Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/149/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny

Poláčkovej, PhD. v právnej veci ţalobcu: A-T., s.r.o., zastúpeného JUDr. Evou

Petránovou, advokátkou, proti ţalovanému: Národný inšpektorát práce Košice,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. S/2008/00689-2.1/427 zo dňa

7. januára 2008, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.

-78 zo dňa 22. januára 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k.

-78 zo dňa 22. januára 2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa

zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia

ţalovaného zo dňa 7. januára 2008, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu

a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Inšpektorátu práce Prešov

zo dňa 9. novembra 2007, ktorým uloţil ţalobcovi pokutu vo výš ke 50 000,- Sk

za porušenie ustanovenia § 118 ods. 1 v spojení s ustanovením § 129 ods. 3 zákona

č. v znení neskorších predpisov a za porušenie

v spojení s ustanovením o cestovných náhradách

v znení neskorších predpisov. Krajský súd v Prešove takto rozhodol, keď dospel

k záveru zhodne so ţalovaným, ţe pokiaľ sa týka nevyplatenia mzdy pri skončení

zamestnania, tak došlo zo strany ţalobcu k porušeniu ustanovení § 118 ods. 1 a § 129

ods. 3 , pretoţe aj keď je nepochybné, ţe splatnosť mzdy počas

zamestnania bola určená dohodou, tak obsahom pracovných zmlúv príslušných

zamestnancov nebola dohoda o splatnosti mzdy pri skončení zamestnania, kde je iná

právna konštrukcia splatnosti mzdy ako počas trvania pracovného pomeru. Podľa

krajského súdu preto neobstojí námietka ţalobcu, ţe aj pri posudzovaní splatnosti

mzdy pri skončení zamestnania treba vychádzať z dohôd o splatnosti mzdy

v pracovných zmluvách, pretoţe podľa názoru krajského súdu

v § 129 rozlišuje medzi splatnosťou mzdy počas zamestnania (ods. 1) a splatnosťou

mzdy pri skončení zamestnania (ods. 3). Čo sa týka neposkytnutia stravného

55 zamestnancom v plnej výške za dni zahraničnej pracovnej cesty v mesiaci október

2006 a neposkytnutia ţiadneho stravného za dni zahraničnej pracovnej cesty

v mesiacoch november a december 2006, tak podľa krajského súdu sú tieto

skutočnosti nepochybne preukázané a ţalobca sa v tomto smere bránil iba poukazom

na druhotnú platobnú neschopnosť, pričom uţ toto samotné poru šenie § 13 ods. 1

v spojení s § 36 ods. 4 zákona o cestovných náhradách je a bolo podľa

krajského súdu dôvodom pre uloţenie pokuty ţalobcovi podľa § 19 ods. 1 zákona

č. Taktieţ z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva,

ţe námietka ţalobcu ohľadne výšky pokuty nie je dôvodná, pretoţe správne orgány

pri ukladaní pokuty prihliadli na skutočnosť, ţe ţalobca pracovnoprávne nároky

3

zamestnancov postupne uspokojuje a práve tu inšpektorát práce rešpektoval kritériá

ustanovenia

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie ţalobca a ţiadal,

aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu

na ďalšie konanie, resp. aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak,

ţe ţalobe ţalobcu v plnom rozsahu vyhovie a zároveň prizná ţalobcovi právo

na náhradu trov konania. Poukázal na to, ţe správne orgány vyvodili vo veci

nesprávny právny záver, ktorý sa stal dôvodom pre rozhodnutie o uloţení pokuty

vo výške 50 000,- Sk. Poukázal na príslušné pracovnoprávne akty uzavreté

so zamestnancami spoločnosti ţalobcu, a ţe v týchto aktoch sú určito a zrozumiteľne

dojednané ustanovenia, z ktorých vyplýva, ţe mzda jednotlivých zamestnancov

je splatná 7 dní po úhrade faktúry dodávateľom za konkrétne fakturačné obdobie,

pričom splatnosť faktúr je 60 dní odo dňa predloţenia faktúry. Nakoľko dl ţník

faktúry neuhradil, tak nenastal moment splatnosti mzdy a nenastal ani moment

porušenia právnej povinnosti zo strany ţalobcu ako zamestnávateľa. Zároveň

poukázal na to, ţe všetky pracovné pomery so zamestnancami boli ukončené

vzájomnou dohodou, ktorej súčasťou bola skutočnosť, ţe pracovnoprávne nároky

budú uhradené v dohodnutej lehote po úhrade ceny za zhotovené dielo zahraničným

objednávateľom – firmou so sídlom vo Francúzsku.

Ţalovaný sa písomne k odvolaniu ţalobcu vyjadril a okrem iného uviedol,

ţe právo zamestnanca na poskytnutie mzdy za vykonanú prácu patrí medzi základné

ústavné práva zamestnancov premietnuté v SR, podľa ktorého

zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky a zákon

im zabezpečuje najmä právo na odmenu za vykonanú prácu. Taktieţ námietky

ţalobcu povaţuje ţalovaný za právne neopodstatnené i z dôvodu, ţe „v predloţených

dohodách o skončení pracovného pomeru, uzatvorených v súlade s ustanovením § 60

“ absentujú akékoľvek dojednania, ktoré by určovali splatnosť mzdy

na iný deň, ako na deň skončenia pracovného pomeru v súlade s vtedy platným

a účinným zákonným znením.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení

s ) preskúmal odvolaním napadnutý

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru,

ţe odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

v zmysle rozsudkom, ktorý verejne

vyhlásil ( ), pričom termín verejného

vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu

a na internetovej stránke www.nsud.sk.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov

verejnej správy.

Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom

súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou ( ).

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu

správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom,

ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd SR ako súd odvolací preskúmal zákonnosť ţalobou napadnutých

rozhodnutí v intenciách dôvodov podaného odvolania a dospel k záveru, ţe krajský

súd posúdil predmetnú vec v súlade so zákonom.

Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise mal

odvolací súd za preukázané, ţe na základe výsledkov kontroly vykonanej

prvostupňovým správnym orgánom u ţalobcu bola ţalobcovi uloţená pokuta

v zmysle ustanovenia o inšpekcii práce,

keď príslušnou kontrolou (protokol o kontrole bol so ţalobcom prerokovaný dňa

5

27.06.2007) zameranou na dodrţiavanie pracovnoprávnych predpisov, zistil

prvostupňový správny orgán, ţe ţalobca nevyplatil 35 zamestnancom, s ktorými

skončil pracovný pomer, mzdu za mesiac október aţ december 2006

a 55 zamestnancom neposkytol stravné v plnej výške za dni zahraničnej pracovnej

cesty v mesiaci október 2006 a vôbec im neposkytol stravné za dni zahraničnej

pracovnej cesty za mesiace november a december 2006.

Podľa zamestnávateľ je povinný poskytnúť

zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Pokiaľ sa ţalobca bránil tým, ţe príslušného správneho deliktu sa v danom

prípade nedopustil, nakoľko ešte nenastala splatnosť mzdy, je potrebné uviesť,

ţe čo sa týka splatnosti mzdy, tak tento inštitút je zakotvený v § 129 Zákonníka

práce a správne potom v danom prípade krajský súd poukázal na to, ţe je potrebné

rozlišovať splatnosť mzdy v priebehu pracovného pomeru a pri skončení pracovného

pomeru.

Podľa mzda je splatná pozadu za mesačné

obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa

v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Podľa pri skončení pracovného pomeru vyplatí

zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia

pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbliţšom výplatnom

termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Vzhľadom na ustanovenie a je nepochybné,

ţe ţalobca nevyplatil príslušným zamestnancom (títo sú konkretizovan í

vo výrokovej časti správneho rozhodnutia) splatnú mzdu za mesiace október,

november, december roku 2006 (ide o 35 zamestnancov), s ktorými bol nepochybne

pracovný pomer skončený, tak mzda týchto zamestnancov bola v zmysle § 129 ods. 3

splatná v deň skončenia pracovného pomeru, pretoţe ţalobca sa so zamestnancami

6

inak nedohodol, najneskôr však v najbliţšom výplatnom termíne nasledujúcom

po dni skončenia pracovného pomeru.

Pokiaľ sa ţalobca bránil tým, ţe všetky pracovné pomery boli

so zamestnancami ukončené vzájomnou dohodou, ktorej súčasťou malo byť i to,

ţe pracovnoprávne nároky budú uhradené v dohodnutej lehote po úhrade ceny

za zhotovené dielo zahraničným objednávateľom so sídlom vo Francúzsku,

tak i odvolací súd túto námietku ţalobcu povaţoval za právne irelevantnú. Totiţ

v príslušných „Dohodách o skončení pracovného pomeru, uzatvorených v zmysle

ustanovenia “ skutočne absentujú akékoľvek dojednania, ktoré

by určovali splatnosť mzdy na iný deň ako na deň skončenia pracovného pomeru.

V tejto súvislosti ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu proti

rozsudku krajského súdu správne argumentuje napr. dôkaznými pr ostriedkami

ako dohodami o skončení pracovného pomeru zo dňa 03.05.2007 s R. Š., S. V., M. N.

a pod.

Podľa pri zahraničnej pracovnej ceste

patrí zamestnancovi za kaţdý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty

za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v cudzej mene. Stravné v cudzej

mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo

územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej

pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma

a) do 6 hodín vrátane,

b) nad 6 hodín aţ 12 hodín,

c) nad 12 hodín.

Podľa veta prvá zamestnávateľ je povinný

do 10 pracovných dní odo dňa predloţenia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie

pracovnej cesty zamestnanca a uspokojiť jeho nároky.

I podľa názoru odvolacieho súdu je z administratívneho spisu zrejmé,

ţe ţalobca i v tomto smere nerešpektoval dôsledne uvedené príslušné zákonné

ustanovenie o povinnosti uhradiť stravné zamestnancom z príslušnej zahraničnej

7

pracovnej cesty. V tejto súvislosti správne argumentuje ţalovaný,

ţe uţ nerešpektovanie tejto zákonnej povinnosti zo strany ţ alobcu bolo samo osebe

dôvodom pre uloţenie sankcie podľa § 19 ods. 1 zákona o inšpekcii práce. Taktieţ

odvolací súd sa stotoţňuje s krajským súdom, ţe prvostupňový správny orgán

pri uloţení sankcie rešpektoval i kritériá zakotvené v ustanovení § 19 ods. 4 zákona

o inšpekcii práce.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR je toho názoru, ţe krajský

súd posúdil predmetnú vec v súlade so zákonom a preto bolo potrebné jeho

napadnutý rozsudok ako súladný so zákonom v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1

potvrdiť.

O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1

v spojení s ustanovením za pouţitia ustanovenia

ods. 1 veta prvá Ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému

správnemu orgánu trovy v odvolacom konaní nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 15. decembra 2010

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová