Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/46/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Q., s.r.o., so sídlom Š., R.,

IČO: X., zastúpeného advokátom

JUDr. J.G., so sídlom P., K. proti ţalovanému: I.M., samostatne hospodáriaci roľník, S.,

Č., IČO: X., zastúpenému advokátkou JUDr. A.R., so sídlom M., K., o zaplatenie 1 148

331,20 Sk s príslušenstvom, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach, č. k. -118 zo dňa 31.03.2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Košiciach, č. k. -118 zo dňa 31.03.2010 o d m i e t a.

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Košice - okolie rozsudkom, č. k. -90 zo dňa 5.6.2007

rozhodol tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 1 148 331,20 Sk spolu

s 11,07% ročným úrokom z omeškania, a to zo sumy 440 990 Sk od 2.8.2002 do 20.11.2003,

zo sumy 420 128 Sk od 21.11.2003 aţ do zaplatenia, zo sumy 494 730,60 Sk od 9.8.2002

aţ do zaplatenia, zo sumy 216 548,40 Sk od 21.8.2002 aţ do zaplatenia, zo sumy 5 313 Sk

od 10.9.2002 aţ do zaplatenia a zo sumy 11 611,20 Sk od 9.10.2002 aţ do zaplatenia a súdny

poplatok 57 415 Sk, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcom rozsahu

ţalobu zamietol. O trovách právneho zastúpenia rozhodol osobitným uznesením, č. k.

-95 zo dňa 17.7.2007, ktorým ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi na účet

jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia v sume 106 283 Sk. Na základe odvolania

ţalovaného Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozsudkom, č. k. -118

zo dňa 31.03.2010 rozhodol tak, ţe napadnutý rozsudok aj uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdil. Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 25.05.2010.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe odvolací súd sa stotoţnil s odôvodnením

napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o právny záver súdu prvého stupňa o neunesení dôkazného

bremena ţalovaným. Vysporiadal sa aj s námietkou ţalovaného, ţe sa mu postupom súdu

prvého stupňa odňala moţnosť konať pred súdom, keďţe na pojednávaní, kde bolo vo veci

rozhodnuté, právna zástupkyňa ţalovaného ospravedlnila svoju neúčasť a zároveň poţiadala

o odročenie pojednávania, čo odôvodnila sprevádzaním dieťaťa na odborné lekárske

vyšetrenie. Súd napriek týmto skutočnostiam vo veci pojednával a rozhodol. Odvolací súd

v tejto súvislosti konštatoval, ţe o odňatie moţnosti konať pred súdom podľa ustanovení

ide len vtedy, ak nebola umoţnená realizácia konkrétnych

procesných práv účastníka konania, ktoré by inak účastník mohol uplatniť pred súdom

a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Poukázal tieţ na to, ţe výkon

procesných práv účastníkov konania musí rešpektovať rovnosť účastníkov v súdnom spore.

Časté návrhy účastníka na odročovanie pojednávania (bez súčasných návrhov na doplnenie

dokazovania, resp. ďalšie vyjadrovanie sa k vykonaným dôkazom) signalizujú záujem

účastníka vytvárať prekáţky na včasné rozhodnutie súdu. V tomto kontexte je potom potrebné

posúdiť, či ospravedlnenie právnej zástupkyne z neúčasti na pojednávaní, ktoré oznámila

aţ v deň pojednávania a o ktorom mala vedomosť viac ako mesiac pred pojednávaním,

je moţné povaţovať za prekáţku odôvodňujúcu odročenie pojednávania. Odvolací súd

konštatoval, ţe v priebehu konania ţalovaný vymenil osobu právneho zástupcu. Nová právna

zástupkyňa JUDr. A.R. bola účastná na pojednávaniach v dňoch 30.10.2006

a 20.3.2007. Na ďalších pojednávaniach sa nezúčastnila. Na pojednávaní dňa 20.3.2007

oznámila súdu, ţe sa oboznámi s listinami, o ktorých nemala vedomosť a ktoré sa budú

nachádzať v účtovnej agende. Od uvedeného obdobia ani v písomnej forme neoznámila súdu

návrhy na ďalšie dôkazy. V deň ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní (5.6.2007) manţel

právnej zástupkyne ţalovaného čerpal materskú dovolenku. Neúčasťou na pojednávaní

zároveň neboli odňaté ţiadne procesné práva vo vzťahu k dokazovaniu, pričom aj samotný

obsah odvolania poukazuje na skutočnosť, ţe ţiadne nové dôkazy ani nenavrhuje (zotrváva

na svojich doterajších stanoviskách). Postup zvolený zástupkyňou ţalovaného obsahovo

reálne bráni vo výkone procesného práva ţalobcu na včasné rozhodnutie sporu. Súd prvého

stupňa preto správne procesne postupoval, ak v uvedenej situácii realizoval pojednávanie

a rozhodol za neprítomnosti právnej zástupkyne ţalovaného. Týmto postupom súdu nebola

odňatá zástupkyni ţalovaného moţnosť konať pred súdom, keďţe nebola vylúčená ţiadnym

úkonom súdu z moţnosti navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k dôkazom a oznámiť svoje právne

stanovisko. V priebehu konania sa totiţ k dôkazom vyjadrovala, navrhovala dôkazy

a oznámila aj svoje právne stanovisko. Napokon odvolací súd poukázal aj na to, ţe v priebehu

celého konania (vrátane konania pred odvolacím súdom) právna zástupkyňa ţalovaného

nedoručila súdu zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorú mal uzavrieť ţalovaný s obchodnou

spoločnosťou V., s.r.o., na základe ktorej navrhovala vzájomný zápočet pohľadávok medzi

účastníkmi tohto sporu. Samotná dĺţka tohto obdobia do rozhodnutia odvolacieho súdu

preukazuje, ţe ţalovaný nemá k dispozícii uvedenú zmluvu, takţe jednoznačne a nepochybne

nepreukázal existenciu podmienok vzájomného zápočtu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalovaný v zákonom stanovenej lehote dovolanie,

ktorým navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania oprel o dovolacie dôvody upravené v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/

v spojení s a v ustanovení Namietal

teda, ţe mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom a ţe konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K odňatiu moţnosti

účastníka konať pred súdom malo podľa neho dôjsť tým, ţe súd prvého stupňa na pojednávaní

dňa 5.6.2007 postupoval podľa napriek tomu, ţe právna zástupkyňa

ţalovaného ospravedlnila svoju neúčasť a ţiadala pojednávanie odročiť z dôvodu ošetrenia

svojho 5-mesačného syna u detského lekára, pričom ţalovaný trval na účasti na pojednávaní

za prítomnosti svojej právnej zástupkyne. Poukázal na to, ţe právna zástupkyňa ţalovaného

mala síce navštíviť pediatra za účelom očkovania, avšak zdravotný stav jej syna nebol dobrý,

očkovanie za týchto okolností nebolo moţné vykonať, preto následne doloţila doklad

o celodennom ošetrení dieťaťa. Je síce pravda, ţe manţel právnej zástupkyne ţalovaného bol

ešte dňa 5.6.2007 na materskej dovolenke, avšak si vybavoval formality k nástupu

do zamestnania a dňa 6.6.2007 nastúpil po 6 mesiacoch materskej dovolenky do zamestnania.

Odvolaciemu súdu ţalovaný vytýkal aj to, ţe sa nezaoberal meritom veci, t. j. správnosťou

rozsudku súdu prvého stupňa, ale skúmal a preveroval dôvody neúčasti právnej zástupkyne

ţalovaného, čo ţalovaný povaţuje za neštandardný postup odvolacieho súdu, keďţe neúčasť

bola náleţite ospravedlnená a vydokladovaná. Inú vadu konania, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. rozhodnutie vôbec, videl ţalovaný v tom,

ţe prvostupňový ani odvolací súd si neoverili skutočnosť, ţe na majetok ţalobcu bol

vyhlásený konkurz a konali a rozhodli aj napriek tomu, ţe správne mali konanie prerušiť.

Ţalobca sa k podanému dovolaniu vyjadril tak, ţe navrhol dovolanie zamietnuť

a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia pojednávania ( ) najskôr to, či sa ním

napadá rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie prípustné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom.

Podľa platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozsudku, je prípustné:

 proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého

stupňa vo veci samej (ods. 1),

 proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (ods. 2),

 proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je

dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 (ods. 3).

V prejednávanej veci nejde o ţiaden z vymenovaných prípadov, preto prípustnosť

dovolania z ustanovenia nemoţno vyvodiť.

Proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak bolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v (tzv. dôvody zmätočnosti).

Jedným z takých dôvodov je aj prípad, keď bola účastníkovi konania postupom súdu odňatá

moţnosť konať pred súdom ( ). Pod odňatím moţnosti konať pred súdom

treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Ak je účastník v konaní zastúpený zástupcom na základe

plnomocenstva, o odňatí moţnosti konať pred súdom sa za istých okolností dá uvaţovať aj

vo vzťahu k zástupcovi účastníka. Podľa dovolateľa k takému pochybeniu došlo v konaní

pred súdom prvého stupňa.

Dovolací súd sa oboznámil s predloţeným spisovým materiálom a zistil, ţe advokátka

JUDr. A.R. prevzala zastupovanie ţalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Košice -

okolie pod sp. zn. na základe plnej moci zo dňa 02.03.2006.

Na pojednávanie vytýčené na deň 14.03.2006 sa nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila

podaním doručeným súdu dňa 13.03.2006, ktorým zároveň poţiadala o odročenie

pojednávania. Uvedené odôvodnila tým, ţe na rovnaký deň Daňový úrad Košice IV uţ skôr

nariadil prejednanie protokolu a zápisnice v súvislosti s daňovou kontrolou a ţalovaný trvá

na prejednaní veci za prítomnosti svojho právneho zástupcu. Z dôvodu práceneschopnosti

sa právna zástupkyňa ţalovaného ospravedlnila aj z ďalších pojednávaní, ktoré boli vytýčené

v termínoch 04.07.2006 a 30.01.2007. Zúčastnila sa len pojednávaní konaných v dňoch

30.10.2006 a 20.03.2007, kde sa vyjadrovala k ţalobe, navrhovala vykonanie dôkazov a bola

prítomná aj pri výsluchu ňou navrhnutého svedka I.M. staršieho. Na pojednávaní dňa

20.03.2007, ktoré bolo odročené na termín 16.04.2007, právna zástupkyňa ţalovaného

vyhlásila, ţe sa potrebuje oboznámiť s určitými listinami, o ktorých doposiaľ nemala

vedomosť a ktoré sa určite budú nachádzať v účtovnej agende ţalovaného. Na pojednávaní

dňa 16.04.2007 sa opäť nezúčastnila, svoju neprítomnosť ospravedlnila práceneschopnosťou.

Pojednávanie bolo odročené na termín 05.06.2007. Ako vyplýva z úradného záznamu na čísle

listu 79 spisu, dňa 05.06.2007 v ranných hodinách JUDr. A.R. telefonicky oznámila, ţe sa

nedostaví na pojednávanie o 13.00 hod., pretoţe ide na očkovanie so svojim

4-mesačným dieťaťom. Svoju neúčasť ospravedlnila aj faxovým podaním doručeným súdu

v deň pojednávania, ktorým súčasne poţiadala o odročenie pojednávania z dôvodu

„doprovodu dieťaťa - syna k lekárovi v súvislosti s odborným vyšetrením.“ Na čísle listu 81

spisu sa nachádza úradný záznam spísaný zrejme sudkyňou, ktorá telefonicky zistila,

ţe manţel právnej zástupkyne ţalovaného je s maloletým dieťaťom na riadnej materskej

dovolenke nahlásenej v trvaní od 1.2.2007 do 5.7.2007. Na pojednávaní dňa 05.06.2007 súd

oboznámil ospravedlnenie právnej zástupkyne ţalovaného, ako aj úradné záznamy z čísla listu

79 a 81 a vyhlásil uznesenie, ţe sa bude pojednávať v neprítomnosti ţalovaného a jeho

právnej zástupkyne. Po poučení podľa súd vyhlásil dokazovanie

za skončené a vo veci rozhodol. V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd konštatoval,

ţe neuznal dôvody neúčasti právnej zástupkyne ţalovaného na pojednávaní dňa 05.06.2007.

Argumentoval tým, ţe predvolanie na pojednávanie, ktoré bolo určené na 13. hodinu,

si advokátka prevzala ešte dňa 11.05.2007, a teda mala dostatok času i moţností zabezpečiť

si dieťa iným spôsobom alebo zaistiť substitúciu iným advokátom. Na základe odvolania

ţalovaného bola vec predloţená Krajskému súdu v Košiciach ako súdu odvolaciemu.

Ten rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a v odôvodnení sa podrobne

vysporiadal aj s námietkou, ţe ţalovanému bola odňatá moţnosť konať pred súdom.

So závermi odvolacieho súdu, pokiaľ ide o túto námietku, sa dovolací súd v celom

rozsahu stotoţňuje, preto ich prevzal aj do odôvodnenia svojho rozhodnutia. Podľa názoru

dovolacieho súdu k vytýkanému nesprávnemu postupu - odňatiu moţnosti ţalovanému konať

pred súdom v prejednávanej veci - nedošlo. Súd prvého stupňa postupoval v súlade s § 101

ods. 2 , podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne

predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu

o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom

na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Súd teda nie je povinný vyhovieť akejkoľvek

ţiadosti o odročenie pojednávania, ale len takej, ktorú účastník odôvodní „dôleţitým

dôvodom“.

Dôleţitosť dôvodu, pre ktorý účastník ţiada o odročenie pojednávania, súd posudzuje

s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu. V danom prípade súd prvého stupňa

aj odvolací súd dospeli k záveru, s ktorým sa stotoţnil aj dovolací súd a síce,

ţe ospravedlnenie právnej zástupkyne z neúčasti na pojednávaní, ktoré oznámila aţ v deň

pojednávania a odôvodnila ho nutnosťou sprevádzať maloletého syna na očkovanie, resp.

odborné vyšetrenie, pričom predvolanie jej bolo doručené s dostatočným časovým

predstihom, nie je moţné povaţovať za dôleţitý dôvod na odročenie pojednávania. Mohla sa

totiţ dohodnúť s lekárom na inom termíne očkovania alebo dieťa mohol sprevádzať manţel,

ktorý bol v tom čase na materskej dovolenke, alebo sa mohla nechať zastúpiť iným

advokátom podľa Odvolací súd tieţ správne poukázal na to, ţe výkon

procesných práv účastníkov konania musí rešpektovať rovnosť účastníkov v súdnom spore.

Účastník konania má nepochybne právo byť prítomný na pojednávaní a ak mu váţna

prekáţka bráni sa zúčastniť, má právo poţiadať o jeho odročenie. Výkon týchto práv však

nesmie brániť druhému účastníkovi v realizácii jeho práva na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov, nesmie sa teda stať prostriedkom zámernej procesnej obštrukcie.

Svoju úlohu pri rozhodovaní súdov teda nepochybne zohralo aj predchádzajúce správanie

právnej zástupkyne ţalovaného. Zo siedmich pojednávaní, ktoré súd prvého stupňa vytýčil

na prejednanie veci po tom, čo sa právnou zástupkyňou ţalovaného stala JUDr. A.R., sa táto

zúčastnila len na dvoch, v zostávajúcich prípadoch svoju neúčasť ospravedlnila (aţ na jednu

výnimku) práceneschopnosťou. Dovolací súd je toho názoru, ţe ak aj zdravotný stav právnej

zástupkyne v danom období nebol dobrý, nič jej nebránilo v tom, aby si za seba ustanovila

zástupcu (substitúta). Plná moc, ktorú jej ţalovaný udelil dňa 02.03.2006, ju k tomu výslovne

oprávňovala. Navyše od prevzatia zastúpenia do rozhodnutia súdu prvého stupňa dňa

05.06.2007 (t. j. obdobie 15 mesiacov) mala právna zástupkyňa ţalovaného dosť času aj

moţností vyjadriť sa k ţalobe, navrhnúť vykonanie konkrétnych dôkazov a vyjadriť sa k

uţ vykonaným dôkazom.

Námietky ţalovaného ohľadne inej vady, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, neboli dovolacím súdom skúmané, pretoţe len z tohto dôvodu nie je

dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu prípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedených dôvodov dovolanie

ţalovaného ako neprípustné podľa odmietol.

O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa v spojení

s tak, ţe ich ţalobcovi nepriznal, pretoţe posúdil jeho vyjadrenie

k odvolaniu ako neúčelné.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok.

V Bratislave 14. decembra 2010

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová