Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/21/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne PaedDr. M. M., bývajúcej

v B., zastúpenej JUDr. H. D., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovanému PhDr. R. M., CSc.,

bývajúcemu v B., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom

súde Bratislava III pod sp. zn. , v konaní o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 24. apríla 2008 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 24. apríla 2008 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 31. marca 2004 č. k. -222 v spojení

s opravným uznesením zo 7. apríla 2005 č.k. -275 zamietol ţalobu v časti uloţenia

povinnosti ţalovanému strpieť ospravedlnenie ţalobkyni v denníku N. Ţalovanému uloţil

povinnosť zaplatiť ţalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1.659,70 € (50.000,- Sk)

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy

(1.659,70 €) ţalobu zamietol. Zároveň ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť právnej zástupkyni

ţalobkyne náhradu trov konania v sume 2.056,70 € (61.960,- Sk) do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 11 a § 13 Občianskeho

zákonníka, a SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe ţaloba bola

podaná dôvodne, pretoţe došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti

ţalobkyne nepravdivý výrokom ţalovaného na tlačovej konferencii Š. a.s., ktorý výrok, resp.

2

jeho zmysel potom autor článku uverejnil v denníku No. („N.“). Okresný súd mal na základe

vykonaného dokazovania za to, ţe výrok ţalovaného, ţe "ţ.“, je neoprávnené skutkové tvrdenie,

ktoré neoprávnene stavia ţalobkyňu do pozície bitkárky. Ţalobu v časti uloţenia povinnosti

ţalovanému strpieť uverejnenie ospravedlnenia ţalobkyni v denníku N. však zamietol. A to

z toho dôvodu, ţe denník No., v ktorom ţalobkyňa pôvodne ţiadala uverejnenie ospravedlnenia,

zanikol v roku X. a uverejnenie v denníku N. by bolo podľa jeho názoru neprimerané svojim

dosahom, vzhľadom k jeho vysokej čítanosti v čase rozhodovania (31. marec 2004), oproti

čítanosti denníka No. v jeho prvom ročníku v roku X., kedy bol článok uverejnený. Okresný súd

ţalobkyni priznal náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1.659,70 € (50.000,- Sk), keď

zadosťučinenie v podobe ospravedlnenia by nebolo postačujúce z dôvodu, ţe bola v značnej

miere zníţená váţnosť ţalobkyne v spoločnosti. Výšku tejto náhrady určil s prihliadnutím na

závaţnosť vzniknutej ujmy (ţalobkyňa bola podpredsedníčkou, druhou najvyššou funkcionárkou

S., dosiahla vo svojej športovej kariére významné úspechy, cez ktoré ju verejnosť vníma ako

úspešnú o.) a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (generálny riaditeľ ako vrcholný

predstaviteľ Š., a.s. verejne, na tlačovej konferencii vyslovil nepravdivé tvrdenie o ţalobkyni

a následne v denníku No. bol tento jeho výrok publikovaný, čím mal tak neoprávnený zásah do

práva na ochranu osobnosti ţalobkyne širokú publicitu, keďţe išlo o periodikum

s celoslovenskou pôsobnosťou). Okresný súd pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy

zohľadnil, ţe článok bol uverejnený v prvom ročníku periodika a z tejto krátkodobosti

vychádzania periodika vyvodil niţší predpokladaný čitateľský dosah.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie oboch účastníkov konania rozsudkom z 24. apríla

2008 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti spolu

s opravným uznesením potvrdil. Vo zvyšnej napadnutej časti, ktorou bol ţalovaný zaviazaný

k povinnosti zaplatiť ţalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1.659,70 € (50.000,- Sk)

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalobkyňu zaviazal k povinnosti

zaplatiť ţalovanému trovy konania v sume 2.681,64 € (80.787,- Sk) k rukám jeho právneho

zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa názoru krajského súdu, súd prvého

stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci, ale túto nesprávne posúdil tým, ţe nesprávne vyloţil

ustanovenia a . Krajský súd, vychádzajúc z vykonaného

dokazovania pred súdom prvého stupňa, mal za to, ţe ţalovaný nezasiahol ţalobkyni do jej

3

osobnostných práv. Rozsudok preto v časti, v ktorej okresný súd zamietol ţalobu (strpieť

uverejnenie ospravedlnenia ţalobkyni v denníku N.) a v časti, v ktorej zamietol ţalobu

o náhradu nemajetkovej ujmy potvrdil, ale z iných dôvodov ako súd prvého stupňa. Výrok

generálneho riaditeľa Š., a.s. („k.“) podľa jeho názoru nebol objektívne spôsobilý zásahu do

osobnostných práv ţalobkyne, keďţe vychádzal z pravdivého skutkového základu, ktorým bol

incident, ku ktorému došlo 28. mája 1999 v B. v zasadacej miestnosti S.. Poukázal na to, ţe

tomuto incidentu sa venovali viaceré média. Z uvedeného dôvodu preto aj rozsudok v časti, v

ktorej okresný súd ţalobe vyhovel, zmenil tak, ţe ţalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala ţalobkyňa dovolanie podľa § 237 písm. f/

a (ďalej len „“) z dôvodov uvedených v

ods. 2 písm. a/, b/ a c/ Namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu,

čím jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom tým, ţe ako účastníčka konania bola zbavená

moţnosti v dovolaní reagovať na všetky skutočnosti, ktoré majú byť obsahom rozsudku a tieţ

tým, ţe odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z iných dôvodov. V dovolaní potom

podrobne rozobrala, v čom vidí nesprávne právne posúdenie. Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Ţalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a a dospel k záveru, ţe

dovolanie je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný rozsahom podaného

dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie

odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa

obsahu tohto opravného prostriedku. Obligátorne ( ) sa zaoberá procesnými

vadami uvedenými v a tieţ inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté

niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia

(ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dovolateľka nenamietala, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237

písm. a/ aţ e/ a g/ a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní

najavo.

So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo

k odňatiu moţnosti konať pred súdom ( v spojení s

).

Odňatím moţnosti pred súdom konať sa rozumie taký závadný procesný postup súdu,

ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom

súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Dovolateľka v dovolaní uviedla, ţe v konaní pred odvolacím súdom došlo k odňatiu jej

moţnosti konať pred súdom tým, ţe krajský súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, čím

bola zbavená moţnosti v dovolaní reagovať na všetky skutočnosti.

Podľa (pozn. NS SR - príslušné ustanovenie i nasledujúce ustanovenia

účinné v čase rozhodovania odvolacieho súdu), ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie

na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

V posudzovanom prípade z výroku rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, ţe potvrdil

rozhodnutie súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti, avšak z odôvodnenia vyplýva, ţe

rozhodnutie v tejto časti potvrdil z iných dôvodov ako súd prvého stupňa, následne z ktorých

dôvodov aj zamietol ţalobu v časti, v ktorej súd prvého stupňa ţalobe vyhovel. Svoje rozhodnutie

odôvodnil len konštatovaním, ţe výrok označený v ţalobnom petite nebol objektívne spôsobilý

zásahu do osobnostných práv ţalobkyne, keďţe vychádzal z pravdivého skutkového základu,

ktorým bol incident, ku ktorému došlo 28. mája 1999. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho

súdu tak neobsahuje vysvetlenie, na základe čoho dospel k takému záveru, ţe ide o výrok, ktorý

vychádza z pravdivého skutkového základu.

Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd mení rozhodnutie súdu

niţšieho stupňa musí podľa názoru dovolacieho súdu obsahovať zákonné náleţitosti uvedené

v ( ), pretoţe pri zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa

odvolacím súdom, tento súd svojim rozhodnutím nahrádza napadnuté prvostupňové rozhodnutie.

Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia preto musí vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne

vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce

skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je

logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom

pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. V prípade, ţe rozhodnutie nie je dostatočne

odôvodnené, nie je z neho zrejmé, z akých skutkových záverov súd vychádzal, ktoré dôkazy mal

za preukázané a ktoré nie, z ktorých výpovedi svedkov vychádzal, z ktorých vyvodil skutkové

zistenia odlišné od zistení, z ktorých vychádzal súd prvého stupňa, ide o procesne nesprávne

rozhodnutie. Rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nemá náleţitosti uvedené v ,

je potom nepreskúmateľný a účastníkovi je takýmto rozhodnutím odňatá moţnosť konať pred

súdom, nakoľko nemá moţnosť v dovolacom konaní náleţite argumentovať.

Ako vadu podľa dovolateľka ďalej uviedla, ţe hoci súd prvého

stupňa jej ţalobu v časti strpenia ospravedlnenia v denníku N. zamietol z "technických dôvodov",

odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z úplne iných dôvodov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako uţ bolo vyššie uvedené, je viazaný rozsahom

podaného dovolania a uplatnenými dovolacími dôvodmi, ktorými bolo dovolanie odôvodnené,

pričom tieto dôvody neposudzuje podľa toho, ako boli v dovolaní označené, ale podľa obsahu

tohto opravného prostriedku, pričom sa zaoberá aj inými vadami, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky

dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je takou (inou) vadou postihnuté.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním

namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je

porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Po preskúmaní veci Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe súd prvého stupňa

na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe došlo k neoprávnenému zásahu do práv

na ochranu osobnosti ţalobkyne. Návrh na uloţenie povinnosti ţalovanému strpieť uverejnenie

ospravedlnenia ţalobkyni v denníku N. však zamietol z toho dôvodu, ţe denník No., v ktorom

ţalobkyňa pôvodne ţiadala uverejnenie ospravedlnenia, zanikol v roku X. a uverejnenie v

denníku N. by bolo neprimerané svojim dosahom, vzhľadom k jeho vysokej čítanosti v čase

7

rozhodovania (31. marec 2004), oproti čítanosti denníka No. v jeho prvom ročníku v roku X.,

kedy bol článok uverejnený. Naproti tomu odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa

v zamietajúcej časti, avšak z iných dôvodov bez toho, aby sám vykonal, resp. zopakoval

dokazovanie. Na základe dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa mal odvolací súd za to,

ţe ţalovaný nezasiahol ţalobkyni do jej osobnostných práv. Podľa jeho názoru výrok

generálneho riaditeľa Š., a.s. („k.“) nebol objektívne spôsobilý zásahu do osobnostných práv

ţalobkyne, keďţe vychádzal z pravdivého skutkového základu, ktorým bol incident, ku ktorému

došlo 28. mája 1999.

Dovolací súd z odôvodnenia rozhodnutia zistil, ţe odvolací súd z dokazovania

vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery

ako súd prvého stupňa bez toho, aby sám vykonal (zopakoval) dokazovanie. I keď odvolací súd

vo výroku i v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ţe rozsudok súdu prvého stupňa

potvrdil podľa , keď prevzal jeho skutkové zistenia a nestotoţnil sa s jeho právnymi

závermi, z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, ţe z dokazovania vyvodil aj odlišné skutkové

závery ako súd prvého stupňa. Podľa názoru dovolacieho súdu tak svojim rozhodnutím zmenil

rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu, hoci uviedol, ţe jeho rozhodnutie

v zamietajúcej časti potvrdil. Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd potom zmenil aj

rozhodnutie prvostupňového súdu v časti, v ktorej tento súd ţalobe vyhovel tak, ţe návrh

ţalobkyne zamietol.

Odvolací súd podľa rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Vecnou správnosťou sa pritom rozumie správnosť skutkových zistení a správnosť právneho

posúdenia. Znaky tzv. inej vady konania má tieţ procesný postup odvolacieho súdu, ktorý sa

prieči ustanoveniu Medzi tzv. iné vady konania, majúce za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, patrí aj skutočnosť, ţe odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal

z iného skutkového základu neţ súd prvého stupňa bez toho, ţe by postupoval podľa § 213 ods. 2

a zopakoval dôkazy, na ktorých zaloţil svoje skutkové zistenia súd prvého stupňa, resp.

sám doplnil dokazovanie.

Podľa , dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli splnené

podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Z ustanovenia

vyplýva, ţe odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú splnené podmienky

pre jeho potvrdenie (), ani jeho zrušenie (). Podľa odvolací

súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami

ustanovenými v odsekoch 2 aţ 4. Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom

rozsahu opakuje sám ( ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie

dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto

prípade je teda skutočnosť, ţe odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie,

na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného

prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci. Len takýto postup je aj

v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby

odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim v konečnom dôsledku k záveru

o zmene rozsudku súdu prvého stupňa (hoci odvolací súd uviedol, ţe ho v uvedených častiach

potvrdzuje) v tom smere, ţe tvrdenie ţalovaného sa zakladá na pravde, a tak nedošlo

k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti ţalobkyne, dospel iba na základe

prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa. Ak odvolací súd v prejednávanej veci

tento zákonný postup nedodrţal, potom pri hodnotení dôkazov zaťaţil svoje rozhodnutie

a konanie, ktoré mu predchádzalo vadou a konal v rozpore s princípmi spravodlivého procesu

chránenými SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. I keď

odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku výslovne uviedol, ţe súd prvého stupňa

v danom prípade dostatočne zistil skutkový stav (ale ho nesprávne právne posúdil), z obsahu

rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, ţe dospel k odlišným skutkovým zisteniam ako súd

prvého stupňa (či tvrdenie bolo pravdivé alebo nebolo pravdivé je bez akýchkoľvek pochybností

zistenie skutkovej povahy). Súd prvého stupňa dokazovaním, ktoré bolo vykonané aj

výpoveďami svedkov dospel k záveru, ţe tvrdenie generálneho riaditeľa Š., a.s. nebolo pravdivé

a došlo k neoprávnenému zásahu do práv na ochranu osobnosti ţalobkyne. Odvolací súd ale

9

v porovnaní s ním vychádzal z odlišných skutkových zistení – konštatoval, ţe tvrdenie bolo

pravdivé, vychádzalo z pravdivého skutkového základu, ktorým bol incident, ku ktorému došlo

28.5.1999. Obsah spisu svedčí o tom, ţe odvolací súd si dostatočne neuvedomil, ţe ak nie sú

skutkové zistenia súdu prvého stupňa správne, treba dokazovanie v potrebnom rozsahu

zopakovať ( ). Z obsahu zápisnice z pojednávania pred odvolacím súdom (viď

č.l. 326 spisu) vyplýva, ţe odvolací súd ţiadne dokazovanie nevykonal. Oboznámil sa len

s napadnutým rozsudkom z č.l. 222, opravným uznesením z č.l. 275, odvolaním ţalovaného

z č.l. 278, odvolaním ţalobkyne z č.l. 290, vyjadrením ţalobkyne k odvolaniu z č.l. 301.

Na pojednávaní potom právni zástupcovia účastníkov len uviedli v podstate, ţe sa pridrţiavajú

svojich odvolaní. Odvolací súd nezopakoval ani dôkazy vykonané súdom prvého stupňa, napriek

tomu, ţe z nich vyvodil opačné závery, ako súd prvého stupňa. Bez toho, aby v odvolacom

konaní sám podrobne vypočul účastníkov, a tým zabezpečil bezprostrednosť vykonania tohto

dôkazu pred svojím rozhodnutím, ku skutočnostiam, ktoré prehodnotil v odôvodnení svojho

rozhodnutia, ponechal na odvolacom pojednávaní len priestor na prednes právnych zástupcov

účastníkov. To znamená, ţe odvolací súd si v prejednávanej veci nezadováţil rovnocenný

podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle V tejto súvislosti povaţuje

dovolací súd za potrebné uviesť, ţe podanie správy predsedom senátu alebo povereným členom

senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia

, nie je zopakovaním dokazovania v zmysle a nasledujúcich Na základe

uvedeného sú potom skutkové a na ne nadväzujúce právne závery odvolacieho súdu zatiaľ

predčasné.

Pokiaľ dovolateľka ako dovolací dôvod ďalej uviedla, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), dovolací súd uvádza, ţe

napadnutý rozsudok nemohol v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti

zaujatých právnych záverov vzhľadom na uţ spomenuté vady, z dôvodu ktorých rozhodnutie

odvolacieho súdu nie je pre toto posúdenie dostatočným podkladom.

Dovolací súd z dôvodov vyššie uvedených zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ) bez toho, aby pristúpil k posúdeniu

opodstatnenosti námietky dovolateľky, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

10

právnom posúdení veci.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§

243d ods. 1 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. decembra 2010

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M. Melocíková