehu prieskumného pojednávania
pohľadávku ţalobcu v 1. a v 2. rade poprel. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa
23. 03. 2007 č. k. 8 Cbsi 53/05-185 ţalobu zamietol s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Obo 170/05 zo dňa 05. 09. 2006, ktorý riešil
prejudicionálne otázku platnosti Zmluvy o prevode obchodného podielu, uzavretú medzi
ţalovaným a ţalobcom v 1. rade a vo svojom rozhodnutí uviedol, ţe táto zmluva je neplatná.
Súd prvého stupňa vyslovil záver, ţe nakoľko je Zmluva o prevode obchodného podielu
neplatná, je nárok ţalobcu v 1. rade uplatnený vo veriteľskom zv. č. 48 a uplatnený v návrhu
na začatie konania právne neopodstatnený, a preto súd návrh ţalobcu v 1. rade zamietol.
Nárok ţalobcu v 2. rade uplatnený vo veriteľskom zv. č. 14, ako aj v návrhu na začatie
konania posúdil ako právne neopodstatnený, a preto aj návrh ţalobcu v 2. rade zamietol.
Na odvolanie ţalobcov odvolací súd uznesením zo dňa 10. 11. 2009 č. k.
4 Obo 223/07-239 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe pohľadávka podľa ţalobného návrhu
ţalobcov predstavuje úpadcovi zaplatenú odplatu za prevod obchodného podielu úpadcu
v obchodnej spoločnosti Y. D. S., s. r. o., ktorý prevod vyplýva zo zmluvy o prevode
obchodného podielu z 10. októbra 2000. Ţalobcovia tvrdia, ţe k splneniu zmluvy došlo len
z ich strany, keďţe nedošlo k realizácii prevodu obchodného podielu z dôvodu vyhlásenia
konkurzu na majetok úpadcu. Neskôr bola táto zmluva súdmi určená za neplatnú. Súd prvého
stupňa preto mal zisťovať právny dôvod prihlásenej peňaţnej pohľadávky ako sumy získanej
úpadcom zo zmluvy o prevode obchodného podielu. Súd prvého stupňa v napadnutom
rozhodnutí nevyriešil dôvodnosť prihlásenej pohľadávky ţalobcom 1/ a ţalobcom 2/.
Odôvodnenie súdu prvého stupňa s odvolaním sa len na neplatnosť zmluvy o prevode
obchodného podielu nie je dostatočné a bez ďalšieho nie je vecne správne.
Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe Krajský súd v Trenčíne
rozsudkom sp. zn. 7Cbs 6/2003 zo dňa 02. 12. 2004, ktorý rozsudok bol potvrdený rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obo 170/05 zo dňa 05. 09. 2006, rozhodol
o absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu. V priebehu ďalšieho konania
ţalobca v 1. rade sa domáhal nároku titulom vrátenia uhradenej odplaty ako vydania
bezdôvodného obohatenia a prihlásil si ju ako podmienenú pohľadávku, pretoţe v čase
vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nevedel, či na základe ním podaných ţalôb dôjde
alebo nedôjde k zápisu zmeny v osobe spoločníka spoločnosti Y. D. S., s. r. o. Ţalobca v 2.
rade v ďalšom konaní taktieţ tvrdil, ţe nevedel v čase prihlásenia pohľadávky, či na základe
ţalôb a iných krokov, ktoré inicioval, dôjde alebo nedôjde k vykonaniu zmien v obchodnom
registri, preto si do konkurzu svoju pohľadávku prihlásil ako podmienenú pohľadávku,
pričom v danom prípade išlo o odkladaciu podmienku, pretoţe jej splnenie záviselo od toho,
či ţalobcovi v 1. rade bude alebo nebude priznaná jeho pohľadávka, vyplývajúca zo zmluvy
o prevode obchodného podielu. Súd prvého stupňa tieţ uviedol, ţe z prihlášok ţalobcov
v 1. a 2. rade nevyplýva, ţe by si tieto pohľadávky uplatnili ako podmienené, ani takto
v prihláškach neboli označené. Ţalobca v 1. rade v prihláške nesplnil povinnosť uvedenú
v ust. § 20 ods. 1 ZKV. Ţalobca v 2. rade si taktieţ túto svoju povinnosť nesplnil a k prihláške
pripojil iba zmluvu o predaji časti podniku a zmluvu o prevode obchodného podielu. V druhej
časti uplatnenej pohľadávky, týkajúcej sa sumy 3 774 711,85 Sk titulom poskytnutých
pôţičiek a postúpenia pohľadávok si taktieţ nesplnil túto povinnosť, pretoţe nepredloţil
listiny, na ktorých mali byť spísané právne úkony. Tvrdenie ţalobcu v 1. rade, ţe dňa 12. 10.
2000 došlo k uzavretiu dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a v jej dôsledku došlo
medzi ţalobcom v 1. rade a úpadcom k zániku záväzku ţalobcu v 1. rade voči úpadcovi vo
výške 260 000,-- USD, povaţoval súd prvého stupňa za nedôvodné. Dospel k záveru, ţe
zmluva je neplatná z dôvodu, ţe zmluva o prevode obchodného podielu bola spísaná dňa
10. 10. 2000 a podpísaná štatutárnymi zástupcami zúčastnených strán, avšak k zákonom
poţadovanej forme v zmysle § 115 Obchodného zákonníka, notárskej zápisnice, došlo aţ dňa
16. 10. 2000, a to je deň účinnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, a teda aj deň
vzniku pohľadávky z odplaty za prevod obchodného podielu. V danom prípade teda
pohľadávka ţalobcu v 1. rade voči úpadcovi vznikla dňa 16. 10. 2000, a preto nemohli
vzniknúť účinky zániku záväzku ţalobcu v 1. rade voči úpadcovi dňa 12. 10. 2000, kedy
došlo k uzavretiu dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok. K zániku pohľadávky
dochádza vtedy, keď sa pohľadávky stretnú. Pohľadávky sa stretnú vtedy, keď sú splatné, čo
v danom prípade nenastalo. Súd dospel k záveru v časti týkajúcej sa pohľadávky ţalobcu
v 2. rade, ţe zo zmluvy o predaji časti podniku nevyplýva, či zo ţalobcu v 1. rade prešla
uplatnená pohľadávka na ţalobcu v 2. rade, pretoţe uplatnený nárok ţalobcu v 1. rade je
neexistujúci (pretoţe zmluva o prevode obchodného podielu je neplatná) nemohol preto tento
previesť na ţalobcu v 2. rade viac práv ako ich mal sám.
O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe úspešnému
v konaní ţalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania, ktorú ţalovanému priznal
vo výške 14 802,81 Eur.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie ţalobcovia, navrhli rozsudok súdu prvého
stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedli, ţe prihláška ţalobcu v 1. rade
obsahovala dve prílohy. Prílohou č. 1 bolo zdôvodnenie nárokov konkurzného veriteľa
a prílohou č. 2 bolo predloţenie dôkazov, na ktoré sa odvolával konkurzný veriteľ.
Zo zdôvodnenia nárokov konkurzného veriteľa – ţalobcu v I. rade vyplýva, ţe si ţalobca
v 1. rade uplatňuje svoju pohľadávku ako podmienenú pohľadávku, pričom vo svojom
zdôvodnení uvádza, ţe v jeho prípade ide o pohľadávku titulom vydania bezdôvodného
obohatenia. Ďalej v odvolaní uvádzajú, ţe medzi ţalobcom v 1. rade a úpadcom bola dňa
10. 10. 2000 uzavretá Zmluva o prevode obchodného podielu v spoločnosti Y. D. S., s. r. o.
a v uvedený deň bola zmluva riadne podpísaná štatutárnymi zástupcami zúčastnených strán.
Dňa 16. 10. 2000 štatutárni zástupcovia zmluvných strán uznali podpis zo dňa 10. 10. 2000
za svoj, teda nie je správny názor krajského súdu v tom, ţe v uvedený deň došlo k podpísaniu
zmluvy formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica nebola nikdy spísaná a keďţe došlo
k uznaniu podpisov za svoje, má sa za to, ţe zmluva bola riadne uzavretá dňa 10. 10. 2000.
Taktieţ poukázali na to, ţe ak je Zmluva o prevode obchodného podielu absolútne neplatným
právnym úkonom, je absolútne neplatná od počiatku, t. j. od 10. 10. 2000 a v prípade
absolútne neplatnej zmluvy nemôţeme hovoriť o účinnosti tejto zmluvy od 16. 10. 2000,
pretoţe neplatná zmluva nemôţe nadobudnúť účinnosť. S ohľadom na uvedené si teda strany
musia vrátiť akékoľvek plnenie, ktoré nastalo po 10. 10. 2000, teda aj plnenie ku ktorému
došlo na základe dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 12. 10. 2000. Opätovne
poukázali na konkurznú prihlášku v časti zdôvodnenia nárokov, kde okrem iného uviedli, ţe
ak obchodný register nezapíše zmenu spoločníka, ide v tomto prípade o rozväzovaciu
podmienku, pretoţe spoločnosť V. T., s. r. o. uhradila odplatu za prevod obchodného podielu,
ku ktorému nedôjde, a preto vznikne na jej strane právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Z uvedeného odvolatelia majú za to, ţe z ich strany nedošlo k zmene právneho
titulu. Úpadca ku dňu 31. 12. 2000 evidoval záväzok voči ţalobcovi v 1. rade vo svojom
účtovníctve, čo vyplýva z bodu č. 6 Správy audítora spoločnosti Ing. S. Č. zo dňa
04. 06. 2001. V ostatnom napadli rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov
konania, keď v danej veci ide o určovaciu ţalobu. Prípadne súd mal rozhodnúť v zmysle ust.
§ 150 O. s. p., keď dôvody osobitného zreteľa videli v tom, ţe osoba správcu konkurznej
podstaty musí mať pri výkone tejto funkcie primeranú odbornú spôsobilosť z oblasti práva,
účtovníctva a iných odvetví na to, aby sama zvládla výkon funkcie správcu a za tento výkon
je jej priznaný aj nárok na odmenu. Preto nie je potrebné, aby sa v tomto konaní nechala
zastúpiť advokátom.
Ţalovaný navrhol odvolanie ţalobcov zamietnuť ako nedôvodne podané. Opätovne
poukázal na to, ţe na prihláške a ani v ţiadnej jej prílohe nebolo uvedené, ţe si ţalobca
v 1. rade prihlasuje svoju pohľadávku ako podmienenú, i ani nebolo pripojené tvrdenie o tom,
ţe sa v čase vyhlásenia konkurzu a prihlásenia pohľadávky vedie súdny spor. Ďalej uviedol,
ţe Zmluva o prevode obchodného podielu bola síce spísaná dňa 10. 10. 2000, ale k zákonom
poţadovanej forme jej uzavretia, v tomto prípade k podpísaniu notárskej zápisnice, došlo aţ
16. 10. 2000, a to je deň účinnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, a teda aj deň
vzniku pohľadávky z odplaty za prevod obchodného podielu. Ak pohľadávka vznikla
16. 10. 2000, je nelogické a najmä nemoţné, aby zanikla 12. 10. 2000. Odmenu správcu
konkurznej podstaty v súvislosti s jeho účasťou v súdnom konaní nemoţno stotoţňovať
s odmenou jeho zvoleného zástupcu – advokáta, ktorý, resp. správca, ktorého zastupuje, má
zo zákona nárok aj na náhradu účelne vynaloţených trov právneho zastúpenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a po prejednaní odvolania, bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcov nie je dôvodné.
Podľa ust. § 23 ods. 1 ZKV konkurzní veritelia pohľadávok, ktorí zostali sporné čo
do pravosti, výšky alebo poradia, môţu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej
súdom. Ţalobu musia podať na súde, ktorý vyhlásil konkurz, proti všetkým, ktorí pohľadávku
popreli. Smú sa v nej dovolávať len právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo
na prieskumnom pojednávaní a pohľadávku môţu uplatniť len do výšky uvedenej v prihláške
alebo na prieskumnom pojednávaní.
Podľa ust. § 451ods. 1, 2 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu,
ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Ţalobcovia sa podanou incidenčnou ţalobou domáhali svojho uplatneného práva
uznania nespornosti a zistenia pohľadávky kaţdý vo výške 13 000 780,--Sk so zaradením
do 1. triedy na základe v konaní predloţených listinných dokladov, a to Zápisnica z rokovania
Valného zhromaţdenia spoločnosti V., s. r. o., zo dňa 30. 09. 2000 Zápisnica z rokovania
Valného zhromaţdenia spoločností E. S., s. r. o., zo dňa 10. 10. 1999, Zmluva o prevode
obchodného podielu zo dňa 10. 10. 2000, konkurznými prihláškami zo dňa 05. 04. 2002,
Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 25. 02. 2001, Notárskou zápisnicou č. N 452/01, NZ
442/01 zo dňa 06. 12. 2001, podľa ktorých pohľadávka ţalobcu v 1. rade resp. v 2. rade
vyplýva zo Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 10. 10. 2000 a zo Zmluvy o predaji
časti podniku zo dňa 25. 02. 2001. Z obsahu konkurznej prihlášky ţalobcu v 1. rade zo dňa
05. 04. 2002 vyplýva, ţe tento si uplatnil v konkurznom konaní pohľadávku v celkovej sume
13 000 780,-- Sk ako pohľadávku II. triedy bez uvedenia skutočnosti, na ktorých sa prihláška
zakladá (§ 20 ods. 1 ZKV) v zmysle poučenia uvedenom na konkurznej prihláške. V prílohe
konkurznej prihlášky je pripojená fotokópia zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa
10. 10. 2000 a uznesenie o zmene zápisu obchodného mena ţalobcu v 1. rade. Iné prílohy
konkurzná prihláška ţalobcu v 1. rade zaradená do zväzku č. 48 neobsahuje. Z obsahu
konkurznej prihlášky ţalobcu v 2. rade zo dňa 26. 11. 2001 vyplýva, ţe tento si uplatnil
v konkurznom konaní pohľadávku v sume 3 774 711,85 Sk ako pohľadávku II. triedy titulom
zaplatenia zostatku pôţičky a zo zmlúv o postúpení pohľadávky, ktorá pohľadávka nie je
predmetom tohto konania. Konkurznou prihláškou zo dňa 05. 04. 2002 si uplatnil pohľadávku
v sume 13 000 780,--Sk ako pohľadávku II. triedy bez uvedenia skutočnosti, na ktorých sa
prihláška zakladá (§ 20 ods. 1 ZKV) v zmysle poučenia uvedenom na konkurznej prihláške
a v prílohe konkurznej prihlášky pripojil fotokópiu zmluvy o predaji časti podniku uzavretej
medzi ţalobcom v 1. rade a ţalobcom v 2. rade bez príloh (článok 2. zmluvy) zo dňa
25. 02. 2001 a zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 10. 10. 2000. Iné prílohy
konkurzná prihláška ţalobcu v 2. rade zaradená do zväzku č. 14 zo dňa 05. 04. 2002
neobsahuje. Z uvedeného dôvodu námietka ţalobcov, týkajúca sa uvedenia právneho dôvodu
uplatnenej pohľadávky v konkurznej prihláške zo dňa 05. 04. 2002 prílohou č. 1 prihlášky
ţalobcu v 1. rade a prílohou č. 1 ţalobcu v 2. rade nie je dôvodná. Takúto prílohu ţiadna
konkurzná prihláška ţalobcov neobsahuje. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné preto
vychádzať len z obsahu konkurzných prihlášok a listín pripojených k týmto prihláškam.
Ţalobca v 1. rade uplatnil pohľadávku vo výške 13 000 780,--Sk ako pohľadávku II. triedy
na základe zmluvy o prevode obchodného podielu, uzavretej medzi úpadcom a ţalobcom
v 1. rade, keď nedošlo k zápisu zmeny v obchodnom registri spoločnosti Y. D. S., spol. s r. o.,
ktorej obchodný podiel bol predmetom zmluvy o prevode obchodného podielu, v dôsledku
vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu a správca konkurznej podstaty úpadcu v priebehu
konkurzného konania poţiadal o vyplatenie vyrovnacieho podielu za tento obchodný podiel
(Notárska zápisnica zo dňa 06. 12. 2001 č. N 262/01, NZ 442/01) vo výške 6 507 244,--Sk.
Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 10. 10. 2000 je zmluvou od počiatku neplatnou
zmluvou na základe určenia jej neplatnosti rozhodnutím súdu (rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 7 Cbs 6/2003-103 zo dňa 02. 12. 2004 v spojení s rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. k. 1 Obo 170/2005-140 zo dňa 05. 09. 2006). Preto v ďalšom
konaní bolo potrebné skúmať vznik uplatneného právneho titulu - bezdôvodného obohatenia.
Ţalobca v 1. rade kúpnu cenu prevádzaného obchodného podielu mal zaplatiť na základe
dohody o započítaní pohľadávky zo dňa 12. 10. 2000, uzavretej medzi úpadcom a ţalobcom
v 1. rade, podľa ktorej pohľadávka úpadcu, vyplývajúca zo zmluvy o prevode obchodného
podielu vo výške 13 000 780,--Sk, mala byť započítaná s pohľadávkou ţalobcu v 1. rade,
vyplývajúcou zo zmluvy o postúpení pohľadávky spoločnosti E., s. r. o., zo dňa
08. 09. 2000 vo výške 13 500 000,-- Sk. Uvedená dohoda o vzájomnom započítaní
pohľadávok zo dňa 12. 10. 2000 je neplatnou dohodou. Dohoda o vzájomnom započítaní
pohľadávok zo dňa 12. 10. 2000 nespĺňa základné zákonné podmienky platnosti takejto
dohody v zmysle ust. § 580 Obč. zák. Pohľadávka na zaplatenie kúpnej ceny obchodného
podielu nevznikla, a to z dôvodu neplatnosti právneho úkonu – zmluvy o prevode obchodného
podielu a z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k stretu neexistujúcej pohľadávky – kúpnej ceny
obchodného podielu s tvrdenou pohľadávkou úpadcu a tak započítaním pohľadávok.
Z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k zaplateniu kúpnej ceny prevádzaného obchodného
podielu, a teda k vzniku bezdôvodného obohatenia, v zmysle citovaného ust. § 451 Obč. zák.,
ako uplatneného právneho dôvodu pohľadávky ţalobcu v 1. rade v tomto konaní. Ţalobca
v 1. rade neuplatnil v konkurznej prihláške pohľadávku s rozväzovacou podmienkou
a neuplatnil si v súvislosti so splnením podmienok rozväzovacej podmienky právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Ţalobca v 2. rade uplatnil pohľadávku vo výške 13 000 780,-- Sk
ako pohľadávku II. triedy na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 25. 02. 2001,
uzavretej medzi ţalobcom v 1. rade a ţalobcom v 2. rade, ktorej predmetom bol, okrem iného,
aj obchodný podiel spoločnosti Y. D. S., s. r. o. P. a zmluvy o prevode obchodného podielu
zo dňa 10. 10. 2000. Ţalobca v 2. rade uzavretím zmluvy o predaji časti podniku vstúpil
do právneho vzťahu so ţalobcom v 1. rade. Uzavretím tejto zmluvy, ani uzavretím zmluvy
o prevode obchodného podielu, uzavretej medzi ţalobcom v 1. rade a úpadcom, nevstúpil
ţalobca v 2. rade do ţiadneho právneho vzťahu s úpadcom v časti prevodu obchodného
podielu Y. D. S., s. r. o. a ţiadny právny vzťah nevznikol medzi úpadcom a ţalobcom
v 2. rade na základe uvedených právnych vzťahov v časti prevodu obchodného podielu, a to
z dôvodu vyššie uvedenej neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu. Ţalobca
v 2. rade v konkurznom konaní ţiadny právny dôvod neuplatnil a jeho konkurzná prihláška
neobsahovala prílohu č. 1 k prihláške. Ţalobca v 1. rade nikdy nebol vlastníkom obchodného
podielu Y. D. S., s. r. o., preto nemohla byť súčasťou zmluvy o prevode časti podniku zmluva
o prevode obchodného podielu uvedenej spoločnosti. Z uvedeného dôvodu je uplatnený nárok
ţalobcu v 2. rade v tomto konaní nedôvodný.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
v zmysle ust. § 219 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
V napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania, odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa v zmysle ust. § 220 O. s. p. zmenil a určil náhradu trov konania vo výške
615,49 Eur.
Súd prvého stupňa správne rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1
O. s. p. tak, ţe úspešnému v konaní ţalovanému priznal náhradu trov konania. Nesprávne
posudzoval výšku sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení
neskorších zmien, keď v danej veci správne táto je určená ustanovením § 11 ods. 1 cit.
vyhlášky a nesprávne priznal 19% DPH v rozpore s ust. § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky platnej
a účinnej v čase vykonania úkonov právnej pomoci z paušálnej náhrady a z náhrady za stratu
času. Následne potom z trov, ktoré vznikli predchádzajúcim právnym zástupcom ţalovaného,
a to JUDr. J. Š., advokátke a JUDr. D. P. advokátovi, odvolací súd priznal náhradu trov
konania za úkony právnej pomoci prevzatie a príprava za 1 154,-- Sk + 150,-- Sk paušálna
náhrada (§ 14 ods. 1 písm. a/, § 16 ods. 3), účasť na pojednávaní konaných dňa 25. 11. 2005,
vo výške 289,-- Sk + 150,-- Sk paušál, dňa 07. 04. 2006 vo výške 315,-- Sk + 164,-- Sk
paušál, ktoré boli odročené (§ 14 ods. 4 druhá veta, § 16 ods. 3), vyjadrenie zo dňa
20. 04. 2006 vo výške 1 260,-- Sk + 164,-- Sk paušál (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3), účasť
na pojednávaní dňa 23. 03. 2007 vo výške 1 371,-- Sk + 178,-- Sk paušál, spolu tarifná
odmena vo výške 4.389,-- Sk, z toho 19% DPH vo výške 231,-- Sk (§ 18 ods. 3 cit. vyhl.)
a paušálna náhrada spolu 342,-- Sk, celkove 4 962,-- Sk. Ďalej priznal z náhrady hotových
výdavkov právneho zástupcu v zmysle § 15 vyhlášky cestovné výdavky podľa zákona č.
283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, za pouţitie osobného
motorového vozidla Mercedes, na účasť na pojednávaní konanom dňa 25. 11. 2005, cesta
Šamorín Bratislava a späť celkom cca 58 km (39,90 Sk/liter nafty, spotreba podľa TP vozidla
na 100 km 6,1 l nafty, t.j. 2,43 Sk + 6,20 paušál = 8,63 Sk/km), 58 x 8,63 Sk, spolu 501,-- Sk,
za pouţitie osobného motorového vozidla Mercedes, na účasť na pojednávaní konanom dňa
07. 04. 2006, cesta Šamorín – Bratislava a späť celkom cca 58 km, (39,30 Sk/liter nafty,
spotreba podľa TP vozidla na 100 km 6,1 l, t.j. 2,40 Sk + 6.20 paušál = 8,60 Sk/km),
58 x 8,60 Sk, spolu 499,-- Sk, za pouţitie osobného motorového vozidla Hyundai
na účasť na pojednávaní konanom dňa 23. 03. 2007, cesta Banská Bystrica – Bratislava a späť
celkom cca 441 km, (34,90 Sk/liter nafty, spotreba podľa TP vozidla na 100 km 8,1 l nafty,
t.j. 2,82 Sk + 6,20 paušál = 9,02 Sk/km), 441 x 9,02 Sk, spolu 3 978,-- Sk, cestovné spolu
vo výške 4 978,-- Sk, z náhrady za stratu času podľa ust. § 15 písm. b/ a § 17 vyhlášky
a pojednávaní dňa 25. 11. 2005 cesta Šamorín – Bratislava 25 min. a späť, 26 min.,
na pojednávaní dňa 07. 04. 2006, cesta Šamorín – Bratislava 26 min. a späť 25 min., v zmysle
ust. § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., za kaţdú začatú polhodinu patrí advokátovi
náhrada za stratu času v roku 2005 vo výške 250,-- Sk, v roku 2006 vo výške 273,-- Sk,
v roku 2007 vo výške 293,-- Sk, a teda za 4 polhodiny spolu 1 046,-- Sk, na pojednávaní
23. 03. 2007, cesta Banská Bystrica – Bratislava 2 h. 20 min. a späť 2 h 25 min., a teda za 10
polhodín spolu 2 970,-- Sk, celkove náhrada straty času 4 016,-- Sk. Celkove náhrada trov
predchádzajúceho právneho zastúpenia predstavuje sumu 13 956,-- Sk = 463,25 Eur. Trovy
právneho zástupcu JUDr. Z. K. advokáta, priznané za účasť na pojednávaní dňa 11. 11. 2008
vo výške 12,17 Eur + 6,31 Eur paušál (§ 11 ods. 1, § 16 ods. 3), účasť
na pojednávaní dňa 14. 05. 2010 a dňa 04. 06. 2010 vo výške 2 x 13,38 Eur + 2 x 7,21 Eur
paušál, vyjadrenie zo dňa 30. 06. 2010 vo výške 53,51 Eur + 7,21 Eur paušál, účasť
na pojednávaní dňa 02. 07. 2010 vo výške 53,51 Eur + 7,21 Eur paušál, spolu 186,96 Eur.
Za právny úkon prevzatie a príprava právneho zástupcu JUDr. K. odvolací súd náhradu trov
ţalovanému nepriznal. Náhradu trov za tento úkon právnej pomoci priznal za poskytnutie
právnej pomoci predchádzajúcim právnym zástupcom a ţalovaný v konaní nepreukázal
opodstatnenosť a účelnosť opakujúceho sa právneho úkonu.
V zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p. úspešnému v odvolacom konaní ţalovanému
odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si trovy odvolacieho
konania neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 9. decembra 2010
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová