Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ceb/363315.12aebb.pdf
PDF · 117.68 KB
No categories available
5Tdo/33/2010
N a j v y š š í s ú d 5 Tdo 33/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z jeho predsedu
JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obvineného J. F. pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/
Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2010 v Bratislave dovolanie,
ktoré podal obvinený J. F., zastúpený obhajcom JUDr. G. A. a matka obvineného M. F.
prostredníctvom obhajkyne JUDr. I. S., proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 21. januára 2010, sp. zn. 2To 92/2009, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného J. F. i jeho matky M. F.
o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 3. júna 2009, sp. zn. 1 T 183/2008, bol
obvinený J. F. uznaný za vinného z obzvlášť závaţného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom
základe, ţe
1/
od apríla 2004 a v období rokov 2006 a 2007, pod rôznymi zámienkami ochrany
vlastného ţivota alebo zamestnania alebo zlého zdravotného stavu rodiča alebo vlastnej
finančnej tiesne alebo neplnenia finančných záväzkov iných osôb voči nemu alebo realizácie
úspešného obchodu alebo vlastnej finančnej bonity, vylákal od jemu známych osôb rôzne
sumy peňazí, hoci vedel, ţe nemá dostatok finančných prostriedkov na ich vrátenie a ktoré
následne pouţil jednak na úhradu iných vlastných dlhov alebo na iné osobné účely, pričom
prevzaté sumy peňazí nevrátil a dohodnuté splátky neuhrádzal v dohodnutom termíne alebo
vôbec, čím spôsobil poškodenej M. D. škodu výške 1 417 000 Sk, t.j. 47 035,78 €, Ing. A. N.
škodu vo výške 530 000 Sk, t.j. 17 592,78 €, Ing. G. M. škodu vo výške 1 230 000 Sk, t.j.
40 828,52 €, M. P. škodu vo výške 105 000 Sk, t.j. 3 485,36 €, MUDr. M. M. škodu vo výške
97 000 Sk, t.j. 3 219,81 €, O. K. škodu vo výške 160 000 Sk, t.j. 5 311,03 €, M. P. škodu
vo výške 9 000 Sk, t.j. 298,75 €, P. P. škodu vo výške 165 000 Sk, t.j. 5 477 €, I. K. škodu
vo výške 370 000 Sk, t.j. 12 281,75 €, M. T. škodu vo výške 70 000 Sk, t.j. 2 323,57 €, J. Š.
škodu vo výške 100 000 Sk, t.j. 3 319,39 €, Ing. Ľ. S. škodu vo výške 5 000 Sk, t.j. 165,97 €,
O. F. škodu vo výške 130 000 Sk, t.j. 4 315,21 €, D. H. škodu vo výške 164 000 Sk, t.j.
5 443,80 €, J. K. škodu vo výške 30 000 Sk, t.j. 995,82 €, R. H. škodu vo výške 57 000 Sk, t.j.
1 892,02 €, P. M. škodu vo výške 30 000 Sk, t.j. 995,82 €, Mgr. J. S. škodu vo výške
240 000 Sk, t.j. 7 966,54 € a Ing. M. K. škodu vo výške 137 000 Sk, t.j. 4 547,57 €, celkovo
v 19 prípadoch škodu vyčíslenú v úhrnnej výške 5 046 000 Sk, t.j. 167 496,52 €,
2/
v dobe od 18. júna 2007 do 25. októbra 2007 ako príslušník PZ s hmotnou
zodpovednosťou, ktorému bol v zmysle knihy cenín zverený zväzok pokutových blokov
evidenčných čísiel č. 1893101 aţ 1893150 v nominálnej hodnote 500 Sk, dňa 25. októbra
2007 nevrátil a neodovzdal nadriadeným kontrolným orgánom jemu pridelené nepouţité
pokutové bloky alebo zodpovedajúcu finančnú hotovosť v úhrnnej zostatkovej hodnote
22 000 Sk, pričom s pokutovými blokmi naloţil neznámym spôsobom a peňaţnú hotovosť
si ponechal pre vlastnú potrebu, čím Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru Bratislava
spôsobil škodu vo výške 22 000 Sk, t.j. 730,27 €.
Za to bol obvinený J. F. odsúdený podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. za pouţitia § 36 písm. j/,
§ 37 písm. h/, § 38 ods. 2, ods. 7, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 16 (šestnásť) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. bol na výkon uloţeného trestu zaradený do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráţenia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol zaviazaný uhradiť poškodeným škodu a to:
- M. D., bytom R. – 47 035,78 €,
- Ing. A. N., bytom B. – 17 592,78 €,
- PhDr. E. M., bytom B. – 40 828,52 €,
- M. P., bytom N. – 3 485,36 €,
- MUDr. M. M., bytom B. – 3 219,81 €,
- O. K., bytom B. – 5 311,03 €,
- M. P., bytom B. - 298,75 €,
- P. P., bytom B. - 5 477 €,
- I. K., bytom B. - 12 281,75 €,
- M. T., bytom B. - 2 323,57 €,
- J. Š., bytom B. - 3 319,39 €,
- Ing. Ľ. S., bytom B. - 165,97 €,
- O. F., bytom B. - 4 315,21 €,
- D. H., bytom B. - 5 443,80 €,
- J. K., bytom B. - 995,82 €,
- P. M., bytom C. - 995,82 €,
- J. S., bytom B. - 7 966,54 €,
- M. K., bytom B. - 4 547,57 €.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. boli poškodení M. D., Ing. A. N., M. P., I. K., M. T.,
Ing. Ľ. S. a M. K. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaní na konanie o veciach
občianskoprávnych.
Tým istým rozsudkom obvineného J. F. postupom podľa § 285 písm. b/ Tr. por.
(z dôvodu, ţe skutok nie je trestným činom) oslobodil spod obţaloby Vojenského
obvodového prokurátora pre Bratislavu, sp. zn. Opv 417/07, z 9. decembra 2008 pre skutok
právne posúdený ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal spáchať
na skutkovom základe, ţe
dňa 26. októbra 2007 v B., pod zámienkou realizácie úspešného obchodu vylákal
od poškodeného J. Š. sumu 30 000 Sk, hoci vedel, ţe nemá dostatok finančných prostriedkov
na ich vrátenie a ktorú v dohodnutom termíne nevrátil, čím J. Š. spôsobil škodu vo výške
30 000 Sk.
Poľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného J. Š. s nárokom na náhradu škody odkázal
na konanie o veciach občianskoprávnych.
Proti tomuto rozsudku v jeho odsudzujúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie obvinený J. F. i jeho matka M. F., pričom včas podané odvolania Krajský súd
v Bratislave uznesením z 21. januára 2010, sp. zn. 2To 92/2009, podľa § 319
Tr. por. zamietol.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 21. januára 2010, kedy vo veci
rozhodol krajský súd.
Odpis uznesenia krajského súdu bol obvinenému i jeho obhajcovi doručený
19. februára 2010.
Okresný súd Bratislava V 23. augusta 2010 predloţil Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky v predmetnej veci dovolanie obvineného J. F., ktoré podal prostredníctvom svojho
obhajcu JUDr. G. A. (zákonná podmienka § 373 ods. 1 Tr. por.), ktoré smeruje proti obom
vyššie citovaným rozhodnutiam. Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa 28. apríla
2010.
V písomných dôvodoch svojho dovolania uviedol, ţe dovolanie podáva z dôvodov
§ 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por., pretoţe v konaní bolo zásadným spôsobom porušené
jeho právo na obhajobu a rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení
zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Porušenie
jeho práv videl v tom, ţe odvolací súd napriek jeho ţiadosti, ktorú podal v dostatočnom
predstihu, mu umoţnil študovať spisový materiál deň pred verejným zasadnutím iba asi
3 hodiny, v dôsledku čoho sa nemohol riadne pripraviť na verejné zasadnutie, a tak boli
významne porušené jeho práva na obhajobu. Poukazoval pritom na znenie § 69 ods. 1 Tr. por.
V súvislosti so skutkom v bode 1/ rozsudku súdu prvého stupňa namietal, ţe súd pojal
všetky jednotlivé čiastkové skutky do jedného skutku, čím porušil ustanovenia Trestného
poriadku, sťaţil moţnosť obhajoby pri jednotlivých skutkoch, ich prehľadnosť a tým urobil
rozsudok nepreskúmateľným a nezákonným. Namietal tieţ, ţe pre naplnenie ustanovenia
§ 221 Tr. zák. sa vyţaduje úmysel, pričom on pri jednotlivých pôţičkách nemal úmysel
obohatiť sa na úkor poškodených, vţdy chcel poţičané peniaze vrátiť.
Taktieţ namietal, ţe skutok v bode 2/ rozsudku súdu prvého stupňa nenapĺňa znaky
prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. V čase, keď bol vyzvaný na zúčtovanie
pokutových blokov bol dlhodobo práceneschopný pre pracovný úraz. V prvom momente
pre uţívanie silných liekov proti bolesti, nebol schopný bločky, resp. ich pouţitie
zdokladovať. V priebehu ďalšieho dňa však všetky pokutové bloky zúčtoval a peniaze
odovzdal. Ţiadnu cudziu vec, ktorá mu bola zverená si neprisvojil a ţiadnu škodu nespôsobil.
Vzhľadom na uvedené okolnosti potom aj uloţený trest odňatia slobody vo výmere 16 rokov
povaţuje za nezákonný.
Navrhol preto, aby najvyšší súd po preskúmaní spisového materiálu vyslovil porušenie
zákona v jeho neprospech, zrušil napadnuté rozhodnutia a prikázal Okresnému súdu
Bratislava V, aby vec znovu prejednal a rozhodol.
Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil
rovnopis dovolania stranám trestného konania s upozornením, ţe sa môţu k dovolaniu
vyjadriť, ktorú moţnosť strany nevyuţili.
Najvyššiemu súdu bolo dňa 27. augusta 2010 doručené i dovolanie matky obvineného
M. F. proti vyššie citovaným rozhodnutiam, ktoré podala prostredníctvom obhajkyne
JUDr. I. S. s výslovným písomným súhlasom obvineného (§ 369 ods. 5 Tr. por.) z dôvodu
§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ţe v konaní bolo porušené zásadným spôsobom právo
obvineného na obhajobu. V podstate uvádzali tie isté dôvody ako obvinený vo svojom
dovolaní. Dovolanie matky obvineného bolo podané na súde prvého stupňa 24. augusta 2010.
Nakoľko dovolanie matky obvineného predseda senátu súdu prvého stupňa nedoručil stranám
trestného konania, urobil tak predseda senátu najvyššieho súdu, ktorý zároveň stranám určil
lehotu na prípadné vyjadrenie sa k dovolaniu, čo však ani jedna zo strán trestného konania
nevyuţila.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho (§ 377 Tr. por.)
zistil, ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou
(§ 369 ods. 2 písm. b/, resp. § 369 ods. 5 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na mieste,
kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.). Zároveň však
zistil, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko
je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania § 371 (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
V prvom rade najvyšší súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe obsah konkrétne
uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov o ktoré sa v dovolaní opiera existencia
určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu
takéhoto dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. V prípade, ţe podané dovolanie len
formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania a v skutočnosti
obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, takéto dovolanie
je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por. V tejto súvislosti pripomína, ţe dovolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 371 ods. 6 Tr. por.).
Obvinený J. F. i jeho matka M. F. ako bolo vyššie uvedené opierali podané dovolanie
v prvom rade o ustanovenie § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ţe v konaní pred odvolacím súdom
boli zásadným spôsobom porušené práva obvineného na obhajobu, nakoľko mu neumoţnil
dostatočne sa oboznámiť so spisovým materiálom.
Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak zásadným spôsobom
bolo porušené právo na obhajobu.
Obvineným i jeho matka uvádzaný dovolací dôvod predpokladá, ţe v konaní došlo
k porušeniu práva na obhajobu najmä tým, ţe boli porušené ustanovenia o povinnej obhajobe
§ 37 Tr. por. Predovšetkým ide o prípady, kedy súd vykonával úkony trestného konania
bez obhajcu obvineného, napriek tomu, ţe ho obvinený musel mať z dôvodu povinnej
obhajoby. V posudzovanej veci sa obhajca obvineného zúčastňoval úkonov prípravného
konania a bol prítomný počas hlavného pojednávania i verejného zasadnutia o odvolaní.
Obhajca obvineného mal teda počas celého konania moţnosť kvalifikovane navrhovať,
predkladať a zadovaţovať dôkazy slúţiace na obhajobu obvineného. Zo spisového materiálu
taktieţ vyplýva, ţe odvolací súd umoţnil obvinenému nahliadnuť do spisu a robiť
si poznámky deň pred verejným zasadnutím o jeho odvolaní (viď. č.l. 1060). Treba
si uvedomiť, ţe na verejnom zasadnutí odvolací súd uţ vo veci nevykonával ţiadne
dokazovanie, iba sudca spravodajca podal správu o stave veci a strany predniesli svoje
záverečné návrhy. Celé dokazovanie bolo vykonané na súde prvého stupňa, kde mal obvinený
moţnosť uplatňovať všetky svoje práva. Spôsob vedenia obhajoby bol výlučne v dispozícii
obvineného. Z uvedeného preto vyplýva, ţe obvinenému bol poskytnutý dostatočný čas
na jeho prípravu a postup odvolacieho súdu bol v jeho prípade v súlade s ustanovením § 69
Tr. por. upravujúcim postup pri nazeraní do spisov. Skutočnosť, ţe odvolací súd neakceptoval
ţiadosť obvineného o dodatočné naštudovanie spisového materiálu ešte neznamená, ţe došlo
k porušeniu práv na obhajobu. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, ţe dovolací dôvod
uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nebol naplnený.
Obvinený ako ďalší dovolací dôvod uviedol ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
pretoţe napadnuté rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného
skutku a na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa v zmysle citovaného
ustanovenia rozumie zistenie, ţe skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný
ako trestný čin, napriek tomu, ţe nešlo o ţiadny trestný čin, alebo ţe išlo o iný trestný čin.
Nesprávnym pouţitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie predovšetkým
nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 aţ § 30 Tr. zák.),
prípadne zániku trestnosti činu (najmä § 87 Tr. zák.), prípadne pochybenie súdu pri uloţení
úhrnného trestu a spoločného trestu (§ 41 Tr. zák.), súhrnného trestu (§ 42 Tr. zák.) a pod.
V tejto súvislosti je treba pripomenúť, ţe podstatou právneho posúdenia skutku
ako posúdenia hmotnoprávneho je aplikácia hmotného práva, t.j. trestného zákona
na skutkový stav, ktorý zistil súd. Tu je potrebné zdôrazniť, ţe predmetom právneho
posúdenia je skutok tak, ako ho zistil súd a nie ako sa jeho zisteniu domáha dovolateľ, teda
obvinený. V posudzovanej veci to znamená, ţe pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové
zistenie, podľa ktorého obvinený J. F. spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku súdu
prvého stupňa, s ktorého skutkovými závermi sa stotoţnil aj odvolací súd. Popísanému
skutkovému stavu potom zodpovedá i právny záver vyjadrený v posúdení skutku
ako obzvlášť závaţný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. (bod 1/)
a prečinu sprenevery podľa 213 ods. 1 Tr. zák. (bod 2/). Pouţitú právnu kvalifikáciu podľa
citovaných ustanovení odôvodňujú všetky skutkové okolnosti, ktoré sú do popisu oboch
skutkov zahrnuté a ktoré vyjadrujú naplnenie príslušných zákonných znakov uvedeného
zločinu, resp. prečinu. Dovolanie nemôţe byť zaloţené na tom, ţe obvinený nesúhlasí s tým,
ako súd v rámci postupu podľa § 2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy a aké skutkové zistenia
z nich vyvodil. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený k náprave závaţných
chýb právoplatných rozhodnutí a nie k tomu, aby skutkové zistenia súdov prvého a druhého
stupňa boli preskúmavané ešte treťou inštanciou. V danom prípade obvineným uplatňovaný
dovolací dôvod je skôr polemikou obvineného so skutkovými zisteniami súdov oboch
stupňov so spôsobom hodnotenia vykonaných dôkazov a s postupom pri vykonávaní dôkazov.
Taktieţ nemoţno súhlasiť s námietkou obvineného ohľadne skutku v bode 1/
rozsudku, ţe súd prvého stupňa pochybil, keď pojal všetky jednotlivé čiastkové skutky
do jedného skutku, čím urobil rozsudok nepreskúmateľný, pričom poukazoval na ustanovenie
§ 235 písm. b/ Tr. por. (správne má byť písm. c/). Tieto námietky sú nad rámec
uplatňovaného dovolacieho dôvodu, pretoţe sa týkajú trestného procesu. Napriek tomu
najvyšší súd povaţoval za potrebné k tomu uviesť, ţe zo strany súdu prvého stupňa nedošlo
k ţiadnym pochybeniam. Skutok je riadne vymedzený tak, ako to vyţaduje ustanovenie § 235
písm. c/ Tr. por. Uvedená je doba, po ktorú obvinený páchal trestnú činnosť, uvedený
je spôsob páchania i následok, takţe k ţiadnym zámenám nemôţe dôjsť.
Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné
ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace
mimo uplatneného dôvodu a poukazuje predovšetkým na nesprávne skutkové zistenia.
Dovolací súd, ako uţ bolo vyššie uvedené, nie je oprávnený skúmať správnosť a úplnosť
skutkových zistení, na ktorých je zaloţené napadnuté rozhodnutie oboch súdov.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,
bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, ţe nie sú splnené podmienky
dovolania podľa § 371 Tr. por.
V posudzovanej veci ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné
podmienky dovolania podľa § 371 Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného J. F. i jeho matky M. F. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.
V Bratislave 20. decembra 2010
JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.
predseda senátu
Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová