Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/42/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci ţalobcu: R., s. r. o., Z., IČO: X.,

zastúpený: JUDr. M. V., advokát, Advokátska kancelária V. &., s. r. o., X., proti ţalovanému:

Z.M., N., IČO: X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného: Z.E., s. r. o., K.,

IČO: X., obaja zastúpení: JUDr. M. Š., advokát, G., o zaplatenie 180.917,67 Eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.: ,

o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 8. júla 2010, č. k.:

-208, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky v napadnutej časti rozsudok Krajského súdu

v Bratislave z 8. júla 2010, č. k.: -208 a uznesenie Krajského súdu

v Bratislave z 8. júla 2010, č. k.: -211 z r u š u j e a v rozsahu zrušenia

mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 2. júna 2009, č. k.: -166

zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 132,59 Eur titulom zmluvnej pokuty, vo zvyšku

ţalobu zamietol. Ţalobcu zaviazal zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume

12.544,58 Eur.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa ţalobou doručenou súdu

prvého stupňa 21. augusta 2007 od ţalovaného domáhal zaplatenia 5.450.326,-- Sk

s príslušenstvom, titulom zmluvnej pokuty na základe Dohody o urovnaní z 20. júna 2003.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 585 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1a 2, § 544 ods. 1 a 2,

2

, a uviedol, ţe ţalobca v súlade s čl. II. bod 1 dohody o

urovnaní posúdil moment vzniku nároku na zaplatenie 7.500.000,-- Sk od právoplatnosti rozhodnutia Z.M. o umiestnení stavby č. ZB 2004/X./UR/X./PL, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15. septembra 2004, na základe ktorého bolo vydané 14. februára 2005 stavebné povolenie č. ZB 2005-04/X./G/X./Gš povoľujúce stavbu "spojovacie vedenie X.-X.-Z. B.". Ďalej uviedol, ţe táto stavba prechádza lokalitou K., z čoho ţalobca vyvodil, ţe ide o prvé územné rozhodnutie týkajúce sa lokality K. a mal za to, ţe bola splnená odkladacia podmienka uvedená v čl. II. bod 1 dohody o urovnaní, a preto mu vznikol nárok na zaplatenie sumy 7.500.000,-- Sk v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia Z.M., ktoré nadobudlo právoplatnosť 15. 09. 2004. Poukázal na to, ţe na základe stavebného povolenia zo 24. januára 2000 č. 2000- X./X./G/X./VL/X.H bola povolená stavba trafostanice, ktorá bude slúţiť pre zásobovanie elektrickou energiou rodinných domov II. etapy stavby "O.S." a bude pripojená 22 kV prípojkou na existujúce káblové vedenie 22 kV linky č. X.. Podľa projektu stavby č. z. X. účelom stavby spojovacie vedenie X., X. je zabezpečiť zvýšenie spoľahlivosti dodávky elektrickej energie z navrhovaného spojovacieho poľa vzdušných VN liniek X-X., pre lokalitu obytný súbor S. v k. ú. Z., ktorý bude napájaný novým káblovým vedením. Súčasne sa predpokladá zvýšený odber elektrickej energie pre obytný súbor S. na cca 2,5 MW.

Ďalej poukázal na záväzné nariadenie Z.M. č. 2/2006, ktorým bola vyhlásená záväzná

časť územného plánu zóny Z. – K. a na znenie ods. B7 bod 7.4 územného plánu zóny Z. - K..

Súd prvého stupňa konštatoval, ţe medzi účastníkmi bol sporným výklad odkladacej

podmienky uvedenej v článku II. bod 1 dohody o urovnaní. Uviedol, ţe obsah dohody

o urovnaní bol medzi účastníkmi dohodnutý po vzájomných rokovaniach, a preto výklad

odkladacej podmienky nemoţno posudzovať podľa výkladu toho, kto jej formuláciu

pouţil ako prvý. Obsah tejto podmienky preto posúdil tak, ţe uloţená povinnosť zaplatiť

7.500.000,-- Sk, je splnená do uplynutia jedného mesiaca od vydania akéhokoľvek prvého

územného rozhodnutia, stavebného povolenia alebo vodoprávneho povolenia, ktoré bude

vydané od podpisu dohody o urovnaní, a ktoré sa bude týkať hospodárskeho alebo iného

vyuţitia pozemku nachádzajúceho sa v lokalite K.. Uviedol, ţe z predloţených listinných

dôkazov vyplýva, ţe stavba líniovej stavby spojovacieho elektrického vedenia X.-X. súvisela

s posilnením napájania elektrickej energie lokality S., ktorá síce bola realizovaná

aj na pozemkoch nachádzajúcich sa v lokalite K., avšak svojim hospodárskym účelom mala

slúţiť na napájanie elektrickou energiou pre lokalitu S. a aţ na základe schváleného

3

územného plánu zóny Z. - K. bude po nevyhnutných úpravách napájaná elektrickou energiou

aj lokalita K..

Vyslovil názor, ţe aţ schválením územného plánu zóny K. vydaným vo forme

všeobecne záväzného nariadenia M.Z.M. č. 2/2006 z 13. septembra 2006, bola splnená

odkladacia podmienka upravená v článku II. bod 1 dohody o urovnaní. Uviedol, ţe ţalovaný bol

povinný do jedného mesiaca od 13. septembra 2006 zaplatiť ţalobcovi sumu dohodnutú v dohode o urovnaní (7.500.000,-- Sk), teda do 13. októbra 2006. Podľa názoru súdu prvého stupňa ţalovaný sa dostal do omeškania, len so zaplatením sumy 1.331.500,-- Sk, ktorú uhradil aţ dňa 16. októbra 2006, teda s omeškaním 3 dní, a preto priznal ţalobcovi zmluvnú pokutu v dohodnutej výške zo sumy 1.331.500,-- Sk od 13. októbra 2006 do 16. októbra 2006, čo predstavuje 3.994,50 Sk (132,59 Eur) a vo zvyšku ţalobu zamietol. Rovnako zamietol ţalobu v časti uplatneného úroku z omeškania zo zmluvnej pokuty s odôvodnením, ţe zmluvná pokuta je paušalizovanou náhradou škody predstavujúcou sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti na úroky z omeškania a úroky sú zákonnou sankciou za porušenie povinnosti, a preto nie je moţné priznať sankciu zo sankcie.

Súd prvého stupňa námietku premlčania zo strany ţalovaného posúdil ako nedôvodnú,

nakoľko ţaloba bola podaná na súde osobne 21. augusta 2007 a po prvýkrát mohol ţalobca svoj nárok uplatniť 14. októbra 2006, z čoho vyplýva, ţe nárok ţalobcu bol uplatnený na súde v trojročnej premlčacej lehote.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len ).

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, rozsudok súdu

prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti zmenil tak, ţe ţalovaného zaviazal zaplatiť

ţalobcovi 180.785,09 Eur a nahradiť mu trovy prvostupňového konania na účet právneho zástupcu v sume 16.990,03 Eur. Vo zvyšku ţalobu zamietol. Uviedol, ţe o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. Uznesením z 8. júla 2010, č. k.: -211 odvolací súd zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania na účet právneho zástupcu v sume 13.895,28 Eur.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca

4

sa ţalobou doručenou súdu prvého stupňa 21. augusta 2008 domáhal, aby súd uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške 5.450.326,-- Sk a to na tom

skutkovom základe, ţe jeho právny predchodca spoločnosť H., s. r. o., uzavrela 20. júna

2003 so ţalovaným dohodu o urovnaní, v ktorej okrem iného, bola v čl. II. bod 1 dohodnutá i

zmluvná pokuta na zabezpečenie záväzku ţalovaného zaplatiť ţalobcovi (resp. jeho

právnemu predchodcovi) pohľadávku vo výške 7.500.000,-- Sk v lehote 1 mesiaca od vydania

akéhokoľvek prvého územného rozhodnutia, stavebného povolenia alebo vodoprávneho

povolenia vydaného po podpise zmluvy, ktorý sa bude týkať pozemku nachádzajúceho sa

v lokalite K. v Z.. Uviedol, ţe ţalovaný svoj záväzok síce splnil, avšak s omeškaním, preto

mu vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Odvolací súd konštatoval, ţe súd prvého stupňa vyčerpávajúco zistil skutkový stav

veci a odvolací súd pri svojom rozhodovaní z takto zisteného skutkového stavu aj vychádzal,

pričom bral na zreteľ i to, čo uviedli právni zástupcovia účastníkov pred odvolacím súdom.

Uviedol, ţe samotné skutkové zistenia neboli medzi účastníkmi sporné. Ţiaden z účastníkov

nespochybnil právny základ sporu a to právo na zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutej pre

prípad omeškania so splnením peňaţného záväzku dohodnutého v dohode o urovnaní.

Problematickým zostal výklad čl. II. bod 1 a 2 tejto dohody, spočívajúci predovšetkým v tom,

ţe pokiaľ právny zástupca ţalobcu tvrdil, ţe právo na zaplatenie zmluvnej pokuty mu vzniklo

vydaním akéhokoľvek územného rozhodnutia, stavebného povolenia alebo vodoprávneho

povolenia, dotýkajúceho sa pozemkov, ktoré prechádzajú cez pozemky nachádzajúce

sa v lokalite K., a ktoré bude slúţiť aj pre výstavbu v lokalite K., tak právny zástupca

ţalovaného tvrdil, ţe stavebné povolenie, od ktorého si ţalobca svoje právo odvodzuje, síce

prechádzalo aj pozemkami zóny K., avšak v čase jeho vydania výlučne slúţilo pre

zabezpečenie posilnenia dodávky elektrickej energie pre obytný súbor S.. Poukázal na znenie

čl. II. bod 1 Dohody o urovnaní, z ktorého vyplýva, ţe ţalovaný sa zaviazal

zaplatiť právnemu predchodcovi ţalobcu 7.500.000,-- Sk do jedného mesiaca od vydania

akéhokoľvek prvého územného rozhodnutia, stavebného povolenia alebo vodoprávneho

povolenia, ktoré bude vydané od podpisu tejto dohody, a ktoré sa bude týkať pozemku, ktorý

sa nachádza v lokalite K. v Z., pričom hranice lokality K. sú farebne vyznačené

v Urbanistickej štúdii mestskej časti priloţenej v prílohe č. 1 ako neoddeliteľná súčasť tejto

dohody. Z druhej vety tohto článku a bodu, vyplýva dojednanie, ţe ak splatnosť sumy

7.500.000,-- Sk nastane aţ po 1. januári 2004, tak sa ţalovaný zaviazal zaplatiť právnemu

5

predchodcovi ţalobcu aj úrok z omeškania vo výške 8% ročne z uvedenej sumy

za podmienok obsiahnutých v čl. II. bod 3 uvedenej dohody o urovnaní. Ďalej v čl. II. bod 2

Dohody o urovnaní bolo dohodnuté, ţe ak mestská časť poruší svoju povinnosť zaplatiť sumu

7.500.000,-- Sk v lehote uvedenej v bode 1 tohto článku, je povinná zaplatiť zmluvnú pokutu

vo výške 0,1 % denne z dlţnej sumy.

Odvolací súd ďalej poukázal na skutočnosť, ktorá vyplynula z vykonaného

dokazovania pred súdom prvého stupňa, ţe 28. júla 2004 bolo pod č. ZB 2004/X./UR/X./PL

vydané rozhodnutie, ktorým ţalovaný, ako príslušný stavebný úrad v 1. stupni vydal

rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby "Spojovacie vedenie X – X. - Z.", na základe

ktorého vydal dňa 14. 02. 2005 stavebné povolenie pod č. ZB 2002-04/X./G/X./Gš, ktorým

bolo povolené Z., a. s., so sídlom V. vykonať rekonštrukciu existujúceho elektrického

vedenia. Vyslovil názor, ţe vyššie uvedené rozhodnutie je také rozhodnutie, ktoré zakladá

právo ţalobcu na uplatnenie zmluvnej pokuty podľa čl. II. bod 2 dohody o urovnaní. Uviedol,

ţe v samotnej dohode o urovnaní, nie je bliţšie špecifikované, o aké konkrétne rozhodnutie

má ísť, naopak expressis verbis je uvedené, ţe lehota na zaplatenie ţalovaným odsúhlasenej

dlţnej sumy (7.500.000,-- Sk) sa počíta odo dňa vydania akéhokoľvek" prvého územného,

stavebného alebo vodoprávneho povolenia vydaného po podpise Dohody o urovnaní.

Odvolací súd zaujal názor zhodný s názorom ţalobcu, ţe jeho právo na zaplatenie dohodnutej

zmluvnej pokuty mu vzniklo dňom 16. októbra 2004 a to vo výške, ako si ju uplatnil ţalobou.

K tomuto záveru ho priviedlo i to, ţe z Územného plánu Z. - K. z augusta 2006 vyplýva,

a to z jeho časti 7.4. označenej ako zásobovanie elektrickou energiou, ţe nedávno bolo

zriadené a uvedené do prevádzky 22 kV káblové spojovacie pole č. X.-X. medzi

TS 72-3 a TS II. S., ktoré síce pri vydaní rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby

a následnom vydaní stavebného povolenia malo najskôr slúţiť pre účely zásobovania

elektrickou energiou práve uvedenej lokality, ale počítalo sa s ňou aj pri vyuţití stavebnej

činnosti v lokalite K..

Odvolací súd sa stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe ţalobcovi nepatrí právo

i na zaplatenie úroku z omeškania z uplatnenej istiny, ktorá je zmluvnou pokutou, ktorý si

ţalobca uplatnil vo výške 9,5 % ročne. Uviedol, ţe zmluvná pokuta je jedným

zo zabezpečovacích prostriedkov práva, ktorých účelom je prinútiť dlţníka splniť si svoju

povinnosť riadne a včas. Zmluvná pokuta je vlastne prevenciou (alebo by mala byt') pred

6

porušovaním povinnosti. Ide teda o sankciu, ktorá zmluvnej strane hrozí pri nesplnení si

svojich povinností. Na rozdiel od úroku z omeškania, ktorý je sankciou zákonnou, zmluvná

pokuta, ako sankcia, musí byt' účastníkmi zmluvného vzťahu písomne dohodnutá, inak

je neplatná, čo vyplýva z ust. a s odchýlkami

obsiahnutými v ust. aţ . Vyslovil názor, ţe uplatňovanie

úroku z omeškania, teda sankcie, zo zmluvnej pokuty, ktorá je tieţ sankciou, za porušenie

zmluvnej povinnosti, nie je moţné. Aj keď z ustanovení ţiadneho zákona nevyplýva zákaz

uplatňovania úroku z omeškania aj zo zmluvnej pokuty, podľa názoru odvolacieho súdu, bolo

by v rozpore s duchom zákona priznať úrok z omeškania aj zo zmluvnej pokuty, teda sankciu

zo sankcie.

O trovách prvostupňového konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust.

Proti rozsudku odvolacieho súdu vo výroku, ktorým v zamietajúcej časti zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi

180.785,09 Eur a nahradiť mu trovy prvostupňového konania v sume 16.990,03 Eur podal

ţalovaný dovolanie, v ktorom navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu

v napadnutej časti zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie,

prípadne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí ako

vecne správne. Zároveň navrhol, aby dovolací súd odloţil vykonateľnosť napadnutého

rozhodnutia.

Dovolateľ ako dovolací dôvod uviedol, ţe konanie na odvolacom súde je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/ , rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci v zmysle , ţalovanému sa postupom odvolacieho súdu

odňala moţnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm. f/ v spojení s § 241 ods. 2

písm. a/ , pričom napadnutý rozsudok je v rozpore s Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a .

Dovolateľ k vade konania na dovolacom súde v zmysle

uviedol, ţe odvolací súd vo svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu, ktorý bol

7

súdom prvého stupňa zistený správne. Odvolací súd bez toho, aby doplnil dokazovanie alebo

aby zistil nové skutočnosti, rozhodol v rozpore s výrokom súdu prvého stupňa. Uviedol, ţe

odvolací súd neodôvodnil, prečo tak urobil a z rozhodnutia to vôbec nevyplýva.

Uviedol, ţe splatnosť pohľadávky ţalobcu bola zaloţená uplynutím jedného

mesiaca odo dňa schválenia územného plánu zóny Z. – K., ktorý bol schválený

13. septembra 2006, nakoľko sa jednalo o prvé rozhodnutie týkajúce sa územia

K.. Aţ do schválenia predmetného územného plánu nebolo moţné na pozemkoch v území K.

začať s výstavbou obytných objektov ani napájaním tejto lokality na elektrickú energiu.

Ţalobca uvedené plnenie bez výhrad prijal a pred, či po uhradení pohľadávky u ţalovaného

neuplatňoval ani nepoţadoval zaplatenie zmluvnej pokuty. Zároveň ani pred schválením

územného plánu zóny z 13. septembra 2006, nevyzval ţalovaného na plnenie pohľadávky,

čo mal urobiť, pokiaľ podľa jeho názoru bol ţalovaný s omeškaním so splnením záväzku.

Neurobila tak ani spoločnosť H.. Aţ po takmer jednom roku od prijatia plnenia

podal ţalobca ţalobu na súd, pričom svoj nárok odvodzuje, ţe splatnosť sumy 7.500.000,-- Sk

nastala uplynutím jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia ţalovaného o umiestnení

stavby č. ZB2004/X./UR/X./PL, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15. septembra 2004.

Uviedol, ţe odvolací súd uvádza, ţe jeho názor je zhodný s názorom ţalobcu, pričom tento

záver neopiera o nijaké právne posúdenie veci ani o zistený skutkový stav. Rozhodnutie

o umiestnení stavby právoplatné 15. septembra 2004 sa týkalo umiestnenia líniovej

stavby „Spojovacie vedenie X.-X.-Z.. V danom prípade sa nejednalo o novú stavbu, ale

účelom bola rekonštrukcia a doplnenie uţ existujúcej stavby elektrického

vedenia a napojenia. Ešte na základe stavebného povolenia z 24. januára 2000

č. 2000-99/X./G/X./VL/X.H bola povolená stavba trafostanice, ktorá slúţila pre zásobovanie

elektrickou energiou rodinných domov II. Etapy stavby „O.S.“. Nad obytným súborom

v lokalite S. realizovala spoločnosť I., a. s., personálne prepojená so ţalobcom i spoločnosťou

H., ďalšiu výstavbu bytových objektov. Pôvodné elektrické vedenie napojené na vyššie

uvedenú trafostanicu nebolo dostatočné pre poskytovanie dodávky pre nové obytné jednotky.

Z uvedeného dôvodu, najmä pre potreby spoločnosti I., a. s., za účelom výstavby realizovanou

touto spoločnosťou došlo na základe územného rozhodnutia, právoplatné 15. septembra 2004

a stavebného povolenia z 14. februára 2005 k rekonštrukcii a doplneniu pôvodné elektrického

vedenia (v tom čase bolo napojené na jednu trafostanicu vo vlastníctve H.) a jeho napojenie

na ďalšiu trafostanicu, pričom niektoré úseky pôvodného vedenia sa demontovali a boli

8

vybudované nové, ktoré viedli i cez pozemok nachádzajúci sa v lokalite K., avšak bez

toho, aby sa zmenil účel výstavby elektrického vedenia, ako aj jeho vyuţitia, ktorý

nadväzuje na pôvodnú stavbu a slúţil výlučne pre potreby lokality S.. Túto skutočnosť

ţalovaný preukázal predloţenými listinnými dôkazmi. Dovolateľ poukázal na projektovú

dokumentáciu – Projekt stavby pre vydanie územného rozhodnutia č. z. X.,

názov stavby: Z., spojovacie vedenie X.-X., na základe ktorej bolo

vydané územné rozhodnutie právoplatné 15. septembra 2004, ako i stavebné povolenie

z 14. februára 2005. Z územného rozhodnutia, stavebného povolenia ani projektovej

dokumentácie nevyplýva, ţe by v čase ich vydania počítalo s vyuţitím stavby elektrického

vedenia aj v lokalite K., ale práve naopak sa výslovne v projekte uvádza účel vyuţitia

tejto stavby len pre lokalitu S.. Podľa dovolateľa je týmto preukázané, ţe predmetná stavba

elektrického vedenia sa v čase vydania územného rozhodnutia právoplatného

15. septembra 2004 nijako netýkala lokality K., ale len lokality S.. S uvedenými dôkazmi

sa odvolací súd vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, rozhodol v rozpore s nimi, preto podľa

dovolateľa je konanie na dovolacom súde postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci:

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na skutkový stav zistený súdom

prvého stupňa, avšak výrok odvolacieho súdu je protichodný bez toho, aby svoj právny záver

akokoľvek odôvodnil resp. zopakoval alebo vykonal ďalšie dokazovanie, ktoré by dokázalo

nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Záver odvolacieho súdu, bez vykonaného dokazovania, ţe pri vydaní rozhodnutia

o umiestnení líniovej stavby a následnom vydaní stavebného povolenia sa so stavbou

elektrického vedenia počítalo aj pri vyuţití stavebnej činnosti v lokalite K., je v absolútnom

rozpore s vykonanými dôkazmi a odvolací súd dospel k nemu svojvoľne bez riadneho

odôvodnenia. Ani územné rozhodnutie z roku 2004, ani stavebné povolenie z roku 2005, ani

príslušná projektová dokumentácia takéto tvrdenie neobsahujú, pričom ani na základe týchto

rozhodnutí nebolo moţné stavbu elektrického vedenia vyuţívať pre lokalitu K., nakoľko

museli byť splnené dve podmienky, a to schválenie územného plánu zóny K. a vykonanie

nevyhnutných opráv na elektrickom vedení.

Dovolateľ k inej vade konania pred odvolacím súdom ďalej uviedol, ţe odvolací súd

nesprávne postupoval, keď nekonal s vedľajším účastníkom v rozsahu jeho procesných práv

9

v zmysle Odvolací súd na pojednávaní 17. júna 2010 ani 8. júla 2010 neuviedol

do zápisnice prítomnosť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, neumoţnil vyjadriť sa

k veci samostatne v mene vedľajšieho účastníka, nevyzval ho na prípadné doplnenie

dokazovania. Nedoručil právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka rovnopis rozsudku,

v rozpore s týmto bola na rozsudku vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia.

Dovolateľ k uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa uviedol,

ţe odvolací súd vychádzal zo správne a dostatočne zisteného skutkového stavu pred súdom

prvého stupňa, avšak zistený skutkový stav nesprávne vyhodnotil. Uviedol, ţe podľa názoru

odvolacieho súdu, základnou otázkou bolo posúdenie, či územné rozhodnutie právoplatné

15. septembra 2004, je takým rozhodnutím, ktoré by zakladalo právo ţalobcu na zaplatenie

zmluvnej pokuty. Podľa dovolateľa ide o nesprávne právne posúdenie otázky, aké zákonné

podmienky musia byť splnené pre vznik nároku na zmluvnú pokutu. Nárok na zmluvnú

pokutu vzniká porušením zmluvnej povinnosti, nemohol byť preto zaloţený rozhodnutím

stavebného úradu, tak ako to konštatuje odvolací súd. Odvolací súd nerieši a nedáva

odpoveď na otázky: či vôbec došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti ţalovaným, kedy došlo

k porušeniu zmluvnej povinnosti ţalovaným, o akú zmluvnú povinnosť sa jednalo, akým

spôsobom k porušeniu došlo. Zároveň odvolací súd neuviedol podľa akého právneho predpisu

vec posúdil, nie je zrejmé, či vec posúdil podľa Obchodného alebo .

Ďalej uviedol, ţe odvolací súd nesprávne konštatoval, ţe v samotnej dohode o urovnaní nie je

bliţšie špecifikované, o aké rozhodnutie má ísť. Naopak je uvedené, ţe lehota na zaplatenie

ţalovaným odsúhlasenej sumy, sa počíta odo dňa vydania akéhokoľvek prvého územného,

stavebného alebo vodoprávneho povolenia vydaného po podpise Dohody o urovnaní.

Dovolateľ uviedol, ţe v dohode o urovnaní je výslovne uvedené, ţe predmetné prvé územné

rozhodnutie, stavebné alebo vodoprávne povolenie vydané po podpise Dohody o urovnaní

musí spĺňať podmienku, a to ţe sa musí týkať pozemku, ktorý sa nachádza v lokalite K. v Z..

Uviedol, ţe napriek spornosti výkladu ustanovení dohody o urovnaní medzi účastníkmi

konania, odvolací súd pri rozhodovaní neaplikoval ust.

upravujúce výkladové pravidlá. Vôľu konajúcich osôb odvolací súd vyloţil

za pouţitia svojvoľnej úvahy nemajúcej základ v platnom právnom poriadku, a ktorá zároveň

zakladá porušenie práva ţalovaného na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 Dohovoru

a práva na súdnu ochranu v zmysle . Odvolací súd neodôvodnil, prečo nesprávny

výklad vôle konajúcich osôb vykonaný súdom prvého stupňa. V tomto smere je rozhodnutie

nepreskúmateľné. Dovolateľ uviedol, ţe vôľa strán v dohode o urovnaní, smerovala k tomu,

10

ţe pohľadávka ţalobcu sa stane splatnou v momente ako bude vydané prvé územné

rozhodnutie, stavebné alebo vodoprávne povolenie, ktoré bude vydané od podpisu dohody

o urovnaní a bude sa týkať lokality K.. Táto skutočnosť vyplýva jednak z výpovedí V. K., M.

M., z obsahu listinných dôkazov, najmä dohody o urovnaní z 20. júna 2003, z jej dodatku č. 1

z 7. marca 2005, zo Zmluvy o postúpení pohľadávky z 31. januára 2005, z oznámenia

o postúpení pohľadávky z 10. apríla 2006, a zároveň aj zo správania ţalovaného a spoločnosti

H. pred podaním ţaloby, pričom s týmito skutočnosťami sa odvolací súd nevysporiadal.

Dovolateľ uviedol, ţe v dodatku zo 7. marca 2005 k dohode o urovnaní, ktorý uzavreli

spoločnosť H. so ţalovaným sa nekonštatuje, ţe by došlo k vzniku splatnosti pohľadávky, a ţe

by bol ţalovaný v omeškaní s jej plnením. Dňa 31. januára 2005 uzavrela spoločnosť H.

so ţalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, v ktorej je uvádzaná splatnosť pohľadávky na

7.500.000,-- Sk vo forme odkladacej podmienky, nepovaţovali odkladaciu podmienku pre

vznik splatnosti pohľadávky za splnenú. Dňa 12. apríla 2006 spoločnosť H. doručila

ţalovanému Oznámenie o postúpení pohľadávky, z obsahu ktorého je jednoznačné, ţe

nepokladala pohľadávku za splatnú. Dovolateľ poukázal na to, ţe hoci k uzavretiu Zmluvy

o postúpení pohľadávky došlo ešte dňa 31. januára 2005, spoločnosť H. oznámila ţalovanému

postúpenie pohľadávky o viac ako rok neskôr.

Dovolateľ ďalej uviedol, ţe spoločnosť H. ako vlastník dotknutých pozemkov a tieţ

vlastník trafostanice, ktorá bola súčasťou stavby elektrického vedenia v zmysle územného

rozhodnutia právoplatného 15. septembra 2004, jednoznačne musel mať vedomosť

o vydanom územnom rozhodnutí a stavebnom povolení aj z toho dôvodu, ţe rekonštrukcia

a výstavba nového elektrického vedenia sa vykonávala pre potreby spoločnosti I., a. s.,

personálne prepojenej so ţalobcom a spoločnosťou H.. Odvolací súd na uvedené skutočnosti

neprihliadol a nijako sa s nimi nevysporiadal, neaplikoval ust.

a nezaoberal sa otázkou, či konanie ţalobcu nie je v rozpore s dobrými mravmi.

Dovolateľ poukázal na rozpornosť a zjavnú nelogickosť odôvodnia napadnutého

rozhodnutia na strane 5 v poslednom odseku. Odvolací súd vznik povinnosti ţalovaného

zaplatiť sumu 7.500.000,-- Sk odvodzuje od obsahu Územného plánu zóny pre lokalitu

K. schváleného 13. septembra 2006 a sám konštatuje, ţe pri vydaní územné rozhodnutia

právoplatného 15. septembra 2004, mala stavba elektrického vedenia slúţiť na účely

zásobovania elektrickou energiou len pre lokalitu S.. Odvolací potvrdzuje právny názor súdu

11

prvého stupňa, rozhodol však opačne a v rozpore s uvedeným, keď tvrdí, ţe lehota na

zaplatenie sumy 7.500.000,-- Sk sa počíta od územného rozhodnutia z roku 2004. Pokiaľ

odvolací súd uvádza, ţe aţ schválený územný plán zóny z 13. septembra 2006 umoţnil

rozšírenie vyuţívania stavby elektrického vedenia i pre lokalitu K., nemôţe zároveň tvrdiť, ţe

táto skutočnosť spôsobila splnenie odkladacej podmienky spätne k 16. októbra 2004.

Dovolateľ k dovolaciemu dôvodu v zmysle uviedol, ţe odvolací

súd sa nijako nevysporiadal s vyššie uvedenými argumentmi, bez akýchkoľvek výhrad

sa stotoţnil s názorom ţalobcu a obmedzil sa na konštatovanie, ţe názor odvolacieho súdu

je zhodný s názorom ţalobcu, ţe jeho právo na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty

mu vzniklo 16. októbra 2004, a to vo výške, ako si ju uplatnil ţalobou. Právny

a skutkový záver odvolací súd nijako neodôvodnil, neoprel ho o vykonané dôkazy, naopak

rozhodol v rozpore s výsledkami dokazovania. Odvolací súd neuviedol, či skutočnosti tvrdené

ţalovaným povaţuje za preukázané alebo nie, v právnom hodnotení veci neuviedol

k argumentom ţalovaného ţiadnu právnu protiargumentáciu, ani nijako neodôvodnil, prečo

v danom prípade, nie je moţné tieto argumenty aplikovať, z odôvodnenia rozsudku nie je ani

moţné vidieť, akými úvahami sa súd riadil, neuviedol tieţ, ako vec právne posúdil, aký

právny prepis a aké jeho ustanovenia na daný prípad aplikoval, a ako vyplýva aj zo vyššie

uvedených skutočností, odôvodnenie je naviac rozporné a nelogické. Uviedol, ţe z dôvodu

absolútneho nedostatku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia a úplnej absencie právnej

argumentácie v rozhodnutí odvolacieho súdu dovolateľ má za to, ţe postupom odvolacieho

súdu došlo k odňatiu moţnosti ţalovaného konať pred súdom a takýmto postupom dochádza

zároveň k porušeniu základného práva ţalovaného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. l

a tieţ práva na spravodlivý proces v zmysle ods. l Dohovoru.

Dovolateľ poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného

súdu Slovenskej republiky. Uviedol, ţe v dôsledku absolútneho nedostatku odôvodnenia

svojho rozhodnutia odňal ţalovanému moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.

s. p., a zároveň porušil právo ţalovaného na súdnu ochranu podľa SR

a práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Dovolateľ zároveň navrhol, aby dovolací súd odloţil vykonateľnosť napadnutého

rozhodnutia v zmysle aţ do právoplatného rozhodnutia o dovolaní. Poukázal

12

na § 61 Exekučného poriadku, § 4 ods. 1, § 10 ods. 8, § 12 ods. 3, § 13 ods. 2 Zákona

č. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy (ďalej len „Zákon č.

“). V zmysle zmenu rozpočtu za účelom

uhradenia nároku ţalobcu uplatnenom v tomto konaní, nemoţno podradiť pod ani jeden

z prípadov uvedených v tomto ustanovení, pretoţe by ţalovaný v prípade zmeny rozpočtu

postupoval v rozpore so zákonom.

Podaním z 9. augusta 2010 dovolateľ doplnil dovolanie proti napadnutému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie je nezákonné

a svojvoľné, nakoľko nerešpektuje kogentné ustanovenia o rozpočtových

pravidlách územnej samosprávy a zároveň je arbitrárne v dôsledku nedostatku odôvodnenia.

Poukázal na , v zmysle ktorého nie je ţalovaný oprávnený vyplatiť

ţalobcovi náhradu trov konania, nakoľko s predmetným výdavkom nepočíta schválený

rozpočet mestskej časti na tento rozpočtový rok. Ďalej uviedol, ţe odvolací súd priznal

ţalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového konania v plnom rozsahu napriek

tomu, ţe nárok ţalobcu bol súdom z časti zamietnutý. Zamietnutý bol nárok ţalobcu na úroky

z omeškania z uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 9,5% ročne od 16. 10. 2006

do zaplatenia, čo k dnešnému dňu predstavuje 65.000,-- Eur, teda viac ako ¼ z celkovo

uplatneného nároku, preto sa v tejto časti zjavne nejedná len o nepatrný úspech ţalobcu.

Ţalovaný dovolaním napadol aj uznesenie z 8. júla 2010, č. k.: -211,

ktorým odvolací súd zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania na účet právneho zástupcu v sume 13.895,28 Eur.

Vedľajší účastník podaním z 9. augusta 2010 pristúpil k dovolaniu ţalovaného proti

rozsudku odvolacieho súdu a poţiadal, aby sa s ním i v dovolacom konaní naďalej konalo

ako s vedľajším účastníkom, nakoľko v zmysle , nevylučuje moţnosť

vedľajšieho účastníka vystupovať v dovolacom konaní. Vedľajší účastník poukázal na vadu

konania a nesprávny postup odvolacieho súdu, ktorým sa mu odňala moţnosť konať pred

súdom, nakoľko odvolací súd nekonal s vedľajším účastníkom v zmysle Odvolací súd

na pojednávaní 17. júna 2010 ani 8. júla 2010 neuviedol do zápisnice prítomnosť právneho

zástupcu vedľajšieho účastníka, neumoţnil mu vyjadriť sa k veci samostatne v mene

vedľajšieho účastníka, nevyzval ho na prípadné doplnenie dokazovania. Nedoručil právnemu

13

zástupcovi vedľajšieho účastníka rovnopis rozsudku, v rozpore s týmto bola na rozsudku

vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia. Uviedol, ţe sa v ostanom v plnom

rozsahu pridrţuje dôvodov uvedených v dovolaní ţalovaného.

Ţalobca sa vo vzťahu k veci samej k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, ţe dovolanie bolo podané v zákonnej lehote stanovenej v ust.

a po preskúmaní veci v zmysle dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného

je dôvodné.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky súčasťou

obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a

listiny, je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Vyjadruje to aj znenie (ďalej len „OSP“), podľa

ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloţí,

ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy,

a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré pouţil. Takéto

odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu ( ).

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale

14

aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces.

V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodnutie súdu nemusí byť

totoţné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať limity zákonného

rozhodnutia ( ) a účastníkovi musí dať odpoveď na podstatné otázky

spochybňujúce závery ním namietaného rozhodnutia v závaţných a samotné rozhodnutie

ovplyvňujúcich súvislostiach (Garcia Ruiz c/a Španielsko z 21. januára 1999, Van der Hurk

c/a Holandsko z 19. apríla 1994). Rozsah povinností súdu uviesť v rozhodnutí presvedčivé

a dostatočné dôvody, sa mení podľa povahy rozhodnutia a posúdenia konkrétnej veci. Ak ide

však o taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď

práve na tento argument (Higgis c/a Francúzsko z 19. februára 1998).

V predmetnej veci si ţalobca ţalobou uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty

ako sankcie za porušenie zmluvných povinností z dohody o urovnaní. V napadnutom

rozhodnutí odvolacieho súdu absentuje právne posúdenie veci. Odvolací súd neuviedol

pod aký právny predpis podriadil ţalobcom uplatnené právo na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Zmluvnú pokutu vo svojom základe upravuje v a

s doplňujúcou úpravou v aţ . Odvolací súd právo ţalobcu

na zaplatenie zmluvnej pokuty priznal bez toho, aby uviedol, čo povaţoval, aké konkrétne

konanie ţalovaného povaţoval za porušenie zmluvnej povinnosti, pre ktorú bola dojednaná

zmluvná pokuta, akým spôsobom bola porušená zmluvná povinnosť, kedy došlo k porušeniu

zmluvnej povinnosti, a ako dospel k výške priznanej zmluvnej pokuty. Neuviedol, kedy

nastala splatnosť sumy 7.500.000,-- Sk, a v akom období bol ţalovaný v omeškaní

so zaplatením tejto sumy. Nezaoberal sa spornou otázkou a namietanou otázkou platnosti

resp. neplatnosti čl. II bodu 1, 2 dohody o urovnaní z 20. júna 2003, neodôvodnil, prečo je

nesprávny výklad vôle konajúcich osôb súdom prvého stupňa. S prihliadnutím na presné

znenie čl. II bodu 1 dohody o urovnaní (jeden mesiac od vydania akéhokoľvek prvého

územného rozhodnutia, stavebného povolenia alebo vodoprávneho povolenia, ktoré bude

vydané od podpisu tejto dohody, a ktoré sa bude týkať pozemku, ktorý sa nachádza v lokalite

K. v Z., pričom hranice lokality K. sú farebne vyznačené v Urbanistickej štúdii v Mestskej

časti priloţenej v Prílohe 1 ako neoddeliteľnej súčasti tejto dohody). V tejto pre rozhodnutie

15

podstatnej časti je rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné. Odvolací súd rovnako

nedal odpoveď na zásadné otázky účastníkov konania, v rozhodnutí len konštatoval, ţe sa

zhoduje s názorom odvolateľa, ţe jeho právo na zaplatenie zmluvnej pokuty mu vzniklo

16. októbra 2004. Neuviedol akými úvahami dospel k tomuto záveru a z akých dôkazov

vychádzal.

Odvolací súd pri rozhodovaní v odvolacom konaní vychádzal zo skutkového stavu tak,

ako bol zistený pred súdom prvého stupňa, rozhodol tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil. Odvolací súd nevykonal ďalšie dokazovanie, ktoré by preukázalo nesprávnosť

rozhodnutia súdu prvého stupňa, nevyhodnotil dôkazy vykonané pred súdom prvého stupňa

a neuviedol ani, akými úvahami dospel k záveru, ţe je potrebné rozhodnutie súdu prvého

stupňa zmeniť. V napadnutom rozhodnutí absentuje právne posúdenie veci ako podstatná

náleţitosť kaţdého rozhodnutia v zmysle

Dovolací súd sa stotoţnil s názorom dovolateľa, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu nespĺňa náleţitosti predpokladané ust. , podľa ktorého v odôvodnení

rozsudku súd stručne a jasne vyloţí, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré

dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval

a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných právnych ustanovení, ktoré pouţil, pričom

dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Vzhľadom na to, ţe odvolací súd nepostupoval v súlade s vyššie uvedenými

ustanoveniami , SR a Dohovoru, došlo k porušeniu

základného práva účastníkov na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, článku

46 ods. 1 v spojení s , a tým k naplneniu dovolacieho dôvodu

podľa ust. , pretoţe v konaní došlo k vade, uvedenej v ust.

písm. f/ – ţalovanému ako účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom, a zároveň aj k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa ust. § 243f ods. 1

písm. b/ – konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Dovolací súd zistil, ţe došlo k porušeniu práva vedľajšieho účastníka v zmysle § 237

písm. f/ , tým ţe sa mu postupom odvolacieho súdu odňala moţnosť konať pred

16

súdom, keď nekonal s vedľajším účastníkom v rozsahu jeho procesných práv upravených

v

S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací

v zmysle ust. a v napadnutej časti rozsudok odvolacieho súdu

a uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo ţalovanému uloţené, aby zaplatil ţalobcovi trovy

odvolacieho konania v sume 13.895,28 Eur zrušil a vec vrátil tomuto súdu v zrušenej časti

na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách dovolacieho konania

v zmysle

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. decembra 2010

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková