Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/47/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom

14. decembra 2010 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej

veci proti obvinenému Ing. R. Č., pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr.

zák. v znení účinnom do 01. januára 2006 (ďalej len „Tr. zák.“) a iné, o dovolaní obvineného

Ing. R. Č. proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 05. mája 2010, sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného Ing. R. Č. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Čadca z 02. decembra 2009, č. k. -384,

bol obvinený Ing. R. Č. uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods.

1 Tr. zák. a trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.,

na tom skutkovom základe, že:

13. augusta 2005 v čase okolo 20.30 hod. v rodinnom dome č. X. v K.

nad K., okr. Č., po tom, ako majiteľ domu J. N. otvoril vchodové dvere vedúce do domu,

tohto vtlačil do chodby domu, kde ho fyzicky napadol tak, že pravou rukou zovretou v päsť

ho udrel do oblasti tváre, v dôsledku čoho J. N. utrpel zranenia: odlomenie fixného mostíka

spolu s korunkovými časťami zubov 23 a 25, na ktorých bol mostík upevnený a vybitie zuba

21, tržnú ranku na hornej pere vľavo, jej slizničnej časti zvnútra dutiny ústnej, ktoré si

vyžiadali dobu liečenia a PN v dĺžke 6 dní.

Okresný súd za to obvinenému Ing. R. Č. uložil podľa § 238 ods. 2 Tr. zák. s použitím

§ 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého podľa

§ 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú

dobu v trvaní 1 rok.

Podľa súd poškodeného J. N. odkázal s nárokom

na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku priamo na hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie obvinený,

ktoré neskôr písomne odôvodnil. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec

vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd v Žiline uznesením z 05. mája 2010, č. k. -425,

podľa odvolanie obvineného Ing. R. Č. zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho

obhajcu 01. októbra 2010 dovolanie. V jeho odôvodnení uviedol ako dovolací dôvod uvedený

v ustanovení , t.j., že rozhodnutie je založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia. Obvinený poukázal na to, že nebolo nepochybne preukázané,

že skutok spáchal. Namietal, že súd vyhodnotil dôkazy v jeho neprospech, nepostupoval

pri hodnotení dôkazov dôsledne v zmysle a nevykonal dôkazy potrebné

na potvrdenie jeho obhajoby porušujúc právo obvineného na obhajobu. Ďalej tiež namietal,

že súd v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol ako sa vysporiadal s rozpormi

vo výpovediach poškodeného v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní,

ako aj s rozpormi vo výpovediach poškodeného a jeho manželky. Podľa názoru obvineného

súd nevykonaním rekonštrukcie trestného činu (prípadne vyšetrovacieho pokusu) porušil jeho

právo na spravodlivý proces. V rozsiahlejšej miere sa ďalej venoval výkladu pojmu ublíženie

na zdraví, pričom spochybnil či porucha zdravia, ktorú utrpel poškodený, má charakter

ublíženia na zdraví. Poukázal na znalecké posudky viacerých znalcov vyzdvihujúc znalecký

posudok MUDr. J. I. s tým, že poškodený si zranenia mohol spôsobiť aj sám. Namietal

nesprávne hodnotenie dôkazov, keďže súd výpovede niektorých svedkov (príbuzných

obvineného) považoval za účelové. Na svoju obhajobu vyzdvihol skutočnosť,

že poškodený ho pri prvotnom ošetrení u lekára nemenoval ako osobu, ktorá mu mala

spôsobiť zranenia.

Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

vyslovil rozsudkom, že uznesením Krajského súdu v Žiline z 05. mája 2010, sp. zn.

, ktorým bolo odvolanie obvineného proti rozsudku Okresného súdu Čadca

z 02. decembra 2009, sp. zn. , podľa § 319 zamietnuté, bol porušený zákon

v ustanoveniach , , Tr. zák. a ,

ods. 2 Tr. zák., v neprospech obvineného. Zároveň žiadal, aby dovolací súd uznesenie

krajského súdu a rozsudok okresného súdu zrušil v celom rozsahu a prikázal okresnému súdu,

aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Čadca,

ktorá uviedla, že dovolanie obvineného je nedôvodné a navrhla toto podľa § 382 písm. c/ Tr.

por. odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) predovšetkým

skúmal, či podané dovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti, či je podané

oprávnenou osobou a či je prípustné. Dovolaním bolo napadnuté právoplatné uznesenie

Krajského súdu v Žiline z 05. mája 2010, č. k. -425, ako súdu odvolacieho,

ktorým súd podľa odvolanie obvineného Ing. R. Č. proti rozsudku Okresného

súdu Čadca z 02. decembra 2009, č. k. -384, zamietol. Proti takémuto rozhodnutiu

je dovolanie prípustné podľa Dovolanie bolo taktiež podané

prostredníctvom obhajcu, čím bola splnená aj podmienka jeho podania oprávnenou osobou

podľa a

V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je predmetné rozhodnutie napádané

a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje,

že sa jedná o dovolací dôvod uvedený v

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa

zistil, že dovolanie podané obvineným Ing. R. Č. nie je dôvodné, a preto ho podľa § 382

písm. c/ odmietol.

Z obsahu dovolania vyplýva, že obvinený napáda skutkové zistenia súdov prvého

a druhého stupňa (vykonané dôkazy, hodnotenie jednotlivých dôkazov), čo však

nie je zákonný dovolací dôvod podľa Podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) je viazaný zisteným

skutkovým stavom veci, tak ako ho ustálili súdy nižšej inštancie, pretože podľa § 371 ods. 1

písm. i/ môže byť dovolacím dôvodom skutočnosť, že rozhodnutie je založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

V rámci takto vymedzeného dovolacieho dôvodu je možné účinne namietať právne

vady, ale nie je možné účinne namietať vady skutkové, t.j. nie je prípustné namietať,

že skutok tak ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne

a neúplne. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie je určené na revíziu skutkových zistení

ustálených súdmi prvého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania.

Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery

môže dopĺňať a korigovať len súd odvolací (, ). Dovolací súd

nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov

druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len

z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho,

aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať.

Námietky obvineného ktorými namieta, že skutok nespáchal (...v dome poškodeného

som nebol, a na zdraví som mu neublížil“...), že skutok sa nemohol stať tak ako je uvedené

v rozsudku (..“nie je technicky možné, aby v priestore, kde malo dôjsť k napadnutiu

poškodeného, boli dve osoby a jedna by udrela poškodeného spôsobom, ako to poškodený

uviedol“..), sú námietkami poukazujúcimi na skutkové vady, ktorými obvinený napáda

správnosť hodnotenia dôkazov a správnosť zistenia skutku. Aj na základe vyššie uvedeného

možno zhrnúť, že s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením

dôkazov nie je možné vyvodzovať dovolací dôvod podľa

Rovnako nie je možné sa stotožniť s názorom obvineného, že bolo porušené jeho

právo na obhajobu tým, že súd nevyhovel jeho procesným návrhom (vykonať rekonštrukciu

trestného činu) a výsledok trestného konania nakoniec vyznel v jeho neprospech. Súd sám

rozhoduje o vykonaní dôkazov, ktoré zabezpečia náležité zistenie skutkového stavu veci bez

dôvodných pochybností tak, aby bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. Nesúhlas

obvineného s rozsahom vykonaného dokazovania a jeho hodnotením, nemôže zakladať žiaden

dovolací dôvod.

Pokiaľ ide o právne posúdenie, Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje,

že skutok vymedzený v rozsudku Okresného súdu Čadca z 02. decembra 2009, č. k.

-384 bol v súlade s správne právne posúdený ako trestný čin

ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. a trestný čin porušovania domovej slobody

podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. V tomto smere vzhľadom na rozsiahle námietky

obvineného dovolací súd poznamenáva, že jednou (nie jedinou) podmienkou ublíženia

na zdraví je aj skutočnosť, že poškodený mal nie na krátky čas sťažený obvyklý spôsob

života, pričom pod pojmom nie na krátky čas treba rozumieť dobu okolo 7 dní (možno sem

zahrnúť aj dobu liečenia v trvaní 6 dní). Pracovná neschopnosť sama o sebe nemusí vždy

správne odrážať povahu, intenzitu a závažnosť spôsobenej poruchy zdravia. Zákon vyžaduje

sťaženie obvyklého spôsobu života, v ktorom je pracovná neschopnosť jeho dôležitou

súčasťou, nie však okolnosťou rozhodujúcou, pretože je nutné posudzovať celkový obvyklý

spôsob života poškodeného. Sám znalec MUDr. F. H. v znaleckom posudku uviedol (č.l.

345), že poškodený bol (aj) obmedzený v obvyklom spôsobe života 1 týždeň

(7 dní) vzhľadom na poranenie zubov. Preto možno konštatovať, že súd prvého stupňa

správne právne posúdil zistený skutok, ktorého sa obvinený dopustil.

Podľa názoru dovolacieho súdu tvrdenia uvedené v dovolaní jednoznačne subjektívne

kritizujú hodnotenie dôkazov doteraz vo veci konajúcimi súdmi, čo nezodpovedá dôvodom

dovolania podľa a preto dovolací súd musel dovolanie

obvineného Ing. R. Č. podľa odmietnuť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 14. decembra 2010

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková