Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
500/364310.966747.pdf
PDF · 112.59 KB
No categories available
1Cdo/159/2010
Najvyšší súd 1Cdo 159/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: M. M., bytom B., t.č.
bytom Š., proti ţalovanému: Ing. Š. M., bytom Š., v dovolacom konaní právne zastúpeného
JUDr. J. O., advokátkou so sídlom L., o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 11 C
265/2001, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. júla 2009 sp.
zn. 11Co 1/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Levice rozsudkom z 30. októbra 2007 č.k. 11C 265/2001-569 zrušil
podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam, ktoré sú vedené v Správe
2
katastra Levice na liste vlastníctva č. X pre kat. územie P., na parc. č. X. o výmere X m
2
zastavanej plochy – dvor, parc. č. X o výmere X mzastavanej plochy garáţ so súpisným
2
číslom X, parc. č. X o výmere X mzastavanej plochy – sklad – na uhoľ so súpisným číslom
2
X, parc. č. X o výmere X mzastavanej plochy – sklad so súpisným číslom X, parc. č. X
2 2
o výmere X mzastavanej plochy – výrobňa so súpisným číslom X, parc. č. X o výmere X m
2
zastavanej plochy – kotolňa so súpisným číslom X a parc. č X o výmere X mzastavanej
plochy a tieto prikázal do výlučného vlastníctva ţalobkyne. Ţalobkyni uloţil povinnosť
zaplatiť ţalovanému 550.000,00-Sk do 15 dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku; súčasne
nepriznal ţalobkyni náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe po
vykonanom dokazovaní zistil, ţe medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, pozemkom a stavbám, ktoré
sú vedené v Správe katastra Levice na liste č. X pre katastrálne územie P., preto ho na návrh
ţalobkyne zrušil. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam
prihliadol na zistenie znalca o tom, ţe nehnuteľnosti sú dobre vyuţiteľné na podnikanie
a o tom, ţe nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné nakoľko jednotlivé stavby sú po stránke
technológie uţívania nehnuteľností na seba naviazané. Nie je moţno rozdeliť ani dvor,
nakoľko by tým bol znemoţnený prístup doprave na nakládku a vykládku. Pretoţe rozdelenie
nehnuteľností nie je dobre moţné, súd prvého stupňa vyporiadal podielové spoluvlastníctvo
k nehnuteľnostiam prikázaním veci za primeranú náhradu jednému vlastníkovi. Vzhľadom na
rovnakú veľkosť podielov spoluvlastníkov ako ďalšie významné hľadisko pre vyporiadanie
povaţoval hľadisko účelného vyuţitia nehnuteľnosti.
Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Nitre rozsudkom z 21. júla 2009 sp. zn.
11 Co 1/2008 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, ţalobkyni nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotoţnil so skutkovými zisteniami súdu prvého
stupňa ako i s jeho právnym posúdením veci. Výrok, ktorým ţalovanému nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania, odôvodnil odvolací súd poukazom na § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p. a tým, ţe ţalobkyňa trovy nevyčíslila a ani jej ţiadne nevznikli.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie, v ktorom namietal,
ţe v konaní mu postupom súdov bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/
O.s.p.) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.). Uviedol, ţe odvolací súd nenariadil pojednávanie, nevykonal dôkazy, rozhodné pre
posúdenie veci, vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil a tým mu bola odňatá moţnosť konať
pred súdom. Nesúhlasil ani s právnym posúdením veci prvostupňoví a ani odvolacím súdom.
Z týchto dôvodov ţiadal zrušiť rozsudky súdov oboch niţších stupňov a vec vrátiť Okresného
súdu Levice na ďalšie konanie.
Ţalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátkou, skúmal
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len
v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď § 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním ţalovaného napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
Pokiaľ ide o dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, je podľa § 238 ods. 1 O.s.p.
dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu
prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti
rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak
smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd
vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu.
V danom prípade dovolaním ţalovaného nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej
veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.
Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie
ţalovaného nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné.
Dovolanie ţalovaného by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom
bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád
uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich,
vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil
len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa (aj so zreteľom na obsah
dovolania) zaoberal tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 O.s.p. Uvedené ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (aj
rozsudku) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné
nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ
g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.
Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. ako
dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je
pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len
jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté
niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a písm. g/ O.s.p. dovolateľ
nenamietal a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania
ţalovaného preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či
konanie nie je zaťaţené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Odňatím moţnosti konať pred
súdom v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie procesne vadný postup súdu, ktorý má za
následok znemoţnenie realizácie procesných práv účastníka konania (napr. práva zúčastniť sa
na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo
vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.).
V súvislosti s vyriešením otázky, či v prejednávanej veci došlo k dovolateľom
namietanej vade konania treba uviesť, ţe dňa 15. októbra 2008 nadobudol účinnosť zákon č.
384/2008 Z.z., ktorý novelizoval Občiansky súdny poriadok a to aj jeho ustanovenie § 214. V
čase keď odvolací súd rozhodoval, ţe predmetná vec bude vyhlásená bez nariadenia ústneho
pojednávania, preto v zmysle § 156 ods. 3 v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p., boli
čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu dňa
15.júla.2009. Napokon vyplýva to zo Zápisnice o vyhlásení rozsudku Krajského súdu v Nitre
z 21.júla.2009 (č.l. 595 – 596 spisu).
Podľa § 214 ods. 1, 2 O.s.p. (účinného od 15.10.2008) na prejednanie odvolania proti
rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak
a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa
§ 115 a bez nariadenia pojednávania, a c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.
V zmysle § 372p O.s.p. sa na konania začaté pred 15. októbrom 2008 pouţijú predpisy
účinné od 15.10.2008, ak nie je ďalej ustanovené inak. Keďţe „ďalej“ nie je v moţnosti
odvolacieho súdu aplikovať ustanovenie § 214 ods.2 O.s.p. v znení od 15.10.2008 aj na
konania začaté do tohto dňa „ustanovené inak“ krajský súd v Nitre postupoval správne, keď
v danom prípade aplikoval ustanovenie § 214 ods. 2 O.s.p. v znení od 15.10.2008.
Z dikcie ustanovenia § 214 ods. 1 písm. a/, b/, c/ O.s.p. vyplýva, ţe bez pojednávania
nemôţe odvolací súd meritórne rozhodnúť veci, ak
- zistí, ţe je potrebné na účely správneho zistenia skutkového stavu vykonať (zopakovať)
dôkazy,
- súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania
- to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.
V predmetnej veci je zrejmé, ţe odvolací súd sa stotoţnil s dôvodmi rozsudku súdu
prvého stupňa, teda mal za to, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a o veci aj
správne rozhodol, súd prvého stupňa rozhodol v predmetnej veci na pojednávaní a nejde tu
ani o verejný záujem, keďţe nejde o veci týkajúce sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu
osôb, napr. spory týkajúce sa územného celku a pod. Dohovor o ľudských právach
a základných slobodách a ani z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nemoţno
vysledovať, ţe by sa malo na všetkých súdnych inštanciách pojednávanie vykonávať verejne.
Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa na pojednávaní odvolací súd v zásade nemusí nariadiť
pojednávanie. Odvolací súd však vţdy môţe nariadiť pojednávanie, ak to povaţuje za
potrebné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe odvolací súd postupoval
v súlade so zákonom, pokiaľ prejednal odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu vo
veci samej dňa 22. januára 2009 bez nariadenia odvolacieho pojednávania.
K námietke dovolateľa, týkajúcej sa dokazovania dovolací súd uvádza, ţe
nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv účastníka konania nie je postupom,
ktorým by mu súd odnímal moţnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré
dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.).
Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť len k jeho nesprávnym skutkovým záverom a
teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti
rozhodnutia.
Postup odvolacieho súdu nemal za následok odňatie moţnosti ţalovaného konať pred
súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. nedošlo k znemoţneniu realizácie jeho
procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany
jeho práv a právom chránených záujmov. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe za
postup súdu odnímajúci účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia, nie je moţné povaţovať postup súdu v súlade s príslušnými
procesnými ustanoveniami. Nedošlo preto k nesprávnemu ( závadnému ) procesnému postupu
súdu, ktorým by sa ţalovanému znemoţnila realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (pre úplnosť treba dodať, ţe nesprávne vyhodnotenie
dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne
prípustné – viď § 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p.).
Ţalovaný v dovolaní ďalej namietal, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím
dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania
v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľa boli
opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná
skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by
ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací
súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych
skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby
dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe v danom prípade je
dovolanie ţalobcu v zmysle § 238 O.s.p. procesne neprípustné a ţe prípustnosť jej dovolania
nemoţno vyvodiť ani z § 237 O.s.p. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie
dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej
správnosti (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti
ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p.). Ţalobkyňa nepodala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho
konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.) a trovy tohto konania
nevyčíslila.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. decembra 2010
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta