Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b2f/382260.9bdf7b.pdf
PDF · 126.1 KB
No categories available
1Obdo/46/2010
Najvyšší súd 1 Obdo 46/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Q., s.r.o., so sídlom Š., R.,
IČO: X., zastúpeného advokátom
JUDr. J.G., so sídlom P., K. proti ţalovanému: I.M., samostatne hospodáriaci roľník, S.,
Č., IČO: X., zastúpenému advokátkou JUDr. A.R., so sídlom M., K., o zaplatenie 1 148
331,20 Sk s príslušenstvom, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach, č. k. 1Cob 85/2007-118 zo dňa 31.03.2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Košiciach, č. k. 1Cob 85/2007-118 zo dňa 31.03.2010 o d m i e t a.
Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e:
Okresný súd Košice - okolie rozsudkom, č. k. 17Cb 9/2004-90 zo dňa 5.6.2007
rozhodol tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 1 148 331,20 Sk spolu
s 11,07% ročným úrokom z omeškania, a to zo sumy 440 990 Sk od 2.8.2002 do 20.11.2003,
zo sumy 420 128 Sk od 21.11.2003 aţ do zaplatenia, zo sumy 494 730,60 Sk od 9.8.2002
aţ do zaplatenia, zo sumy 216 548,40 Sk od 21.8.2002 aţ do zaplatenia, zo sumy 5 313 Sk
od 10.9.2002 aţ do zaplatenia a zo sumy 11 611,20 Sk od 9.10.2002 aţ do zaplatenia a súdny
poplatok 57 415 Sk, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcom rozsahu
ţalobu zamietol. O trovách právneho zastúpenia rozhodol osobitným uznesením, č. k.
17Cb 9/2004-95 zo dňa 17.7.2007, ktorým ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi na účet
jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia v sume 106 283 Sk. Na základe odvolania
ţalovaného Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozsudkom, č. k. 1Cob 85/2007-118
zo dňa 31.03.2010 rozhodol tak, ţe napadnutý rozsudok aj uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil. Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 25.05.2010.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe odvolací súd sa stotoţnil s odôvodnením
napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o právny záver súdu prvého stupňa o neunesení dôkazného
bremena ţalovaným. Vysporiadal sa aj s námietkou ţalovaného, ţe sa mu postupom súdu
prvého stupňa odňala moţnosť konať pred súdom, keďţe na pojednávaní, kde bolo vo veci
rozhodnuté, právna zástupkyňa ţalovaného ospravedlnila svoju neúčasť a zároveň poţiadala
o odročenie pojednávania, čo odôvodnila sprevádzaním dieťaťa na odborné lekárske
vyšetrenie. Súd napriek týmto skutočnostiam vo veci pojednával a rozhodol. Odvolací súd
v tejto súvislosti konštatoval, ţe o odňatie moţnosti konať pred súdom podľa ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku ide len vtedy, ak nebola umoţnená realizácia konkrétnych
procesných práv účastníka konania, ktoré by inak účastník mohol uplatniť pred súdom
a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Poukázal tieţ na to, ţe výkon
procesných práv účastníkov konania musí rešpektovať rovnosť účastníkov v súdnom spore.
Časté návrhy účastníka na odročovanie pojednávania (bez súčasných návrhov na doplnenie
dokazovania, resp. ďalšie vyjadrovanie sa k vykonaným dôkazom) signalizujú záujem
účastníka vytvárať prekáţky na včasné rozhodnutie súdu. V tomto kontexte je potom potrebné
posúdiť, či ospravedlnenie právnej zástupkyne z neúčasti na pojednávaní, ktoré oznámila
aţ v deň pojednávania a o ktorom mala vedomosť viac ako mesiac pred pojednávaním,
je moţné povaţovať za prekáţku odôvodňujúcu odročenie pojednávania. Odvolací súd
konštatoval, ţe v priebehu konania ţalovaný vymenil osobu právneho zástupcu. Nová právna
zástupkyňa JUDr. A.R. bola účastná na pojednávaniach v dňoch 30.10.2006
a 20.3.2007. Na ďalších pojednávaniach sa nezúčastnila. Na pojednávaní dňa 20.3.2007
oznámila súdu, ţe sa oboznámi s listinami, o ktorých nemala vedomosť a ktoré sa budú
nachádzať v účtovnej agende. Od uvedeného obdobia ani v písomnej forme neoznámila súdu
návrhy na ďalšie dôkazy. V deň ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní (5.6.2007) manţel
právnej zástupkyne ţalovaného čerpal materskú dovolenku. Neúčasťou na pojednávaní
zároveň neboli odňaté ţiadne procesné práva vo vzťahu k dokazovaniu, pričom aj samotný
obsah odvolania poukazuje na skutočnosť, ţe ţiadne nové dôkazy ani nenavrhuje (zotrváva
na svojich doterajších stanoviskách). Postup zvolený zástupkyňou ţalovaného obsahovo
reálne bráni vo výkone procesného práva ţalobcu na včasné rozhodnutie sporu. Súd prvého
stupňa preto správne procesne postupoval, ak v uvedenej situácii realizoval pojednávanie
a rozhodol za neprítomnosti právnej zástupkyne ţalovaného. Týmto postupom súdu nebola
odňatá zástupkyni ţalovaného moţnosť konať pred súdom, keďţe nebola vylúčená ţiadnym
úkonom súdu z moţnosti navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k dôkazom a oznámiť svoje právne
stanovisko. V priebehu konania sa totiţ k dôkazom vyjadrovala, navrhovala dôkazy
a oznámila aj svoje právne stanovisko. Napokon odvolací súd poukázal aj na to, ţe v priebehu
celého konania (vrátane konania pred odvolacím súdom) právna zástupkyňa ţalovaného
nedoručila súdu zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorú mal uzavrieť ţalovaný s obchodnou
spoločnosťou V., s.r.o., na základe ktorej navrhovala vzájomný zápočet pohľadávok medzi
účastníkmi tohto sporu. Samotná dĺţka tohto obdobia do rozhodnutia odvolacieho súdu
preukazuje, ţe ţalovaný nemá k dispozícii uvedenú zmluvu, takţe jednoznačne a nepochybne
nepreukázal existenciu podmienok vzájomného zápočtu.
Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalovaný v zákonom stanovenej lehote dovolanie,
ktorým navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Prípustnosť dovolania oprel o dovolacie dôvody upravené v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/
O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p. a v ustanovení § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Namietal
teda, ţe mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom a ţe konanie je postihnuté
inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K odňatiu moţnosti
účastníka konať pred súdom malo podľa neho dôjsť tým, ţe súd prvého stupňa na pojednávaní
dňa 5.6.2007 postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. napriek tomu, ţe právna zástupkyňa
ţalovaného ospravedlnila svoju neúčasť a ţiadala pojednávanie odročiť z dôvodu ošetrenia
svojho 5-mesačného syna u detského lekára, pričom ţalovaný trval na účasti na pojednávaní
za prítomnosti svojej právnej zástupkyne. Poukázal na to, ţe právna zástupkyňa ţalovaného
mala síce navštíviť pediatra za účelom očkovania, avšak zdravotný stav jej syna nebol dobrý,
očkovanie za týchto okolností nebolo moţné vykonať, preto následne doloţila doklad
o celodennom ošetrení dieťaťa. Je síce pravda, ţe manţel právnej zástupkyne ţalovaného bol
ešte dňa 5.6.2007 na materskej dovolenke, avšak si vybavoval formality k nástupu
do zamestnania a dňa 6.6.2007 nastúpil po 6 mesiacoch materskej dovolenky do zamestnania.
Odvolaciemu súdu ţalovaný vytýkal aj to, ţe sa nezaoberal meritom veci, t. j. správnosťou
rozsudku súdu prvého stupňa, ale skúmal a preveroval dôvody neúčasti právnej zástupkyne
ţalovaného, čo ţalovaný povaţuje za neštandardný postup odvolacieho súdu, keďţe neúčasť
bola náleţite ospravedlnená a vydokladovaná. Inú vadu konania, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. rozhodnutie vôbec, videl ţalovaný v tom,
ţe prvostupňový ani odvolací súd si neoverili skutočnosť, ţe na majetok ţalobcu bol
vyhlásený konkurz a konali a rozhodli aj napriek tomu, ţe správne mali konanie prerušiť.
Ţalobca sa k podanému dovolaniu vyjadril tak, ţe navrhol dovolanie zamietnuť
a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) najskôr to, či sa ním
napadá rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie prípustné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom.
Podľa § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozsudku, je prípustné:
proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého
stupňa vo veci samej (ods. 1),
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (ods. 2),
proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je
dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd
prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 (ods. 3).
V prejednávanej veci nejde o ţiaden z vymenovaných prípadov, preto prípustnosť
dovolania z ustanovenia § 238 O.s.p. nemoţno vyvodiť.
Proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak bolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v § 237 O.s.p. (tzv. dôvody zmätočnosti).
Jedným z takých dôvodov je aj prípad, keď bola účastníkovi konania postupom súdu odňatá
moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím moţnosti konať pred súdom
treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Ak je účastník v konaní zastúpený zástupcom na základe
plnomocenstva, o odňatí moţnosti konať pred súdom sa za istých okolností dá uvaţovať aj
vo vzťahu k zástupcovi účastníka. Podľa dovolateľa k takému pochybeniu došlo v konaní
pred súdom prvého stupňa.
Dovolací súd sa oboznámil s predloţeným spisovým materiálom a zistil, ţe advokátka
JUDr. A.R. prevzala zastupovanie ţalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Košice -
okolie pod sp. zn. 17Cb 9/2004 na základe plnej moci zo dňa 02.03.2006.
Na pojednávanie vytýčené na deň 14.03.2006 sa nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila
podaním doručeným súdu dňa 13.03.2006, ktorým zároveň poţiadala o odročenie
pojednávania. Uvedené odôvodnila tým, ţe na rovnaký deň Daňový úrad Košice IV uţ skôr
nariadil prejednanie protokolu a zápisnice v súvislosti s daňovou kontrolou a ţalovaný trvá
na prejednaní veci za prítomnosti svojho právneho zástupcu. Z dôvodu práceneschopnosti
sa právna zástupkyňa ţalovaného ospravedlnila aj z ďalších pojednávaní, ktoré boli vytýčené
v termínoch 04.07.2006 a 30.01.2007. Zúčastnila sa len pojednávaní konaných v dňoch
30.10.2006 a 20.03.2007, kde sa vyjadrovala k ţalobe, navrhovala vykonanie dôkazov a bola
prítomná aj pri výsluchu ňou navrhnutého svedka I.M. staršieho. Na pojednávaní dňa
20.03.2007, ktoré bolo odročené na termín 16.04.2007, právna zástupkyňa ţalovaného
vyhlásila, ţe sa potrebuje oboznámiť s určitými listinami, o ktorých doposiaľ nemala
vedomosť a ktoré sa určite budú nachádzať v účtovnej agende ţalovaného. Na pojednávaní
dňa 16.04.2007 sa opäť nezúčastnila, svoju neprítomnosť ospravedlnila práceneschopnosťou.
Pojednávanie bolo odročené na termín 05.06.2007. Ako vyplýva z úradného záznamu na čísle
listu 79 spisu, dňa 05.06.2007 v ranných hodinách JUDr. A.R. telefonicky oznámila, ţe sa
nedostaví na pojednávanie o 13.00 hod., pretoţe ide na očkovanie so svojim
4-mesačným dieťaťom. Svoju neúčasť ospravedlnila aj faxovým podaním doručeným súdu
v deň pojednávania, ktorým súčasne poţiadala o odročenie pojednávania z dôvodu
„doprovodu dieťaťa - syna k lekárovi v súvislosti s odborným vyšetrením.“ Na čísle listu 81
spisu sa nachádza úradný záznam spísaný zrejme sudkyňou, ktorá telefonicky zistila,
ţe manţel právnej zástupkyne ţalovaného je s maloletým dieťaťom na riadnej materskej
dovolenke nahlásenej v trvaní od 1.2.2007 do 5.7.2007. Na pojednávaní dňa 05.06.2007 súd
oboznámil ospravedlnenie právnej zástupkyne ţalovaného, ako aj úradné záznamy z čísla listu
79 a 81 a vyhlásil uznesenie, ţe sa bude pojednávať v neprítomnosti ţalovaného a jeho
právnej zástupkyne. Po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd vyhlásil dokazovanie
za skončené a vo veci rozhodol. V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd konštatoval,
ţe neuznal dôvody neúčasti právnej zástupkyne ţalovaného na pojednávaní dňa 05.06.2007.
Argumentoval tým, ţe predvolanie na pojednávanie, ktoré bolo určené na 13. hodinu,
si advokátka prevzala ešte dňa 11.05.2007, a teda mala dostatok času i moţností zabezpečiť
si dieťa iným spôsobom alebo zaistiť substitúciu iným advokátom. Na základe odvolania
ţalovaného bola vec predloţená Krajskému súdu v Košiciach ako súdu odvolaciemu.
Ten rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a v odôvodnení sa podrobne
vysporiadal aj s námietkou, ţe ţalovanému bola odňatá moţnosť konať pred súdom.
So závermi odvolacieho súdu, pokiaľ ide o túto námietku, sa dovolací súd v celom
rozsahu stotoţňuje, preto ich prevzal aj do odôvodnenia svojho rozhodnutia. Podľa názoru
dovolacieho súdu k vytýkanému nesprávnemu postupu - odňatiu moţnosti ţalovanému konať
pred súdom v prejednávanej veci - nedošlo. Súd prvého stupňa postupoval v súlade s § 101
ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu
o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom
na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Súd teda nie je povinný vyhovieť akejkoľvek
ţiadosti o odročenie pojednávania, ale len takej, ktorú účastník odôvodní „dôleţitým
dôvodom“.
Dôleţitosť dôvodu, pre ktorý účastník ţiada o odročenie pojednávania, súd posudzuje
s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu. V danom prípade súd prvého stupňa
aj odvolací súd dospeli k záveru, s ktorým sa stotoţnil aj dovolací súd a síce,
ţe ospravedlnenie právnej zástupkyne z neúčasti na pojednávaní, ktoré oznámila aţ v deň
pojednávania a odôvodnila ho nutnosťou sprevádzať maloletého syna na očkovanie, resp.
odborné vyšetrenie, pričom predvolanie jej bolo doručené s dostatočným časovým
predstihom, nie je moţné povaţovať za dôleţitý dôvod na odročenie pojednávania. Mohla sa
totiţ dohodnúť s lekárom na inom termíne očkovania alebo dieťa mohol sprevádzať manţel,
ktorý bol v tom čase na materskej dovolenke, alebo sa mohla nechať zastúpiť iným
advokátom podľa § 25 ods. 3 O.s.p. Odvolací súd tieţ správne poukázal na to, ţe výkon
procesných práv účastníkov konania musí rešpektovať rovnosť účastníkov v súdnom spore.
Účastník konania má nepochybne právo byť prítomný na pojednávaní a ak mu váţna
prekáţka bráni sa zúčastniť, má právo poţiadať o jeho odročenie. Výkon týchto práv však
nesmie brániť druhému účastníkovi v realizácii jeho práva na prejednanie veci
bez zbytočných prieťahov, nesmie sa teda stať prostriedkom zámernej procesnej obštrukcie.
Svoju úlohu pri rozhodovaní súdov teda nepochybne zohralo aj predchádzajúce správanie
právnej zástupkyne ţalovaného. Zo siedmich pojednávaní, ktoré súd prvého stupňa vytýčil
na prejednanie veci po tom, čo sa právnou zástupkyňou ţalovaného stala JUDr. A.R., sa táto
zúčastnila len na dvoch, v zostávajúcich prípadoch svoju neúčasť ospravedlnila (aţ na jednu
výnimku) práceneschopnosťou. Dovolací súd je toho názoru, ţe ak aj zdravotný stav právnej
zástupkyne v danom období nebol dobrý, nič jej nebránilo v tom, aby si za seba ustanovila
zástupcu (substitúta). Plná moc, ktorú jej ţalovaný udelil dňa 02.03.2006, ju k tomu výslovne
oprávňovala. Navyše od prevzatia zastúpenia do rozhodnutia súdu prvého stupňa dňa
05.06.2007 (t. j. obdobie 15 mesiacov) mala právna zástupkyňa ţalovaného dosť času aj
moţností vyjadriť sa k ţalobe, navrhnúť vykonanie konkrétnych dôkazov a vyjadriť sa k
uţ vykonaným dôkazom.
Námietky ţalovaného ohľadne inej vady, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, neboli dovolacím súdom skúmané, pretoţe len z tohto dôvodu nie je
dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu prípustné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedených dôvodov dovolanie
ţalovaného ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.
O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ţe ich ţalobcovi nepriznal, pretoţe posúdil jeho vyjadrenie
k odvolaniu ako neúčelné.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok.
V Bratislave 14. decembra 2010
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová