Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/159/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: M. M., bytom B., t.č.

bytom Š., proti ţalovanému: Ing. Š. M., bytom Š., v dovolacom konaní právne zastúpeného

JUDr. J. O., advokátkou so sídlom L., o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 11 C

265/2001, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. júla 2009 sp.

zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Levice rozsudkom z 30. októbra 2007 č.k. -569 zrušil

podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam, ktoré sú vedené v Správe

2

katastra Levice na liste vlastníctva č. X pre kat. územie P., na parc. č. X. o výmere X m

2

zastavanej plochy – dvor, parc. č. X o výmere X mzastavanej plochy garáţ so súpisným

2

číslom X, parc. č. X o výmere X mzastavanej plochy – sklad – na uhoľ so súpisným číslom

2

X, parc. č. X o výmere X mzastavanej plochy – sklad so súpisným číslom X, parc. č. X

2 2

o výmere X mzastavanej plochy – výrobňa so súpisným číslom X, parc. č. X o výmere X m

2

zastavanej plochy – kotolňa so súpisným číslom X a parc. č X o výmere X mzastavanej

plochy a tieto prikázal do výlučného vlastníctva ţalobkyne. Ţalobkyni uloţil povinnosť

zaplatiť ţalovanému 550.000,00-Sk do 15 dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku; súčasne

nepriznal ţalobkyni náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe po

vykonanom dokazovaní zistil, ţe medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o zrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, pozemkom a stavbám, ktoré

sú vedené v Správe katastra Levice na liste č. X pre katastrálne územie P., preto ho na návrh

ţalobkyne zrušil. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam

prihliadol na zistenie znalca o tom, ţe nehnuteľnosti sú dobre vyuţiteľné na podnikanie

a o tom, ţe nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné nakoľko jednotlivé stavby sú po stránke

technológie uţívania nehnuteľností na seba naviazané. Nie je moţno rozdeliť ani dvor,

nakoľko by tým bol znemoţnený prístup doprave na nakládku a vykládku. Pretoţe rozdelenie

nehnuteľností nie je dobre moţné, súd prvého stupňa vyporiadal podielové spoluvlastníctvo

k nehnuteľnostiam prikázaním veci za primeranú náhradu jednému vlastníkovi. Vzhľadom na

rovnakú veľkosť podielov spoluvlastníkov ako ďalšie významné hľadisko pre vyporiadanie

povaţoval hľadisko účelného vyuţitia nehnuteľnosti.

Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Nitre rozsudkom z 21. júla 2009 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, ţalobkyni nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotoţnil so skutkovými zisteniami súdu prvého

stupňa ako i s jeho právnym posúdením veci. Výrok, ktorým ţalovanému nepriznal náhradu

trov odvolacieho konania, odôvodnil odvolací súd poukazom na a

ods. 1 a tým, ţe ţalobkyňa trovy nevyčíslila a ani jej ţiadne nevznikli.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie, v ktorom namietal,

ţe v konaní mu postupom súdov bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/

) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (

). Uviedol, ţe odvolací súd nenariadil pojednávanie, nevykonal dôkazy, rozhodné pre

posúdenie veci, vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil a tým mu bola odňatá moţnosť konať

pred súdom. Nesúhlasil ani s právnym posúdením veci prvostupňoví a ani odvolacím súdom.

Z týchto dôvodov ţiadal zrušiť rozsudky súdov oboch niţších stupňov a vec vrátiť Okresného

súdu Levice na ďalšie konanie.

Ţalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastník konania ( ) zastúpený advokátkou, skúmal

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď ).

V prejednávanej veci je dovolaním ţalovaného napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

Pokiaľ ide o dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, je podľa

dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné tieţ proti

rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak

smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu.

V danom prípade dovolaním ţalovaného nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie

ţalovaného nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

Dovolanie ţalovaného by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich,

vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa (aj so zreteľom na obsah

dovolania) zaoberal tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v Uvedené ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (aj

rozsudku) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ

g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Procesné vady konania v zmysle aţ e/ a dovolateľ

nenamietal a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania

ţalovaného preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či

konanie nie je zaťaţené vadou v zmysle Odňatím moţnosti konať pred

súdom v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie procesne vadný postup súdu, ktorý má za

následok znemoţnenie realizácie procesných práv účastníka konania (napr. práva zúčastniť sa

na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo

vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.).

V súvislosti s vyriešením otázky, či v prejednávanej veci došlo k dovolateľom

namietanej vade konania treba uviesť, ţe dňa 15. októbra 2008 nadobudol účinnosť zákon č.

, ktorý novelizoval a to aj jeho ustanovenie . V

čase keď odvolací súd rozhodoval, ţe predmetná vec bude vyhlásená bez nariadenia ústneho

pojednávania, preto v zmysle v spojení s a , boli

čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu dňa

. Napokon vyplýva to zo Zápisnice o vyhlásení rozsudku Krajského súdu v Nitre

z (č.l. 595 – 596 spisu).

Podľa , (účinného od 15.10.2008) na prejednanie odvolania proti

rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak

a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa

§ 115 a bez nariadenia pojednávania, a c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

V zmysle sa na konania začaté pred 15. októbrom 2008 pouţijú predpisy

účinné od 15.10.2008, ak nie je ďalej ustanovené inak. Keďţe „ďalej“ nie je v moţnosti

odvolacieho súdu aplikovať ustanovenie v znení od 15.10.2008 aj na

konania začaté do tohto dňa „ustanovené inak“ krajský súd v Nitre postupoval správne, keď

v danom prípade aplikoval ustanovenie v znení od 15.10.2008.

Z dikcie ustanovenia , , vyplýva, ţe bez pojednávania

nemôţe odvolací súd meritórne rozhodnúť veci, ak

- zistí, ţe je potrebné na účely správneho zistenia skutkového stavu vykonať (zopakovať)

dôkazy,

- súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania

- to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

V predmetnej veci je zrejmé, ţe odvolací súd sa stotoţnil s dôvodmi rozsudku súdu

prvého stupňa, teda mal za to, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a o veci aj

správne rozhodol, súd prvého stupňa rozhodol v predmetnej veci na pojednávaní a nejde tu

ani o verejný záujem, keďţe nejde o veci týkajúce sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu

osôb, napr. spory týkajúce sa územného celku a pod. Dohovor o ľudských právach

a základných slobodách a ani z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nemoţno

vysledovať, ţe by sa malo na všetkých súdnych inštanciách pojednávanie vykonávať verejne.

Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa na pojednávaní odvolací súd v zásade nemusí nariadiť

pojednávanie. Odvolací súd však vţdy môţe nariadiť pojednávanie, ak to povaţuje za

potrebné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe odvolací súd postupoval

v súlade so zákonom, pokiaľ prejednal odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu vo

veci samej dňa 22. januára 2009 bez nariadenia odvolacieho pojednávania.

K námietke dovolateľa, týkajúcej sa dokazovania dovolací súd uvádza, ţe

nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv účastníka konania nie je postupom,

ktorým by mu súd odnímal moţnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré

dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania ( ).

Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť len k jeho nesprávnym skutkovým záverom a

teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti

rozhodnutia.

Postup odvolacieho súdu nemal za následok odňatie moţnosti ţalovaného konať pred

súdom v zmysle ustanovenia nedošlo k znemoţneniu realizácie jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany

jeho práv a právom chránených záujmov. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe za

postup súdu odnímajúci účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom v zmysle citovaného

zákonného ustanovenia, nie je moţné povaţovať postup súdu v súlade s príslušnými

procesnými ustanoveniami. Nedošlo preto k nesprávnemu ( závadnému ) procesnému postupu

súdu, ktorým by sa ţalovanému znemoţnila realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov v zmysle (pre úplnosť treba dodať, ţe nesprávne vyhodnotenie

dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne

prípustné – viď aţ c/ ).

Ţalovaný v dovolaní ďalej namietal, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím

dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania

v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľa boli

opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná

skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by

ale prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací

súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych

skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby

dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe v danom prípade je

dovolanie ţalobcu v zmysle procesne neprípustné a ţe prípustnosť jej dovolania

nemoţno vyvodiť ani z Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti ( ).

V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti

ţalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Ţalobkyňa nepodala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho

konania ( v spojení s ) a trovy tohto konania

nevyčíslila.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. decembra 2010

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta