Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/4/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej PhD. a JUDr. J.

Milučkého, v právnej veci ţalobcu: E. S. a S., a.s., zastúpený advokátskou kanceláriou,

proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, za účasti správcu

konkurznej podstaty dlţníka: JUDr. I. L., o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného

č. 1/223/14176-83292/2008/990057-r z 27. októbra 2008, o odvolaní ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. -119 z 8. októbra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č.k. -119 z 8. októbra 2009 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. -119 z 8. októbra 2009,

zamietol ţalobu ţalobcu proti rozhodnutiu ţalovaného č. 1/223/14176-83292/2008/

990057-r z 27. októbra 2008, ktorým podľa o správe

daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon

o správe daní“), ţalovaný zamietol odvolanie proti platobnému výmeru Daňového

úradu Kráľovský Chlmec č. 738 230/11643/08 Kaš z 23. júla 2008, ktorým bol podľa

§44 ods. 4 zákona o správe daní určený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej

len „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2004 v celkovej sume 693 338,-Sk, ktorá bola

určená na základe § 29 ods. 6 zákona o správe daní.

Po preskúmaní predmetného rozhodnutia ako aj postupu správneho orgánu dospel

krajský súd k záveru, ţe tieto sú vecne správne a v súlade so zákonom.

Z obsahu administratívnych spisov krajský súd zistil, ţe po začatí daňovej

kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie január aţ december 2004 ţalobca neprevzal

poštovú zásielku s výzvou na predloţenie všetkých daňových a účtovných dokladov,

evidencie a zmlúv preukazujúcich účtovné a hospodárske operácie za uvedené

zdaňovacie obdobie, napriek tomu, ţe predseda predstavenstva Ing. J. A., s ktorým bola

20. októbra 2006 spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní do tejto uviedol, ţe po

telefonickom spresnení budú doloţené všetky daňové doklady. Zásielka sa vrátila

s poznámkou, ţe adresát je neznámy.

Splnomocnený zástupca ţalobcu JUDr. R. B. rovnakú zásielku prevzal

16. februára 2007, ale správcovi dane ţiadne doklady nepredloţil. Preto správca dane

predvolaniami ţiadal, aby sa k daňovému konaniu dostavili predseda predstavenstva,

podpredseda predstavenstva a členka predstavenstva ţalobcu a predloţili účtovné

a daňové doklady. Nikto z predvolaných štatutárnych zástupcov ţalobcu sa v stanovený

termín nedostavil, telefonicky sa neospravedlnil ani daňové doklady nepredloţil.

Daňová kontrola bola zahájená na základe doţiadania v trestnej veci začatého

trestného stíhania za trestný čin skrátenia dane a poistného voči spol. S. s.r.o., zaslaného

Krajským riaditeľstvom PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Košice ČSV: KRP-

137/OEK-KE-2004VH. Zodpovední zástupcovia uvedenej spoločnosti vo svojich

výpovediach uviedli a šetrením bolo zistené, ţe táto spoločnosť od jej zaloţenia

aţ doposiaľ nevykonávala ţiadnu podnikateľskú činnosť, pričom boli vystavované

účtovné doklady bez uskutočnenia zdaniteľných plnení.

Správca dane neuznal daň na vstupe uplatnenú ţalobcom v daňovom priznaní

za zdaňovacie obdobie máj 2004, lebo ţalobca si nesplnil podmienku uplatnenia práva

na odpočítanie dane pri nakúpených tovaroch a sluţbách v zmysle § 49 ods. 2 zákona

č. o DPH (ďalej len „“) tým, ţe nepreukázal prijaté

zdaniteľné plnenie daňovými dokladmi a nepreukázal, ţe daň na vstupe zaúčtoval

a má ju uvedenú v záznamoch podľa .

Krajský súd poukázal na to, ţe rozhodujúcou pre vydanie platobného výmeru

správcom dane bola skutočnosť, ţe ţalobca ako daňový subjekt nesplnil povinnosti

vyplývajúce pre neho z § 15 ods. 6 zákona o správe daní a na výzvu správcu dane

nereagoval a nepredloţil poţadované doklady, čím znemoţnil uskutočnenie výkonu

daňovej kontroly.

Preto podľa názoru krajského súdu správca dane postupoval správne, keď určil

DPH podľa § 29 ods. 6 zákona o správe daní, t.j. podľa pomôcok.

Zákonné podmienky pre určenie DPH podľa pomôcok boli podľa názoru

krajského súdu splnené, lebo ţalobca neumoţnil správcovi dane vykonať daňovú

kontrolu. Túto skutočnosť ţalobca v priebehu daňového konania, ale ani v ţalobe

nenamietal.

Správca dane pri určení daňovej povinnosti pouţil pomôcky, ktoré mal

k dispozícii, t.j. podané daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie január

aţ december 2004 a doklady zaslané Krajským riaditeľstvom PZ v Košiciach tak,

ako to uviedol v protokole k určení dane podľa pomôcok z 5. marca 2007,

č. .

Správca dane v tomto protokole konštatoval porušenie

tým, ţe ţalobca ako daňový subjekt nepreukázal zdaniteľné obchody poţadovanými

dokladmi a nepreukázal, ţe daň na vstupe zaúčtoval a má ju uvedenú v záznamoch podľa

, v dôsledku čoho mu nevzniklo právo na odpočítanie DPH podľa

, podľa ktorého môţe platiteľ uplatniť právo na odpočítanie DPH,

ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú

podľa .

Krajský súd poukázal na to, ţe určenie dane podľa pomôcok predstavuje

náhradný spôsob určenia daňovej povinnosti. Správca dane k nemu pristúpi v prípade,

ak daňový subjekt svojim konaním výkon daňovej kontroly neumoţní. Táto forma

určenia daňovej povinnosti preto podľa názoru krajského súdu nepredpokladá výkon

ďalšieho dokazovania v zmysle § 29 ods. 1 aţ 4 zákona o správe daní, ako to uvádza

ţalobca v ţalobe, ţe bolo povinnosťou správcu dane vo veci vykonať ďalšie

dokazovanie, ale je obmedzená iba na zhodnotenie podkladov, ktoré správca dane

má k dispozícii, resp. ktoré si sám zaobstaral.

Pretoţe DPH za zdaňovacie obdobie máj 2004 bola určená podľa pomôcok, úloha

ţalovaného ako odvolacieho orgánu bola v tomto prípade obmedzená iba na skúmanie

dodrţania zákonných podmienok na pouţitie tohto spôsobu určenia dane a na zistenie,

či správca dane prihliadol na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody

pre daňovníka.

Krajský súd dospel k záveru, ţe ţalovaný pri rozhodovaní o odvolaní ţalobcu

proti platobnému výmeru Daňového úradu v Kráľovskom Chlmci postupoval v súlade

s týmito zákonnými ustanoveniami. Preto námietky ţalobcu ohľadne vykonávania

ďalšieho dokazovania správcom dane a nedostatočným zisťovaním skutkového stavu

sú neopodstatnené.

S prihliadnutím na spôsob určenia DPH v danej veci podľa pomôcok nebolo

právnou povinnosťou ţalovaného za daného skutkového a právneho stavu veci

vykonávať ďalšie dokazovanie. Pokiaľ v tejto súvislosti ţalobca poukazuje

na predchádzajúce rozhodnutia ţalovaného, ktorými zrušil rozhodnutia správcu dane

o určení dane podľa pomôcok, v danej veci treba uviesť, ţe dôvodom zrušenia

predchádzajúcich rozhodnutí správcu dane ţalovaným bola nepreskúmateľnosť

rozhodnutí z dôvodu absencie dôvodov určenia dane podľa pomôcok, teda

nie nedostatky v dokazovaní. Ţalovaný ani v zrušujúcich rozhodnutiach nepoţadoval

od správcu dane vykonanie dokazovania vzhľadom na právnu úpravu postupu pri určení

dane podľa pomôcok.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalobca a ţiadal,

aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zmenil a vec vrátil správnemu orgánu

na ďalšie konanie a rozhodnutie, resp. zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Okrem zopakovania všetkých námietok uvedených v ţalobe, na 18 stranách

odvolania, poukázal na to, ţe krajský súd v podstate prevzal názor ţalovaného vo väzbe

na rozhodnutie ţalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré ich

vydaniu predchádzalo s odôvodnením, ţe oba správne orgány postupovali v súlade

s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmané rozhodnutia sú vecné správne

a zákonné a zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke.

Podľa názoru ţalobcu sa krajský súd v napadnutom rozsudku veľmi jednoducho

vysporiadal s námietkami ţalobcu o porušení základných princípov právnej istoty,

legality zdanenia a základných ústavných práv ţalobcu a má za to, ţe rozhodnutie

v tejto časti nie je riadne odôvodnené, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. k. z 29. októbra 2009, v ktorom najvyšší súd

v podobnej veci zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach tak, ţe rozhodnutie

ţalovaného týkajúce sa toho istého daňového subjektu, ale za iné zdaňovacie obdobie

zrušil a vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.

S poukazom na to, ţe podľa názoru ţalobcu sa skutkovo stav v administratívnom

spise, o ktorom rozhodol najvyšší súd zhodoval úplne alebo v podstatných

skutočnostiach s obsahom administratívneho spisu ţalovaného a prvostupňového

správcu dane spätého s ich rozhodnutiami v tomto konaní, je naň potrebné aplikovať

aj právne závery najvyššieho súdu vyjadrené vo vyššie uvedenom rozsudku

č. k. z 29. októbra 2009, keďţe podľa jeho názoru za účelom

6

zjednocovania aplikácie právnych postupov je potrebné postupovať podľa judikovaného

ustanovenia vo všetkých prípadoch, ktoré sú skutkovo porovnateľné alebo obdobné.

Ţalovaný sa k odvolaniu vyjadril podaním z 18. januára 2010, v ktorom ţiadal

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, ţe ţalobca

v odvolaní na stranách 2 aţ 17 uvádza totoţné ţalobné dôvody, aké boli uvedené

v ţalobe a ţe podstatnou skutočnosťou pre vydanie napadnutého rozhodnutia správcu

dane bolo porušenie povinností daňového subjektu, t. j. neumoţnenie vykonania daňovej

kontroly, v dôsledku čoho správca dane prikročil k určeniu dane podľa pomôcok.

Úlohou ţalovaného v preskúmavacom daňovom konaní bolo potom preveriť zákonnosť

postupu správcu dane pri určení dane podľa pomôcok.

Tieţ poukázal na to, ţe pokiaľ ţalobca namietal porušenie princípov

komunitárneho práva, tak ţalobcom označené súdne rozhodnutia vo veciach

Halifax (rozsudok ESD z 21. februára 2006, č. C 255/02), Optigen (rozsudok ESD

z 12. januára 2006, č. C 354/03, C 358/03 a C 4894/03), ako aj Šiesta smernica Rady ES

zo 17. mája 1977, č. 77/388/EHS, vychádzajú okrem iných právnych východísk

a záverov aj z poţiadavky na daňový subjekt, aby v záujme vlastnej právnej ochrany

pri realizácií zdaniteľných plnení vykonal všetky jemu dostupné opatrenia smerujúce

k prevereniu si a vo vzťahu k správcovi dane aj preukázaniu skutočností, rozhodujúcich

pre určenie dane, a teda aj pri aplikácií práva na odpočet DPH pri zdaniteľných

plneniach podliehajúcich reţimu DPH.

Ďalej poukázal na to, ţe predmetom súdneho prieskumu môţu byť len

tie námietky vnesené v ţalobe (ţalobné dôvody), ktoré uţ boli uplatnené v odvolaní

proti prvostupňového rozhodnutiu správcu dane a s ktorými sa musel ţalovaný ako

odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutým

ţalobou. Inak by potom preskúmacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho

konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie ţaloby na preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného súdom. Ţalobca tieto skutočnosti v odvolaní voči platobnému

výmeru správcu dane nenamietal a teda ţalovaný sa vo svojom rozhodnutí k uvedenej

námietke ţalobcu nemohol vyjadriť.

Pokiaľ ţalobca poţadoval postupovať rovnako, ako vo veci vedenej na NS SR

pod sp. zn. , ţalovaný poukázal na to, ţe uvedená poţiadavka ţalobcu

je neopodstatnená, nakoľko najvyšší súd v rozsudku č. k. ako jeden

z dôvodov na zrušenie nepreskúmateľného rozhodnutia ţalovaného uvádza,

ţe v administratívnom spise sa nenachádza rozhodnutie o určení posledného

zdaňovacieho obdobia pre dodávateľa ţalobcu J. N., ktorého pravosť bude potrebné

overiť a preskúmať, či uvedenému subjektu opätovne nevznikla povinnosť zaregistrovať

sa ako platiteľ DPH, a to po dosiahnutí zákonom stanoveného obratu.

V danom prípade však správca dane v platobnom výmere č. 738/230/11643/

08/Kaš z 23. júla 2008 určil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie máj 2004 v sume

693 338,-Sk podľa ustanovenia § 29 ods. 6 zákona o správe daní podľa pomôcok, keďţe

ţalobca si nesplnil povinnosti vyplývajúce z § 15 ods. 6 zákona o správe daní, na výzvy

správcu dane nereagoval a nepredloţil poţadované doklady, čím znemoţnil

uskutočnenie výkonu daňovej kontroly.

Správca dane nemal ţiadnu vedomosť o dodávateľoch alebo odberateľoch

ţalobcu za predmetné zdaňovacie obdobie, a teda ani o tom, či Ján Nebehaj bol

dodávateľom ţalobcu, keďţe ani ţalobca ani splnomocnený zástupca v priebehu celej

daňovej kontroly nijako so správcom dane nespolupracovali a nepredloţili ţiadne

doklady.

Jediným dokladom, ktorý mal správca dane od ţalobcu k dispozícií, bolo daňové

priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2004.

Navyše, ţalobca ani v odvolaní voči platobnému výmeru, ani v ţalobe proti

rozhodnutiu ţalovaného nenamietal tú skutočnosť, ţe v zdaňovacom období máj 2004

bol jeho dodávateľom Ján Nebehaj, a ţe ten bol registrovaný ako platiteľ DPH. Preto

tak správca dane ako aj ţalovaný nemali ţiadnu moţnosť sa vo svojich rozhodnutiach

k uvedenej námietke ţalobcu vyjadriť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2

(ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok

a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1

v spojení s veta prvá , bez nariadenia pojednávania, podľa

ods. 2 a v spojení s veta prvá s tým, ţe deň verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel

k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne

vyhlásený 24. novembra 2010 podľa a v spojení s

veta prvá .

Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade je posúdenie zákonnosti postupu

a rozhodnutia ţalovaného, ako odvolacieho orgánu v daňovej veci, ktorý preskúmaval

platobný výmer správcu dane, ktorým bol určený ţalobcovi ako platiteľovi dane rozdiel

DPH za zdaňovacie obdobie máj 2004 vo výške 693 338,- Sk, postupom podľa § 29

ods. 6 zákona o správe daní.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá

sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov

a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa ods. 2 správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti

s daňovými subjektmi a pri vyţadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní pouţije

len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťaţujú a umoţňujú pritom správne vyrubiť

a vybrať daň.

Podľa ods. 5 správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet

vţdy, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,

a to aj v prípade, ţe daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje

povinnosti.

Podľa ods. 6 pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie

do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej

pre určenie alebo vybratie dane.

Podľa ods. 8 právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko

spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní.

Podľa § 15 ods. 6 kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi

správcu dane tieto povinnosti:

a) umoţniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,

b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,

c) poskytovať poţadované informácie sám alebo ním určenou osobou,

d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné

prípady v písomnej forme alebo v technickej forme 6ed) vrátane evidencie

a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uloţené, a podávať k nim ústne

alebo písomné vysvetlenia,

e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce

jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,

f) umoţňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho

prevádzkových priestorov a umoţňovať rokovanie s jeho zamestnancom,

g) zapoţičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov

kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14

ods. 3).

Podľa § 29 ods. 1 dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové

konanie.

Podľa ods. 2 správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie

daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

Podľa ods. 6, ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných

skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemoţno daňovú

povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt

vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu

alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníţenie základu dane, alebo v prípadoch

podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený pouţiť

pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým

subjektom. Takýmito pomôckami môţu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov,

daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných

10

daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí,

záujmových zdruţení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého

daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.

Podľa § 30 ods. 3 rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento

zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a pouţitie právnych predpisov, na základe

ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 44 ods. 1 vo vyrubovacom konaní určí správca daň, ktorá má byť

daňovému subjektu vyrubená.

Podľa ods. 2, ak sa daňová povinnosť odchyľuje od dane uvedenej v daňovom

priznaní alebo hlásení alebo od dane, ktorú daňový subjekt v daňovom konaní uznal,

musí byť zo spisového materiálu zrejmé, podľa akých pomôcok alebo na akom podklade

správca dane dorubil daň odlišne, ako i dôvody tohto rozdielu. Obdobne musí byť

zo spisového materiálu zrejmé, ako bol zistený daňový základ a určená daň stanovená,

ak sa tak stalo bez priznania alebo hlásenia daňového subjektu.

Podľa ods. 3, ak správca dane vyrubí daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii

alebo ktoré si zaobstaral, prihliadne tieţ na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú

výhody pre daňovníka, i keď ním neboli v konaní uplatnené.

Podľa § 48 ods. 4, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa

pomôcok, skúma odvolací orgán dodrţanie zákonných podmienok na pouţite tohto

spôsobu určenia dane a dodrţanie postupu podľa § 44 ods. 3. Ak odvolací orgán zistí,

ţe tieto zákonné podmienky a postup podľa § 44 ods. 3 bol dodrţaný, odvolanie pre jeho

neodôvodnenosť zamietne.

Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby

vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.

Podľa ods. 2 písm. a) platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,

daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ

11

s výnimkou podľa odsekov 3 a 6. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu

uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť

platiteľovi dodané,

Podľa § 70 ods. 1 platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa

jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a sluţbách a o prijatých tovaroch

a sluţbách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a sluţieb do iného členského štátu,

o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, o prijatí sluţieb z iného členského štátu

a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie

dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a sluţby

s moţnosťou odpočítania dane, bez moţnosti odpočítania dane a s moţnosťou

pomerného odpočítania dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred

dodaním tovarov a sluţieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a sluţieb.

Podľa ods. 5 záznamy podľa odsekov 1 aţ 4 sa uchovávajú do konca

kalendárneho roka, v ktorom uplynie desať rokov od skončenia roka, ktorého sa týkajú.

Odvolací súd sa stotoţnil s názorom krajského súdu vyjadrenom v napadnutom

rozsudku v celom rozsahu, nakoľko krajský súd sa podrobne vysporiadal so všetkými

námietkami uvádzanými ţalobcom v ţalobe, ktoré boli rovnaké ako námietky ţalobcu

uvedené na 18 stranách podaného odvolania a na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje

za potrebné doplniť nasledovné:

Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, ţe pri výkone daňovej

kontroly je predovšetkým povinnosťou daňového subjektu spolupracovať so správcom

dane, navrhovať a predkladať dôkazy svedčiace o splnení si daňových povinností

a umoţniť správcovi dane vykonať daňovú kontrolu.

Aţ po nesplnení týchto povinností zo strany daňového subjektu je správca dane

oprávnený, za účelom splnenia povinností, ktoré mu ukladá zákon, pristúpiť

k náhradnému spôsobu výpočtu dane s pouţitím pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo

ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom.

V danom prípade došlo práve k tejto situácii, keď ţalobca ako platiteľ DPH

12

neumoţnil správcovi dane vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie

máj 2004.

Odvolací súd povaţuje za potrebné túto skutočnosť zdôrazniť, pretoţe

z odvolania podaného ţalobcom je zrejmé, ţe ţalobca túto skutočnosť opomína a snaţí

sa vyvolať dojem, ţe nie on, ale v prvom rade správca dane porušil svoje zákonné

povinnosti pri kontrole správnosti uplatnenia práva ţalobcu na odpočítanie DPH

z nakúpených tovarov a sluţieb za obdobie máj 2004, keď podľa názoru ţalobcu

nevykonal dokazovanie týkajúce sa preukázania prijatia zdaniteľných plnení v mesiaci

máj 2004 v takom rozsahu, aby sa potvrdila opodstatnenosť ţalobcom priznanej DPH

vo výške 21 733,- Sk.

Z protokolu o daňovej kontrole za mesiac máj 2004 pritom vyplýva, ţe správca

dane neuznal daň na vstupe uplatnenú ţalobcom v daňovom priznaní za zdaňovacie

obdobie máj 2004, nakoľko daňový subjekt nesplnil podmienku uplatnenia práva

na odpočítanie dane pri nakúpených tovaroch a sluţbách tým, ţe nepreukázal prijaté

zdaniteľné plnenie daňovými dokladmi a nepreukázal, ţe daň na vstupe zaúčtoval a má

ju uvedenú v záznamoch podľa .

Porušenie ako aj zákona o správe daní videl správca dane

predovšetkým v tom, ţe ţalobca nielenţe nepreukázal faktické prevzatie nakúpených

tovarov a sluţieb, dokazovania pravdivosti čoho sa ţalobca domáhal, ale nepredloţil

ani ţiadne daňové doklady svedčiace o prijatí zdaniteľných plnení v mesiaci máj 2004.

Pri nedostatku akýchkoľvek dokladov o prijatí zdaniteľných plnení nemoţno

od správcu dane poţadovať, aby za ţalobcu vyhľadával dôkazy a skúmal, aké skutočné

dodávky a od koho ţalobca v kontrolovanom období prijal a to napriek tomu, ţe z § 44

ods. 3 zákona o správe daní vyplýva pre správcu povinnosť prihliadať tieţ na zistené

okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, i keď ním neboli v konaní

uplatnené.

Na tieto výhody správca dane prihliada vtedy, ak boli ním zistené z pomôcok,

t. j. z listín, výpisov z verejných záznamov, daňových spisov iných daňových subjektov,

znaleckých posudkov a výpovedí svedkov v iných daňových veciach, správ a vyjadrení

13

iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových zdruţení a vlastných

poznatkov zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných

daňových subjektov, ktoré mal k dispozícii, resp. ktoré si pre účely výkonu daňovej

kontroly zaobstaral bez súčinnosti s daňovým subjektom.

Úlohou správcu dane pri určovaní daňovej povinnosti podľa pomôcok však nie je

pátrať po moţných dodávateľoch ţalobcu najmä ak tento sám ţiadnych dodávateľov

neoznačil.

Pokiaľ ţalobca poukazoval na rozsudok najvyššieho súdu vo veci

sp. zn. a odvolával sa za účelom zjednocovania aplikácie právnych

postupov na potrebu postupovať podľa judikovaného ustanovenia vo všetkých

prípadoch, ktoré sú skutkovo porovnateľné alebo obdobné, odvolací súd upozorňuje na

to, ţe skutkové okolnosti tohto prípadu sú odlišné v tom, ţe išlo o zdaňovacie obdobie

marec 2003 a správca dane vyrubil daňový nedoplatok na základe kontroly vykonanej

podľa § 29 ods. 1 aţ 4 zákona o správe daní, a nie podľa § 29 ods. 6, t. j. nie podľa

pomôcok, ale z dokladov predloţených daňovým subjektom.

Kaţdé jedno rozhodnutie súdu musí vychádzať z konkrétnych skutkových zistení.

Preto aj v zdanlivo rovnakých prípadoch môţu byť vydané dve rôzne rozhodnutia,

čo však nemôţe byť vyhodnocované ako nejednotný právny názor konajúceho súdu,

nakoľko pre posúdenie veci je potrebné poznať dôkladne skutkový stav

a pri rozhodovaní prihliadať na všetky individuálne okolnosti toho ktorého pr ípadu.

Odvolací súd sa stotoţnil s právnym názorom krajského súdu, ţe určenie dane

podľa pomôcok predstavuje náhradný spôsob určenia daňovej povinnosti. Správca dane

k nemu pristúpi v prípade, ak daňový subjekt svojim konaním výkon daňovej kontroly

neumoţní. Táto forma určenia daňovej povinnosti preto nepredpokladá výkon ďalšieho

dokazovania, ale je obmedzená iba na zhodnotenie podkladov, ktoré správca dane

má k dispozícii, resp. ktoré si sám zaobstaral. Preto úloha ţalovaného, ako odvola cieho

orgánu, bola v tomto prípade obmedzená iba na skúmanie dodrţania zákonných

podmienok na pouţitie tohto spôsobu určenia dane a na zistenie, či správca dane

prihliadol na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka.

14

Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia

krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne

a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými námietkami ţalobcu.

Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami,

ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite

vysporiadal.

Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného

prípadu, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a rozsudok

Krajského súdu v Košiciach, s ktorým sa stotoţnil v celom rozsahu ako vecne správny

podľa a potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkom ich

náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 15. decembra 2010

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová