Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
bad/434322.ad6e71.pdf
PDF · 168.12 KB
No categories available
2Sžo/149/2010
Najvyšší súd 2 Sžo 149/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny
Poláčkovej, PhD. v právnej veci ţalobcu: A-T., s.r.o., zastúpeného JUDr. Evou
Petránovou, advokátkou, proti ţalovanému: Národný inšpektorát práce Košice,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. S/2008/00689-2.1/427 zo dňa
7. januára 2008, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.
3 S 8/2008-78 zo dňa 22. januára 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k.
3 S 8/2008-78 zo dňa 22. januára 2010 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
ţalovaného zo dňa 7. januára 2008, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu
a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Inšpektorátu práce Prešov
zo dňa 9. novembra 2007, ktorým uloţil ţalobcovi pokutu vo výš ke 50 000,- Sk
za porušenie ustanovenia § 118 ods. 1 v spojení s ustanovením § 129 ods. 3 zákona
č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a za porušenie § 13
v spojení s ustanovením § 36 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách
v znení neskorších predpisov. Krajský súd v Prešove takto rozhodol, keď dospel
k záveru zhodne so ţalovaným, ţe pokiaľ sa týka nevyplatenia mzdy pri skončení
zamestnania, tak došlo zo strany ţalobcu k porušeniu ustanovení § 118 ods. 1 a § 129
ods. 3 Zákonníka práce, pretoţe aj keď je nepochybné, ţe splatnosť mzdy počas
zamestnania bola určená dohodou, tak obsahom pracovných zmlúv príslušných
zamestnancov nebola dohoda o splatnosti mzdy pri skončení zamestnania, kde je iná
právna konštrukcia splatnosti mzdy ako počas trvania pracovného pomeru. Podľa
krajského súdu preto neobstojí námietka ţalobcu, ţe aj pri posudzovaní splatnosti
mzdy pri skončení zamestnania treba vychádzať z dohôd o splatnosti mzdy
v pracovných zmluvách, pretoţe podľa názoru krajského súdu Zákonník práce
v § 129 rozlišuje medzi splatnosťou mzdy počas zamestnania (ods. 1) a splatnosťou
mzdy pri skončení zamestnania (ods. 3). Čo sa týka neposkytnutia stravného
55 zamestnancom v plnej výške za dni zahraničnej pracovnej cesty v mesiaci október
2006 a neposkytnutia ţiadneho stravného za dni zahraničnej pracovnej cesty
v mesiacoch november a december 2006, tak podľa krajského súdu sú tieto
skutočnosti nepochybne preukázané a ţalobca sa v tomto smere bránil iba poukazom
na druhotnú platobnú neschopnosť, pričom uţ toto samotné poru šenie § 13 ods. 1
v spojení s § 36 ods. 4 zákona o cestovných náhradách je a bolo podľa
krajského súdu dôvodom pre uloţenie pokuty ţalobcovi podľa § 19 ods. 1 zákona
č. 125/2006 Z.z. Taktieţ z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva,
ţe námietka ţalobcu ohľadne výšky pokuty nie je dôvodná, pretoţe správne orgány
pri ukladaní pokuty prihliadli na skutočnosť, ţe ţalobca pracovnoprávne nároky
zamestnancov postupne uspokojuje a práve tu inšpektorát práce rešpektoval kritériá
ustanovenia § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z.z.
Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie ţalobca a ţiadal,
aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu
na ďalšie konanie, resp. aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak,
ţe ţalobe ţalobcu v plnom rozsahu vyhovie a zároveň prizná ţalobcovi právo
na náhradu trov konania. Poukázal na to, ţe správne orgány vyvodili vo veci
nesprávny právny záver, ktorý sa stal dôvodom pre rozhodnutie o uloţení pokuty
vo výške 50 000,- Sk. Poukázal na príslušné pracovnoprávne akty uzavreté
so zamestnancami spoločnosti ţalobcu, a ţe v týchto aktoch sú určito a zrozumiteľne
dojednané ustanovenia, z ktorých vyplýva, ţe mzda jednotlivých zamestnancov
je splatná 7 dní po úhrade faktúry dodávateľom za konkrétne fakturačné obdobie,
pričom splatnosť faktúr je 60 dní odo dňa predloţenia faktúry. Nakoľko dl ţník
faktúry neuhradil, tak nenastal moment splatnosti mzdy a nenastal ani moment
porušenia právnej povinnosti zo strany ţalobcu ako zamestnávateľa. Zároveň
poukázal na to, ţe všetky pracovné pomery so zamestnancami boli ukončené
vzájomnou dohodou, ktorej súčasťou bola skutočnosť, ţe pracovnoprávne nároky
budú uhradené v dohodnutej lehote po úhrade ceny za zhotovené dielo zahraničným
objednávateľom – firmou so sídlom vo Francúzsku.
Ţalovaný sa písomne k odvolaniu ţalobcu vyjadril a okrem iného uviedol,
ţe právo zamestnanca na poskytnutie mzdy za vykonanú prácu patrí medzi základné
ústavné práva zamestnancov premietnuté v čl. 36 Ústavy SR, podľa ktorého
zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky a zákon
im zabezpečuje najmä právo na odmenu za vykonanú prácu. Taktieţ námietky
ţalobcu povaţuje ţalovaný za právne neopodstatnené i z dôvodu, ţe „v predloţených
dohodách o skončení pracovného pomeru, uzatvorených v súlade s ustanovením § 60
Zákonníka práce“ absentujú akékoľvek dojednania, ktoré by určovali splatnosť mzdy
na iný deň, ako na deň skončenia pracovného pomeru v súlade s vtedy platným
a účinným zákonným znením.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení
s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru,
ţe odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne
vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), pričom termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu
a na internetovej stránke www.nsud.sk.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe
ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov
verejnej správy.
Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom
súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom,
ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Najvyšší súd SR ako súd odvolací preskúmal zákonnosť ţalobou napadnutých
rozhodnutí v intenciách dôvodov podaného odvolania a dospel k záveru, ţe krajský
súd posúdil predmetnú vec v súlade so zákonom.
Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise mal
odvolací súd za preukázané, ţe na základe výsledkov kontroly vykonanej
prvostupňovým správnym orgánom u ţalobcu bola ţalobcovi uloţená pokuta
v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce,
keď príslušnou kontrolou (protokol o kontrole bol so ţalobcom prerokovaný dňa
27.06.2007) zameranou na dodrţiavanie pracovnoprávnych predpisov, zistil
prvostupňový správny orgán, ţe ţalobca nevyplatil 35 zamestnancom, s ktorými
skončil pracovný pomer, mzdu za mesiac október aţ december 2006
a 55 zamestnancom neposkytol stravné v plnej výške za dni zahraničnej pracovnej
cesty v mesiaci október 2006 a vôbec im neposkytol stravné za dni zahraničnej
pracovnej cesty za mesiace november a december 2006.
Podľa § 118 ods. 1 zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytnúť
zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Pokiaľ sa ţalobca bránil tým, ţe príslušného správneho deliktu sa v danom
prípade nedopustil, nakoľko ešte nenastala splatnosť mzdy, je potrebné uviesť,
ţe čo sa týka splatnosti mzdy, tak tento inštitút je zakotvený v § 129 Zákonníka
práce a správne potom v danom prípade krajský súd poukázal na to, ţe je potrebné
rozlišovať splatnosť mzdy v priebehu pracovného pomeru a pri skončení pracovného
pomeru.
Podľa § 129 ods. 1 zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné
obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa
v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Podľa § 129 ods. 3 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru vyplatí
zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia
pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbliţšom výplatnom
termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
Vzhľadom na ustanovenie § 129 ods. 1 a 3 Zákonníka práce je nepochybné,
ţe ţalobca nevyplatil príslušným zamestnancom (títo sú konkretizovan í
vo výrokovej časti správneho rozhodnutia) splatnú mzdu za mesiace október,
november, december roku 2006 (ide o 35 zamestnancov), s ktorými bol nepochybne
pracovný pomer skončený, tak mzda týchto zamestnancov bola v zmysle § 129 ods. 3
splatná v deň skončenia pracovného pomeru, pretoţe ţalobca sa so zamestnancami
inak nedohodol, najneskôr však v najbliţšom výplatnom termíne nasledujúcom
po dni skončenia pracovného pomeru.
Pokiaľ sa ţalobca bránil tým, ţe všetky pracovné pomery boli
so zamestnancami ukončené vzájomnou dohodou, ktorej súčasťou malo byť i to,
ţe pracovnoprávne nároky budú uhradené v dohodnutej lehote po úhrade ceny
za zhotovené dielo zahraničným objednávateľom so sídlom vo Francúzsku,
tak i odvolací súd túto námietku ţalobcu povaţoval za právne irelevantnú. Totiţ
v príslušných „Dohodách o skončení pracovného pomeru, uzatvorených v zmysle
ustanovenia § 60 Zákonníka práce“ skutočne absentujú akékoľvek dojednania, ktoré
by určovali splatnosť mzdy na iný deň ako na deň skončenia pracovného pomeru.
V tejto súvislosti ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu proti
rozsudku krajského súdu správne argumentuje napr. dôkaznými pr ostriedkami
ako dohodami o skončení pracovného pomeru zo dňa 03.05.2007 s R. Š., S. V., M. N.
a pod.
Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. pri zahraničnej pracovnej ceste
patrí zamestnancovi za kaţdý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty
za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v cudzej mene. Stravné v cudzej
mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo
územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej
pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma
a) do 6 hodín vrátane,
b) nad 6 hodín aţ 12 hodín,
c) nad 12 hodín.
Podľa § 36 ods. 4 veta prvá zákona č. 283/2002 Z.z. zamestnávateľ je povinný
do 10 pracovných dní odo dňa predloţenia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie
pracovnej cesty zamestnanca a uspokojiť jeho nároky.
I podľa názoru odvolacieho súdu je z administratívneho spisu zrejmé,
ţe ţalobca i v tomto smere nerešpektoval dôsledne uvedené príslušné zákonné
ustanovenie o povinnosti uhradiť stravné zamestnancom z príslušnej zahraničnej
pracovnej cesty. V tejto súvislosti správne argumentuje ţalovaný,
ţe uţ nerešpektovanie tejto zákonnej povinnosti zo strany ţ alobcu bolo samo osebe
dôvodom pre uloţenie sankcie podľa § 19 ods. 1 zákona o inšpekcii práce. Taktieţ
odvolací súd sa stotoţňuje s krajským súdom, ţe prvostupňový správny orgán
pri uloţení sankcie rešpektoval i kritériá zakotvené v ustanovení § 19 ods. 4 zákona
o inšpekcii práce.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR je toho názoru, ţe krajský
súd posúdil predmetnú vec v súlade so zákonom a preto bolo potrebné jeho
napadnutý rozsudok ako súladný so zákonom v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdiť.
O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1
O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. za pouţitia ustanovenia § 246c
ods. 1 veta prvá O.s.p. Ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému
správnemu orgánu trovy v odvolacom konaní nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 15. decembra 2010
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová