Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/33/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z jeho predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného J. F. pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/

Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2010 v Bratislave dovolanie,

ktoré podal obvinený J. F., zastúpený obhajcom JUDr. G. A. a matka obvineného M. F.

prostredníctvom obhajkyne JUDr. I. S., proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 21. januára 2010, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného J. F. i jeho matky M. F.

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 3. júna 2009, sp. zn. , bol

obvinený J. F. uznaný za vinného z obzvlášť závaţného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1,

ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom

základe, ţe

1/

od apríla 2004 a v období rokov 2006 a 2007, pod rôznymi zámienkami ochrany

vlastného ţivota alebo zamestnania alebo zlého zdravotného stavu rodiča alebo vlastnej

finančnej tiesne alebo neplnenia finančných záväzkov iných osôb voči nemu alebo realizácie

úspešného obchodu alebo vlastnej finančnej bonity, vylákal od jemu známych osôb rôzne

sumy peňazí, hoci vedel, ţe nemá dostatok finančných prostriedkov na ich vrátenie a ktoré

následne pouţil jednak na úhradu iných vlastných dlhov alebo na iné osobné účely, pričom

prevzaté sumy peňazí nevrátil a dohodnuté splátky neuhrádzal v dohodnutom termíne alebo

vôbec, čím spôsobil poškodenej M. D. škodu výške 1 417 000 Sk, t.j. 47 035,78 €, Ing. A. N.

škodu vo výške 530 000 Sk, t.j. 17 592,78 €, Ing. G. M. škodu vo výške 1 230 000 Sk, t.j.

40 828,52 €, M. P. škodu vo výške 105 000 Sk, t.j. 3 485,36 €, MUDr. M. M. škodu vo výške

97 000 Sk, t.j. 3 219,81 €, O. K. škodu vo výške 160 000 Sk, t.j. 5 311,03 €, M. P. škodu

vo výške 9 000 Sk, t.j. 298,75 €, P. P. škodu vo výške 165 000 Sk, t.j. 5 477 €, I. K. škodu

vo výške 370 000 Sk, t.j. 12 281,75 €, M. T. škodu vo výške 70 000 Sk, t.j. 2 323,57 €, J. Š.

škodu vo výške 100 000 Sk, t.j. 3 319,39 €, Ing. Ľ. S. škodu vo výške 5 000 Sk, t.j. 165,97 €,

O. F. škodu vo výške 130 000 Sk, t.j. 4 315,21 €, D. H. škodu vo výške 164 000 Sk, t.j.

5 443,80 €, J. K. škodu vo výške 30 000 Sk, t.j. 995,82 €, R. H. škodu vo výške 57 000 Sk, t.j.

1 892,02 €, P. M. škodu vo výške 30 000 Sk, t.j. 995,82 €, Mgr. J. S. škodu vo výške

240 000 Sk, t.j. 7 966,54 € a Ing. M. K. škodu vo výške 137 000 Sk, t.j. 4 547,57 €, celkovo

v 19 prípadoch škodu vyčíslenú v úhrnnej výške 5 046 000 Sk, t.j. 167 496,52 €,

2/

v dobe od 18. júna 2007 do 25. októbra 2007 ako príslušník PZ s hmotnou

zodpovednosťou, ktorému bol v zmysle knihy cenín zverený zväzok pokutových blokov

evidenčných čísiel č. 1893101 aţ 1893150 v nominálnej hodnote 500 Sk, dňa 25. októbra

2007 nevrátil a neodovzdal nadriadeným kontrolným orgánom jemu pridelené nepouţité

pokutové bloky alebo zodpovedajúcu finančnú hotovosť v úhrnnej zostatkovej hodnote

22 000 Sk, pričom s pokutovými blokmi naloţil neznámym spôsobom a peňaţnú hotovosť

si ponechal pre vlastnú potrebu, čím Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru Bratislava

spôsobil škodu vo výške 22 000 Sk, t.j. 730,27 €.

Za to bol obvinený J. F. odsúdený podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. za pouţitia § 36 písm. j/,

§ 37 písm. h/, § 38 ods. 2, ods. 7, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 16 (šestnásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. bol na výkon uloţeného trestu zaradený do ústavu na výkon

trestu so stredným stupňom stráţenia.

Podľa bol zaviazaný uhradiť poškodeným škodu a to:

- M. D., bytom R. – 47 035,78 €,

- Ing. A. N., bytom B. – 17 592,78 €,

- PhDr. E. M., bytom B. – 40 828,52 €,

- M. P., bytom N. – 3 485,36 €,

- MUDr. M. M., bytom B. – 3 219,81 €,

- O. K., bytom B. – 5 311,03 €,

- M. P., bytom B. - 298,75 €,

- P. P., bytom B. - 5 477 €,

- I. K., bytom B. - 12 281,75 €,

- M. T., bytom B. - 2 323,57 €,

- J. Š., bytom B. - 3 319,39 €,

- Ing. Ľ. S., bytom B. - 165,97 €,

- O. F., bytom B. - 4 315,21 €,

- D. H., bytom B. - 5 443,80 €,

- J. K., bytom B. - 995,82 €,

- P. M., bytom C. - 995,82 €,

- J. S., bytom B. - 7 966,54 €,

- M. K., bytom B. - 4 547,57 €.

Podľa boli poškodení M. D., Ing. A. N., M. P., I. K., M. T.,

Ing. Ľ. S. a M. K. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaní na konanie o veciach

občianskoprávnych.

Tým istým rozsudkom obvineného J. F. postupom podľa

(z dôvodu, ţe skutok nie je trestným činom) oslobodil spod obţaloby Vojenského

obvodového prokurátora pre Bratislavu, sp. zn. Opv 417/07, z 9. decembra 2008 pre skutok

právne posúdený ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal spáchať

na skutkovom základe, ţe

dňa 26. októbra 2007 v B., pod zámienkou realizácie úspešného obchodu vylákal

od poškodeného J. Š. sumu 30 000 Sk, hoci vedel, ţe nemá dostatok finančných prostriedkov

na ich vrátenie a ktorú v dohodnutom termíne nevrátil, čím J. Š. spôsobil škodu vo výške

30 000 Sk.

Poľa súd poškodeného J. Š. s nárokom na náhradu škody odkázal

na konanie o veciach občianskoprávnych.

Proti tomuto rozsudku v jeho odsudzujúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote

odvolanie obvinený J. F. i jeho matka M. F., pričom včas podané odvolania Krajský súd

v Bratislave uznesením z 21. januára 2010, sp. zn. , podľa § 319

zamietol.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 21. januára 2010, kedy vo veci

rozhodol krajský súd.

Odpis uznesenia krajského súdu bol obvinenému i jeho obhajcovi doručený

19. februára 2010.

Okresný súd Bratislava V 23. augusta 2010 predloţil Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky v predmetnej veci dovolanie obvineného J. F., ktoré podal prostredníctvom svojho

obhajcu JUDr. G. A. (zákonná podmienka ), ktoré smeruje proti obom

vyššie citovaným rozhodnutiam. Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa 28. apríla

2010.

V písomných dôvodoch svojho dovolania uviedol, ţe dovolanie podáva z dôvodov

, , pretoţe v konaní bolo zásadným spôsobom porušené

jeho právo na obhajobu a rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení

zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Porušenie

jeho práv videl v tom, ţe odvolací súd napriek jeho ţiadosti, ktorú podal v dostatočnom

predstihu, mu umoţnil študovať spisový materiál deň pred verejným zasadnutím iba asi

3 hodiny, v dôsledku čoho sa nemohol riadne pripraviť na verejné zasadnutie, a tak boli

významne porušené jeho práva na obhajobu. Poukazoval pritom na znenie

V súvislosti so skutkom v bode 1/ rozsudku súdu prvého stupňa namietal, ţe súd pojal

všetky jednotlivé čiastkové skutky do jedného skutku, čím porušil ustanovenia Trestného

poriadku, sťaţil moţnosť obhajoby pri jednotlivých skutkoch, ich prehľadnosť a tým urobil

rozsudok nepreskúmateľným a nezákonným. Namietal tieţ, ţe pre naplnenie ustanovenia

§ 221 Tr. zák. sa vyţaduje úmysel, pričom on pri jednotlivých pôţičkách nemal úmysel

obohatiť sa na úkor poškodených, vţdy chcel poţičané peniaze vrátiť.

Taktieţ namietal, ţe skutok v bode 2/ rozsudku súdu prvého stupňa nenapĺňa znaky

prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. V čase, keď bol vyzvaný na zúčtovanie

pokutových blokov bol dlhodobo práceneschopný pre pracovný úraz. V prvom momente

pre uţívanie silných liekov proti bolesti, nebol schopný bločky, resp. ich pouţitie

zdokladovať. V priebehu ďalšieho dňa však všetky pokutové bloky zúčtoval a peniaze

odovzdal. Ţiadnu cudziu vec, ktorá mu bola zverená si neprisvojil a ţiadnu škodu nespôsobil.

Vzhľadom na uvedené okolnosti potom aj uloţený trest odňatia slobody vo výmere 16 rokov

povaţuje za nezákonný.

Navrhol preto, aby najvyšší súd po preskúmaní spisového materiálu vyslovil porušenie

zákona v jeho neprospech, zrušil napadnuté rozhodnutia a prikázal Okresnému súdu

Bratislava V, aby vec znovu prejednal a rozhodol.

Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením doručil

rovnopis dovolania stranám trestného konania s upozornením, ţe sa môţu k dovolaniu

vyjadriť, ktorú moţnosť strany nevyuţili.

Najvyššiemu súdu bolo dňa 27. augusta 2010 doručené i dovolanie matky obvineného

M. F. proti vyššie citovaným rozhodnutiam, ktoré podala prostredníctvom obhajkyne

JUDr. I. S. s výslovným písomným súhlasom obvineného ( ) z dôvodu

, ţe v konaní bolo porušené zásadným spôsobom právo

obvineného na obhajobu. V podstate uvádzali tie isté dôvody ako obvinený vo svojom

dovolaní. Dovolanie matky obvineného bolo podané na súde prvého stupňa 24. augusta 2010.

Nakoľko dovolanie matky obvineného predseda senátu súdu prvého stupňa nedoručil stranám

trestného konania, urobil tak predseda senátu najvyššieho súdu, ktorý zároveň stranám určil

lehotu na prípadné vyjadrenie sa k dovolaniu, čo však ani jedna zo strán trestného konania

nevyuţila.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho ( )

zistil, ţe dovolanie je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou

(, resp. ), v zákonom stanovenej lehote a na mieste,

kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať ( ). Zároveň však

zistil, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko

je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania ( ).

V prvom rade najvyšší súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe obsah konkrétne

uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov o ktoré sa v dovolaní opiera existencia

určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu

takéhoto dovolacieho dôvodu podľa V prípade, ţe podané dovolanie len

formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania a v skutočnosti

obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, takéto dovolanie

je potrebné odmietnuť podľa V tejto súvislosti pripomína, ţe dovolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Obvinený J. F. i jeho matka M. F. ako bolo vyššie uvedené opierali podané dovolanie

v prvom rade o ustanovenie , ţe v konaní pred odvolacím súdom

boli zásadným spôsobom porušené práva obvineného na obhajobu, nakoľko mu neumoţnil

dostatočne sa oboznámiť so spisovým materiálom.

Podľa dovolanie moţno podať, ak zásadným spôsobom

bolo porušené právo na obhajobu.

Obvineným i jeho matka uvádzaný dovolací dôvod predpokladá, ţe v konaní došlo

k porušeniu práva na obhajobu najmä tým, ţe boli porušené ustanovenia o povinnej obhajobe

Predovšetkým ide o prípady, kedy súd vykonával úkony trestného konania

bez obhajcu obvineného, napriek tomu, ţe ho obvinený musel mať z dôvodu povinnej

obhajoby. V posudzovanej veci sa obhajca obvineného zúčastňoval úkonov prípravného

konania a bol prítomný počas hlavného pojednávania i verejného zasadnutia o odvolaní.

Obhajca obvineného mal teda počas celého konania moţnosť kvalifikovane navrhovať,

predkladať a zadovaţovať dôkazy slúţiace na obhajobu obvineného. Zo spisového materiálu

taktieţ vyplýva, ţe odvolací súd umoţnil obvinenému nahliadnuť do spisu a robiť

si poznámky deň pred verejným zasadnutím o jeho odvolaní (viď. č.l. 1060). Treba

si uvedomiť, ţe na verejnom zasadnutí odvolací súd uţ vo veci nevykonával ţiadne

dokazovanie, iba sudca spravodajca podal správu o stave veci a strany predniesli svoje

záverečné návrhy. Celé dokazovanie bolo vykonané na súde prvého stupňa, kde mal obvinený

moţnosť uplatňovať všetky svoje práva. Spôsob vedenia obhajoby bol výlučne v dispozícii

obvineného. Z uvedeného preto vyplýva, ţe obvinenému bol poskytnutý dostatočný čas

na jeho prípravu a postup odvolacieho súdu bol v jeho prípade v súlade s ustanovením § 69

upravujúcim postup pri nazeraní do spisov. Skutočnosť, ţe odvolací súd neakceptoval

ţiadosť obvineného o dodatočné naštudovanie spisového materiálu ešte neznamená, ţe došlo

k porušeniu práv na obhajobu. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, ţe dovolací dôvod

uvedený v ustanovení nebol naplnený.

Obvinený ako ďalší dovolací dôvod uviedol ustanovenie ,

pretoţe napadnuté rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného

skutku a na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa v zmysle citovaného

ustanovenia rozumie zistenie, ţe skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný

ako trestný čin, napriek tomu, ţe nešlo o ţiadny trestný čin, alebo ţe išlo o iný trestný čin.

Nesprávnym pouţitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie predovšetkým

nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 aţ § 30 Tr. zák.),

prípadne zániku trestnosti činu (najmä § 87 Tr. zák.), prípadne pochybenie súdu pri uloţení

úhrnného trestu a spoločného trestu (§ 41 Tr. zák.), súhrnného trestu (§ 42 Tr. zák.) a pod.

V tejto súvislosti je treba pripomenúť, ţe podstatou právneho posúdenia skutku

ako posúdenia hmotnoprávneho je aplikácia hmotného práva, t.j.

na skutkový stav, ktorý zistil súd. Tu je potrebné zdôrazniť, ţe predmetom právneho

posúdenia je skutok tak, ako ho zistil súd a nie ako sa jeho zisteniu domáha dovolateľ, teda

obvinený. V posudzovanej veci to znamená, ţe pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové

zistenie, podľa ktorého obvinený J. F. spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku súdu

prvého stupňa, s ktorého skutkovými závermi sa stotoţnil aj odvolací súd. Popísanému

skutkovému stavu potom zodpovedá i právny záver vyjadrený v posúdení skutku

ako obzvlášť závaţný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. (bod 1/)

a prečinu sprenevery podľa 213 ods. 1 Tr. zák. (bod 2/). Pouţitú právnu kvalifikáciu podľa

citovaných ustanovení odôvodňujú všetky skutkové okolnosti, ktoré sú do popisu oboch

skutkov zahrnuté a ktoré vyjadrujú naplnenie príslušných zákonných znakov uvedeného

zločinu, resp. prečinu. Dovolanie nemôţe byť zaloţené na tom, ţe obvinený nesúhlasí s tým,

ako súd v rámci postupu podľa hodnotil dôkazy a aké skutkové zistenia

z nich vyvodil. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený k náprave závaţných

chýb právoplatných rozhodnutí a nie k tomu, aby skutkové zistenia súdov prvého a druhého

stupňa boli preskúmavané ešte treťou inštanciou. V danom prípade obvineným uplatňovaný

dovolací dôvod je skôr polemikou obvineného so skutkovými zisteniami súdov oboch

stupňov so spôsobom hodnotenia vykonaných dôkazov a s postupom pri vykonávaní dôkazov.

Taktieţ nemoţno súhlasiť s námietkou obvineného ohľadne skutku v bode 1/

rozsudku, ţe súd prvého stupňa pochybil, keď pojal všetky jednotlivé čiastkové skutky

do jedného skutku, čím urobil rozsudok nepreskúmateľný, pričom poukazoval na ustanovenie

(správne má byť písm. c/). Tieto námietky sú nad rámec

uplatňovaného dovolacieho dôvodu, pretoţe sa týkajú trestného procesu. Napriek tomu

najvyšší súd povaţoval za potrebné k tomu uviesť, ţe zo strany súdu prvého stupňa nedošlo

k ţiadnym pochybeniam. Skutok je riadne vymedzený tak, ako to vyţaduje ustanovenie § 235

písm. c/ Uvedená je doba, po ktorú obvinený páchal trestnú činnosť, uvedený

je spôsob páchania i následok, takţe k ţiadnym zámenám nemôţe dôjsť.

Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné

ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace

mimo uplatneného dôvodu a poukazuje predovšetkým na nesprávne skutkové zistenia.

Dovolací súd, ako uţ bolo vyššie uvedené, nie je oprávnený skúmať správnosť a úplnosť

skutkových zistení, na ktorých je zaloţené napadnuté rozhodnutie oboch súdov.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, ţe nie sú splnené podmienky

dovolania podľa

V posudzovanej veci ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné

podmienky dovolania podľa , preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného J. F. i jeho matky M. F. odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.

V Bratislave 20. decembra 2010

JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.

predseda senátu

Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová