Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
2c4/365495.1068ea.pdf
PDF · 96.86 KB
No categories available
3Cdo/140/2010
Najvyšší súd 3 Cdo 140/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Z., s.r.o., so sídlom
v B., proti povinnému A. T., bývajúcemu v D., zastúpenému JUDr. I. M., advokátkou so
sídlom v K., o vymoženie 435,67 €, vedenej na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn.
3 Er 2386/2008, o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne
z 30. apríla 2009, sp. zn. 8 CoE 45/2009, rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
z 30. apríla 2009, sp. zn. 8 CoE 45/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Partizánske uznesením z 18. februára 2009 č.k. 3 Er 2386/2008-45
zamietol námietky povinného proti exekúcii pre vymoženie 435,67 € (13 125 Sk) na základe
platobného výmeru P. v konkurze z 25. mája 2005 číslo X.. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že povinným namietané skutočnosti nastali pred vznikom exekučného titulu a povinný
neuviedol žiaden z dôvodov, ktorý nastal po vzniku exekučného titulu a spôsobil by zánik
vymáhaného nároku, alebo by bránil jeho vymáhateľnosti, resp. spôsobil neprípustnosť
exekúcie (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku).
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie povinného uznesením z 30. apríla 2009, sp. zn.
8 CoE 45/2009 jeho odvolanie odmietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolanie nie
je prípustné, nakoľko z osobitného zákona (§ 50 ods. 4 Exekučného poriadku) nevyplýva
prípustnosť odvolania, preto odmietol povinným podané odvolanie podľa § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie povinný a navrhol, aby
dovolací súd uznesenia súdov oboch stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Uviedol, že uznesenie Okresného súdu Partizánske z 18. februára 2009 č.k.
3 Er 2386/2008-45 vydala vyššia súdna úradníčka, podaním odvolania sa toto uznesenie
zrušilo zo zákona (§ 374 ods. 4 O.s.p.) a opätovne mal rozhodnúť sudca. Tým, že o odvolaní
proti uzneseniu vydanému súdnym úradníkom rozhodol Krajský súd v Trenčíne ako odvolací
súd, nebol jeho procesný postup v súlade so zákonom a týmto nesprávnym postupom mu
odňal možnosť konať pred súdom.
Oprávnený sa k dovolaniu povinného nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr to, či jeho opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu
odvolacieho súdu je prípustné, ak je napadnuté uznesenie, ktorým bolo zmenené uznesenie
súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na
zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie
o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.). Dovolaním napadnuté
uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí, prípustnosť dovolania povinného
preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti
dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté
niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde
o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého
konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo začať len na
takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). Vychádzajúc z obsahu
dovolania sa osobitne zameral na otázku splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
V danom prípade vydala uznesenie Okresného súdu Partizánske z 18. februára 2009
č.k. 3 Er 2386/2008-45, ktorým boli námietky povinného proti exekúcii zamietnuté, vyššia
súdna úradníčka. V dôsledku odvolania povinného sudca Okresného súdu Partizánske
s poznámkou, že nemieni odvolaniu vyhovieť (viď č.l. 55 spisu), predložil vec odvolaciemu
súdu (Krajskému súdu v Trenčíne), ktorý o odvolaní rozhodol dovolaním povinného
napadnutým uznesením.
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného
čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal
súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého
rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie,
predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote
oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa,
proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje
a opätovne rozhodne sudca.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že postup Okresného súdu Partizánske bol v rozpore
s ustanovením § 374 ods. 4 poslednou vetou O.s.p. O odvolaní, ktoré smeruje proti
rozhodnutiu súdneho úradníka, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (o taký prípad ide aj
v danej veci), totiž mal rozhodnúť sudca okresného súdu, nakoľko takéto rozhodnutie sa
podaním odvolania zrušilo, a až v prípade, že by proti jeho rozhodnutiu bolo podané
odvolanie, o tomto odvolaní by rozhodoval odvolací súd.
Keďže súd prvého stupňa takto nepostupoval a odvolací súd pri rozhodovaní na tento
nesprávny procesný postup neprihliadol, bola dovolateľovi odňatá možnosť uplatniť procesné
právo priznané mu Občianskym súdnym poriadkom, čím konanie pred súdmi trpí vadou
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vždy zo zákona
dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto
vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní
nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b
O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods.1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. decembra 2010
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková