Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sž/4/2010

Najvyšší súd -29 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej PhD. a Mgr. Petra Melichera, v právnej

veci navrhovateľky: M.. - S., s.r.o., so sídlom B., zastúpeného: ADVOKÁT Z. Z. B., proti

odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova č. 8, 811 09 Bratislava,

o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. zo dňa 6. júla 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. zo dňa

6. júla 2010, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľka sa opravným prostriedkom doručeným súdu dňa 20. augusta 2010

domáhala preskúmania rozhodnutia označeného v záhlaví tohto rozhodnutia, ktorým jej

správny orgán postupom podľa o vysielaní a retransmisii

a o zmene o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) podľa a s. 5 písm. a)

Z.z. o uložil pokutu vo výške 10.000 Eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 31a ods. 4

2

tým, že dňa 22. januára 2010 o cca 19.00 hod. odvysielala

v spravodajskom programe T. N. príspevok M., o pripravovanom programe M., ktoré naplnili

definíciu skrytej mediálnej komerčnej komunikácie podľa

Z.z.

Proti rozhodnutiu podala navrhovateľka odvolanie namietajúc jeho nezákonnosť

z dôvodu, že rozhodnutie odporkyne bolo vydané na základe nesprávne posúdeného

skutkového a právneho stavu, je nepreskúmateľné a neodôvodnené v dôvodovej časti ako aj

v časti rozhodnutia o uložení sankcie. Podľa jej názoru tieto nenesú propagačný charakter,

ktorého účelom má byť propagácia samotného priameho prenosu, ktorý má byť v budúcnosti

odvysielaný. Podľa navrhovateľky z obsahu príspevku vyplýva, že odzneli informácie

o tlačovej besede, na ktorej boli prvýkrát verejnosti predstavené finalistky súťaže krásy

s názvom M.. Na základe uvedeného má za to, že divák nebol uvedený do omylu o podstate

informácie, nakoľko bol výlučne informovaný o skutočnosti, ktorá sa bezprostredne v daný

deň uskutočnila nezávisle od vôle vysielateľa, ktorý je mediálnym partnerom tejto súťaže

a táto súťaž je organizovaná nezávisle od vysielateľa. Táto by sa uskutočnila aj bez pričinenia

vysielateľa. Zároveň upozornila na to, že ak má byť takéto vysielanie, ako je napádané

vysielanie zo dňa 21.1.2010, považované za porušenie ustanovení § 31a ods. 4 zák. č.

musia byť kumulatívne naplnené všetky podmienky definované v predmetnom

ustanovení zákona a tieto musia byť aj relevantne navrhovateľom preukázané. Čo sa týka

výšky uloženej sankcie má tiež za to, že táto v nadväznosti na argumenty uvedené v odvolaní

je neprimerane vysoká, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nespĺňa funkciu výchovnú

ani preventívnu a bola udelená bez zjavného logického postupu predovšetkým s ohľadom na

kvantitu a kvalitu posudzovaného porušovania. Odvolaním napadnuté rozhodnutie navrhla

zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Alternatívne pre prípad, že súd potvrdí odvolaním

napadnuté rozhodnutie žiadala o zníženie výšky finančnej sankcie. V prípade úspechu v

konaní si uplatnila trovy konania.

Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku žiadala potvrdenie rozhodnutia.

Uviedla, že príspevok nie je možné posudzovať ako vlastnú propagáciu podľa § 37a ods. 2

, nakoľko vlastnou propagáciou ako osobitnou formou reklamy je

možné iba prerušiť program, pričom skrytá mediálna komerčná komunikácia je integrálnou

súčasťou programu. Odporkyňa uviedla argumenty, ktoré ju viedli k záveru, že došlo

k propagácii konkrétneho programu navrhovateľa a riadne ich zdôvodnila. Príspevok

3

o pripravovanom programe M. umožnil divákom vytvoriť si celkový obraz o programe, ktorý

bol v príspevku prezentovaný a informácie o tomto príspevku neboli stručné a krátke, len

s obsahom spravodajských informácií. Informovanie o tlačovej besede nebolo primárnym

účelom odvysielaného príspevku. Program T. N. je zostavovaný redakčne dopredu. Z toho

vyplýva, že navrhovateľ mohol ovplyvniť výskyt propagačných informácií v príspevku M..

Z uvedeného odporkyňa vyvodila v napadnutom rozhodnutí záver, že bez ohľadu na to, či

navrhovateľ získal za odvysielanie propagačných informácií odplatu, alebo inú protihodnotu,

došlo v predmetnom príspevku k zámernému využitiu odvysielaných informácií na

propagačný účel. Informácie propagujúce pripravovaný program M. prevažovali nad

informáciami spravodajského charakteru, čoho dôsledkom bolo, že príspevok nebolo možné

označiť za spravodajský, ale za propagujúci pripravovaný program M.. V súvislosti

s námietkami týkajúcimi sa uloženej sankcie odporkyňa uviedla, že o výške pokuty

rozhodovala v rámci zákonom zverenej správnej úvahy a vysporiadala sa s taxatívne

vymenovanými kritériami pre určenie jej výšky uvedenými v

Z.z. V samotnom odôvodnení rozhodnutia uviedla výšky pokút naposledy navrhovateľke

uložených a vzhľadom na jej opakované porušenie

pristúpila k uloženiu pokuty vo vyššie uvedenej výške, keďže doteraz uložené pokuty

nepôsobili dostatočne preventívne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. a/

v spojení s ust. o vysielaní a retransmisii preskúmal

vec v rozsahu dôvodov obsiahnutých v podanom opravnom prostriedku, na pojednávaní

v súlade s a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Z pripojeného administratívneho spisu a z vyjadrení účastníkov konania Najvyšší súd

Slovenskej republiky zistil, že navrhovateľka dňa 22.01.2010 o cca 19:00 hod. odvysielala

v spravodajskom programe T. N. príspevok M. o pripravovanom programe M.. V príspevku

odzneli vyjadrenia osôb v ňom účinkujúcich, prostredníctvom ktorých sa divák dozvedel

informácie o pätnástich finalistkách súťaže krásy organizovanej ako verejné podujatie, obsah

programu v ktorom bude naživo odvysielaná súťaž M.. Príspevok uviedla moderátorka T. N.

s tým, že nasledoval obrazový záznam, v ktorom boli finalistky pózujúce okrem iného

pred stenou, na ktorej bolo logo súťaže M.; vyjadrenie redaktora, režiséra M., organizátorky

a spoluorganizátora súťaže M.. V rámci predmetného príspevku boli divákom predstavené

finalistky súťaže M., informácie odvysielané v rámci tohto príspevku smerovali

4

k predstaveniu finalistiek ako neobyčajných žien, predstaveniu súťaže M. ako prestížnej

a k oboznámeniu divákov s priamym prenosom, ktorý má byť odvysielaný na televízii TV

M.., ktorý bude obsahovať nové prvky oproti predchádzajúcim priamym prenosom súťaže.

Skutkový stav medzi účastníkmi konania nebol sporný. Sporným zostalo právne

posúdenie veci, či odvysielané informácie naplnili definíciu kritéria skrytej mediálnej

komerčnej komunikácie podľa ust. alebo či príspevok

bol len informáciou o tlačovej v besede organizátora súťaže M., kde prišlo k predstaveniu

najkrajších dievčat, teda finalistiek súťaže verejnosti a novinárskej obci súčasne ako tvrdil

navrhovateľ.

Podľa , , skrytá mediálna komerčná komunikácia

je zvuková, obrazová alebo zvukovo-obrazová informácia, ktorá priamo alebo nepriamo

propaguje tovar, služby, ochrannú známku, obchodné meno alebo aktivity fyzickej osoby

alebo právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť, ak vysielateľ alebo poskytovateľ

audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie túto informáciu v rámci programu zámerne

využíva na propagačné účely a mohla by vzhľadom na svoju povahu uviesť verejnosť

do omylu o podstate tejto informácie. Táto informácia sa považuje za zámernú najmä vtedy,

ak sa uskutočňuje za odplatu alebo za inú protihodnotu. Skrytá mediálna komerčná

komunikácia je zakázaná.

Súd sa oboznámil s monitorovaným príspevkom s názvom „M.“ v spravodajskom

programe s názvom T. N., ktorý trval 124 sekúnd a považuje za preukázané, že príspevok

obsahuje informácie uvedené vo výroku rozhodnutia odporkyne, a ktoré sú skutkovým

podkladom pre záver, že naplnili definíciu skrytej mediálnej komerčnej komunikácie podľa §

31a ods. 3 . Svoje skutkové a právne závery odporkyňa dostatočne

konkrétne (s poukazom na odvysielané časti príspevku) a zrozumiteľne odôvodnila. Súd

nezistil žiadne vecné rozdiely v obsahu odvysielaných častí príspevku a častí príspevku

interpretovaných v rozhodnutí. Posúdenie obsahu príspevku v jeho celkovom kontexte je

logické.

Súd sa osobitne zameral na overenie tvrdenia navrhovateľky, že celý príspevok bol

informáciou o tlačovej besede iného subjektu – organizátora súťaže. Súd konštatoval

opodstatnenosť záveru odporkyne uvedenej na str. 9 ods. 5 rozhodnutia, podľa ktorého

5

„skutočnosť, že sa jednalo o zábery z tlačovej besedy v rámci príspevku výslovne ani

neodznela. Odznela len informácia o tom, že v J. v N. T. boli M. prvýkrát predstavené

oficiálne verejnosti“.

Súd prisvedčil zisteniu správneho orgánu, že v posudzovanom prípade došlo

ku kumulácii zvukovej, obrazovej a zvukovoobrazovej informácie, ktorá priamo propagovala

službu, ochrannú známku, obchodné meno a aktivity fyzickej alebo právnickej osoby

vykonávajúcej hospodársku činnosť; informácia bola odvysielaná v rámci programu a plnila

propagačný účel.

Propagácia pripravovaného programu je bez akýchkoľvek pochýb zrejmá aj

z vyjadrení opisujúcich finalistky súťaže M. a zo spôsobu prezentovania súťaže a jej hlavných

protagonistiek.

Podľa názoru súdu odvysielaný príspevok mal jednoznačne charakter obrazovej

a zvukovej informácie, ktorej obsah tvorili propagačné informácie o pripravovanom programe

M., ktorého priamy prenos mal byť odvysielaný navrhovateľkou. Príspevok bol prezentovaný

tak, že divákovi umožňoval si vytvoriť celkový obraz o pripravovanom programe, ktorého

sledovanosť vzhľadom na sledovanosť príspevku mohla byť reálnou protihodnotou.

Nestotožnil sa s názorom navrhovateľky, že v tomto prípade odvysielanie príspevku nemožno

považovať za skrytú mediálnu komerčnú komunikáciu, pretože odvysielanie príspevku

nemožno považovať za zámerné, keďže nebolo uskutočnené za žiadnu protihodnotu.

Odporkyňa správne a zákonne v napadnutom rozhodnutí ustálila, že navrhovateľka

spravodajský program T. N. zostavuje redakčne dopredu, z čoho vyplýva, že mohla výskyt

propagačných informácii v príspevku M. ovplyvniť.

Súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne, ktorá považovala za naplnené všetky

znaky zákonnej definície skrytej mediálnej komerčnej komunikácie obsiahnuté v ust. § 31a

ods. 3 , je zákonné a pretože vysielanie skrytej mediálnej komerčnej

komunikácie je podľa § 31 ods. 4 citovaného zákona zakázané, považuje senát Najvyššieho

súdu SR napadnuté rozhodnutie odporkyne za zákonné aj v časti uloženia pokuty podľa § 64

ods. 1 písm. d/ , pretože uložená sankcia nevybočila z medzí a hľadísk

ustanovených zákonom.

6

Podľa , pokutu rada určí o. i. podľa závažnosti

veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím

na rozsah a dosah vysielania v rozpätí od 497 Eur do 49 790 Eur.

Rozhodnutie o uložení sankcie vo výške 10.000,- Eur odporkyňa náležite odôvodnila

aj poukázaním na doteraz uložené sankcie za odvysielanie skrytej reklamy. Súd sa stotožnil

s názorom odporkyne, že po stránke skutkovej je naplnená požiadavka opakovaného

porušenia povinnosti vysielať skrytú reklamu. Preto Senát Najvyššieho súdu v súlade s § 250q

ods. 2 potvrdil preskúmavané rozhodnutie, keďže po preskúmaní rozhodnutia v rozsahu

dôvodov obsiahnutých v opravnom prostriedku nezistil jeho nezákonnosť.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s

veta prvá tak, že neúspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. decembra 2010

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková