Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
6b9/362095.f33f3b.pdf
PDF · 161.79 KB
No categories available
6MObdo/1/2009
Najvyšší súd 6MObdo/1/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S.,
spol. s r. o., B., IČO: X., zastúpený: H., s. r. o., V., proti ţalovanému: X., a. s., M., IČO: X.,
o zaplatenie 17.237,72 Eur, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.: 24 C
252/2007, o mimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 10.
marca 2009 proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 3. júla 2008, č. k.: 1 Cob 93/2008-
123, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 3. júla 2008, č. k.: 1 Cob 93/2008-123 a rozsudok Okresného súdu Bratislava V
zo 4. februára 2008, č. k.: 24 C 252/2007-96 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu
Bratislava V na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo 4. februára 2008, č. k.: 24 C 252/2007-96
ţalobu zamietol a ţalovanému náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa ţalobou podanou
22. mája 2007 domáhal, aby súd zaviazal ţalovaného ako právneho nástupcu inštitúcie X.,
M., IČO: X., v zmysle ust. § 74 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach,
dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na
zaplatenie 519.303,70 Sk, ako poplatku z omeškania z dôvodu oneskoreného uhradenia faktúr
za poskytnuté liečivá a zdravotnícke pomôcky poistencom ţalovaného. Ţalovaný
v podanom odpore proti platobnému rozkazu namietal premlčanie uplatňovanej pohľadávky
ţalobcu na základe uplynutia trojročnej premlčacej lehoty v zmysle § 101 Občianskeho
zákonníka.
Súd prvého stupňa poukázal na § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka a uviedol, ţe právny
predchodca ţalovaného síce vykonával sústavnú činnosť samostatne vo vlastnom mene
a na vlastnú zodpovednosť, ale nie za účelom dosiahnutia zisku. Ďalej uviedol, ţe ţalovaný
ako verejnoprávna inštitúcia sám zdravotnú starostlivosť priamo neposkytoval a vo vzťahu
s lekárňami nezabezpečoval verejné potreby, ani nerealizoval vlastnú prevádzku. Z týchto
dôvodov sa vzťah ţalovaného s lekárňami nemohol v predmetnom čase spravovať
Obchodným zákonníkom ako všeobecným právnym predpisom.
Súd prvého stupňa poukázal na § 100, § 101, § 111 Občianskeho zákonníka a uviedol,
ţe inštitút premlčania má pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania
uplatnil svoje právo v stanovených lehotách na príslušných orgánoch a neodďaľoval
poţiadavku splnenia záväzku povinným subjektom. Premlčaním síce nezaniká právo
na plnenie samo o sebe, ale jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné plnenie
a nemoţno ho priznať v súdnom konaní po vznesení námietky premlčania.
Ďalej uviedol, ţe pri posudzovaní otázky dĺţky premlčacej lehoty z hľadiska priznania
výšky uplatňovaného nároku súd vychádzal zo skutočnosti, ţe predmetné faktúry boli splatné
v čase od septembra 2003 do marca 2004, keď ţalovaný nebol akciovou spoločnosťou,
vykonával zdravotné poistenie ako verejnoprávna inštitúcia, absentovala z jeho strany
podnikateľská činnosť smerujúca k získaniu zisku. Rozhodujúcou nie je ani skutočnosť, či
medzi účastníkmi bol alebo nebol uzavretý zmluvný vzťah. V čase splatnosti jednotlivých
faktúr neboli splnené zákonné podmienky podľa Obchodného zákonníka, pre ţalovaného ako
právny subjekt, je potrebné uplatniť trojročnú premlčaciu lehotu v zmysle Občianskeho
zákonníka. Ţaloba bola podaná dňa 22. mája 2007, po vznesení námietky premlčania
pohľadávky zo strany ţalovaného, súd nemohol ţalobcovi priznať uplatnený nárok, nakoľko
uplynula trojročná premlčacia doba. Posledný nárok na zaplatenie poplatku z omeškania
sa premlčal 11. marca 2007.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a ţalovanému ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko si ju neuplatnil.
Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil a ţalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe z obsahu spisu vyplývajú
nesporné skutkové zistenia, tak ako boli ustálené súdom prvého stupňa, ako aj nárok
ţalobcu na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,1% denne za oneskorenú úhradu
15 faktúr splatných v mesiaci september 2003 aţ marec 2004. Ďalej uviedol, ţe základnou
otázkou v odvolacom konaní bolo posúdenie vzťahu medzi ţalobcom ako zdravotníckym
zariadením poskytujúcim lieky pre poistencov ţalovaného, ktorá činnosť je nepochybne
poskytovaním zdravotnej starostlivosti ţalovaným. Ustanovenie § 262 ods. 1 Obchodného
zákonníka umoţňuje, aby sa na základe písomnej dohody účastníkov riadil ustanoveniami
Obchodného zákonníka aj taký právny vzťah, ktorý nie je obchodným záväzkovým vzťahom
uvedeným v ust. § 261 Obchodného zákonníka. Princíp zmluvnej voľnosti dáva zmluvným
stranám moţnosť, aby sa písomne dohodli, ţe ich záväzkové vzťahy, na ktoré by sa inak
Obchodný zákonník nevzťahoval, sa budú riadiť Obchodným zákonníkom. Odvolací súd
ďalej uviedol, ţe vo veci z vykonaného dokazovania nevyplynulo, ţe medzi účastníkmi
konania bola uzavretá zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a teda bolo dohodnuté,
ţe ich záväzkový vzťah sa v otázkach, ktoré neboli dohodnuté, bude riadiť ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Odvolací súd zaujal rovnaký názor ako súd prvého stupňa, ţe v danej
veci ide o vzťah občianskoprávny, a preto i otázku dĺţky premlčacej lehoty je potrebné
posudzovať podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všeobecná premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Vzhľadom
k tomu, ţe ţalovaný uplatnil námietku premlčania, prvostupňový súd musel na ňu prihliadnuť
a nemohol ţalobcovi premlčané právo priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Z judikatúry súdov Slovenskej republiky, vrátane Najvyššieho súdu SR (napr. z rozsudku
z 26. októbra 2007 sp. zn.: 3 Cdo 64/2007) vyplýva, ţe vzťah medzi poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou, je zásadne vzťahom občianskoprávnym,
ktorý však môţu podriadiť úprave zakotvenej v Obchodnom zákonníku na základe zmluvy
uzavretej podľa ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, čo sa v danom prípade nestalo.
Tvrdenie ţalobcu, ţe vzťah je obchodnoprávny na základe ust. § 261 ods. 2 Obch. zák., preto
nie je dôvodný.
Odvolací súd konštatoval, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vyvodil
z neho aj správne právne závery, a preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa ust. § 219 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil. Úspešnému ţalovanému náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, pretoţe mu ţiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu na podnet ţalobcu podal Generálny prokurátor
Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie v zmysle § 243e ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, tak ţe zmení rozsudok súdu prvého stupňa, ţalobe
vyhovie a ţalovanému uloţí náhradu trov konania.
Uviedol, ţe rozsudkom odvolacieho súdu bol porušený zákon, nakoľko odvolací súd
vec nesprávne právne posúdil (§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.).
Dovolateľ poukázal na ust. § 1, § 2, § 3 O. s. p., § 101 Občianskeho zákonníka,
§ 397, § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Dovolateľ uviedol, ţe odvolací súd nesprávne právne posúdil otázku, či sa právny
vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou, ktorého
obsahom je nárok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na úhradu za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť, a ktorý vznikol pred 1. januárom 2005, spravuje treťou časťou
Obchodného zákonníka upravujúcou obchodné záväzkové vzťahy. Omyl súdu pri aplikácii
práva, spočíva v nesprávnom výklade ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka
a následne v aplikácii nesprávneho ustanovenia právneho predpisu na právny vzťah
účastníkov (§ 101 Občianskeho zákonníka), namiesto správneho ustanovenia (§ 397
Obchodného zákonníka). Ďalej uviedol, ţe odvolací súd dospel k nesprávnemu právnemu
záveru, ţe právny vzťah účastníkov sa nespravuje treťou časťou Obchodného zákonníka,
následkom čoho vyhodnotil nárok ţalobcu tak, ţe bol uplatnený na súde po uplynutí
trojročnej premlčacej lehoty. Dovolateľ mal za to, odvolací súd mal správne posúdiť vec tak,
ţe ţalobca uplatnil svoju pohľadávku na súde pred uplynutím všeobecnej štvorročnej
premlčacej lehoty a vyhodnotiť preto námietku premlčania vznesenú ţalovaným ako
nedôvodnú.
Dovolateľ ďalej uviedol, ţe právna úprava účinná pred 1. januárom 2005
(pred účinnosťou zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade
nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov), neobsahovala
osobitné ustanovenie určujúce aplikáciu Obchodného zákonníka na právne vzťahy, ktoré
vznikajú zo zdravotného poistenia. Právny vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti a zdravotnou poisťovňou, ktorého obsahom je nárok poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, je preto potrebné posúdiť
skúmajúc podmienky vyjadrené v ustanovení § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Týmito
podmienkami sú: a) jedným účastníkom právneho vzťahu je verejnoprávna inštitúcia,
b) druhým účastníkom právneho vzťahu je podnikateľ pri jeho podnikateľskej činnosti
a c) právny vzťah sa týka zabezpečovania verejných potrieb. Ţalobca je ako poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti podnikateľom (spoločnosť s ručením obmedzeným) a ţalovaný
(zdravotná poisťovňa) je verejnoprávnou inštitúciou. Uvedené vymedzenie charakteru
subjektov, nespôsobuje výkladové problémy. Poskytovanie úhrady za zdravotnú
starostlivosť je moţné charakterizovať ako zabezpečovanie verejných potrieb. Ide
o vlastný účel, pre ktorý bola zdravotná poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia zriadená.
Sú preto naplnené všetky predpoklady hypotézy právnej normy vyjadrené v § 261 ods. 2
Obchodného zákonníka. Vznesená právna otázka nie je v aplikačnej praxi riešená jednotne.
Z doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcej sa obdobnej
problematiky bolo v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky publikované rozhodnutie sp. zn. 4 Cdo 87/2003 (R 74/2005).
Prezentuje názor, ţe Obchodný zákonník sa na právny vzťah medzi zdravotnou poisťovňou
a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, neaplikuje. Uvedené rozhodnutie však nie je
primerane pouţiteľné pre posúdenie konkrétnej veci v danom prípade, nakoľko zdravotné
zariadenie v publikovanom rozhodnutí, nemalo postavenie podnikateľa. Nebolo preto moţné
aplikovať na právny vzťah ustanovenie § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Z vyššie uvedených dôvodov dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky napadnutý rozsudok zmenil a vo veci meritórne rozhodol, keďţe nesprávnosť
napadnutého rozsudku spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Otázky právneho
základu a výšky ţalobcových pohľadávok (skutkový stav) neboli medzi účastníkmi sporné.
Ţalovaný vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, ţe v mimoriadnom
dovolaní sa neuvádzajú ţiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu napadnutého
rozhodnutia. Ţalovaný sa stotoţnil s rozhodnutím oboch súdov tak v časti vo výroku,
ako aj v časti odôvodnenia rozhodnutia. Ďalej uviedol, ţe ţalovaná bola v roku 2003 a 2004
verejnoprávnou inštitúciou, ale nezabezpečovala verejné potreby ani vlastnú prevádzku
vo vzťahu k ţalobcovi. Vzťah oboch subjektov sa vytvoril jedine tým, ţe ţalovaná
uhrádzala výkony lekárenskej zdravotnej starostlivosti z prostriedkov verejného zdravotného
poistenia. V predmetnom období nebola podnikateľom v zmysle § 261 ods. 2 Obchodného
zákonníka. Úhradou ceny vydaných liekov v lekárni za konkrétneho poistenca zabezpečovala
len individuálnu potrebu konkrétneho poistenca, pričom medzi stranami nebola uzavretá
zmluva. Vzhľadom na uvedené povaţuje ţalovaný nárok na poplatok z omeškania
za premlčaný v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka a napadnuté rozhodnutie povaţuje
za rozhodnutie v súlade so zákonom.
Ţalobca sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
ţe boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e O. s. p. vec
preskúmal podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe
mimoriadne dovolanie je opodstatnené.
Základnou otázkou dovolacieho konania je posúdenie, či vzťah medzi ţalobcom
a ţalovaným sa spravuje Obchodným zákonníkom alebo úpravou obsiahnutou v Občianskom
zákonníku.
Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto
záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou
zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných
potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel
sa za štát povaţujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv,
z ktorých obsahu vyplýva, ţe ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva
inak, je premlčacia doba štyri roky.
Súdy nesprávne posúdili otázku, ţe právny vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným je
občianskoprávny, a tým v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka prihliadli na námietku
premlčania a nárok ţalobcu posúdili ako premlčaný.
Omyl súdu pri aplikácii práva spočíva v nesprávnom výklade ustanovenia § 261
ods. 2 Obchodného zákonníka a následne k aplikácii neprávneho predpisu na právny
vzťah účastníkov (§ 101 Občianskeho zákonníka) namiesto správneho ustanovenia (§ 397
Ţalovaný do 31. decembra 2004 vykonával zdravotné poistenie ako verejnoprávna
inštitúcia v zmysle zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní
zdravotného poistenia, o zriadení X. a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových
a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len „Zákon č. 273/1994 Z. z.“). Zákonom č.
581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon č. 581/2004 Z. z.“) vznikla X.
ako akciová spoločnosť a uvedený zákon určil, ţe na zdravotné poisťovne sa vzťahuje
Keďţe právna úprava do 1. januára 2005 priamo neupravovala, ţe na vzťahy
so zdravotnými poisťovňami sa vzťahuje Obchodný zákonník na rozdiel od ust. § 2 ods. 2
Zákona č. 581/2004 Z. z. účinného od 1. januára 2005, kde je upravené, ţe na zdravotné
poisťovne sa vzťahuje Obchodný zákonník, ak tento zákon neustanovuje inak, je potrebné
skúmať, či sú v danom prípade (predmetom konania je zaplatenie sankčného nároku, ktorý
vznikol ešte v rokoch 2003 a 2004) splnené všetky podmienky na aplikáciu ustanovenia § 261
Ustanovenie § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka upravuje vzťahy medzi
podnikateľmi, ktorý na daný prípad nemoţno aplikovať.
Ustanovenie § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje, záväzkové vzťahy medzi
právnickou osobou zriadenou ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania
verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
V danom prípade vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným sa nepochybne spravuje Obchodným
zákonníkom. Ţalovaný do roku 2005 vykonával zdravotné poistenie ako verejnoprávna
inštitúcia a ţalobca je podnikateľom – spoločnosť s ručením obmedzeným v zmysle § 2 ods. 2
Obchodného zákonníka. Ţalovaný vykonával zdravotné poistenie, na základe ktorého sa
poskytuje zdravotná starostlivosť a sluţby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
v zmysle § 2 Zákona č. 273/1994 Z. z. Poskytovanie úhrad zdravotnou poisťovňou
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, v danom prípade poskytovanie liekov pre poistencov
zdravotných poisťovní lekárňami, je nepochybne zabezpečovaním verejných potrieb.
Podľa Čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, kaţdý má právo na ochranu zdravia, na základe
zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť
a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanovuje zákon. Z uvedeného je zrejmé,
ţe zdravotná starostlivosť neslúţi iba na uspokojovanie potrieb jednotlivca, ale uspokojovanie
potrieb všetkých občanov.
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nedostatočne vysporiadal
so všetkými skutočnosťami tvrdenými odvolateľom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
nie je zrejmé, akými úvahami pri hodnotení dôkazov sa riadil odvolací súd, keď vyvodil záver
ţe vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným je občianskoprávny. Súd nedostatočne odôvodnil
skutočnosť, z akého dôvodu na daný vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným nemoţno
aplikovať § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Skutočnosť, ţe medzi účastníkmi konania
nebola uzavretá dohoda o voľbe práva, resp. ţe ich vzťah sa bude spravovať Obchodným
zákonníkom ešte neznamená, ţe súd nemá skúmať, či sa na daný vzťah nevzťahujú prípady
uvedené v § 261 Obchodného zákonníka. V zmysle § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka
zmluvné strany by sa nemohli odchýliť od ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka alebo
toto ustanovenie vylúčiť, nakoľko ide o kogentné ustanovenie Obchodného zákonníka.
V obdobne právnej veci sp. zn.: 4 Cdo 87/03 Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal
názor, ţe vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou
je vzťahom občianskoprávnym. Uvedené rozhodnutie nemoţno na daný prípad aplikovať,
nakoľko v uvedenej veci sp. zn.: 4 Cdo 87/03 (R 74/2005) bol ţalobca príspevková
organizácia, ktorá nevykonávala podnikateľskú činnosť, ţalovaným bola zdravotná poisťovňa
ako verejnoprávna inštitúcia. Na tento prípad nebolo moţné aplikovať ust. § 261 ods. 2
Obchodného zákonníka, nakoľko ani jeden subjekt nevykonával podnikateľskú činnosť
a nebol podnikateľom v zmysle § 2 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka.
Dovolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, ţe súdy oboch stupňov pri
posudzovaní vzťahu medzi ţalobcom a ţalovaným a pri rozhodovaní o sankčnom nároku
ţalobcu, vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď vzťah medzi ţalobcom –
podnikateľom - poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a ţalovaným – zdravotnou
poisťovňou nesprávne posúdili ako občianskoprávny, a tým nárok ţalobcu posúdili ako
premlčaný. V danom prípade medzi ţalobcom a ţalovaným ide o vzťah obchodnoprávny
v zmysle § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust. § 243i ods. 2 v spojení
s § 243b ods. 1, 2 a 3 O. s. p. napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Právny názor dovolacieho
súdu vyslovený v tomto uznesení, je pre súdy niţšieho stupňa záväzný (§ 243i ods. 2
v spojení s § 243d ods. 1 O. s. p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania v zmysle § 243d ods. 1 O. s. p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. decembra 2010
JUDr. Anna M a r k o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková