Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/204/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. H., bývajúcej v P.,

zastúpenej JUDr. S. R., advokátom v P., proti žalovanej Ing. D. B., bývajúcej v P., zastúpenej

JUDr. M. W., advokátkou v Ž., o odstránenie protiprávneho stavu, vedenej

na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 3. júna 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovanej o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom z 9. septembra 2009 č.k. -88

uložil žalovanej povinnosť z priestoru označeného ako vchod o výmere X. na prízemí domu

Č., na parc. č. K., odstrániť všetky prekážky brániace v užívaní tohto vchodu a v prístupe do

nebytového priestoru Č., v dome Č. a umožniť žalobkyni nerušený výkon spoluvlastníckeho

práva formou užívania tohto vchodu a prístupu do nebytového priestoru Č., v dome súp. Č. v ,

cez tento vchod. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa je

spoluvlastníčkou nebytového priestoru Č. nachádzajúceho sa na prízemí obytného domu súp.

Č. v P., kde bočný vchod do tohto nebytového priestoru susedí s vchodom do bytového

priestoru Č., ktorého je výlučnou vlastníčkou žalovaná. Vchod do nebytového priestoru Č.

a do bytu Č. je zo spoločného priestoru označeného ako vchod o výmere X.. Žalovaná

zamedzila žalobkyni vstup do nebytového priestoru Č., ktorý je v podielovom

spoluvlastníctve a znemožnila žalobkyni tento vchod používať, čím zasiahla do vlastníckych

práv žalobkyne. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania v sume 459,12 Eur

k rukám advokáta do 3 dní.

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 3. júna 2010 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Stotožnil sa

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, že sporný vchod je spoločnou časťou

domu v zmysle . Pokiaľ žalovaná nesúhlasila s užívaním

spoločnej veci – vchodu – žalobkyňou, mala postupovať v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, ktorý upravuje rozhodovanie spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou.

Pokiaľ tak nepostupovala, zasiahla do spoluvlastníckych práv žalobkyne tým, že jej

znemožnila užívať spoločnú časť domu. Žaloba preto bola dôvodná. O trovách konania

rozhodol podľa , a žalovanej uložil nahradiť žalobkyni trovy

konania v sume 71,92 Euro.

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podala dovolanie žalovaná s poukazom

na ustanovenie ,, a Žiadala oba rozsudky súdov

nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že

odvolací súd bez toho, aby vykonal ďalšie dokazovanie, ktorého sa domáhala ešte v konaní

pred súdom prvého stupňa, si osvojil závery súdu prvého stupňa, čím došlo k nesprávnemu

zisteniu skutkového stavu a tým aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Rozhodnutie

súdu prvého stupňa bolo pre ňu prekvapivé, pretože nemala dostatočný časový priestor

vyjadriť sa k vyjadreniu Mestského úradu P. a odvolací súd nezabezpečil pripojenie celého

spisu katastra nehnuteľností, vrátane technickej dokumentácie obytného domu súp. Č.. Výrok

rozsudku je neurčitý a odvolací súd tým, že takéto rozhodnutie potvrdil, zaťažil konanie inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie zamietnuť, pretože

rozhodnutia oboch súdov boli vydané na základe náležitého zistenia skutkového stavu

a správneho právneho posúdenia veci a dovolanie nie je dôvodné, ani prípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, že dovolanie smeruje proti takému

rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239

V ustanovení sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie

upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení sú uvedené dôvody prípustnosti

dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej.

Podmienky prípustnosti dovolania bolo preto potrebné skúmať v zmysle ,

podľa ktorého je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), alebo proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

( ). Dovolaním žalovanej je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý

nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v , proti ktorým je dovolanie prípustné.

Prípustnosť dovolania žalovanej preto z citovaného ustanovenia nevyplýva.

Dovolanie by vzhľadom na uvedený záver bolo procesne prípustné, len ak by v konaní

došlo k niektorej z procesných vád uvedených v , ku ktorým je dovolací súd

povinný prihliadnuť ( ). Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť, neobmedzil

sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj

otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

(t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania

z hľadiska pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v , ale nastáva až

vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

Žalovaná v dovolaní nenamietala, že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle

až e/ a a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla

v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo

k odňatiu možnosti konať pred súdom ( v spojení s

).

Odňatím možnosti pred súdom konať sa rozumie taký závadný procesný postup súdu,

ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné poukázať na to, že konanie

pred súdom musí zabezpečiť pre účastníkov konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov

(tzv. fair process). Na zabezpečenie tejto ochrany priznáva

účastníkovi viaceré procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo vyjadrovať sa k tvrdeným

skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom

z nich vyplývajúcich. Medzi základné práva účastníka konania patrí aj právo účastníka

konania napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje

( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, že by súd prvého stupňa žalovanej

nejakým závadným procesným postupom znemožnil realizáciu procesných práv, priznaných

jej procesným predpisom. Vo vzťahu k žalovanej nedošlo postupom súdu prvého stupňa

k odňatiu možnosti pred ním konať tým, že by nemala dostatočný časový priestor vyjadriť sa

k potvrdeniu Mestského úradu P. z 5. augusta 2009. Z obsahu spisu vyplýva, že tento dôkaz

bol predložený súdu ku dňu pojednávania určeného na 5. augusta 2009, ktoré bolo krátko

odročené a na ktorom žalovaná aj jej právny zástupca boli prítomní. Ďalšie pojednávanie sa

uskutočnilo 9. septembra 2009 a listom z 8. septembra 2009 zástupca žalovanej predložil súdu

„Stanovisko k dôkazom v spise“ (por. č.l. 81). Z uvedeného vyplýva, že sa nejednalo o tzv.

prekvapujúce rozhodnutie a žalovaná a jej právny zástupca mali možnosť vyjadrovať sa

k veci, vrátane právnej kvalifikácie a k hodnoteniu dôkazov a to aj v rámci uskutočneného

pojednávania, ktorú procesnú možnosť aj využili na pojednávaní

9. septembra 2009 (por. č.l. 83 a nasl. spisu). V rozhodnutí súdu prvého stupňa preto nešlo

o tzv. prekvapujúce rozhodnutie, ktoré by viedlo k porušeniu procesných práv žalovanej

skutkovo a právne argumentovať ohľadne právneho posúdenia veci, prípade vyjadriť sa podľa

.

Pokiaľ žalovaná namieta, že k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo

pri vykonávaní dokazovania, nepriznaním významu určitému dôkazu alebo nesprávnym

vyhodnotením niektorého dôkazu, dovolací súd uvádza, že nevykonanie dôkazov podľa

návrhov alebo predstáv žalovanej nie je postupom, ktorým by jej súd odňal možnosť konať

pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie

účastníkovi konania ( ). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť

nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom a teda v konečnom dôsledku aj

k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti rozhodnutia (viď aj rozhodnutia

uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993

a pod č. 125/1999). S otázkou vykonania dôkazov súvisí problematika ich hodnotenia –

pokiaľ dovolateľka namieta aj nesprávne hodnotenie dôkazov, nepriznanie významu určitému

dôkazu alebo prehliadnutie významu niektorého dôkazu alebo priznanie významu dôkazu,

ktorý význam nemal, dovolací súd uvádza, že nesprávne hodnotenie dôkazov (pozn.: dovolací

súd sa hodnotením dôkazov nezaoberal) nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania

podľa . Len ak by dovolanie bolo procesne prípustné (o tento prípad ale nejde),

mohli by byť ňou tvrdené skutočnosti právne významné ako dovolací dôvod podľa § 242

ods. 1 písm. c/

Žalovaná v dovolaní namietla, že napadnuté rozhodnutia súdov spočívajú

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím

dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania

v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľky

boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou

vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia,

nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by

posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale

v prejednávanej veci nešlo).

Pokiaľ žalovaná dovolanie odôvodnila tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, treba uviesť, že iná vada konania (§ 241

ods. 2 písm. b/ ) je síce prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy,

ak je dovolanie prípustné), samotná táto vada ale prípustnosť dovolania nezakladá.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej

v súlade s v spojení s , ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Riadiac

sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

(s použitím analógie) v spojení s a

, keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. decembra 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová