Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
1ea/360890.5692f6.pdf
PDF · 206.3 KB
No categories available
2Sžf/4/2010
Najvyšší súd 2 Sžf 4/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej PhD. a JUDr. J.
Milučkého, v právnej veci ţalobcu: E. S. a S., a.s., zastúpený advokátskou kanceláriou,
proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, za účasti správcu
konkurznej podstaty dlţníka: JUDr. I. L., o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného
č. 1/223/14176-83292/2008/990057-r z 27. októbra 2008, o odvolaní ţalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/130/2008-119 z 8. októbra 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č.k. 6S/130/2008-119 z 8. októbra 2009 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 6S/130/2008-119 z 8. októbra 2009,
zamietol ţalobu ţalobcu proti rozhodnutiu ţalovaného č. 1/223/14176-83292/2008/
990057-r z 27. októbra 2008, ktorým podľa § 48 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon
o správe daní“), ţalovaný zamietol odvolanie proti platobnému výmeru Daňového
úradu Kráľovský Chlmec č. 738 230/11643/08 Kaš z 23. júla 2008, ktorým bol podľa
§44 ods. 4 zákona o správe daní určený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej
len „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2004 v celkovej sume 693 338,-Sk, ktorá bola
určená na základe § 29 ods. 6 zákona o správe daní.
Po preskúmaní predmetného rozhodnutia ako aj postupu správneho orgánu dospel
krajský súd k záveru, ţe tieto sú vecne správne a v súlade so zákonom.
Z obsahu administratívnych spisov krajský súd zistil, ţe po začatí daňovej
kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie január aţ december 2004 ţalobca neprevzal
poštovú zásielku s výzvou na predloţenie všetkých daňových a účtovných dokladov,
evidencie a zmlúv preukazujúcich účtovné a hospodárske operácie za uvedené
zdaňovacie obdobie, napriek tomu, ţe predseda predstavenstva Ing. J. A., s ktorým bola
20. októbra 2006 spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní do tejto uviedol, ţe po
telefonickom spresnení budú doloţené všetky daňové doklady. Zásielka sa vrátila
s poznámkou, ţe adresát je neznámy.
Splnomocnený zástupca ţalobcu JUDr. R. B. rovnakú zásielku prevzal
16. februára 2007, ale správcovi dane ţiadne doklady nepredloţil. Preto správca dane
predvolaniami ţiadal, aby sa k daňovému konaniu dostavili predseda predstavenstva,
podpredseda predstavenstva a členka predstavenstva ţalobcu a predloţili účtovné
a daňové doklady. Nikto z predvolaných štatutárnych zástupcov ţalobcu sa v stanovený
termín nedostavil, telefonicky sa neospravedlnil ani daňové doklady nepredloţil.
Daňová kontrola bola zahájená na základe doţiadania v trestnej veci začatého
trestného stíhania za trestný čin skrátenia dane a poistného voči spol. S. s.r.o., zaslaného
Krajským riaditeľstvom PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Košice ČSV: KRP-
137/OEK-KE-2004VH. Zodpovední zástupcovia uvedenej spoločnosti vo svojich
výpovediach uviedli a šetrením bolo zistené, ţe táto spoločnosť od jej zaloţenia
aţ doposiaľ nevykonávala ţiadnu podnikateľskú činnosť, pričom boli vystavované
účtovné doklady bez uskutočnenia zdaniteľných plnení.
Správca dane neuznal daň na vstupe uplatnenú ţalobcom v daňovom priznaní
za zdaňovacie obdobie máj 2004, lebo ţalobca si nesplnil podmienku uplatnenia práva
na odpočítanie dane pri nakúpených tovaroch a sluţbách v zmysle § 49 ods. 2 zákona
č. 222/2004 Z.z. o DPH (ďalej len „zákon o DPH“) tým, ţe nepreukázal prijaté
zdaniteľné plnenie daňovými dokladmi a nepreukázal, ţe daň na vstupe zaúčtoval
a má ju uvedenú v záznamoch podľa § 70 zákona o DPH.
Krajský súd poukázal na to, ţe rozhodujúcou pre vydanie platobného výmeru
správcom dane bola skutočnosť, ţe ţalobca ako daňový subjekt nesplnil povinnosti
vyplývajúce pre neho z § 15 ods. 6 zákona o správe daní a na výzvu správcu dane
nereagoval a nepredloţil poţadované doklady, čím znemoţnil uskutočnenie výkonu
daňovej kontroly.
Preto podľa názoru krajského súdu správca dane postupoval správne, keď určil
DPH podľa § 29 ods. 6 zákona o správe daní, t.j. podľa pomôcok.
Zákonné podmienky pre určenie DPH podľa pomôcok boli podľa názoru
krajského súdu splnené, lebo ţalobca neumoţnil správcovi dane vykonať daňovú
kontrolu. Túto skutočnosť ţalobca v priebehu daňového konania, ale ani v ţalobe
nenamietal.
Správca dane pri určení daňovej povinnosti pouţil pomôcky, ktoré mal
k dispozícii, t.j. podané daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie január
aţ december 2004 a doklady zaslané Krajským riaditeľstvom PZ v Košiciach tak,
ako to uviedol v protokole k určení dane podľa pomôcok z 5. marca 2007,
Správca dane v tomto protokole konštatoval porušenie § 49 ods. 2 zákona o DPH
tým, ţe ţalobca ako daňový subjekt nepreukázal zdaniteľné obchody poţadovanými
dokladmi a nepreukázal, ţe daň na vstupe zaúčtoval a má ju uvedenú v záznamoch podľa
§ 70 zákona o DPH, v dôsledku čoho mu nevzniklo právo na odpočítanie DPH podľa
§ 49 zákona o DPH, podľa ktorého môţe platiteľ uplatniť právo na odpočítanie DPH,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71 zákona o DPH.
Krajský súd poukázal na to, ţe určenie dane podľa pomôcok predstavuje
náhradný spôsob určenia daňovej povinnosti. Správca dane k nemu pristúpi v prípade,
ak daňový subjekt svojim konaním výkon daňovej kontroly neumoţní. Táto forma
určenia daňovej povinnosti preto podľa názoru krajského súdu nepredpokladá výkon
ďalšieho dokazovania v zmysle § 29 ods. 1 aţ 4 zákona o správe daní, ako to uvádza
ţalobca v ţalobe, ţe bolo povinnosťou správcu dane vo veci vykonať ďalšie
dokazovanie, ale je obmedzená iba na zhodnotenie podkladov, ktoré správca dane
má k dispozícii, resp. ktoré si sám zaobstaral.
Pretoţe DPH za zdaňovacie obdobie máj 2004 bola určená podľa pomôcok, úloha
ţalovaného ako odvolacieho orgánu bola v tomto prípade obmedzená iba na skúmanie
dodrţania zákonných podmienok na pouţitie tohto spôsobu určenia dane a na zistenie,
či správca dane prihliadol na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody
pre daňovníka.
Krajský súd dospel k záveru, ţe ţalovaný pri rozhodovaní o odvolaní ţalobcu
proti platobnému výmeru Daňového úradu v Kráľovskom Chlmci postupoval v súlade
s týmito zákonnými ustanoveniami. Preto námietky ţalobcu ohľadne vykonávania
ďalšieho dokazovania správcom dane a nedostatočným zisťovaním skutkového stavu
sú neopodstatnené.
S prihliadnutím na spôsob určenia DPH v danej veci podľa pomôcok nebolo
právnou povinnosťou ţalovaného za daného skutkového a právneho stavu veci
vykonávať ďalšie dokazovanie. Pokiaľ v tejto súvislosti ţalobca poukazuje
na predchádzajúce rozhodnutia ţalovaného, ktorými zrušil rozhodnutia správcu dane
o určení dane podľa pomôcok, v danej veci treba uviesť, ţe dôvodom zrušenia
predchádzajúcich rozhodnutí správcu dane ţalovaným bola nepreskúmateľnosť
rozhodnutí z dôvodu absencie dôvodov určenia dane podľa pomôcok, teda
nie nedostatky v dokazovaní. Ţalovaný ani v zrušujúcich rozhodnutiach nepoţadoval
od správcu dane vykonanie dokazovania vzhľadom na právnu úpravu postupu pri určení
dane podľa pomôcok.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalobca a ţiadal,
aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zmenil a vec vrátil správnemu orgánu
na ďalšie konanie a rozhodnutie, resp. zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
Okrem zopakovania všetkých námietok uvedených v ţalobe, na 18 stranách
odvolania, poukázal na to, ţe krajský súd v podstate prevzal názor ţalovaného vo väzbe
na rozhodnutie ţalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré ich
vydaniu predchádzalo s odôvodnením, ţe oba správne orgány postupovali v súlade
s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmané rozhodnutia sú vecné správne
a zákonné a zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke.
Podľa názoru ţalobcu sa krajský súd v napadnutom rozsudku veľmi jednoducho
vysporiadal s námietkami ţalobcu o porušení základných princípov právnej istoty,
legality zdanenia a základných ústavných práv ţalobcu a má za to, ţe rozhodnutie
v tejto časti nie je riadne odôvodnené, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. k. 3 Sţf 7/2009 z 29. októbra 2009, v ktorom najvyšší súd
v podobnej veci zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach tak, ţe rozhodnutie
ţalovaného týkajúce sa toho istého daňového subjektu, ale za iné zdaňovacie obdobie
zrušil a vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.
S poukazom na to, ţe podľa názoru ţalobcu sa skutkovo stav v administratívnom
spise, o ktorom rozhodol najvyšší súd zhodoval úplne alebo v podstatných
skutočnostiach s obsahom administratívneho spisu ţalovaného a prvostupňového
správcu dane spätého s ich rozhodnutiami v tomto konaní, je naň potrebné aplikovať
aj právne závery najvyššieho súdu vyjadrené vo vyššie uvedenom rozsudku
č. k. 3 Sţf 7/2009 z 29. októbra 2009, keďţe podľa jeho názoru za účelom
zjednocovania aplikácie právnych postupov je potrebné postupovať podľa judikovaného
ustanovenia vo všetkých prípadoch, ktoré sú skutkovo porovnateľné alebo obdobné.
Ţalovaný sa k odvolaniu vyjadril podaním z 18. januára 2010, v ktorom ţiadal
rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, ţe ţalobca
v odvolaní na stranách 2 aţ 17 uvádza totoţné ţalobné dôvody, aké boli uvedené
v ţalobe a ţe podstatnou skutočnosťou pre vydanie napadnutého rozhodnutia správcu
dane bolo porušenie povinností daňového subjektu, t. j. neumoţnenie vykonania daňovej
kontroly, v dôsledku čoho správca dane prikročil k určeniu dane podľa pomôcok.
Úlohou ţalovaného v preskúmavacom daňovom konaní bolo potom preveriť zákonnosť
postupu správcu dane pri určení dane podľa pomôcok.
Tieţ poukázal na to, ţe pokiaľ ţalobca namietal porušenie princípov
komunitárneho práva, tak ţalobcom označené súdne rozhodnutia vo veciach
Halifax (rozsudok ESD z 21. februára 2006, č. C 255/02), Optigen (rozsudok ESD
z 12. januára 2006, č. C 354/03, C 358/03 a C 4894/03), ako aj Šiesta smernica Rady ES
zo 17. mája 1977, č. 77/388/EHS, vychádzajú okrem iných právnych východísk
a záverov aj z poţiadavky na daňový subjekt, aby v záujme vlastnej právnej ochrany
pri realizácií zdaniteľných plnení vykonal všetky jemu dostupné opatrenia smerujúce
k prevereniu si a vo vzťahu k správcovi dane aj preukázaniu skutočností, rozhodujúcich
pre určenie dane, a teda aj pri aplikácií práva na odpočet DPH pri zdaniteľných
plneniach podliehajúcich reţimu DPH.
Ďalej poukázal na to, ţe predmetom súdneho prieskumu môţu byť len
tie námietky vnesené v ţalobe (ţalobné dôvody), ktoré uţ boli uplatnené v odvolaní
proti prvostupňového rozhodnutiu správcu dane a s ktorými sa musel ţalovaný ako
odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutým
ţalobou. Inak by potom preskúmacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho
konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie ţaloby na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia ţalovaného súdom. Ţalobca tieto skutočnosti v odvolaní voči platobnému
výmeru správcu dane nenamietal a teda ţalovaný sa vo svojom rozhodnutí k uvedenej
námietke ţalobcu nemohol vyjadriť.
Pokiaľ ţalobca poţadoval postupovať rovnako, ako vo veci vedenej na NS SR
pod sp. zn. 3 Sţf 7/2009, ţalovaný poukázal na to, ţe uvedená poţiadavka ţalobcu
je neopodstatnená, nakoľko najvyšší súd v rozsudku č. k. 3 Sţf 7/2009 ako jeden
z dôvodov na zrušenie nepreskúmateľného rozhodnutia ţalovaného uvádza,
ţe v administratívnom spise sa nenachádza rozhodnutie o určení posledného
zdaňovacieho obdobia pre dodávateľa ţalobcu J. N., ktorého pravosť bude potrebné
overiť a preskúmať, či uvedenému subjektu opätovne nevznikla povinnosť zaregistrovať
sa ako platiteľ DPH, a to po dosiahnutí zákonom stanoveného obratu.
V danom prípade však správca dane v platobnom výmere č. 738/230/11643/
08/Kaš z 23. júla 2008 určil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie máj 2004 v sume
693 338,-Sk podľa ustanovenia § 29 ods. 6 zákona o správe daní podľa pomôcok, keďţe
ţalobca si nesplnil povinnosti vyplývajúce z § 15 ods. 6 zákona o správe daní, na výzvy
správcu dane nereagoval a nepredloţil poţadované doklady, čím znemoţnil
uskutočnenie výkonu daňovej kontroly.
Správca dane nemal ţiadnu vedomosť o dodávateľoch alebo odberateľoch
ţalobcu za predmetné zdaňovacie obdobie, a teda ani o tom, či Ján Nebehaj bol
dodávateľom ţalobcu, keďţe ani ţalobca ani splnomocnený zástupca v priebehu celej
daňovej kontroly nijako so správcom dane nespolupracovali a nepredloţili ţiadne
doklady.
Jediným dokladom, ktorý mal správca dane od ţalobcu k dispozícií, bolo daňové
priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2004.
Navyše, ţalobca ani v odvolaní voči platobnému výmeru, ani v ţalobe proti
rozhodnutiu ţalovaného nenamietal tú skutočnosť, ţe v zdaňovacom období máj 2004
bol jeho dodávateľom Ján Nebehaj, a ţe ten bol registrovaný ako platiteľ DPH. Preto
tak správca dane ako aj ţalovaný nemali ţiadnu moţnosť sa vo svojich rozhodnutiach
k uvedenej námietke ţalobcu vyjadriť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok
a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja
ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel
k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne
vyhlásený 24. novembra 2010 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá OSP.
Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade je posúdenie zákonnosti postupu
a rozhodnutia ţalovaného, ako odvolacieho orgánu v daňovej veci, ktorý preskúmaval
platobný výmer správcu dane, ktorým bol určený ţalobcovi ako platiteľovi dane rozdiel
DPH za zdaňovacie obdobie máj 2004 vo výške 693 338,- Sk, postupom podľa § 29
ods. 6 zákona o správe daní.
Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá
sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov
a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
Podľa ods. 2 správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti
s daňovými subjektmi a pri vyţadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní pouţije
len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťaţujú a umoţňujú pritom správne vyrubiť
a vybrať daň.
Podľa ods. 5 správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet
vţdy, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,
a to aj v prípade, ţe daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje
povinnosti.
Podľa ods. 6 pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie
do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej
pre určenie alebo vybratie dane.
Podľa ods. 8 právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko
spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní.
Podľa § 15 ods. 6 kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi
správcu dane tieto povinnosti:
a) umoţniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,
b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
c) poskytovať poţadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné
prípady v písomnej forme alebo v technickej forme 6ed) vrátane evidencie
a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uloţené, a podávať k nim ústne
alebo písomné vysvetlenia,
e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce
jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,
f) umoţňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho
prevádzkových priestorov a umoţňovať rokovanie s jeho zamestnancom,
g) zapoţičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov
kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14
ods. 3).
Podľa § 29 ods. 1 dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové
konanie.
Podľa ods. 2 správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.
Podľa ods. 6, ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných
skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemoţno daňovú
povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt
vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu
alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníţenie základu dane, alebo v prípadoch
podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený pouţiť
pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým
subjektom. Takýmito pomôckami môţu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov,
daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných
10 2 Sžf 4/2010
daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí,
záujmových zdruţení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého
daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.
Podľa § 30 ods. 3 rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento
zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a pouţitie právnych predpisov, na základe
ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 44 ods. 1 vo vyrubovacom konaní určí správca daň, ktorá má byť
daňovému subjektu vyrubená.
Podľa ods. 2, ak sa daňová povinnosť odchyľuje od dane uvedenej v daňovom
priznaní alebo hlásení alebo od dane, ktorú daňový subjekt v daňovom konaní uznal,
musí byť zo spisového materiálu zrejmé, podľa akých pomôcok alebo na akom podklade
správca dane dorubil daň odlišne, ako i dôvody tohto rozdielu. Obdobne musí byť
zo spisového materiálu zrejmé, ako bol zistený daňový základ a určená daň stanovená,
ak sa tak stalo bez priznania alebo hlásenia daňového subjektu.
Podľa ods. 3, ak správca dane vyrubí daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii
alebo ktoré si zaobstaral, prihliadne tieţ na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú
výhody pre daňovníka, i keď ním neboli v konaní uplatnené.
Podľa § 48 ods. 4, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa
pomôcok, skúma odvolací orgán dodrţanie zákonných podmienok na pouţite tohto
spôsobu určenia dane a dodrţanie postupu podľa § 44 ods. 3. Ak odvolací orgán zistí,
ţe tieto zákonné podmienky a postup podľa § 44 ods. 3 bol dodrţaný, odvolanie pre jeho
neodôvodnenosť zamietne.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.
Podľa ods. 2 písm. a) platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ
11 2 Sžf 4/2010
s výnimkou podľa odsekov 3 a 6. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť
platiteľovi dodané,
Podľa § 70 ods. 1 platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa
jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a sluţbách a o prijatých tovaroch
a sluţbách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a sluţieb do iného členského štátu,
o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, o prijatí sluţieb z iného členského štátu
a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie
dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a sluţby
s moţnosťou odpočítania dane, bez moţnosti odpočítania dane a s moţnosťou
pomerného odpočítania dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred
dodaním tovarov a sluţieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a sluţieb.
Podľa ods. 5 záznamy podľa odsekov 1 aţ 4 sa uchovávajú do konca
kalendárneho roka, v ktorom uplynie desať rokov od skončenia roka, ktorého sa týkajú.
Odvolací súd sa stotoţnil s názorom krajského súdu vyjadrenom v napadnutom
rozsudku v celom rozsahu, nakoľko krajský súd sa podrobne vysporiadal so všetkými
námietkami uvádzanými ţalobcom v ţalobe, ktoré boli rovnaké ako námietky ţalobcu
uvedené na 18 stranách podaného odvolania a na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje
za potrebné doplniť nasledovné:
Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, ţe pri výkone daňovej
kontroly je predovšetkým povinnosťou daňového subjektu spolupracovať so správcom
dane, navrhovať a predkladať dôkazy svedčiace o splnení si daňových povinností
a umoţniť správcovi dane vykonať daňovú kontrolu.
Aţ po nesplnení týchto povinností zo strany daňového subjektu je správca dane
oprávnený, za účelom splnenia povinností, ktoré mu ukladá zákon, pristúpiť
k náhradnému spôsobu výpočtu dane s pouţitím pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo
ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom.
V danom prípade došlo práve k tejto situácii, keď ţalobca ako platiteľ DPH
12 2 Sžf 4/2010
neumoţnil správcovi dane vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie
máj 2004.
Odvolací súd povaţuje za potrebné túto skutočnosť zdôrazniť, pretoţe
z odvolania podaného ţalobcom je zrejmé, ţe ţalobca túto skutočnosť opomína a snaţí
sa vyvolať dojem, ţe nie on, ale v prvom rade správca dane porušil svoje zákonné
povinnosti pri kontrole správnosti uplatnenia práva ţalobcu na odpočítanie DPH
z nakúpených tovarov a sluţieb za obdobie máj 2004, keď podľa názoru ţalobcu
nevykonal dokazovanie týkajúce sa preukázania prijatia zdaniteľných plnení v mesiaci
máj 2004 v takom rozsahu, aby sa potvrdila opodstatnenosť ţalobcom priznanej DPH
vo výške 21 733,- Sk.
Z protokolu o daňovej kontrole za mesiac máj 2004 pritom vyplýva, ţe správca
dane neuznal daň na vstupe uplatnenú ţalobcom v daňovom priznaní za zdaňovacie
obdobie máj 2004, nakoľko daňový subjekt nesplnil podmienku uplatnenia práva
na odpočítanie dane pri nakúpených tovaroch a sluţbách tým, ţe nepreukázal prijaté
zdaniteľné plnenie daňovými dokladmi a nepreukázal, ţe daň na vstupe zaúčtoval a má
ju uvedenú v záznamoch podľa § 70 zákona o DPH.
Porušenie zákona o DPH ako aj zákona o správe daní videl správca dane
predovšetkým v tom, ţe ţalobca nielenţe nepreukázal faktické prevzatie nakúpených
tovarov a sluţieb, dokazovania pravdivosti čoho sa ţalobca domáhal, ale nepredloţil
ani ţiadne daňové doklady svedčiace o prijatí zdaniteľných plnení v mesiaci máj 2004.
Pri nedostatku akýchkoľvek dokladov o prijatí zdaniteľných plnení nemoţno
od správcu dane poţadovať, aby za ţalobcu vyhľadával dôkazy a skúmal, aké skutočné
dodávky a od koho ţalobca v kontrolovanom období prijal a to napriek tomu, ţe z § 44
ods. 3 zákona o správe daní vyplýva pre správcu povinnosť prihliadať tieţ na zistené
okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, i keď ním neboli v konaní
uplatnené.
Na tieto výhody správca dane prihliada vtedy, ak boli ním zistené z pomôcok,
t. j. z listín, výpisov z verejných záznamov, daňových spisov iných daňových subjektov,
znaleckých posudkov a výpovedí svedkov v iných daňových veciach, správ a vyjadrení
13 2 Sžf 4/2010
iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových zdruţení a vlastných
poznatkov zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných
daňových subjektov, ktoré mal k dispozícii, resp. ktoré si pre účely výkonu daňovej
kontroly zaobstaral bez súčinnosti s daňovým subjektom.
Úlohou správcu dane pri určovaní daňovej povinnosti podľa pomôcok však nie je
pátrať po moţných dodávateľoch ţalobcu najmä ak tento sám ţiadnych dodávateľov
neoznačil.
Pokiaľ ţalobca poukazoval na rozsudok najvyššieho súdu vo veci
sp. zn. 3 Sţf 7/2009 a odvolával sa za účelom zjednocovania aplikácie právnych
postupov na potrebu postupovať podľa judikovaného ustanovenia vo všetkých
prípadoch, ktoré sú skutkovo porovnateľné alebo obdobné, odvolací súd upozorňuje na
to, ţe skutkové okolnosti tohto prípadu sú odlišné v tom, ţe išlo o zdaňovacie obdobie
marec 2003 a správca dane vyrubil daňový nedoplatok na základe kontroly vykonanej
podľa § 29 ods. 1 aţ 4 zákona o správe daní, a nie podľa § 29 ods. 6, t. j. nie podľa
pomôcok, ale z dokladov predloţených daňovým subjektom.
Kaţdé jedno rozhodnutie súdu musí vychádzať z konkrétnych skutkových zistení.
Preto aj v zdanlivo rovnakých prípadoch môţu byť vydané dve rôzne rozhodnutia,
čo však nemôţe byť vyhodnocované ako nejednotný právny názor konajúceho súdu,
nakoľko pre posúdenie veci je potrebné poznať dôkladne skutkový stav
a pri rozhodovaní prihliadať na všetky individuálne okolnosti toho ktorého pr ípadu.
Odvolací súd sa stotoţnil s právnym názorom krajského súdu, ţe určenie dane
podľa pomôcok predstavuje náhradný spôsob určenia daňovej povinnosti. Správca dane
k nemu pristúpi v prípade, ak daňový subjekt svojim konaním výkon daňovej kontroly
neumoţní. Táto forma určenia daňovej povinnosti preto nepredpokladá výkon ďalšieho
dokazovania, ale je obmedzená iba na zhodnotenie podkladov, ktoré správca dane
má k dispozícii, resp. ktoré si sám zaobstaral. Preto úloha ţalovaného, ako odvola cieho
orgánu, bola v tomto prípade obmedzená iba na skúmanie dodrţania zákonných
podmienok na pouţitie tohto spôsobu určenia dane a na zistenie, či správca dane
prihliadol na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka.
14 2 Sžf 4/2010
Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia
krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne
a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými námietkami ţalobcu.
Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie
krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami,
ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite
vysporiadal.
Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného
prípadu, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a rozsudok
Krajského súdu v Košiciach, s ktorým sa stotoţnil v celom rozsahu ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich
náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 15. decembra 2010
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová