Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/14/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa

Milučkého, v právnej veci ţalobcu: M. S., s.r.o., zastúpeného advokátkou Mgr. O. B.,

Advokátska kancelária, proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky,

o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. I/224/10916-

73518/2009/990268-r z 23. júla 2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Nitre č. k. -78 zo 16. februára 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre

č. k. -78 zo 16. februára 2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. -78 zo 16. februára 2010,

zamietol ţalobu ţalobcu proti rozhodnutiu ţalovaného č. I/224/10916-73518/2009/

990268-r z 23. júla 2009, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona

č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov (ďalej len „zákon o správe daní“), bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane

z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2007 v celkovej sume

2 545,54 € (76 687,- Sk), z dôvodu porušenia § 47 ods. 1 a 3 v nadväznosti na § 8, § 49

ods. 7 písm. a) a d) a o dani z pridanej hodnoty

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), z toho dôvodu, ţe: 1. dodal

tovar do tretej krajiny a nepreukázal jednotným colným vyhlásením jeho oslobodenie

od dane; 2. neoprávnene odpočítal daň zo sluţby za zapoţičanie osobného automobilu;

3. neoprávnene odpočítal daň z tovaru, ktorý pouţil na účely pohostenia

a 4. neoprávnene odpočítal daň zo sluţby, ktorú nepouţil na účely svojho podnikania.

Po preskúmaní predmetného rozhodnutia ako aj postupu správneho orgánu dospel

krajský súd k záveru, ţe tieto sú vecne správne a v súlade so zákonom.

Z obsahu administratívnych spisov krajský súd zistil, ţe na základe oznámenia

Colného úradu Trenčín zo 16. apríla 2008 správca dane vykonal u ţalobcu daňovú

kontrolu na DPH za obdobie január aţ december 2007, ktorú začal 17. decembra 2008.

O zisteniach z daňovej kontroly vypracoval Protokol č. /MAT

z 10. marca 2009 a dodatok č. 1 z 26. marca 2009 (z dôvodu vyjadrenia sa ţalobcu),

ktorý bol prerokovaný s daňovým subjektom 27. marca 2009.

Ţalobca ako daňový subjekt sa v kontrolovanom období zaoberal opracovaním

a povrchovou úpravou kovov a svoje výrobky vyváţal aj do tretích krajín. V súvislosti

s touto činnosťou v kontrolovanom zdaňovacom období vystavil, okrem iných, aj päť

faktúr za dodávky tovarov pre odberateľov v USA v celkovej hodnote DPH 76 687,- Sk

(fa č. X.). K uvedeným faktúram za dodávky tovarov do tretích krajín chýbali písomné

colné vyhlásenia o prepustení tovaru do colného reţimu vývoz, v ktorých je potvrdený

3

colným orgánom výstup tovaru z územia Európskych spoločenstiev (ďalej len „JCD“),

čo je jednou z podmienok oslobodenia od dane pri vývoze do tretieho štátu stanovený v

§ 47 ods. 1, 3 zákona o DPH.

Ţalobca toto pri daňovej kontrole a ani 21 mesiacov po skončení zdaňovacieho

obdobia, v ktorom uplatnil oslobodenie od dane pri vývoze tovaru, nevedel predloţiť,

a preto podľa názoru krajského súdu dodanie tohto tovaru bolo potrebné povaţovať

za dodanie tovaru podľa § 8 zákona o DPH a daň z neho vyplývajúcu k celkovej dani

zo zdaniteľných obchodov daňového priznania pripočítať.

Krajský súd poukázal na to, ţe JCD, v ktorom je potvrdený colným orgánom

výstup tovaru z územia Európskych spoločenstiev (ďalej len „ES“) musí mať platiteľ,

v súlade s platným článkom 131 Smernice rady č. 2006/112/ES, ktorá upravuje

oslobodenie od dane vyvezeného tovaru do tretích štátov, teda mimo územia ES

v spojitosti s ust. § 47 ods. 1, 3 zákona o DPH platného v čase posudzovanej veci,

k dispozícii najneskôr do konca šiesteho mesiaca nasledujúceho po skončení

zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil oslobodenie od dane pri vývoze tovaru.

Podľa názoru krajského súdu ide o jednu z hmotnoprávnych podmienok

na oslobodenie od dane podľa tohto ustanovenia (druhou je doklad o odoslaní alebo

preprave tovaru) a neobstojí argumentácia ţalobcu, ţe colné orgány akceptujú

alternatívny doklad preukazujúci vývoz dodaného tovaru do tretej krajiny, a to faktúru

potvrdenú príjemcom v tretej krajine, keďţe daňové konanie je špecifické

administratívne konanie upravené procesným predpisom, a to zákonom o správe daní

a hmotnoprávnym predpisom, pokiaľ ide o zákon o DPH, ktorý jasne formuluje

podmienky pri oslobodení dane v súvislosti s vývozom tovaru do tretích štátov. Z tohto

ustanovenia jednoznačne vyplýva, ţe odoslanie alebo preprava tovaru do tretieho štátu

podlieha oslobodeniu od dane len vtedy, ak sú preukázané obe tieto podmienky súčasne.

Z predloţených dokladov však vyplýva, ţe sa neuskutočnilo colné konanie

o vývoze tovaru z colného územia Slovenska, a preto je podľa názoru krajského súdu

správny záver oboch daňových orgánov, ţe dodanie tovaru podľa faktúr špecifikovaných

v rozhodnutí, treba povaţovať za dodanie tovaru podľa § 8 zákona o DPH v spojitosti

s § 13 zákona o DPH.

Pokiaľ ţalobca v ţalobe poukazoval na Šiestu Smernicu Rady č.77/388/EHS,

krajský súd poukázal na to, ţe dňom 1. januára 2007 nadobudla účinnosť Smernica Rady

2006/112/ES z 28. novembra 2006 (ďalej len „Smernica“), ktorá nahradila Šiestu

smernicu Rady č.77/388/EHS zo 17. mája 1977 o spoločnom systéme DPH, ktorá

je záväzná ako ostatne všetky smernice Rady EU, pre kaţdý členský štát, pokiaľ

ide o dosiahnutie výsledku. Zákon o DPH je vypracovaný v súlade s touto Smernicou

(a do 31. decembra 2006 bol v súlade so Šiestou Smernicou).

Pokiaľ ţalobca argumentoval rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie

(ďalej len „ESD“) uvedenými v ţalobe ku kaţdému prípadu, krajský súd poukázal na to,

ţe závery citovaných rozhodnutí nie je moţné aplikovať na prejednávanú vec, keďţe

riešia inú problematiku spornú medzi účastníkmi konania, resp. v inom časovom období.

Taktieţ nebolo moţné podľa názoru krajského súdu zohľadniť ani námietku

ţalobcu, pokiaľ ide o výklad ust. § 47 zákona o DPH v spojitosti s Metodickým

pokynom Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „DR SR“) k vývozu

tovaru a sluţieb vypracovaného pre daňové orgány v súvislosti s uplatňovaním DPH

podľa tohto ustanovenia, nakoľko ide o právny predpis niţšej právnej účinnosti a zákon

má vţdy prednosť pred interným predpisom správneho orgánu.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalobca a ţiadal,

aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zmenil a vec vrátil správnemu orgánu

na ďalšie konanie a rozhodnutie, resp. zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Poukázal na to, ţe napriek nahradeniu Šiestej Smernice Smernicou, sa právna

argumentácia uvedená v rozsudku ESD „Colleé“ vzťahuje i na prípad rozhodnutia

napadnutého ţalobou, nakoľko znenie článkov Šiestej Smernice, z ktorých vychádza

rozsudok Colleé, je obsahovo rovnaké, ako znenie článkov Smernice. Preto podľa jeho

názoru nie je ţiaden dôvod, aby sa výklad uplatnený v rozsudku Colleé neaplikoval

i na prípad oslobodenia od dane uvedený v napadnutom rozhodnutí ţalovaného,

ako i Daňového úradu Vráble.

Podľa názoru ţalobcu, krajský súd pochybil, keď sa v napadnutom rozsudku

stotoţnil s názorom ţalovaného, ţe rozsudok Colleé rieši inú problematiku spornú

medzi účastníkmi, pretoţe meritom veci v rozsudku Collée bolo to, či si členské štáty

EU môţu v rámci stanovenia podmienok pre uplatňovanie oslobodenia, stanoviť

formálne podmienky, pri nesplnení ktorých môţu odmietnuť oslobodenie pri dodávke,

ktorá splnila materiálne podmienky pre oslobodenie. Z rozhodnutia ESD vyplýva,

ţe takáto vnútroštátna úprava ide nad rámec toho, čo členským štátom Smernica

umoţňuje. To, ţe sa v danom prípade jednalo o oslobodenie intrakomunitárneho dodania

a nie vývozu tovaru, bolo pre meritum veci podľa názoru ţalobcu irelevantné.

Podstatnou časťou citovaného rozhodnutia pre tento prípad je totiţ to, ţe plnenia majú

byť zdanené s ohľadom na ich objektívne charakteristiky, teda keď je nesporné,

ţe dodávka bola skutočne vykonaná.

Túto svoju argumentáciu doplnil aj odvolaním sa na rozsudok nemeckého

„Bundesfinanzhof“ (Spolkový finančný dvor, ďalej len „SFD“) z 28. mája 2009 ,

č. R 23/08, v ktorom SFD dospel k záveru, ţe tak intrakomunitárne dodania,

ako aj vývozy tovaru, sú na základe prepravy alebo zaslania tohto tovaru pri dodaní

z tuzemska do zahraničia (územie ES alebo tretích krajín) oslobodené. Reţim

oslobodenia pri intrakomunitárnom dodaní nahradil systém dovozov a vývozov

medzi štátmi spoločenstva, t.j. ide o ten istý reţim, ale v rámci štátov ES,

a tak pri intrakomunitárnych dodaniach, ako aj pri vývoze tovaru sa oslobodenie

od dane uplatňuje preukázaním splnenia podmienok pre oslobodenie.

Podľa názoru ţalobcu, ţalovaný v daňovom konaní nespochybnil uskutočnenie

vývozu tovaru ţalobcom do tretej krajiny, a preto poţadovanie predloţenia JCD

ţalovaným v zmysle § 47 ods. 3 zákona o DPH, ako jediného dôkazu splnenia

hmotnoprávnej podmienky na oslobodenie od DPH, t. j. dodania tovaru na územie

tretieho štátu, je obmedzujúcim spôsobom preukazovania splnenia tejto podmienky,

a v tejto časti ide zákon o DPH nad rámec Šiestej Smernice, ako aj Smernice,

a zabraňuje oslobodeniu od DPH napriek splneniu zákonných predpokladov, keď

preukázanie splnenia hmotnoprávnej podmienky povyšuje nad jej skutočné splnenie.

Ţalobca tieţ uviedol, ţe v danom prípade bol tovar dodávaný s podmienkou

EX-WORKS (Incoterms), teda závodu (tovar je dodaný v závode predávajúceho –

ţalobcu dopravcovi /špeditérovi odberateľa). Export je teda v tomto prípade

zabezpečovaný kupujúcim, konkrétne špedičnou firmou zabezpečenou odberateľom

(kupujúcim). Medzi touto špedičnou firmou a predávajúcim (ţalobcom) nie je ţiaden

zmluvný vzťah, a je preto ťaţké získať späť akékoľvek doklady a potvrdenia,

a to nielen z dôvodu neochoty alebo zanedbania povinností niektorej zo strán,

ale väčšinou z dôvodu ich straty, ako to bolo i v prípade, na ktorý sa vzťahuje táto

ţaloba.

Ţalovaný sa k odvolaniu vyjadril podaním z 21. apríla 2010, v ktorom ţiadal

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, ţe ţalobca

v odvolaní uvádza totoţné dôvody aké boli uvedené v ţalobe, ku ktorým sa ţalovaný

uţ podrobne vyjadril

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2

(ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok

a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1

v spojení s veta prvá , bez nariadenia pojednávania, podľa

ods. 2 a v spojení s veta prvá s tým, ţe deň verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel

k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne

vyhlásený 15. decembra 2010 podľa a v spojení s

veta prvá .

Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade je posúdenie zákonnosti postupu

a rozhodnutia ţalovaného, ako odvolacieho orgánu v daňovej veci, ktorý preskúmaval

platobný výmer správcu dane, ktorým bol určený ţalobcovi ako platiteľovi dane rozdiel

DPH za zdaňovacie obdobie máj 2007 vo výške 76 687,- Sk v tej časti, v ktorej ţalobca

dodal tovar do tretej krajiny a nepreukázal jednotným colným vyhlásením jeho

oslobodenie od dane podľa § 47 ods. 3 zákona o DPH.

Podľa § 47 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je

odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území

tretieho štátu.

Podľa ods. 3 odoslanie alebo prepravenie tovaru do miesta určenia na území

tretieho štátu podľa odsekov 1 a 2 je platiteľ povinný preukázať písomným colným

vyhlásením o prepustení tovaru do colného reţimu vývoz, v ktorom je potvrdený colným

orgánom výstup tovaru z územia Európskych spoločenstiev, a dokladom o odoslaní

alebo preprave tovaru. Platiteľ musí mať k dispozícii písomné colné vyhlásenie

o prepustení tovaru do colného reţimu vývoz najneskôr do konca šiesteho mesiaca

nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil oslobodenie

od dane pri vývoze tovaru.

Podľa čl. 131 Smernice, oslobodenia od dane ustanovené v kapitolách 2 aţ 9

sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia Spoločenstva a v súlade

s podmienkami, ktoré členské štáty stanovia na účely zabezpečenia správneho

a jednoznačného uplatňovania tohto oslobodenia od dane a na účely predchádzania

akýmkoľvek moţným daňovým únikom, vyhýbaniu sa dani alebo zneuţitiu dane.

Podľa čl. 146, ktorý sa týka oslobodenia od dane pri vývoze, bod 1. písm. a)

členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru, ktorý je zaslaný alebo prepravený

predávajúcim alebo na jeho účet do miesta určenia mimo Spoločenstva.

Podľa čl. 147 ods. 2 druhý pododsek vývoz sa preukazuje faktúrou alebo iným

dokladom slúţiacim ako faktúra, ktorý potvrdí colný úrad, ktorým tovar opustil

Spoločenstvo.

Odvolací súd sa stotoţnil s názorom krajského súdu vyjadrenom v napadnutom

rozsudku v celom rozsahu, nakoľko krajský súd sa podrobne vysporiadal so všetkými

námietkami uvádzanými ţalobcom v ţalobe a na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje

za potrebné doplniť nasledovné:

Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 47 ods. 1 zákona o DPH, platného

v rozhodnom zdaňovacom období, ustanovil hmotnoprávne podmienky, na základe

ktorých priznáva oslobodenie od DPH tak, ţe oslobodené od dane je dodanie tovaru,

ktorý je odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo na jeho účet do miesta určenia

na území tretieho štátu.

Súčasne v právnej norme ustanovenej v § 47 ods. 3 ustanovuje podmienky,

za splnenia ktorých daňovému subjektu vzniká právo na oslobodenie od dane. V tomto

prípade je nevyhnutnou podmienkou oslobodenia od DPH preukázanie tej skutočnosti,

ţe tovar bol vyvezený mimo územia Spoločenstva, nakoľko len a len vývoz tovaru mimo

územia Spoločenstva je dôvodom na oslobodenie od DPH.

Zo samotnej Smernice vyplýva, ţe vývoz tovaru je potrebné určitým spôsobom

preukázať, konkrétne potvrdením faktúry alebo iného relevantného dokladu colným

úradom, ktorým tovar opustil Spoločenstvo. Preto, ak zákonodarca priamo v skutkovej

podstate právnej normy ustanovuje, ţe odoslanie alebo prepravenie tovaru do miesta

určenia na území tretieho štátu podľa odsekov 1 a 2 je platiteľ povinný preukázať

písomným colným vyhlásením o prepustení tovaru do colného reţimu vývoz, v ktorom

je potvrdený colným orgánom výstup tovaru z územia Európskych spoločenstiev,

tzv. dôkaz o vývoze, platiteľ musí mať k dispozícii písomné colné vyhlásenie

o prepustení tovaru do colného reţimu vývoz.

Z výsledkov vykonaného dokazovania v danej veci však vyplýva, ţe ţalobca

správcovi dane nevedel predmetný doklad predloţiť a v priebehu daňovej kontroly

a ani dodatočne v priebehu daňového konania poţadovaný doklad nepredloţil.

Pokiaľ ţalobca v odvolaní tvrdil, ţe správny orgán nespochybňoval vývoz tovaru

do tretej krajiny, toto tvrdenie nemá oporu v administratívnom spise, nakoľko

z protokolu o miestnom zisťovaní vyplýva iba tá skutočnosť, ţe bola preukázaná

preprava tovaru a úhrada týchto faktúr zahraničnými osobami, t. j. boli predloţené

iba účtovné doklady. Vývoz tovaru zo Spoločenstva však preukázaný nebol, a to nielen

tým, ţe nebol predloţený JCD, ale ani iný relevantný doklad o tom, ţe tovar bol

vyvezený (napr. rozhodnutie z tretej krajiny, ţe tovar tam bol preclený, alebo iný

vierohodný doklad o tom, ţe tovar vystúpil v tretej krajine).

Odberateľom podpísaná faktúra spolu s výpisom z účtu dodávateľa

na preukázanie týchto skutočností nemôţe postačovať, nakoľko ako bolo uvedené vyššie

ide len o účtovné doklady platiteľa.

Odvolací súd súhlasí s námietkami ţalobcu týkajúcimi sa rozsudku ESD

9

č. C-146/05 „ Albert Colleé“ a jeho aktuálnosti v súvislosti s prijatím Smernice,

a za určitých okolností aj s jeho aplikovateľnosťou na prípad ako je tento.

Avšak, je plne v súlade s týmto rozsudkom postup správnych orgánov v danom

prípade, pretoţe tak rozsudok ESD ako aj rozhodnutie SFD vychádza z predpokladu,

ţe predloţenie určitého konkrétneho formálneho dôkazu môţe byť opomenuté, pokiaľ

platiteľ iným relevantným spôsobom preukáţe, ţe skutočne došlo k naplneniu

hmotnoprávnych podmienok pre oslobodenie od DPH.

V tejto súvislosti dáva odvolací súd ţalobcovi do pozornosti, ţe aj v rozsudku

z 28. mája 2009 SFD vyslovil, ţe podnikateľ musí poskytnúť dôkaz vo forme dokladu

(dôkaz o vývoze tovaru) a dôkaz vo forme záznamu (účtovný doklad) a ak splní tieto

dôkazné povinnosti, je oprávnený klasifikovať dodávku ako oslobodenú od dane

(bod 15. a 16. rozsudku). S odvolaním sa na rozsudok ESD vo veci Collé ďalej v bode

18. hovorí, ţe dodávka, ktorá spĺňa materiálne poţiadavky na oslobodenie,

je oslobodená od dane, aj ak daňovník nesplnil určité formálne poţiadavky, pokiaľ

porušenie týchto formálnych poţiadaviek nie je prekáţkou poskytnutia dostatočného

dôkazu, ţe materiálne poţiadavky boli splnené.

Ďalej potom v bode 26. konštatuje, ţe vývozné dodávky celkove, napriek

nesplneniu dôkazných povinností sú oslobodené od dane, ak sa na základe objektívnej

dôkaznej situácie zistí, ţe sú splnené predpoklady pre vývoznú dodávku. Za takýto

predpoklad však nepovaţuje predloţenie účtovného dokladu, ktorý ţalobcovia poskytli

v konaní pred FS a s poukazom na to, ţe FS vychádzal z iných princípov (bod 27.),

a iba s odôvodnením, ţe ţalobcovia poskytli v konaní pred FS účtovný doklad, vyhlásil,

ţe boli splnené predpoklady pre oslobodenie od dane a vyhovel ţalobe, SFD dospel

k záveru, ţe je potrebné rozsudok FS zrušiť.

V danom prípade, ako uţ bolo povedané vyššie, je hmotnoprávnym

predpokladom oslobodenia od DPH preukázanie skutočnosti, ţe tovar bol skutočne

vyvezený, pričom v súlade s komunitárnym právom sa táto okolnosť preukazuje

dokladom o vývoze, na ktorom prepustenie z colného reţimu potvrdzuje štátom

poverená autorita – príslušný colný orgán. Vydaniu JCD predchádza colné konanie,

ktoré pozostáva z viacerých krokov, výsledkom ktorého je JCD potvrdené výstupnou

colnicou.

Odvolací súd pripúšťa, ţe výnimočne môţu nastať okolnosti, keď platiteľ nemôţe

predloţiť poţadovaný JCD formulár, avšak v takom prípade musí predloţiť iný dôkaz

o vývoze tovaru a tým nad všetku pochybnosť preukázať, ţe došlo k naplneniu

hmotnoprávnej podmienky oslobodenia od DPH pri vývoze tovaru, t. j. k samotnému

vývozu tovaru. V celom administratívnom konaní ţalobca nezdôvodnil, prečo

nepredloţil poţadované JCD, a to ani v dodatočnej lehote, aţ v odvolaní proti rozsudku

súdu prvého stupňa sa objavila ničím nekonkretizovaná poznámka, ţe tieto doklady

predloţiť nemohol z dôvodu ich straty. Preto sa touto poznámkou v odvolacom konaní

nezaoberal.

Poţadovanie predloţenia dôkazu o vývoze zo strany správnych orgánov nemôţe

byť povaţované za formalizmus, ktorý je v rozpore so zásadami daňového konania,

prípadne ide nad rámec Smernice, nakoľko porušenie týchto ţalobcom označovaných

„formálnych“ poţiadaviek je prekáţkou poskytnutia dostatočného dôkazu, ţe materiálne

poţiadavky na oslobodenie od dane boli splnené.

Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu, postupu a rozhodnutia

krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne

a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými námietkami ţalobcu.

Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami,

ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite

vysporiadal.

Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného

prípadu, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a rozsudok

Krajského súdu v Nitre ako vecne správny podľa a potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkom

ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný.

11

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 15. decembra 2010

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová