Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
6a3/361278.4d44ce.pdf
PDF · 154.76 KB
No categories available
4Cdo/21/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 21/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne PaedDr. M. M., bývajúcej
v B., zastúpenej JUDr. H. D., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovanému PhDr. R. M., CSc.,
bývajúcemu v B., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom
súde Bratislava III pod sp. zn. 27 C 1/2000, v konaní o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 24. apríla 2008 sp. zn. 9 Co 281/2006 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 24. apríla 2008 sp. zn. 9 Co 281/2006 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 31. marca 2004 č. k. 27 C 1/2000-222 v spojení
s opravným uznesením zo 7. apríla 2005 č.k. 27 C 1/2000-275 zamietol ţalobu v časti uloţenia
povinnosti ţalovanému strpieť ospravedlnenie ţalobkyni v denníku N. Ţalovanému uloţil
povinnosť zaplatiť ţalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1.659,70 € (50.000,- Sk)
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy
(1.659,70 €) ţalobu zamietol. Zároveň ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť právnej zástupkyni
ţalobkyne náhradu trov konania v sume 2.056,70 € (61.960,- Sk) do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 11 a § 13 Občianskeho
zákonníka, čl. 19 a čl. 26 Ústavy SR a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe ţaloba bola
podaná dôvodne, pretoţe došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti
ţalobkyne nepravdivý výrokom ţalovaného na tlačovej konferencii Š. a.s., ktorý výrok, resp.
jeho zmysel potom autor článku uverejnil v denníku No. („N.“). Okresný súd mal na základe
vykonaného dokazovania za to, ţe výrok ţalovaného, ţe "ţ.“, je neoprávnené skutkové tvrdenie,
ktoré neoprávnene stavia ţalobkyňu do pozície bitkárky. Ţalobu v časti uloţenia povinnosti
ţalovanému strpieť uverejnenie ospravedlnenia ţalobkyni v denníku N. však zamietol. A to
z toho dôvodu, ţe denník No., v ktorom ţalobkyňa pôvodne ţiadala uverejnenie ospravedlnenia,
zanikol v roku X. a uverejnenie v denníku N. by bolo podľa jeho názoru neprimerané svojim
dosahom, vzhľadom k jeho vysokej čítanosti v čase rozhodovania (31. marec 2004), oproti
čítanosti denníka No. v jeho prvom ročníku v roku X., kedy bol článok uverejnený. Okresný súd
ţalobkyni priznal náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1.659,70 € (50.000,- Sk), keď
zadosťučinenie v podobe ospravedlnenia by nebolo postačujúce z dôvodu, ţe bola v značnej
miere zníţená váţnosť ţalobkyne v spoločnosti. Výšku tejto náhrady určil s prihliadnutím na
závaţnosť vzniknutej ujmy (ţalobkyňa bola podpredsedníčkou, druhou najvyššou funkcionárkou
S., dosiahla vo svojej športovej kariére významné úspechy, cez ktoré ju verejnosť vníma ako
úspešnú o.) a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (generálny riaditeľ ako vrcholný
predstaviteľ Š., a.s. verejne, na tlačovej konferencii vyslovil nepravdivé tvrdenie o ţalobkyni
a následne v denníku No. bol tento jeho výrok publikovaný, čím mal tak neoprávnený zásah do
práva na ochranu osobnosti ţalobkyne širokú publicitu, keďţe išlo o periodikum
s celoslovenskou pôsobnosťou). Okresný súd pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy
zohľadnil, ţe článok bol uverejnený v prvom ročníku periodika a z tejto krátkodobosti
vychádzania periodika vyvodil niţší predpokladaný čitateľský dosah.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie oboch účastníkov konania rozsudkom z 24. apríla
2008 sp. zn. 9 Co 281/2006 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti spolu
s opravným uznesením potvrdil. Vo zvyšnej napadnutej časti, ktorou bol ţalovaný zaviazaný
k povinnosti zaplatiť ţalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1.659,70 € (50.000,- Sk)
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalobkyňu zaviazal k povinnosti
zaplatiť ţalovanému trovy konania v sume 2.681,64 € (80.787,- Sk) k rukám jeho právneho
zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa názoru krajského súdu, súd prvého
stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci, ale túto nesprávne posúdil tým, ţe nesprávne vyloţil
ustanovenia § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka. Krajský súd, vychádzajúc z vykonaného
dokazovania pred súdom prvého stupňa, mal za to, ţe ţalovaný nezasiahol ţalobkyni do jej
osobnostných práv. Rozsudok preto v časti, v ktorej okresný súd zamietol ţalobu (strpieť
uverejnenie ospravedlnenia ţalobkyni v denníku N.) a v časti, v ktorej zamietol ţalobu
o náhradu nemajetkovej ujmy potvrdil, ale z iných dôvodov ako súd prvého stupňa. Výrok
generálneho riaditeľa Š., a.s. („k.“) podľa jeho názoru nebol objektívne spôsobilý zásahu do
osobnostných práv ţalobkyne, keďţe vychádzal z pravdivého skutkového základu, ktorým bol
incident, ku ktorému došlo 28. mája 1999 v B. v zasadacej miestnosti S.. Poukázal na to, ţe
tomuto incidentu sa venovali viaceré média. Z uvedeného dôvodu preto aj rozsudok v časti, v
ktorej okresný súd ţalobe vyhovel, zmenil tak, ţe ţalobu zamietol.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala ţalobkyňa dovolanie podľa § 237 písm. f/
a § 238 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) z dôvodov uvedených v § 241
ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p. Namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu,
čím jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom tým, ţe ako účastníčka konania bola zbavená
moţnosti v dovolaní reagovať na všetky skutočnosti, ktoré majú byť obsahom rozsudku a tieţ
tým, ţe odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z iných dôvodov. V dovolaní potom
podrobne rozobrala, v čom vidí nesprávne právne posúdenie. Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Ţalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1
O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1
O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe
dovolanie je dôvodné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom podaného
dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie
odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa
obsahu tohto opravného prostriedku. Obligátorne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými
vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu
(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté
niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia
(ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne
rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Dovolateľka nenamietala, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237
písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní
najavo.
So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo
k odňatiu moţnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/
O.s.p.).
Odňatím moţnosti pred súdom konať sa rozumie taký závadný procesný postup súdu,
ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom
súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Dovolateľka v dovolaní uviedla, ţe v konaní pred odvolacím súdom došlo k odňatiu jej
moţnosti konať pred súdom tým, ţe krajský súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, čím
bola zbavená moţnosti v dovolaní reagovať na všetky skutočnosti.
Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. (pozn. NS SR - príslušné ustanovenie i nasledujúce ustanovenia
účinné v čase rozhodovania odvolacieho súdu), ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie
na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný
účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané
a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.
V posudzovanom prípade z výroku rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, ţe potvrdil
rozhodnutie súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti, avšak z odôvodnenia vyplýva, ţe
rozhodnutie v tejto časti potvrdil z iných dôvodov ako súd prvého stupňa, následne z ktorých
dôvodov aj zamietol ţalobu v časti, v ktorej súd prvého stupňa ţalobe vyhovel. Svoje rozhodnutie
odôvodnil len konštatovaním, ţe výrok označený v ţalobnom petite nebol objektívne spôsobilý
zásahu do osobnostných práv ţalobkyne, keďţe vychádzal z pravdivého skutkového základu,
ktorým bol incident, ku ktorému došlo 28. mája 1999. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho
súdu tak neobsahuje vysvetlenie, na základe čoho dospel k takému záveru, ţe ide o výrok, ktorý
vychádza z pravdivého skutkového základu.
Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd mení rozhodnutie súdu
niţšieho stupňa musí podľa názoru dovolacieho súdu obsahovať zákonné náleţitosti uvedené
v § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 211 O.s.p.), pretoţe pri zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa
odvolacím súdom, tento súd svojim rozhodnutím nahrádza napadnuté prvostupňové rozhodnutie.
Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia preto musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce
skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je
logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom
pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. V prípade, ţe rozhodnutie nie je dostatočne
odôvodnené, nie je z neho zrejmé, z akých skutkových záverov súd vychádzal, ktoré dôkazy mal
za preukázané a ktoré nie, z ktorých výpovedi svedkov vychádzal, z ktorých vyvodil skutkové
zistenia odlišné od zistení, z ktorých vychádzal súd prvého stupňa, ide o procesne nesprávne
rozhodnutie. Rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nemá náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p.,
je potom nepreskúmateľný a účastníkovi je takýmto rozhodnutím odňatá moţnosť konať pred
súdom, nakoľko nemá moţnosť v dovolacom konaní náleţite argumentovať.
Ako vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. dovolateľka ďalej uviedla, ţe hoci súd prvého
stupňa jej ţalobu v časti strpenia ospravedlnenia v denníku N. zamietol z "technických dôvodov",
odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z úplne iných dôvodov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako uţ bolo vyššie uvedené, je viazaný rozsahom
podaného dovolania a uplatnenými dovolacími dôvodmi, ktorými bolo dovolanie odôvodnené,
pričom tieto dôvody neposudzuje podľa toho, ako boli v dovolaní označené, ale podľa obsahu
tohto opravného prostriedku, pričom sa zaoberá aj inými vadami, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky
dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je takou (inou) vadou postihnuté.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním
namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je
porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.
Po preskúmaní veci Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe súd prvého stupňa
na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe došlo k neoprávnenému zásahu do práv
na ochranu osobnosti ţalobkyne. Návrh na uloţenie povinnosti ţalovanému strpieť uverejnenie
ospravedlnenia ţalobkyni v denníku N. však zamietol z toho dôvodu, ţe denník No., v ktorom
ţalobkyňa pôvodne ţiadala uverejnenie ospravedlnenia, zanikol v roku X. a uverejnenie v
denníku N. by bolo neprimerané svojim dosahom, vzhľadom k jeho vysokej čítanosti v čase
rozhodovania (31. marec 2004), oproti čítanosti denníka No. v jeho prvom ročníku v roku X.,
kedy bol článok uverejnený. Naproti tomu odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa
v zamietajúcej časti, avšak z iných dôvodov bez toho, aby sám vykonal, resp. zopakoval
dokazovanie. Na základe dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa mal odvolací súd za to,
ţe ţalovaný nezasiahol ţalobkyni do jej osobnostných práv. Podľa jeho názoru výrok
generálneho riaditeľa Š., a.s. („k.“) nebol objektívne spôsobilý zásahu do osobnostných práv
ţalobkyne, keďţe vychádzal z pravdivého skutkového základu, ktorým bol incident, ku ktorému
došlo 28. mája 1999.
Dovolací súd z odôvodnenia rozhodnutia zistil, ţe odvolací súd z dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery
ako súd prvého stupňa bez toho, aby sám vykonal (zopakoval) dokazovanie. I keď odvolací súd
vo výroku i v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ţe rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil podľa § 219 O.s.p., keď prevzal jeho skutkové zistenia a nestotoţnil sa s jeho právnymi
závermi, z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, ţe z dokazovania vyvodil aj odlišné skutkové
závery ako súd prvého stupňa. Podľa názoru dovolacieho súdu tak svojim rozhodnutím zmenil
rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu, hoci uviedol, ţe jeho rozhodnutie
v zamietajúcej časti potvrdil. Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd potom zmenil aj
rozhodnutie prvostupňového súdu v časti, v ktorej tento súd ţalobe vyhovel tak, ţe návrh
ţalobkyne zamietol.
Odvolací súd podľa § 219 O.s.p. rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Vecnou správnosťou sa pritom rozumie správnosť skutkových zistení a správnosť právneho
posúdenia. Znaky tzv. inej vady konania má tieţ procesný postup odvolacieho súdu, ktorý sa
prieči ustanoveniu § 213 O.s.p. Medzi tzv. iné vady konania, majúce za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, patrí aj skutočnosť, ţe odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal
z iného skutkového základu neţ súd prvého stupňa bez toho, ţe by postupoval podľa § 213 ods. 2
O.s.p. a zopakoval dôkazy, na ktorých zaloţil svoje skutkové zistenia súd prvého stupňa, resp.
sám doplnil dokazovanie.
Podľa § 122 ods. 1 O.s.p., dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli splnené
podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Z ustanovenia § 220 O.s.p.
vyplýva, ţe odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú splnené podmienky
pre jeho potvrdenie (§ 219), ani jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Podľa § 213 ods. 1 O.s.p. odvolací
súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami
ustanovenými v odsekoch 2 aţ 4. Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom
rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 2 O.s.p.).
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd
mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie
dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto
prípade je teda skutočnosť, ţe odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie,
na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného
prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci. Len takýto postup je aj
v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby
odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim v konečnom dôsledku k záveru
o zmene rozsudku súdu prvého stupňa (hoci odvolací súd uviedol, ţe ho v uvedených častiach
potvrdzuje) v tom smere, ţe tvrdenie ţalovaného sa zakladá na pravde, a tak nedošlo
k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti ţalobkyne, dospel iba na základe
prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa. Ak odvolací súd v prejednávanej veci
tento zákonný postup nedodrţal, potom pri hodnotení dôkazov zaťaţil svoje rozhodnutie
a konanie, ktoré mu predchádzalo vadou a konal v rozpore s princípmi spravodlivého procesu
chránenými Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. I keď
odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku výslovne uviedol, ţe súd prvého stupňa
v danom prípade dostatočne zistil skutkový stav (ale ho nesprávne právne posúdil), z obsahu
rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, ţe dospel k odlišným skutkovým zisteniam ako súd
prvého stupňa (či tvrdenie bolo pravdivé alebo nebolo pravdivé je bez akýchkoľvek pochybností
zistenie skutkovej povahy). Súd prvého stupňa dokazovaním, ktoré bolo vykonané aj
výpoveďami svedkov dospel k záveru, ţe tvrdenie generálneho riaditeľa Š., a.s. nebolo pravdivé
a došlo k neoprávnenému zásahu do práv na ochranu osobnosti ţalobkyne. Odvolací súd ale
v porovnaní s ním vychádzal z odlišných skutkových zistení – konštatoval, ţe tvrdenie bolo
pravdivé, vychádzalo z pravdivého skutkového základu, ktorým bol incident, ku ktorému došlo
28.5.1999. Obsah spisu svedčí o tom, ţe odvolací súd si dostatočne neuvedomil, ţe ak nie sú
skutkové zistenia súdu prvého stupňa správne, treba dokazovanie v potrebnom rozsahu
zopakovať (§ 213 ods. 3 O.s.p.). Z obsahu zápisnice z pojednávania pred odvolacím súdom (viď
č.l. 326 spisu) vyplýva, ţe odvolací súd ţiadne dokazovanie nevykonal. Oboznámil sa len
s napadnutým rozsudkom z č.l. 222, opravným uznesením z č.l. 275, odvolaním ţalovaného
z č.l. 278, odvolaním ţalobkyne z č.l. 290, vyjadrením ţalobkyne k odvolaniu z č.l. 301.
Na pojednávaní potom právni zástupcovia účastníkov len uviedli v podstate, ţe sa pridrţiavajú
svojich odvolaní. Odvolací súd nezopakoval ani dôkazy vykonané súdom prvého stupňa, napriek
tomu, ţe z nich vyvodil opačné závery, ako súd prvého stupňa. Bez toho, aby v odvolacom
konaní sám podrobne vypočul účastníkov, a tým zabezpečil bezprostrednosť vykonania tohto
dôkazu pred svojím rozhodnutím, ku skutočnostiam, ktoré prehodnotil v odôvodnení svojho
rozhodnutia, ponechal na odvolacom pojednávaní len priestor na prednes právnych zástupcov
účastníkov. To znamená, ţe odvolací súd si v prejednávanej veci nezadováţil rovnocenný
podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. V tejto súvislosti povaţuje
dovolací súd za potrebné uviesť, ţe podanie správy predsedom senátu alebo povereným členom
senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia
§ 215 O.s.p., nie je zopakovaním dokazovania v zmysle § 122 a nasledujúcich O.s.p. Na základe
uvedeného sú potom skutkové a na ne nadväzujúce právne závery odvolacieho súdu zatiaľ
predčasné.
Pokiaľ dovolateľka ako dovolací dôvod ďalej uviedla, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, ţe
napadnutý rozsudok nemohol v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti
zaujatých právnych záverov vzhľadom na uţ spomenuté vady, z dôvodu ktorých rozhodnutie
odvolacieho súdu nie je pre toto posúdenie dostatočným podkladom.
Dovolací súd z dôvodov vyššie uvedených zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.) bez toho, aby pristúpil k posúdeniu
opodstatnenosti námietky dovolateľky, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§
243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. decembra 2010
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M. Melocíková