Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
1eb/362396.9fe4d7.pdf
PDF · 90.42 KB
No categories available
3Tdo/39/2010
N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 39/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana
Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského v trestnej veci
obvineného R. M. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/
Tr. zák. vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 2T 30/2009, na neverejnom zasadnutí
15. decembra 2010 o dovolaní, ktoré podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu
JUDr. T. S., advokáta v Trnave, proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 18. mája
2010, sp. zn. 3To 39/2010, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného R. M. sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 21. septembra 2009, sp. zn. 2T 30/2009, bol
obvinený R. M. uznaný za vinného zo spáchania
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.
na skutkovom základe, že
hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva vyživovacia povinnosť voči svojej dcére S. M.,
nar. X., bytom T., na ktorú sa po dohode s matkou dieťaťa zaviazal zaplatiť výživné vo výške
33,19 € (1 000 Sk) a od 1. júna 2005 vo výške 66,39 € (2 000 Sk) k rukám matky K. M.,
bytom T., túto povinnosť si od júna 2002 až do decembra 2007 neplnil pravidelne
a od januára 2008 až do septembra 2009 neplnil vyživovaciu povinnosť vôbec, pričom
je konateľom a spoločníkom viacerých neprosperujúcich obchodných spoločností, napriek
tomu si nehľadal iné zamestnanie, ani sa nezaevidoval na úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny, čím mu vznikol dlh na výživnom vo výške 3 087,03 € (93 000 Sk).
Okresný súd obvinenému R. M. podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2
Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obvinenému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a súčasne mu podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 2 (dva)
roky.
Krajský súd v Trnave rozsudkom z 18. mája 2010, sp. zn. 3To 39/2010, na podklade
odvolaní podaných obvineným aj prokurátorom, podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por.
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste. Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák.
s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil obvinenému R. M. nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 1 (jeden) rok a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho zaradil
na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho
obhajcu dovolanie z dôvodu uvedenom v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda že rozhodnutie
je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Obvinený v dovolaní podrobne rozoberal skutkový stav zistený okresným súdom
a následne potvrdený krajským súdom. Mal za to, že súdy pochybili, keď jeho konanie
kvalifikovali ako úmyselný trestný čin, nakoľko on si bol vedomý svojej vyživovacej
povinnosti voči maloletej S. M., ale došlo k významnej zmene pomerov na jeho strane najmä
v dôsledku ukončenia podnikania a pridruženia ďalších dvoch vyživovacích povinností.
Hlavné pochybenie súdov vidí predovšetkým v tom, že rozhodli v jeho trestnej veci bez toho,
aby mali k dispozícii právoplatný rozsudok civilného súdu o určení výživného.
Vzhľadom na uvedené obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave z 18. mája 2010, sp. zn.
3To 39/2010, ako aj rozsudok Okresného súd Trnava z 21. septembra 2009, sp. zn.
2T 30/2009 a prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval
a rozhodol. Súčasne žiadal, aby dovolací súd podľa § 380 ods. 4 Tr. por. neodkladne rozhodol
o odložení, alebo prerušení výkonu trestu odňatia slobody až do rozhodnutia o podanom
dovolaní.
K dovolaniu sa vyjadrila aj okresná prokurátorka, ktorá považuje dovolanie
obvineného za nedôvodné, pretože tak okresný ako aj krajský súd správne zistili skutkový
stav a správne ho právne posúdili. Poukázala najmä na správnosť a zákonnosť rozhodnutia
krajského súdu s ohľadom na to, že obvinený bol v minulosti za rovnaký trestný čin
(zanedbanie povinnej výživy) už odsúdený a počas celej skúšobnej doby predchádzajúceho
odsúdenia sa znovu dopúšťal rovnakého trestného činu, pričom na túto skutočnosť okresný
súd pri rozhodovaní neprihliadol. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby najvyšší súd v zmysle
§ 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného odmietol.
Najvyšší súd ako súd dovolací primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné (§ 368
ods. 1 Tr. por.), že bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 2 písm. b/
Tr. por.) v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.);
dospel však k záveru, že nie sú splnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. i/
Obvinený v princípe namietal, že súdy nedostatočne zistili skutkový stav veci,
nakoľko mal za nepreukázané spáchanie skutku tak, ako sa mu kládol za vinu.
Vykonávanie dôkazov a ich hodnotenie sa v plnom rozsahu vykonáva v rámci konania
pred súdom, a to príslušnými procesnými súdmi ako v prvom stupni, tak aj v konaní
o riadnom opravnom prostriedku. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu
zameranú na preskúmanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. Podľa § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky nemôže skúmať a meniť správnosť a úplnosť
zisteného skutku; dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok môže viesť len k skúmaniu,
či boli splnené dôvody vyjadrené v ustanovení § 371 Tr. por.
Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie
dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť
ako dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. (nesprávne právne posúdenie
zisteného skutku), ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané
dôkazy (zistený skutkový stav) v ich prospech.
Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom
zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným,
a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 15.decembra 2010
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Vypracovala: JUDr. Jana Serbová
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová