Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6MObdo/1/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S.,

spol. s r. o., B., IČO: X., zastúpený: H., s. r. o., V., proti ţalovanému: X., a. s., M., IČO: X.,

o zaplatenie 17.237,72 Eur, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.: 24 C

252/2007, o mimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 10.

marca 2009 proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 3. júla 2008, č. k.: 1 Cob 93/2008-

123, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 3. júla 2008, č. k.: -123 a rozsudok Okresného súdu Bratislava V

zo 4. februára 2008, č. k.: -96 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu

Bratislava V na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo 4. februára 2008, č. k.: -96

ţalobu zamietol a ţalovanému náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa ţalobou podanou

22. mája 2007 domáhal, aby súd zaviazal ţalovaného ako právneho nástupcu inštitúcie X.,

M., IČO: X., v zmysle ust. o zdravotných poisťovniach,

dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na

zaplatenie 519.303,70 Sk, ako poplatku z omeškania z dôvodu oneskoreného uhradenia faktúr

za poskytnuté liečivá a zdravotnícke pomôcky poistencom ţalovaného. Ţalovaný

v podanom odpore proti platobnému rozkazu namietal premlčanie uplatňovanej pohľadávky

ţalobcu na základe uplynutia trojročnej premlčacej lehoty v zmysle § 101 Občianskeho

2

zákonníka.

Súd prvého stupňa poukázal na a uviedol, ţe právny

predchodca ţalovaného síce vykonával sústavnú činnosť samostatne vo vlastnom mene

a na vlastnú zodpovednosť, ale nie za účelom dosiahnutia zisku. Ďalej uviedol, ţe ţalovaný

ako verejnoprávna inštitúcia sám zdravotnú starostlivosť priamo neposkytoval a vo vzťahu

s lekárňami nezabezpečoval verejné potreby, ani nerealizoval vlastnú prevádzku. Z týchto

dôvodov sa vzťah ţalovaného s lekárňami nemohol v predmetnom čase spravovať

ako všeobecným právnym predpisom.

Súd prvého stupňa poukázal na , , a uviedol,

ţe inštitút premlčania má pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania

uplatnil svoje právo v stanovených lehotách na príslušných orgánoch a neodďaľoval

poţiadavku splnenia záväzku povinným subjektom. Premlčaním síce nezaniká právo

na plnenie samo o sebe, ale jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné plnenie

a nemoţno ho priznať v súdnom konaní po vznesení námietky premlčania.

Ďalej uviedol, ţe pri posudzovaní otázky dĺţky premlčacej lehoty z hľadiska priznania

výšky uplatňovaného nároku súd vychádzal zo skutočnosti, ţe predmetné faktúry boli splatné

v čase od septembra 2003 do marca 2004, keď ţalovaný nebol akciovou spoločnosťou,

vykonával zdravotné poistenie ako verejnoprávna inštitúcia, absentovala z jeho strany

podnikateľská činnosť smerujúca k získaniu zisku. Rozhodujúcou nie je ani skutočnosť, či

medzi účastníkmi bol alebo nebol uzavretý zmluvný vzťah. V čase splatnosti jednotlivých

faktúr neboli splnené zákonné podmienky podľa , pre ţalovaného ako

právny subjekt, je potrebné uplatniť trojročnú premlčaciu lehotu v zmysle Občianskeho

zákonníka. Ţaloba bola podaná dňa 22. mája 2007, po vznesení námietky premlčania

pohľadávky zo strany ţalovaného, súd nemohol ţalobcovi priznať uplatnený nárok, nakoľko

uplynula trojročná premlčacia doba. Posledný nárok na zaplatenie poplatku z omeškania

sa premlčal 11. marca 2007.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku a ţalovanému ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal,

nakoľko si ju neuplatnil.

3

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil a ţalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe z obsahu spisu vyplývajú

nesporné skutkové zistenia, tak ako boli ustálené súdom prvého stupňa, ako aj nárok

ţalobcu na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,1% denne za oneskorenú úhradu

15 faktúr splatných v mesiaci september 2003 aţ marec 2004. Ďalej uviedol, ţe základnou

otázkou v odvolacom konaní bolo posúdenie vzťahu medzi ţalobcom ako zdravotníckym

zariadením poskytujúcim lieky pre poistencov ţalovaného, ktorá činnosť je nepochybne

poskytovaním zdravotnej starostlivosti ţalovaným. Ustanovenie § 262 ods. 1 Obchodného

zákonníka umoţňuje, aby sa na základe písomnej dohody účastníkov riadil ustanoveniami

aj taký právny vzťah, ktorý nie je obchodným záväzkovým vzťahom

uvedeným v ust. . Princíp zmluvnej voľnosti dáva zmluvným

stranám moţnosť, aby sa písomne dohodli, ţe ich záväzkové vzťahy, na ktoré by sa inak

nevzťahoval, sa budú riadiť . Odvolací súd

ďalej uviedol, ţe vo veci z vykonaného dokazovania nevyplynulo, ţe medzi účastníkmi

konania bola uzavretá zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a teda bolo dohodnuté,

ţe ich záväzkový vzťah sa v otázkach, ktoré neboli dohodnuté, bude riadiť ustanoveniami

. Odvolací súd zaujal rovnaký názor ako súd prvého stupňa, ţe v danej

veci ide o vzťah občianskoprávny, a preto i otázku dĺţky premlčacej lehoty je potrebné

posudzovať podľa ust. , podľa ktorého všeobecná premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Vzhľadom

k tomu, ţe ţalovaný uplatnil námietku premlčania, prvostupňový súd musel na ňu prihliadnuť

a nemohol ţalobcovi premlčané právo priznať ( ).

Z judikatúry súdov Slovenskej republiky, vrátane Najvyššieho súdu SR (napr. z rozsudku

z 26. októbra 2007 sp. zn.: ) vyplýva, ţe vzťah medzi poskytovateľom

zdravotnej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou, je zásadne vzťahom občianskoprávnym,

ktorý však môţu podriadiť úprave zakotvenej v na základe zmluvy

uzavretej podľa ust. , čo sa v danom prípade nestalo.

Tvrdenie ţalobcu, ţe vzťah je obchodnoprávny na základe ust. § 261 ods. 2 Obch. zák., preto

nie je dôvodný.

Odvolací súd konštatoval, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vyvodil

z neho aj správne právne závery, a preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

4

podľa ust. potvrdil. Úspešnému ţalovanému náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal, pretoţe mu ţiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu na podnet ţalobcu podal Generálny prokurátor

Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie v zmysle § 243e ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „“). Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, tak ţe zmení rozsudok súdu prvého stupňa, ţalobe

vyhovie a ţalovanému uloţí náhradu trov konania.

Uviedol, ţe rozsudkom odvolacieho súdu bol porušený zákon, nakoľko odvolací súd

vec nesprávne právne posúdil ( ).

Dovolateľ poukázal na ust. , , , ,

, .

Dovolateľ uviedol, ţe odvolací súd nesprávne právne posúdil otázku, či sa právny

vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou, ktorého

obsahom je nárok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na úhradu za poskytnutú

zdravotnú starostlivosť, a ktorý vznikol pred 1. januárom 2005, spravuje treťou časťou

upravujúcou obchodné záväzkové vzťahy. Omyl súdu pri aplikácii

práva, spočíva v nesprávnom výklade ustanovenia

a následne v aplikácii nesprávneho ustanovenia právneho predpisu na právny vzťah

účastníkov ( ), namiesto správneho ustanovenia (

). Ďalej uviedol, ţe odvolací súd dospel k nesprávnemu právnemu

záveru, ţe právny vzťah účastníkov sa nespravuje treťou časťou ,

následkom čoho vyhodnotil nárok ţalobcu tak, ţe bol uplatnený na súde po uplynutí

trojročnej premlčacej lehoty. Dovolateľ mal za to, odvolací súd mal správne posúdiť vec tak,

ţe ţalobca uplatnil svoju pohľadávku na súde pred uplynutím všeobecnej štvorročnej

premlčacej lehoty a vyhodnotiť preto námietku premlčania vznesenú ţalovaným ako

nedôvodnú.

Dovolateľ ďalej uviedol, ţe právna úprava účinná pred 1. januárom 2005

(pred účinnosťou o zdravotných poisťovniach, dohľade

nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov), neobsahovala

5

osobitné ustanovenie určujúce aplikáciu na právne vzťahy, ktoré

vznikajú zo zdravotného poistenia. Právny vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej

starostlivosti a zdravotnou poisťovňou, ktorého obsahom je nárok poskytovateľa zdravotnej

starostlivosti na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, je preto potrebné posúdiť

skúmajúc podmienky vyjadrené v ustanovení . Týmito

podmienkami sú: a) jedným účastníkom právneho vzťahu je verejnoprávna inštitúcia,

b) druhým účastníkom právneho vzťahu je podnikateľ pri jeho podnikateľskej činnosti

a c) právny vzťah sa týka zabezpečovania verejných potrieb. Ţalobca je ako poskytovateľ

zdravotnej starostlivosti podnikateľom (spoločnosť s ručením obmedzeným) a ţalovaný

(zdravotná poisťovňa) je verejnoprávnou inštitúciou. Uvedené vymedzenie charakteru

subjektov, nespôsobuje výkladové problémy. Poskytovanie úhrady za zdravotnú

starostlivosť je moţné charakterizovať ako zabezpečovanie verejných potrieb. Ide

o vlastný účel, pre ktorý bola zdravotná poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia zriadená.

Sú preto naplnené všetky predpoklady hypotézy právnej normy vyjadrené v § 261 ods. 2

. Vznesená právna otázka nie je v aplikačnej praxi riešená jednotne.

Z doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcej sa obdobnej

problematiky bolo v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky publikované rozhodnutie sp. zn. (R 74/2005).

Prezentuje názor, ţe sa na právny vzťah medzi zdravotnou poisťovňou

a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, neaplikuje. Uvedené rozhodnutie však nie je

primerane pouţiteľné pre posúdenie konkrétnej veci v danom prípade, nakoľko zdravotné

zariadenie v publikovanom rozhodnutí, nemalo postavenie podnikateľa. Nebolo preto moţné

aplikovať na právny vzťah ustanovenie .

Z vyššie uvedených dôvodov dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky napadnutý rozsudok zmenil a vo veci meritórne rozhodol, keďţe nesprávnosť

napadnutého rozsudku spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Otázky právneho

základu a výšky ţalobcových pohľadávok (skutkový stav) neboli medzi účastníkmi sporné.

Ţalovaný vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, ţe v mimoriadnom

dovolaní sa neuvádzajú ţiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu napadnutého

rozhodnutia. Ţalovaný sa stotoţnil s rozhodnutím oboch súdov tak v časti vo výroku,

ako aj v časti odôvodnenia rozhodnutia. Ďalej uviedol, ţe ţalovaná bola v roku 2003 a 2004

verejnoprávnou inštitúciou, ale nezabezpečovala verejné potreby ani vlastnú prevádzku

6

vo vzťahu k ţalobcovi. Vzťah oboch subjektov sa vytvoril jedine tým, ţe ţalovaná

uhrádzala výkony lekárenskej zdravotnej starostlivosti z prostriedkov verejného zdravotného

poistenia. V predmetnom období nebola podnikateľom v zmysle § 261 ods. 2 Obchodného

zákonníka. Úhradou ceny vydaných liekov v lekárni za konkrétneho poistenca zabezpečovala

len individuálnu potrebu konkrétneho poistenca, pričom medzi stranami nebola uzavretá

zmluva. Vzhľadom na uvedené povaţuje ţalovaný nárok na poplatok z omeškania

za premlčaný v zmysle a napadnuté rozhodnutie povaţuje

za rozhodnutie v súlade so zákonom.

Ţalobca sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa vec

preskúmal podľa v spojení s a dospel k záveru, ţe

mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

Základnou otázkou dovolacieho konania je posúdenie, či vzťah medzi ţalobcom

a ţalovaným sa spravuje alebo úpravou obsiahnutou v Občianskom

zákonníku.

Podľa touto časťou zákona sa spravujú takisto

záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou

zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných

potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel

sa za štát povaţujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv,

z ktorých obsahu vyplýva, ţe ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.

Podľa , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva

inak, je premlčacia doba štyri roky.

Súdy nesprávne posúdili otázku, ţe právny vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným je

občianskoprávny, a tým v zmysle prihliadli na námietku

premlčania a nárok ţalobcu posúdili ako premlčaný.

7

Omyl súdu pri aplikácii práva spočíva v nesprávnom výklade ustanovenia § 261

ods. 2 a následne k aplikácii neprávneho predpisu na právny

vzťah účastníkov ( ) namiesto správneho ustanovenia (

).

Ţalovaný do 31. decembra 2004 vykonával zdravotné poistenie ako verejnoprávna

inštitúcia v zmysle o zdravotnom poistení, financovaní

zdravotného poistenia, o zriadení X. a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových

a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len „“). Zákonom č.

o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) vznikla X.

ako akciová spoločnosť a uvedený zákon určil, ţe na zdravotné poisťovne sa vzťahuje

.

Keďţe právna úprava do 1. januára 2005 priamo neupravovala, ţe na vzťahy

so zdravotnými poisťovňami sa vzťahuje na rozdiel od ust.

účinného od 1. januára 2005, kde je upravené, ţe na zdravotné

poisťovne sa vzťahuje , ak tento zákon neustanovuje inak, je potrebné

skúmať, či sú v danom prípade (predmetom konania je zaplatenie sankčného nároku, ktorý

vznikol ešte v rokoch 2003 a 2004) splnené všetky podmienky na aplikáciu ustanovenia § 261

.

Ustanovenie upravuje vzťahy medzi

podnikateľmi, ktorý na daný prípad nemoţno aplikovať.

Ustanovenie upravuje, záväzkové vzťahy medzi

právnickou osobou zriadenou ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania

verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

V danom prípade vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným sa nepochybne spravuje Obchodným

zákonníkom. Ţalovaný do roku 2005 vykonával zdravotné poistenie ako verejnoprávna

inštitúcia a ţalobca je podnikateľom – spoločnosť s ručením obmedzeným v zmysle § 2 ods. 2

. Ţalovaný vykonával zdravotné poistenie, na základe ktorého sa

poskytuje zdravotná starostlivosť a sluţby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

v zmysle Poskytovanie úhrad zdravotnou poisťovňou

8

za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, v danom prípade poskytovanie liekov pre poistencov

zdravotných poisťovní lekárňami, je nepochybne zabezpečovaním verejných potrieb.

Podľa Čl. 40 , kaţdý má právo na ochranu zdravia, na základe

zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť

a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanovuje zákon. Z uvedeného je zrejmé,

ţe zdravotná starostlivosť neslúţi iba na uspokojovanie potrieb jednotlivca, ale uspokojovanie

potrieb všetkých občanov.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nedostatočne vysporiadal

so všetkými skutočnosťami tvrdenými odvolateľom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

nie je zrejmé, akými úvahami pri hodnotení dôkazov sa riadil odvolací súd, keď vyvodil záver

ţe vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným je občianskoprávny. Súd nedostatočne odôvodnil

skutočnosť, z akého dôvodu na daný vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným nemoţno

aplikovať . Skutočnosť, ţe medzi účastníkmi konania

nebola uzavretá dohoda o voľbe práva, resp. ţe ich vzťah sa bude spravovať Obchodným

zákonníkom ešte neznamená, ţe súd nemá skúmať, či sa na daný vzťah nevzťahujú prípady

uvedené v . V zmysle

zmluvné strany by sa nemohli odchýliť od ustanovenia alebo

toto ustanovenie vylúčiť, nakoľko ide o kogentné ustanovenie .

V obdobne právnej veci sp. zn.: Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal

názor, ţe vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou

je vzťahom občianskoprávnym. Uvedené rozhodnutie nemoţno na daný prípad aplikovať,

nakoľko v uvedenej veci sp. zn.: (R 74/2005) bol ţalobca príspevková

organizácia, ktorá nevykonávala podnikateľskú činnosť, ţalovaným bola zdravotná poisťovňa

ako verejnoprávna inštitúcia. Na tento prípad nebolo moţné aplikovať ust. § 261 ods. 2

, nakoľko ani jeden subjekt nevykonával podnikateľskú činnosť

a nebol podnikateľom v zmysle a .

Dovolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, ţe súdy oboch stupňov pri

posudzovaní vzťahu medzi ţalobcom a ţalovaným a pri rozhodovaní o sankčnom nároku

ţalobcu, vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď vzťah medzi ţalobcom –

podnikateľom - poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a ţalovaným – zdravotnou

poisťovňou nesprávne posúdili ako občianskoprávny, a tým nárok ţalobcu posúdili ako

9

premlčaný. V danom prípade medzi ţalobcom a ţalovaným ide o vzťah obchodnoprávny

v zmysle .

Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust. § 243i ods. 2 v spojení

s , a napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvého

stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Právny názor dovolacieho

súdu vyslovený v tomto uznesení, je pre súdy niţšieho stupňa záväzný (§ 243i ods. 2

v spojení s ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania v zmysle

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. decembra 2010

JUDr. Anna M a r k o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková