Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
944/361116.d981ec.pdf
PDF · 196.31 KB
No categories available
2Sž/4/2009
Najvyšší súd 2 Sž 4/2009-35 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky
senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD.
a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci navrhovateľa: M., s.r.o., zastúpeného
Advokátskou kanceláriou B. – Ď., s.r.o., proti odporkyni: Rada pre vysielanie
a retransmisiu, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu
odporkyne č. RP/32/2009 zo dňa 25. augusta 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/32/2009 zo dňa
25. augusta 2009 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok 66 € na účet Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v lehote 10 dní od doručenia rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e
Odvolaním zo dňa 20. októbra 2009 navrhovateľ napadol rozhodnutie odporkyne
č. RP/32/2009 zo dňa 25. augusta 2009, ktorým odporkyňa podľa § 64 ods. 1 písm. d/
v spojení s § 67 ods. 5 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene
zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon č. 308/2000 Z.z.) uložila navrhovateľovi pokutu vo výške 10 000 €, za porušenie
povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., ktorú navrhovateľ porušil
tým, že dňa 9. marca 2009 o cca 17.28 hod. odvysielal v programe P. N. a.s. príspevok M.
S., ktorý spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasiahol do ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a dobrého mena v ňom prezentovanej osoby.
Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku namietal nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov.
Z hľadiska možného zásahu do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd pána F. B. sa
odporkyňa podľa navrhovateľa obmedzila na vytknutie len jedného vyjadrenia
z predmetného príspevku („Keby mal B. akúkoľvek česť, dávno by si vpálil guľku
do hlavy, ale zasa chápem, že celá bonzácka kariéra šéfa N. sa do jedného vydania zmestiť
nemusí.“), pričom sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadala s otázkou, v čom z hľadiska
intenzity zásahu do chráneného záujmu šéfa N. vidí kvalitatívny rozdiel medzi vytknutým
vyjadrením a ostatnými vyjadreniami, pri ktorých odporkyňa konštatovala, že
neprekračujú mantinely prípustnej kritiky, resp. predstavujú naplnenie práva vysielateľa
zvoliť si vlastnú formu prezentácie informácií použitím prvkov politickej satiry alebo
zosmiešňovania. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, prečo vyjadrenia typu „ .... F. B.
a jeho kariéra ...“, „Hádam novinári nečakajú, že B. ako bývalý vojak v sebe objaví nejaké
zvyšky dôstojníckej cti a sám si tú previerku odoberie“, odporkyňa vyhodnotila ako
konštruktívnu a oprávnenú kritiku, a naopak, vytknuté vyjadrenie, ktoré sa svojou
expresívnosťou a obsahom neodlišovalo od ostatných, vyhodnotila ako zásah do chránených
práv šéfa N. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, odkiaľ odporkyňa čerpala podklad
pre svoje závery o negatívnom zásahu do práv prezentovanej osoby, resp. nezdôvodnila,
ako dospela k hodnoteniu intenzity závažnosti vytknutého vyjadrenia z hľadiska naplnenia
deliktu porušenia povinnosti podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.
Navrhovateľ v odvolaní namietal aj absenciu opisu samotného skutku vo výroku
napadnutého rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí obsahovať popis skutku okrem iného
aj v rozsahu údaju o spôsobe spáchania správneho deliktu, spolu s uvedením takých
skutočností, aby popísaný skutok nebol zameniteľný s iným skutkom. Výrok napadnutého
rozhodnutia, tak ako ho formulovala odporkyňa (že vysielateľ sa dopustil porušenia
zákonnej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že spôsobom svojho
spracovania a svojím obsahom zasiahol do ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti
a dobrého mena v ňom prezentovanej osoby), je v rozpore s odôvodnením rozhodnutia,
čo spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že ohľadne drvivej väčšiny vyjadrení v príspevku odporkyňa vyslovila
ich súlad s podstatou kritiky, a to konštruktívnej a oprávnenej kritiky vzhľadom
na jej legitímny cieľ, čo už samo o sebe vylučuje, že príspevok ako celok spôsobom svojho
spracovania a svojim obsahom mohol zasiahnuť do ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a dobrého mena prezentovanej osoby. Ak odporkyňa mala za to, že vysielateľ
jediným vytknutým vyjadrením, ktoré zaznelo v predmetnom príspevku, zasiahol
do zákonom chránených práv a záujmov p. F. B., mala to tak formulovať
aj vo výrokovej časti rozhodnutia. Vysielateľ by tak s určitosťou vedel, čo sa mu kladie
za vinu, ktorým konkrétnym konaním porušil ustanovenie § 19 ods. 1 zákona
č. 308/2000 Z. z., a iba vtedy by výroková časť korešpondovala s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia.
Navrhovateľ poukázal aj na nedostatočné odôvodnenie stanovenej výšky pokuty .
Odporkyňa neprihliadla, buď vôbec alebo nedostatočne, na všetky podstatné kritéria,
tak ako jej to ukladá zákon č. 308/2000 Z. z. Rozpornosť videl vo vyjadrení odporkyne,
že pri stanovení výšky pokuty prihliadla na rozsah vyjadrení spôsobilých zasiahnuť
do zákonom chránených záujmov v príspevku prezentovanej osoby, pričom odporkyňa
poukázala len na jedno vyjadrenie v príspevku, ktoré vyhodnotila ako zasahujúce
do právom chránených záujmov p. B. Taktiež navrhovateľ považoval
za nezrozumiteľné, že odporkyňa pri určení výšky pokuty vzala do úvahy aj fakt,
že prezentovaná osoba je verejný činiteľ, keďže v odôvodnení rozhodnutia sa odporkyňa
stotožnila s argumentáciou vysielateľa, že hranice prípustnej kritiky, ironizovania,
zosmiešňovania, satiry, resp. zásahov do súkromia nielen politikov, ale aj u vrcholných
predstaviteľov štátnych orgánov a iných verejne známych osôb, sú širšie ako hranice kritiky
ironizovania, zosmiešňovania, satiry, resp. zásahov do súkromia akejkoľvek inej súkromnej
osoby. Navrhovateľ poukázal aj na fakt, že odporkyňa sa nezaoberala ďalšími kritériami,
ktoré jej zákon č. 308/2000 Z. z. ukladá za účelom určenia výšky peňažnej pokuty,
t.j. kritériami spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti. Pokiaľ ide o spôsob
porušenia povinnosti, navrhovateľ poukázal na to, že príspevok bol z hľadiska žánru
glosou, v prípade ktorej sa predpokladá použitie prvkov zosmiešňovania, satiry, použitie
komentatívnych prvkov, a tiež poukázal na skutočnosť, že odporkyňa považovala
za problémové len jedno vyjadrenie, ktoré v kontexte iných vyjadrení vyznelo
ako nedôležité, jeho výpovedná hodnota sa v kontexte ďalších vyjadrení stratila. Pokiaľ
išlo o kritérium trvania porušenia povinnosti, navrhovateľ zdôraznil, že išlo o krátku
reportáž. Z hľadiska potreby zohľadnenia následkov porušenia povinnosti na morálnu
integritu šéfa N. mal navrhovateľ za to, že vytknuté vyjadrenie neznamenalo významnejší
zásah do ľudskej dôstojnosti ako vyjadrenia týkajúce sa minulosti šéfa N.
Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
neposkytuje dostatočný a presvedčivý podklad pre výrok rozhodnutia. Odporkyňa
nesprávne vyhodnotila posudzované vyjadrenie a jeho dopad na psychickú integritu
prezentovanej osoby a jej závery sú skôr špekuláciami. V zmysle rozhodovacej činnosti
Ústavného súdu SR ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že hranice prípustnej
kritiky, satiry, resp. zásahov do súkromia v prípade politikov a iných vrcholných
predstaviteľov štátnych orgánov sú širšie ako u iných súkromných osôb. Vrcholný
predstaviteľ orgánu štátnej správy sa na rozdiel od súkromnej osoby nevyhnu tne a vedome
vystavuje skúmavému pohľadu na svoje konanie ako aj na minulosť, a následne musí
prejaviť väčšiu mieru tolerancie voči informáciám o súkromí. Navrhovateľ poukázal
na skutočnosť, že Ing. F. B. je najvyšším predstaviteľom Národného bezpečnostného úradu,
ktorý v rámci svojej pôsobnosti zabezpečuje vykonávanie bezpečnostnej previerky za
účelom vydania osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Z tohto
pohľadu preto vyznieva ako dôležitá požiadavka, aby predstavitelia N. spĺňali podmienky
na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, k čomu nepochybne patrí aj
bezúhonnosť. Vzhľadom na minulú aktívnu spoluprácu Ing. F. B. s komunistickou tajnou
službou, dôvera v jeho bezúhonnosť bola naštrbená do značnej miery, pričom táto
skutočnosť bola leitmotívom reportáže „M. S.“.
Navrhovateľ uviedol, že skladba a obsah reportáže je dielom každého redaktora,
pričom na účely pôsobivého a divácky atraktívneho prezentovania témy v reportáži môže
využiť prvky originality. Zasahovanie do skladby a obsahu príspevku nad rámec zákona
by bolo zo strany vysielateľa cenzúrou. Navrhovateľ podotkol, že predmetný príspevok
je žánrovo hodnotený ako glosa, v ktorej sa v rámci poskytovania informácií verejnosti
rozumne predkladajú hodnotiace komentáre, pričom voľba formy prezentovania
hodnotiacich komentárov zo strany redaktora sa toleruje viac ako v spravodajských
reláciách. Samotná forma podávania informácií v predmetnom príspevku môže byť
považovaná za nevkusnú, avšak nevkusnosť prezentácie informácie nie je zákonnou
kategóriou, ktorá by patrila do preskúmavacej pôsobnosti odporkyne. Navrhovateľ má za to,
že zvolenou formou prezentovania informácií o minulosti šéfa N. a jej následkoch na jeho
bezúhonnosť vysielateľ neprekročil mantinely etiky ani rešpektovania ľudskej dôstojnosti
osôb. Na jednej strane sa odporkyňa podľa navrhovateľa stotožňuje s argumentáciou
navrhovateľa ohľadne zvolenej formy prezentovania informácií o minulosti p. B., odobruje
použitie prvkov politickej satiry a hodnotiacich komentárov, ktoré logicky nesú v sebe
značne subjektívny názor redaktora, na druhej strane odporkyňa vyhodnotila vytknuté
vyjadrenie v reportáži ako spôsobilé zasiahnuť do právom chránených práv a slobôd p. B.,
pričom tento záver odôvodnila tým, že „uvedené vyjadrenie podsúvalo recipientovi
subjektívne úvahy redaktora“.
Navrhovateľ vyslovil presvedčenie, že vyjadrenie, ktoré v reportáži zaznelo,
nie je spôsobilé zasiahnuť do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd šéfa N.,
a to z dôvodov, že informácia o „bonzáckej kariére“ šéfa N. bola pravdivá, bola jednou
z mnohých informácií, ktoré v reportáži zazneli, a ktoré odporkyňa vyhodnotila ako súladné
so záujmom konštruktívnej kritiky vo vysielaných programoch.
Na základe uvedených skutočností navrhovateľ žiadal, aby najvyšší súd napadnuté
rozhodnutie odporkyne zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil
proti odporkyni náhradu trov konania.
K podanému opravnému prostriedku sa podaním zo dňa 10. novembra 2009 vyjadrila
odporkyňa uvádzajúc, že povinnosť ustanovená v § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z.
je špecifickou povinnosťou, ktorej interpretácia jednotlivými subjektmi nemusí byť
vždy jednotná. Interpretácia tejto normy je však v zmysle zákona č. 308/2000 Z.z. ,
ako aj príslušných ustanovení správneho poriadku, ponechaná na aplikujúci správny
orgán v rámci jeho správnej úvahy. Vzhľadom na povahu predmetnej povinnosti
nie je možné stanoviť presnú hranicu, ktorá vymedzí rozdiel medzi konaním, ktoré
do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd zasiahne a konaním, ktoré do týchto
práv nezasiahne. Táto skutočnosť však neznamená, že nie je možné skonštatovať, kedy
k zásahu do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd došlo. Odporkyňa
je kompetentným orgánom posúdiť túto otázku v rámci správnej úvahy, príp. skonštatovať
porušenie predmetného ustanovenia. Vzhľadom na znenie § 19 ods. 1 zákona
č. 308/2000 Z.z. je pre rozhodnutie, či došlo k zásahu do ľudskej dôstojnosti a základných
práv a slobôd iných nevyhnutné posúdiť predmetný príspevok ako celok a najmä zhodnotiť
jeho obsah v kontexte a v súvislosti so spôsobom jeho spracovania. V posudzovanom
príspevku odznelo tiež vyjadrenie: "Keby mal B. akúkoľvek česť, dávno by si vpálil guľku
do hlavy, ale zasa chápem, že celá bonzácka kariéra šéfa N. sa do jedného vydania zmestiť
nemusí". Podľa odporkyne uvedené vyjadrenie aj pri zohľadnení kontextu príspevku svojou
intenzitou zjavne presiahlo rámec legitímnej a konštruktívnej kritiky.
Odporkyňa odmietla tvrdenie navrhovateľa, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva,
že k zásahu do ľudskej dôstojnosti a osobnej cti, dobrej povesti a dobrého mena
prezentovanej osoby došlo výlučne odvysielaním citovaného vyjadrenia. Dané vyjadrenie
bolo posúdené v kontexte predmetného príspevku a pri zohľadnení spôsobu jeho
spracovania. Použitie výrazových prostriedkov a najmä ich obsah, ktorý odporúčal
prezentovanej osobe v prípade zachovania zvyškov cti v tele vpáliť si guľku do hlavy,
spôsobilo, že príspevok ako celok formou svojho spracovania a svojím obsahom zasiahol
do ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a dobrého mena prezentovanej osoby,
a že ho nemožno považovať za konštruktívnu a legitímnu kritiku hoci sa jednalo o verejne
činnú osobu. Podľa názoru odporkyne z napadnutého rozhodnutia v žiadnom prípade
nevyplýva, že k zásahu do ľudskej dôstojnosti a osobnej cti, dobrej povesti a dobrého mena
prezentovanej osoby došlo výlučne odvysielaním citovaného vyjadrenia.
K námietke navrhovateľa ohľadne presnosti znenia výroku rozhodnutia odporkyňa
uviedla, že požiadavky na výrok rozhodnutia ako určitosť a zrozumitel'nosť nie je možné
interpretovať tak, že výrok rozhodnutia nahradí resp. obsiahne odôvodnenie rozhodnutia.
V prípade, že odporkyňa skúma príspevok ako celok a dospeje k záverom, že svojím
spôsobom spracovania a svojím obsahom zasiahol do ľudskej dôstojnosti a základných
práv a slobôd, je logické a nevyhnutné, aby túto skutočnosť v danom znení uviedla
do výroku rozhodnutia. V prípade, ak určitá časť príspevku išla nad rámec konštruktívnej
a legitímnej kritiky a spôsobila, že príspevok ako celok spôsobom svojho spracovani a
a svojím obsahom zasiahol do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd dotknutej
osoby, je podľa názoru odporkyne logické a v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.
nevyhnutné uviesť túto skutočnosť v odôvodnení rozhodnutia.
K výške uloženej pokuty a k jej odôvodneniu odporkyňa uviedla, že sa pri výške
pokuty riadila kritériami uvedenými v rozhodnutí. S viacerými kritériami uvedenými
v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa odporkyňa obšírnejšie vysporiadala
v iných častiach odôvodenia rozhodnutia. Záverečné uvedenie daných kritérií
je len zhrnutím argumentov príp. doplnením argumentov, ktorými sa odporkyňa
pri určovaní výšky pokuty riadila. Odporkyňa prihliadla na všetky podstatné kritériá,
ktoré mohli mať vplyv na určovanie výšky pokuty a tieto kritéria v napadnutom rozhodnutí
uviedla.
Na základe vyššie uvedeného má odporkyňa za to, že napadnuté rozhodnutie
nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo zisteného
skutkového stavu, a že navrhovateľ nebol na svojich právach ukrátený rozhodnutím
ani postupom správneho orgánu, a preto navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej r epubliky
rozhodnutie odporkyne č. RP/32/2009 zo dňa 25.08.2009 potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia odporkyne (§ 246 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 64 ods. 6
zákona č. 308/2000 Z. z.) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v rozsahu dôvodov
podaných v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom administratívneho,
ako aj s písomnými podaniami účastníkov, po vypočutí zástupcov účastníkov konania
na pojednávaní dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné potvrdiť
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu senát najvyššieho súdu zistil,
že predmetom posúdenia je príspevok M. S. odvysielaný v programe P. N. a.s., dňa
9. marca 2009 o cca 17.28 hod.., pri ktorom navrhovateľ spôsobom jeho spracovania a jeho
obsahom mal podľa odporkyne zasiahnuť do ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti
a dobrého mena v ňom prezentovanej osoby, p. F. B., čím malo dôjsť k porušeniu
povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.
Uvedený príspevok sa venoval v tom čase aktuálnej kauze bezpečnostnej previerky
riaditeľa Národného bezpečnostného úradu F. B., pričom formálnym spracovaním išlo
o akýsi druh glosy, ktorá satirickým spôsobom reflektovala aktuálny priebeh kauzy tak, ako
sa jej venovala denná tlač.
Text príspevku znel: „Jeden z našich všetkých dvoch mienkotvorných denníkov
prináša ďalší diel seriálu F. B. a jeho kariéra. Takto na pokračovanie to už začína strácať
šťavu a nemá to žiadnu pointu. Náš láskavý premiér už jasne povedal, že B. odvolá, keď
príde o bezpečnostnú previerku. Hádam novinári nečakajú, že B. ako bývalý vojak v sebe
objaví nejaké zvyšky dôstojníckej cti a sám si tú previerku odoberie. Keby mal B.
akúkoľvek česť, dávno by si vpálil guľku do hlavy, ale zasa chápem, že celá bonzácka
kariéra šéfa N. sa do jedného vydania zmestiť nemusí. Ani keby nejakú časť vpratali na
športové strany akože druhotriedny špiceľ, ktorý zabehol najdlhšiu trať, vyšplhal najvyššie
a vliezol najhlbšie."
Počas uvedeného príspevku boli na obrazovke zobrazené zábery na novinové články,
z ktorých možno prečítať nadpisy a podnadpisy článkov: "Riaditeľ N. aktívne
spolupracoval s komunistickou tajnou službou, tvrdí expert; Šéf N. udal aj ďalších",
,,Riaditeľ' N. donášal na kolegov, ich známych aj emigrantov. Z funkcie sa napriek tomu
odísť nechystá; B. udal aj bratov emigrantov."
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. programová služba a všetky jej zložky
nesmú spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasahovať do ľudskej dôstojnosti
a základných práv a slobôd iných.
Podľa § 67 ods. 5 písm. e) zákona č. 308/2000 Z. z. rada uloží pokutu vysielateľovi
televíznej programovej služby od 100 000 Sk do 5 000 000 Sk a vysielateľovi rozhlasovej
programovej služby od 15 000 Sk do 1 500 000 Sk, ak vysiela programy a iné časti
programovej služby, ktorých obsah je v rozpore s povinnosťami podľa § 19.
Najvyšší súd ako súd odvolací preskúmal, či napadnuté rozhodnutie odporkyne
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú zásadám
logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym
procesným postupom.
Po oboznámení sa s obsahom posudzovaného príspevku sa najvyšší súd stotožnil
s názorom odporkyne, že obsah príspevku, a teda hodnotiace výroky, ktoré v ňom zazneli,
zasiahli do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd dotknutej osoby, p. F. B., a to
najmä s prihliadnutím na značne dehonestujúce vyjadrenia na adresu jeho cti, ktoré
prekročili medze spoločensky akceptovateľnej kritiky, ktorú je osoba vo verejnej funkcii
povinná zniesť. Príspevok obsahoval len hodnotiaci komentár v podobe odsudzujúceho
výroku bez toho, aby bolo divákovi bližšie predostreté, v nadväznosti na aké fakty alebo
tvrdenia je konkrétny negatívny hodnotiaci súd vynesený. Príspevok automaticky
predpokladal, že divák vie, na aké skutočnosti redaktor vo svojom príspevku naráža, resp.
toto mohlo byť divákovi bližšie osvetlené prostredníctvom novinových titulkov
zobrazených na televíznej obrazovke v priebehu trvania posudzovaného príspevku.
Nezainteresovaný divák tak dostal len informáciu v značnej miere spochybňujúcu česť
dotknutej osoby, resp. informáciu naliehavým a sugestívnym spôsobom naznačujúcu,
že dotknutá osoba žiadnu česť nemá.
Odporkyňa svoje rozhodnutie o porušení zákonnej povinnosti riadne odôvodnila
a tiež sa dostatočne vysporiadala s výškou uloženej pokuty. K argumentu navrhovateľa,
že ide o právo na slobodu tvorby konkrétneho redaktora, do ktorej nemôže vysielateľ
zasahovať cenzúrou, najvyšší súd uvádza, že hranice slobody vyjadrovania končia tam,
kde začína právo konkrétnej fyzickej osoby na ľudskú dôstojnosť. Aj keď v prípade
verejného činiteľa je spomínaná hranica značne posunutá smerom k jeho osobnej
dôstojnosti a integrite, neznamená to, že žiadne hranice neexistujú. Sloboda tvorby
jednotlivých redaktorov je obmedzená povinnosťami vysielateľa ustanovenými v zákone.
Nezákonnosť rozhodnutia odporkyne, ktorú namietal navrhovateľ v opravnom
prostriedku, nebola zistená. Napadnuté rozhodnutie obsahovalo všetky požad ované
náležitosti, bolo náležite a logicky odôvodnené a vychádzalo z dostatočne zisteného
skutkového stavu veci. S poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky
napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250k
ods. 1 O.s.p., podľa ktorého náhradu trov konania možno priznať len tomu navrhovateľovi,
ktorý mal vo veci aspoň sčasti úspech. Navrhovateľ v konaní úspech nemal, preto mu súd
náhradu trov nepriznal.
Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podaný
opravný prostriedok vo výške 66 € podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a to podľa § 2 ods. 4
veta druhá, z dikcie, ktorého vyplýva, že poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný
prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Výška poplatku
bola určená podľa položky č. 10 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí
prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 15. decembra 2010
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová