Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1cdo/122/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu B., so sídlom v N., IČO: X,

proti žalovanému Ing. F. L., bytom v B., zastúpenému JUDr. S. J., advokátom so sídlom

v B., o zaplatenie 21 921,70 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II

pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo

dňa 19. marca 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 11. júna 2007, č.k. -173 uložil

žalovaného povinnosť zaplatiť žalobcovi 21 921,70 Sk s 17,6 % úrokom z omeškania od

16. augusta 2000 do zaplatenia, náhradu trov konania 13 772,60 Sk k rukám jeho právnej

zástupkyne a náhradu trov konania štátu 744,- Sk, všetko do troch dní. Vychádzal z toho, že

žalovaný bol 28. júla 2000 odvolaný z funkcie konateľa žalobcu a týmto dňom ( nie až dňom

zápisu v obchodnom registri ) zaniklo jeho oprávnenie konať ako štatutárny orgán v mene

žalobcu, žalovaný preto nebol oprávnený prevziať 15.augusta 2000 od spoločnosti H. sumu

21 921,70 Sk. Žalovaný tým získal bez právneho dôvodu majetkový prospech, na úkor

žalobcu sa bezdôvodne obohatil a je povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať žalobcovi

v zmysle .

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného rozsudkom z 19. marca 2009 sp. zn.

uvedený rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku vo

veci samej potvrdil, vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť 744,- Sk

na účet Okresného súdu Bratislava II rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu v tomto

rozsahu vrátil na ďalšie konanie a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy

odvolacieho konania 115,76 eur k rukám jeho právnej zástupkyne do troch dní.

V odôvodnení, týkajúceho sa potvrdzujúceho výroku rozsudku súdu prvého stupňa uviedol, že

nie je rozhodujúce, či žalovaný v čase prevzatia žalovanej sumy bol alebo nebol konateľom

žalobcu. Žalovaná suma bola v každom prípade vlastníctvom žalobcu a aj keby bol žalovaný

po právnej stránke v čase, keď prevzal sumu 21 921,70 Sk konateľom žalobcu, túto sumu

bol povinný žalobcovi odovzdať, resp. poukázať ju na jeho účet. Funkcia štatutárneho orgánu

ho neoprávňovala ponechať si plnenie, na ktoré mal nárok žalobca. Tým, že si žalovaný

plnenie ponechal sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil; ide o bezdôvodné obohatenie

získané plnením bez právneho dôvodu, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi vydať podľa

prvá veta . Voči spoločnosti H. bol zánik funkcie konateľa

účinný zápisom tejto skutočnosti do obchodného registra, k čomu došlo 16.augusta 2000;

preto ak táto spoločnosť zaplatila 15. augusta 2000 sumu 21 921,70 Sk žalovanému, konala

v dôvere v zápis do obchodného registra, v ktorom bol toho dňa zapísaný žalovaný ešte ako

konateľ žalobcu. Za nesprávne, resp. predčasné označil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo

výroku o náhrade trov konania štátu vo výške 744,- Sk, pretože neskúmal kto zavinil vznik

trov konania, ktoré platil štát, najmä keď súd svedkyňu K. B. viackrát vyzýval, aby uviedla,

či je schopná sa zúčastniť pojednávania na Okresnom súde Bratislava II v prípade, že napr.

pracuje v Bratislave, na ktoré výzvy svedkyňa nereagovala a na výsluch prostredníctvom

dožiadaného Okresného súdu v Humennom pricestovala z Bratislavy a vyúčtovala si cestovné

vlakom Bratislava - Humenné.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie

s odôvodnením, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a tiež tým, že

v konaní mu odvolací súd odňal možnosť konať pred súdom v zmysle

Uviedol, že konať pred súdom odvolací súd žalovanému zabránil, pretože v skutkovom

zistení (irelevantná bola v skutočnosti okolnosť, či bol žalovaný konateľom), ktoré nesprávne

a bez možnosti prieskumu vyslovil, odvolací súd prehlásil, že si žalovaný plnenie

21 921,70 Sk ponechal, čo však pravdou nie je, keďže ním žalovaný uhradil záväzky žalobcu,

no nemá procesnú možnosť to v tomto konaní preukázať. Za významnú zmenu skutkového

zistenia súdu prvého stupňa, ktorú odvolací súd vykonal bez akéhokoľvek dokazovania,

považoval tiež zistenie odvolacieho súdu, že za započítací prejav sa dá považovať žalovaného

prednes na pojednávaní 4. júna 2007, hoci súd prvého stupňa tvrdí, že započítacím

(kompenzačným) prejavom žalovaného bol jeho prednes na pojednávaní 19. apríla 2004 t.j.

stanovisko k žalobe z 20. septembra 2001. Mal zato, že bolo potrebné v rámci konania

vyriešiť otázku, či medzi žalobcom a žalovaným došlo k účinnému započítaniu pohľadávky

a keďže súd prvého stupňa i odvolací súd v otázke započítania pohľadávky vychádzali

z nesprávneho a zároveň odlišného právneho posúdenia veci, tieto okolnosti vyplývajúce na

zánik žalovaného dlhu voči žalobcovi nezisťovali. Žiadal zrušiť rozsudky oboch nižších

stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( a ods.1 ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa ( a nasl. ). Bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( odd. 3 ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V každom dovolacom konaní skúma dovolací súd najskôr to, či dovolanie je podané

v zákonom stanovenej lehote, či ho podáva na to oprávnená osoba a či je dovolanie procesne

prípustné ( či sa ním napadá rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie prípustné podľa § 237 až

239 ). Dovolací súd pri tom rieši len otázky procesnej povahy. K riešeniu ďalších

otázok ( napr. z hľadiska výskytu procesnej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci v zmysle alebo z hľadiska správnosti právneho posúdenia

veci v zmysle ) môže dovolací súd pristúpiť až vtedy, keď bolo

dovolanie podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom oprávneným podať dovolanie

a proti rozhodnutiu, ktoré podľa zákona možno týmto mimoriadnym opravným prostriedkom

napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Rozsudok odvolacieho súdu,

ktorý napadol žalovaný dovolaním, nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v § 238 ods.1 až

3 ; prípustnosť jeho dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

So zreteľom na obsah dovolania a vzhľadom na dovolací súd

skúmal, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesným vadám v zmysle § 237

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu, ak a) sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v

tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených vád ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka,

ale len zistenie, že k vade tejto povahy skutočne došlo.

Dovolateľ vady konania v zmysle až e) a nenamietal

a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Žalovaný namieta, že konanie je postihnuté procesnou vadou podľa § 237 písm. f)

. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť

realizovať procesné oprávnenia priznané mu v konaní za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv.

Žalovaný pri tvrdení odňatia možnosti konať pred súdom vychádzal z toho, že

odvolací súd svojím postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces tým, že svoje

rozhodnutie založil nečakane na iných právnych záveroch, než súd prvého stupňa a poukázal

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Mal za to, že

konať pred súdom mu odvolací súd zabránil, pretože v skutkovom zistení, ktoré nesprávne a

bez možnosti prieskumu vyslovil, prehlásil, že si žalovaný plnenie 21 921,70 Sk ponechal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, že by odvolací súd žalovanému nejakým

závadným procesným postupom znemožnil realizáciu procesných práv, priznaných mu

procesným predpisom. Vo vzťahu k žalovanému nedošlo postupom odvolacieho súdu

k odňatiu možnosti pred ním konať z dôvodu, že svoje rozhodnutie založil nečakane na iných

právnych záveroch než súd prvého stupňa. Odvolací súd, ktorý potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa vychádzal z rovnakého právneho záveru, ktorý má svoj základ v skutočnostiach, ktoré

boli tvrdené žalobcom. Dospel teda k rovnakému právnemu záveru o vzniku bezdôvodného

obohatenia a o povinnosti žalovaného toto bezdôvodné obohatenie vydať tomu, na úkor koho

sa získalo pri posúdení zisteného skutkového stavu, ktorý dokonca ešte zúžil, keď vec

posudzoval iba z hľadiska, či plnením žalovanému firma H. splnila svoj dlh voči žalobcovi.

Žalovanému neznemožnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na

zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že

žalovaný mal možnosť vyjadrovať sa k veci, vrátane právnej kvalifikácie aj v rámci

odvolacieho pojednávania, ktorú procesnú možnosť aj využil na pojednávaní pred odvolacím

súdom dňa 19. marca 2009 ( viď zápisnicu o pojednávaní pred odvolacím súdom, č.l. 221

a nasl. spisu ). V rozhodnutí odvolacieho súdu preto nešlo o tzv. prekvapivé rozhodnutie,

ktoré by viedlo k porušeniu procesných práv žalovaného skutkovo a právne argumentovať

ohľadne právneho posúdenia, prípadne vyjadriť sa podľa Odkaz na

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. nebol náležitý,

skutkovo a právne riešil celkom inú situáciu.

Pokiaľ dovolateľ namietal nesprávnosť výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách

konania, treba zdôrazniť, že dovolanie smeruje v tejto časti proti rozhodnutiu, ktoré je síce

súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento charakter nestráca,

i keď rozhodnutie o trovách konania s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho

pojaté ( ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu

o trovách konania treba prípustnosť dovolania proti nemu posudzovať podľa ustanovení, ktoré

vymedzujú prípad prípustnosti dovolania proti uzneseniu ( ) Dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie ( § 239 ods.1

), alebo potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ,b) ide o uznesenie o

návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o

uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ). Ako je ale výslovne

uvedené v ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide o uznesenie (/ medzi

inými ) o trovách konania. Ustanovenie výslovne vylučuje prípustnosť

dovolania žalovaného proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania. Keďže ani

vo vzťahu k tomuto výroku vady konania v zmysle nevyšli najavo v dovolacom

konaní, nemožno prípustnosť dovolania proti tejto časti výroku vyvodiť ani z § 237 O.s.p

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ) ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 13. decembra 2010

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta