Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sž/4/2009

Najvyšší súd -35 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky

senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD.

a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci navrhovateľa: M., s.r.o., zastúpeného

Advokátskou kanceláriou B. – Ď., s.r.o., proti odporkyni: Rada pre vysielanie

a retransmisiu, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu

odporkyne č. zo dňa 25. augusta 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. zo dňa

25. augusta 2009 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok 66 € na účet Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v lehote 10 dní od doručenia rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e

Odvolaním zo dňa 20. októbra 2009 navrhovateľ napadol rozhodnutie odporkyne

č. zo dňa 25. augusta 2009, ktorým odporkyňa podľa § 64 ods. 1 písm. d/

v spojení s o vysielaní a retransmisii a o zmene

o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len

) uložila navrhovateľovi pokutu vo výške 10 000 €, za porušenie

povinnosti ustanovenej v , ktorú navrhovateľ porušil

tým, že dňa 9. marca 2009 o cca 17.28 hod. odvysielal v programe P. N. a.s. príspevok M.

S., ktorý spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasiahol do ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a dobrého mena v ňom prezentovanej osoby.

Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku namietal nepreskúmateľnosť

napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov.

Z hľadiska možného zásahu do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd pána F. B. sa

odporkyňa podľa navrhovateľa obmedzila na vytknutie len jedného vyjadrenia

z predmetného príspevku („Keby mal B. akúkoľvek česť, dávno by si vpálil guľku

do hlavy, ale zasa chápem, že celá bonzácka kariéra šéfa N. sa do jedného vydania zmestiť

nemusí.“), pričom sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadala s otázkou, v čom z hľadiska

intenzity zásahu do chráneného záujmu šéfa N. vidí kvalitatívny rozdiel medzi vytknutým

vyjadrením a ostatnými vyjadreniami, pri ktorých odporkyňa konštatovala, že

neprekračujú mantinely prípustnej kritiky, resp. predstavujú naplnenie práva vysielateľa

zvoliť si vlastnú formu prezentácie informácií použitím prvkov politickej satiry alebo

zosmiešňovania. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, prečo vyjadrenia typu „ .... F. B.

a jeho kariéra ...“, „Hádam novinári nečakajú, že B. ako bývalý vojak v sebe objaví nejaké

zvyšky dôstojníckej cti a sám si tú previerku odoberie“, odporkyňa vyhodnotila ako

konštruktívnu a oprávnenú kritiku, a naopak, vytknuté vyjadrenie, ktoré sa svojou

expresívnosťou a obsahom neodlišovalo od ostatných, vyhodnotila ako zásah do chránených

práv šéfa N. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, odkiaľ odporkyňa čerpala podklad

pre svoje závery o negatívnom zásahu do práv prezentovanej osoby, resp. nezdôvodnila,

ako dospela k hodnoteniu intenzity závažnosti vytknutého vyjadrenia z hľadiska naplnenia

deliktu porušenia povinnosti podľa ustanovenia

Navrhovateľ v odvolaní namietal aj absenciu opisu samotného skutku vo výroku

napadnutého rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí obsahovať popis skutku okrem iného

aj v rozsahu údaju o spôsobe spáchania správneho deliktu, spolu s uvedením takých

skutočností, aby popísaný skutok nebol zameniteľný s iným skutkom. Výrok napadnutého

rozhodnutia, tak ako ho formulovala odporkyňa (že vysielateľ sa dopustil porušenia

zákonnej povinnosti podľa tým, že spôsobom svojho

spracovania a svojím obsahom zasiahol do ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti

a dobrého mena v ňom prezentovanej osoby), je v rozpore s odôvodnením rozhodnutia,

čo spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia vyplýva, že ohľadne drvivej väčšiny vyjadrení v príspevku odporkyňa vyslovila

ich súlad s podstatou kritiky, a to konštruktívnej a oprávnenej kritiky vzhľadom

na jej legitímny cieľ, čo už samo o sebe vylučuje, že príspevok ako celok spôsobom svojho

spracovania a svojim obsahom mohol zasiahnuť do ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej

povesti a dobrého mena prezentovanej osoby. Ak odporkyňa mala za to, že vysielateľ

jediným vytknutým vyjadrením, ktoré zaznelo v predmetnom príspevku, zasiahol

do zákonom chránených práv a záujmov p. F. B., mala to tak formulovať

aj vo výrokovej časti rozhodnutia. Vysielateľ by tak s určitosťou vedel, čo sa mu kladie

za vinu, ktorým konkrétnym konaním porušil ustanovenie § 19 ods. 1 zákona

č. , a iba vtedy by výroková časť korešpondovala s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia.

Navrhovateľ poukázal aj na nedostatočné odôvodnenie stanovenej výšky pokuty .

Odporkyňa neprihliadla, buď vôbec alebo nedostatočne, na všetky podstatné kritéria,

tak ako jej to ukladá Rozpornosť videl vo vyjadrení odporkyne,

že pri stanovení výšky pokuty prihliadla na rozsah vyjadrení spôsobilých zasiahnuť

do zákonom chránených záujmov v príspevku prezentovanej osoby, pričom odporkyňa

poukázala len na jedno vyjadrenie v príspevku, ktoré vyhodnotila ako zasahujúce

do právom chránených záujmov p. B. Taktiež navrhovateľ považoval

za nezrozumiteľné, že odporkyňa pri určení výšky pokuty vzala do úvahy aj fakt,

že prezentovaná osoba je verejný činiteľ, keďže v odôvodnení rozhodnutia sa odporkyňa

stotožnila s argumentáciou vysielateľa, že hranice prípustnej kritiky, ironizovania,

zosmiešňovania, satiry, resp. zásahov do súkromia nielen politikov, ale aj u vrcholných

predstaviteľov štátnych orgánov a iných verejne známych osôb, sú širšie ako hranice kritiky

ironizovania, zosmiešňovania, satiry, resp. zásahov do súkromia akejkoľvek inej súkromnej

osoby. Navrhovateľ poukázal aj na fakt, že odporkyňa sa nezaoberala ďalšími kritériami,

ktoré jej ukladá za účelom určenia výšky peňažnej pokuty,

t.j. kritériami spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti. Pokiaľ ide o spôsob

porušenia povinnosti, navrhovateľ poukázal na to, že príspevok bol z hľadiska žánru

glosou, v prípade ktorej sa predpokladá použitie prvkov zosmiešňovania, satiry, použitie

komentatívnych prvkov, a tiež poukázal na skutočnosť, že odporkyňa považovala

za problémové len jedno vyjadrenie, ktoré v kontexte iných vyjadrení vyznelo

ako nedôležité, jeho výpovedná hodnota sa v kontexte ďalších vyjadrení stratila. Pokiaľ

išlo o kritérium trvania porušenia povinnosti, navrhovateľ zdôraznil, že išlo o krátku

reportáž. Z hľadiska potreby zohľadnenia následkov porušenia povinnosti na morálnu

integritu šéfa N. mal navrhovateľ za to, že vytknuté vyjadrenie neznamenalo významnejší

zásah do ľudskej dôstojnosti ako vyjadrenia týkajúce sa minulosti šéfa N.

Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia

neposkytuje dostatočný a presvedčivý podklad pre výrok rozhodnutia. Odporkyňa

nesprávne vyhodnotila posudzované vyjadrenie a jeho dopad na psychickú integritu

prezentovanej osoby a jej závery sú skôr špekuláciami. V zmysle rozhodovacej činnosti

Ústavného súdu SR ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že hranice prípustnej

kritiky, satiry, resp. zásahov do súkromia v prípade politikov a iných vrcholných

predstaviteľov štátnych orgánov sú širšie ako u iných súkromných osôb. Vrcholný

predstaviteľ orgánu štátnej správy sa na rozdiel od súkromnej osoby nevyhnu tne a vedome

vystavuje skúmavému pohľadu na svoje konanie ako aj na minulosť, a následne musí

prejaviť väčšiu mieru tolerancie voči informáciám o súkromí. Navrhovateľ poukázal

na skutočnosť, že Ing. F. B. je najvyšším predstaviteľom Národného bezpečnostného úradu,

ktorý v rámci svojej pôsobnosti zabezpečuje vykonávanie bezpečnostnej previerky za

účelom vydania osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Z tohto

pohľadu preto vyznieva ako dôležitá požiadavka, aby predstavitelia N. spĺňali podmienky

na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, k čomu nepochybne patrí aj

bezúhonnosť. Vzhľadom na minulú aktívnu spoluprácu Ing. F. B. s komunistickou tajnou

službou, dôvera v jeho bezúhonnosť bola naštrbená do značnej miery, pričom táto

skutočnosť bola leitmotívom reportáže „M. S.“.

Navrhovateľ uviedol, že skladba a obsah reportáže je dielom každého redaktora,

pričom na účely pôsobivého a divácky atraktívneho prezentovania témy v reportáži môže

využiť prvky originality. Zasahovanie do skladby a obsahu príspevku nad rámec zákona

by bolo zo strany vysielateľa cenzúrou. Navrhovateľ podotkol, že predmetný príspevok

je žánrovo hodnotený ako glosa, v ktorej sa v rámci poskytovania informácií verejnosti

rozumne predkladajú hodnotiace komentáre, pričom voľba formy prezentovania

hodnotiacich komentárov zo strany redaktora sa toleruje viac ako v spravodajských

reláciách. Samotná forma podávania informácií v predmetnom príspevku môže byť

považovaná za nevkusnú, avšak nevkusnosť prezentácie informácie nie je zákonnou

kategóriou, ktorá by patrila do preskúmavacej pôsobnosti odporkyne. Navrhovateľ má za to,

že zvolenou formou prezentovania informácií o minulosti šéfa N. a jej následkoch na jeho

bezúhonnosť vysielateľ neprekročil mantinely etiky ani rešpektovania ľudskej dôstojnosti

osôb. Na jednej strane sa odporkyňa podľa navrhovateľa stotožňuje s argumentáciou

navrhovateľa ohľadne zvolenej formy prezentovania informácií o minulosti p. B., odobruje

použitie prvkov politickej satiry a hodnotiacich komentárov, ktoré logicky nesú v sebe

značne subjektívny názor redaktora, na druhej strane odporkyňa vyhodnotila vytknuté

vyjadrenie v reportáži ako spôsobilé zasiahnuť do právom chránených práv a slobôd p. B.,

pričom tento záver odôvodnila tým, že „uvedené vyjadrenie podsúvalo recipientovi

subjektívne úvahy redaktora“.

Navrhovateľ vyslovil presvedčenie, že vyjadrenie, ktoré v reportáži zaznelo,

nie je spôsobilé zasiahnuť do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd šéfa N.,

a to z dôvodov, že informácia o „bonzáckej kariére“ šéfa N. bola pravdivá, bola jednou

z mnohých informácií, ktoré v reportáži zazneli, a ktoré odporkyňa vyhodnotila ako súladné

so záujmom konštruktívnej kritiky vo vysielaných programoch.

Na základe uvedených skutočností navrhovateľ žiadal, aby najvyšší súd napadnuté

rozhodnutie odporkyne zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil

proti odporkyni náhradu trov konania.

K podanému opravnému prostriedku sa podaním zo dňa 10. novembra 2009 vyjadrila

odporkyňa uvádzajúc, že povinnosť ustanovená v

je špecifickou povinnosťou, ktorej interpretácia jednotlivými subjektmi nemusí byť

vždy jednotná. Interpretácia tejto normy je však v zmysle ,

ako aj príslušných ustanovení správneho poriadku, ponechaná na aplikujúci správny

orgán v rámci jeho správnej úvahy. Vzhľadom na povahu predmetnej povinnosti

nie je možné stanoviť presnú hranicu, ktorá vymedzí rozdiel medzi konaním, ktoré

do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd zasiahne a konaním, ktoré do týchto

práv nezasiahne. Táto skutočnosť však neznamená, že nie je možné skonštatovať, kedy

k zásahu do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd došlo. Odporkyňa

je kompetentným orgánom posúdiť túto otázku v rámci správnej úvahy, príp. skonštatovať

porušenie predmetného ustanovenia. Vzhľadom na znenie § 19 ods. 1 zákona

č. je pre rozhodnutie, či došlo k zásahu do ľudskej dôstojnosti a základných

práv a slobôd iných nevyhnutné posúdiť predmetný príspevok ako celok a najmä zhodnotiť

jeho obsah v kontexte a v súvislosti so spôsobom jeho spracovania. V posudzovanom

príspevku odznelo tiež vyjadrenie: "Keby mal B. akúkoľvek česť, dávno by si vpálil guľku

do hlavy, ale zasa chápem, že celá bonzácka kariéra šéfa N. sa do jedného vydania zmestiť

nemusí". Podľa odporkyne uvedené vyjadrenie aj pri zohľadnení kontextu príspevku svojou

intenzitou zjavne presiahlo rámec legitímnej a konštruktívnej kritiky.

Odporkyňa odmietla tvrdenie navrhovateľa, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva,

že k zásahu do ľudskej dôstojnosti a osobnej cti, dobrej povesti a dobrého mena

prezentovanej osoby došlo výlučne odvysielaním citovaného vyjadrenia. Dané vyjadrenie

bolo posúdené v kontexte predmetného príspevku a pri zohľadnení spôsobu jeho

spracovania. Použitie výrazových prostriedkov a najmä ich obsah, ktorý odporúčal

prezentovanej osobe v prípade zachovania zvyškov cti v tele vpáliť si guľku do hlavy,

spôsobilo, že príspevok ako celok formou svojho spracovania a svojím obsahom zasiahol

do ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a dobrého mena prezentovanej osoby,

a že ho nemožno považovať za konštruktívnu a legitímnu kritiku hoci sa jednalo o verejne

činnú osobu. Podľa názoru odporkyne z napadnutého rozhodnutia v žiadnom prípade

nevyplýva, že k zásahu do ľudskej dôstojnosti a osobnej cti, dobrej povesti a dobrého mena

prezentovanej osoby došlo výlučne odvysielaním citovaného vyjadrenia.

K námietke navrhovateľa ohľadne presnosti znenia výroku rozhodnutia odporkyňa

uviedla, že požiadavky na výrok rozhodnutia ako určitosť a zrozumitel'nosť nie je možné

interpretovať tak, že výrok rozhodnutia nahradí resp. obsiahne odôvodnenie rozhodnutia.

V prípade, že odporkyňa skúma príspevok ako celok a dospeje k záverom, že svojím

spôsobom spracovania a svojím obsahom zasiahol do ľudskej dôstojnosti a základných

práv a slobôd, je logické a nevyhnutné, aby túto skutočnosť v danom znení uviedla

do výroku rozhodnutia. V prípade, ak určitá časť príspevku išla nad rámec konštruktívnej

a legitímnej kritiky a spôsobila, že príspevok ako celok spôsobom svojho spracovani a

a svojím obsahom zasiahol do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd dotknutej

osoby, je podľa názoru odporkyne logické a v zmysle

nevyhnutné uviesť túto skutočnosť v odôvodnení rozhodnutia.

K výške uloženej pokuty a k jej odôvodneniu odporkyňa uviedla, že sa pri výške

pokuty riadila kritériami uvedenými v rozhodnutí. S viacerými kritériami uvedenými

v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa odporkyňa obšírnejšie vysporiadala

v iných častiach odôvodenia rozhodnutia. Záverečné uvedenie daných kritérií

je len zhrnutím argumentov príp. doplnením argumentov, ktorými sa odporkyňa

pri určovaní výšky pokuty riadila. Odporkyňa prihliadla na všetky podstatné kritériá,

ktoré mohli mať vplyv na určovanie výšky pokuty a tieto kritéria v napadnutom rozhodnutí

uviedla.

Na základe vyššie uvedeného má odporkyňa za to, že napadnuté rozhodnutie

nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo zisteného

skutkového stavu, a že navrhovateľ nebol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

ani postupom správneho orgánu, a preto navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej r epubliky

rozhodnutie odporkyne č. zo dňa 25.08.2009 potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia odporkyne ( v spojení s

) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v rozsahu dôvodov

podaných v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom administratívneho,

ako aj s písomnými podaniami účastníkov, po vypočutí zástupcov účastníkov konania

na pojednávaní dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné potvrdiť

v súlade s

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu senát najvyššieho súdu zistil,

že predmetom posúdenia je príspevok M. S. odvysielaný v programe P. N. a.s., dňa

9. marca 2009 o cca 17.28 hod.., pri ktorom navrhovateľ spôsobom jeho spracovania a jeho

obsahom mal podľa odporkyne zasiahnuť do ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti

a dobrého mena v ňom prezentovanej osoby, p. F. B., čím malo dôjsť k porušeniu

povinnosti ustanovenej v

Uvedený príspevok sa venoval v tom čase aktuálnej kauze bezpečnostnej previerky

riaditeľa Národného bezpečnostného úradu F. B., pričom formálnym spracovaním išlo

o akýsi druh glosy, ktorá satirickým spôsobom reflektovala aktuálny priebeh kauzy tak, ako

sa jej venovala denná tlač.

Text príspevku znel: „Jeden z našich všetkých dvoch mienkotvorných denníkov

prináša ďalší diel seriálu F. B. a jeho kariéra. Takto na pokračovanie to už začína strácať

šťavu a nemá to žiadnu pointu. Náš láskavý premiér už jasne povedal, že B. odvolá, keď

príde o bezpečnostnú previerku. Hádam novinári nečakajú, že B. ako bývalý vojak v sebe

objaví nejaké zvyšky dôstojníckej cti a sám si tú previerku odoberie. Keby mal B.

akúkoľvek česť, dávno by si vpálil guľku do hlavy, ale zasa chápem, že celá bonzácka

kariéra šéfa N. sa do jedného vydania zmestiť nemusí. Ani keby nejakú časť vpratali na

športové strany akože druhotriedny špiceľ, ktorý zabehol najdlhšiu trať, vyšplhal najvyššie

a vliezol najhlbšie."

Počas uvedeného príspevku boli na obrazovke zobrazené zábery na novinové články,

z ktorých možno prečítať nadpisy a podnadpisy článkov: "Riaditeľ N. aktívne

spolupracoval s komunistickou tajnou službou, tvrdí expert; Šéf N. udal aj ďalších",

,,Riaditeľ' N. donášal na kolegov, ich známych aj emigrantov. Z funkcie sa napriek tomu

odísť nechystá; B. udal aj bratov emigrantov."

Podľa programová služba a všetky jej zložky

nesmú spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasahovať do ľudskej dôstojnosti

a základných práv a slobôd iných.

Podľa rada uloží pokutu vysielateľovi

televíznej programovej služby od 100 000 Sk do 5 000 000 Sk a vysielateľovi rozhlasovej

programovej služby od 15 000 Sk do 1 500 000 Sk, ak vysiela programy a iné časti

programovej služby, ktorých obsah je v rozpore s povinnosťami podľa § 19.

Najvyšší súd ako súd odvolací preskúmal, či napadnuté rozhodnutie odporkyne

nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú zásadám

logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym

procesným postupom.

Po oboznámení sa s obsahom posudzovaného príspevku sa najvyšší súd stotožnil

s názorom odporkyne, že obsah príspevku, a teda hodnotiace výroky, ktoré v ňom zazneli,

zasiahli do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd dotknutej osoby, p. F. B., a to

najmä s prihliadnutím na značne dehonestujúce vyjadrenia na adresu jeho cti, ktoré

prekročili medze spoločensky akceptovateľnej kritiky, ktorú je osoba vo verejnej funkcii

povinná zniesť. Príspevok obsahoval len hodnotiaci komentár v podobe odsudzujúceho

výroku bez toho, aby bolo divákovi bližšie predostreté, v nadväznosti na aké fakty alebo

tvrdenia je konkrétny negatívny hodnotiaci súd vynesený. Príspevok automaticky

predpokladal, že divák vie, na aké skutočnosti redaktor vo svojom príspevku naráža, resp.

toto mohlo byť divákovi bližšie osvetlené prostredníctvom novinových titulkov

zobrazených na televíznej obrazovke v priebehu trvania posudzovaného príspevku.

Nezainteresovaný divák tak dostal len informáciu v značnej miere spochybňujúcu česť

dotknutej osoby, resp. informáciu naliehavým a sugestívnym spôsobom naznačujúcu,

že dotknutá osoba žiadnu česť nemá.

Odporkyňa svoje rozhodnutie o porušení zákonnej povinnosti riadne odôvodnila

a tiež sa dostatočne vysporiadala s výškou uloženej pokuty. K argumentu navrhovateľa,

že ide o právo na slobodu tvorby konkrétneho redaktora, do ktorej nemôže vysielateľ

zasahovať cenzúrou, najvyšší súd uvádza, že hranice slobody vyjadrovania končia tam,

kde začína právo konkrétnej fyzickej osoby na ľudskú dôstojnosť. Aj keď v prípade

verejného činiteľa je spomínaná hranica značne posunutá smerom k jeho osobnej

dôstojnosti a integrite, neznamená to, že žiadne hranice neexistujú. Sloboda tvorby

jednotlivých redaktorov je obmedzená povinnosťami vysielateľa ustanovenými v zákone.

Nezákonnosť rozhodnutia odporkyne, ktorú namietal navrhovateľ v opravnom

prostriedku, nebola zistená. Napadnuté rozhodnutie obsahovalo všetky požad ované

náležitosti, bolo náležite a logicky odôvodnené a vychádzalo z dostatočne zisteného

skutkového stavu veci. S poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdil podľa

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s

ods. 1 , podľa ktorého náhradu trov konania možno priznať len tomu navrhovateľovi,

ktorý mal vo veci aspoň sčasti úspech. Navrhovateľ v konaní úspech nemal, preto mu súd

náhradu trov nepriznal.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podaný

opravný prostriedok vo výške 66 € podľa o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a to podľa § 2 ods. 4

veta druhá, z dikcie, ktorého vyplýva, že poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný

prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Výška poplatku

bola určená podľa položky č. 10 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí

prílohu k

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 15. decembra 2010

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová