Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/237/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Ing. H. C., bývajúcej v Ž.,

proti žalovanej J. R., bývajúcej v Ž., živnostníčke podnikajúcej pod obchodným menom: J. R.

– Z., s miestom podnikania v Ž., zastúpenej JUDr. P. D., advokátom vo V., o 2.351,58 Eur

(70.844,- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. ,

o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 12. júla 2006 sp. zn.

a jeho uzneseniu z 9. marca 2007 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 12. júla 2006 sp. zn.

o d m i e t a .

Dovolanie proti uzneseniu z 9. marca 2007 sp. zn. o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom z 22. júna 2005 č.k. -117 uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.351,58 Eur (70.844,- Sk) s úrokmi z omeškania vo výške

17,6% zo súm a za obdobia vo výroku konkrétne uvedené a tiež náhradu trov konania

vo výške 359,02 Eur (10.816,- Sk), všetko do troch dní, keď na základe vykonaného

dokazovania mal preukázané, že medzi účastníčkami došlo k uzavretiu zmlúv o pôžičke a ich

existencia, výška a doba splatnosti neboli sporné.

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Žiline rozsudkom z 12. júla 2006 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie

ako vecne správny potvrdil, keď súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom

rozsahu a z výsledkov dokazovania vyvodil správny právny záver. Žalovanej uložil povinnosť

2

zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 287,87 Eur (8.672,50 Sk) na

účet advokátky do troch dní.

Uznesením zo 17. januára 2007 č.k. -181 Okresný súd Žilina nepriznal

žalovanej oslobodenie od súdnych poplatkov pre dovolacie konanie, pretože z potvrdenia

o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch mal síce preukázané, že je od 1. augusta

2006 nezamestnaná, avšak od 13. novembra 2006 je živnostníčkou a v konaní je zastúpená

advokátom.

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Žiline uznesením z 9. marca 2007 sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Dospel k záveru, že podanie

mimoriadneho opravného prostriedku žalovanou možno považovať za zrejme bezúspešné

uplatňovanie alebo bránenie práva, pretože dovolanie nebolo podané včas.

Rozsudok aj uznesenie odvolacieho súdu napadla dovolaním žalovaná. V dovolaní

podrobne zopakovala priebeh celého konania pred okresným aj krajským súdom, okolnosti,

za ktorých došlo k poskytnutiu pôžičiek a z jeho obsahu je možné dovodiť, že dôvodnosť

dovolania videla v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Navrhla

oba rozsudky súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Uznesenie odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa navrhla zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa jej argumentácie aj tu namieta nesprávne právne posúdenie veci, súdy vo veci jej

oslobodenia rozhodli nesprávne, pretože posledný plat použila na hľadanie práce a náklady

spojené s právnym zastúpením uhradí po skončení súdneho konania.

Žalobkyňa sa k dovolaniam žalovanej nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) skúmal

najskôr, či mimoriadny opravný prostriedok žalovanej proti rozsudku odvolacieho súdu bol

podaný v zákonom určenej lehote. Vychádzal pritom z ustanovenia § 240 ods. 1 prvá veta

, v zmysle ktorého účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca

od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni,

a ďalej z ustanovenia , v zmysle ktorého zmeškanie uvedenej lehoty

nemožno odpustiť; lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom

alebo dovolacom súde. Vzal tiež zreteľ na , podľa ktorého sa lehoty určené

3

podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením

zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet,

posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je

posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Mal tiež na pamäti, že lehota je

zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu,

ktorý má povinnosť ho doručiť ( ).

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok Krajského súdu v Žiline

z 12. júla 2006 sp.zn. bol žalovanej (jej právnemu zástupcovi) doručený

5. októbra 2006. Jednomesačná lehota na podanie dovolania bola vymedzená zákonom

v . V danom prípade začala lehota na podanie odvolania plynúť

5. októbra 2006, kedy nadobudol predmetný rozsudok právoplatnosť (žalobkyni bolo

rozhodnutie odvolacieho súdu doručené taktiež 5. októbra 2006) a uplynula s poukazom na

ustanovenie 6. novembra 2006 (pretože 5. novembra bola nedeľa). Keď

teda žalovaná odovzdala svoj mimoriadny opravný prostriedok osobne na Okresnom súde

Žilina až 14. novembra 2006 (ako to dokladá údaj v odtlačku prezenčnej pečiatky súdu,

ktorou je podanie opatrené), urobila tak oneskorene.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

žalovanej ako oneskorene podané odmietol podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1

písm. a/ . Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky následne skúmal, či dovolanie žalovanej podané

proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 9. marca 2007 sp. zn. smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť ( a nasl. )

a dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný

prostriedok nie je prípustný.

Podľa , dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie žalovanej smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, prípustnosť dovolania

sa preto posudzuje podľa ustanovení a .

Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté

zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( ) alebo odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods.

1 písm. c/) na zaujatie stanoviska ( ). Podľa je

dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Podľa však ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Keďže v prejednávanej veci je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie prvostupňového súdu, nie je v zmysle

dovolanie proti nemu prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , v zmysle ktorého je

dovolací súd povinný vždy skúmať, či konanie pred odvolacím, respektíve aj prvostupňovým

súdom nie je postihnuté vadou uvedenou v , skúmal Najvyšší súd Slovenskej

republiky, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v (rozhodlo

sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a

nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci

sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát). Dovolací súd však existenciu niektorej z vyššie uvedených vád v konaní

nezistil.

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že v danej veci prípustnosť dovolania žalovanej

proti napadnutému uzneseniu krajského súdu nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 239

, ani z ustanovenia . Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie žalobkyne podľa v spojení s

ako neprípustné odmietol. Vzhľadom na právnu úpravu dovolacieho konania

sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

podľa (s použitím analógie) v spojení s a

ods. 1 , keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia.

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. decembra 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Renáta Matejíková