Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6MCdo/10/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ľ. Š., bývajúceho v T., proti

ţalovanému Ing. M. M., bývajúcemu vo V., o náhradu škody, ktorá vec bola vedená na

Okresnom súde Trnava pod sp.zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 21. mája 2009

č.k. -265, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Trnava z 21. mája 2009 č.k. -265 z r u š u j e

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava uznesením z 21. mája 2009 č.k. -265 zastavil

konanie o ţalobe o splnenie povinnosti nahradiť škodu na zdraví ţalobcu a o trovách konania

rozhodol tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Konanie zastavil majúc

za to, ţe je tu taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť.

Za neodstrániteľnú prekáţku konania povaţoval to, ţe ţalobca „nespolupracuje so súdom aj

napriek tomu, ţe mu bol ustanovený zástupca, neprodukuje ţiadne dôkazy, nerealizuje ţiadnu

iniciatívu na pokračovanie v konaní, nie je moţné bez jeho súčinnosti v konaní pokračovať,

...“. V odôvodnení svojho rozhodnutia tieţ uviedol, ţe ţalobca sa v mieste svojho bydliska

nezdrţiava a jeho terajší pobyt nepozná ani jeho súdom ustanovená zástupkyňa.

Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podal generálny prokurátor Slovenskej

republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie. Uviedol, ţe tak robí

na podnet ţalobcu, pretoţe napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon, pričom ochranu

práv a zákonom chránených záujmov ţalobcu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi

2

prostriedkami. Mimoriadne dovolanie odôvodnil tým, ţe v konaní Okresného súdu Trnava

došlo k vade uvedenej v (dovolací dôvod podľa

). Podľa generálneho prokurátora spočíva táto vada konania v tom, ţe závery okresného

súdu, ktorými odôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení konania nemajú oporu v spise

vedenom v predmetnej právnej veci. Okresným súdom uvádzané dôvody zastavenia konania

naostatok nemoţno ani povaţovať za neodstrániteľné prekáţky konania. Z týchto dôvodov

navrhol napadnuté uznesenie Okresného súdu Trnava zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie.

Účastníci sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok

( ), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe

mimoriadnym dovolaním je napadnuté uznesenie súdu ( v spojení s

ods. 2 ) a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné.

V zmysle mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tieţ

tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242

ods. 1 v spojení s ). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len

podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť podľa druhá veta skúmať vţdy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad

3

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným).

Podľa názoru generálneho prokurátora okresný súd v konaní odňal ţalobcovi moţnosť

konať pred súdom. Tento dovolací dôvod generálneho prokurátora je opodstatnený.

Postupom súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom

v zmysle ustanovenia , treba rozumieť taký procesný postup súdu,

ktorým účastníkovi nebolo umoţnené buď zúčastniť sa konania alebo realizovať ďalšie

procesné práva, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a oprávnených záujmov. Procesnými podmienkami občianskeho súdneho konania sú

predpoklady, ktorých splnenie zákon vyţaduje po začatí konania na to, aby súd mohol

prejednať a rozhodnúť právnu vec, v ktorej účastník konania uplatnil svoje právo na súdnu

ochranu. V prípade, ţe súd zistí neodstrániteľný alebo neodstránený nedostatok procesnej

podmienky, ktorý mu bráni pokračovať v konaní, konanie zastaví ( a ).

V zmysle uvedeného za postup súdu vedúci k odňatiu moţnosti konať pred súdom v zmysle

ustanovenia treba povaţovať aj neodôvodnené zastavenie konania

z dôvodu nedostatku procesnej podmienky.

Okresný súd Trnava mimoriadnym dovolaním napadnutým uznesením zastavil

konanie majúc za to, ţe prejednaniu a rozhodnutiu predmetnej právnej veci bráni

neodstrániteľná prekáţka spočívajúca v osobe ţalobcu, ktorý sa v mieste svojho bydliska

nezdrţiava a iná jeho adresa nie je známa súdu ani jeho súdom ustanovenej zástupkyni.

Ţalobca „nespolupracuje so súdom aj napriek tomu, ţe mu bol ustanovený zástupca,

neprodukuje ţiadne dôkazy, nerealizuje ţiadnu iniciatívu na pokračovanie v konaní“.

Na základe uvedeného ustálil, ţe v dôsledku nedostatku súčinnosti ţalobcu nie je moţné

v konaní pokračovať.

Tieto závery okresného súdu, ktoré ho napokon viedli k zastaveniu konania (vedeného

od roku 1991), sú v príkrom rozpore s právnou úpravou podmienok konania na strane

účastníka občianskeho súdneho konania, a navyše nemajú ani oporu v doterajších zisteniach

vyplývajúcich zo spisu.

4

Procesnými podmienkami na strane účastníka konania sú : a/ jeho spôsobilosť byť

účastníkom konania, b/ jeho procesná spôsobilosť a c/ riadne zastúpenie procesne

nespôsobilého účastníka. Procesnou podmienkou konania na strane účastníka nie je, aby jeho

pobyt bol súdu známy, ani jeho aktivita pri navrhovaní dôkazov a spolupráca so súdom

pri ustálení skutkového stavu veci (právne posúdenie veci je vecou súdu). Nedostatok

uvedených informácií o účastníkovi a nedostatok jeho aktivity môţe vyvolať iné procesné

následky (napr. ustanovenie opatrovníka, zamietnutie ţaloby z dôvodu nesplnenia povinnosti

tvrdenia alebo dôkazného bremena a pod.), nie však zastavenie konania pre nedostatok

podmienok konania.

Okresným súdom uvedená absencia údajov o pobyte ţalobcu naostatok nemá ani

oporu v doterajšom obsahu spisu súdu.

Bydlisko ţalobcu je súdu známe prinajmenej od roku 1997; vtedajší zástupca ţalobcu

listom z 27. januára 1997 oznámil súdu zmenu jeho bydliska na adresu v T., na ktorej adrese

ţalobca jemu určené zásielky súdu aj preberal (porovnaj napr. doručenky pripojené k č.l. 167,

177, 184, 188, 197, 204, 211, 233, 250 a pod.). Ak súd mal ťaţkosti s doručovaním zásielok

a zisťovaním pobytu účastníka, tak tie boli u ţalovaného, nie však u ţalobcu.

Z vyššie uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie

okresného súdu uznesením zrušil ( v spojení s a

a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( v spojení s ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách prvostupňového a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. decembra 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová