Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ae0/361563.685763.pdf
PDF · 161.75 KB
No categories available
2Cdo/340/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 340/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobkyne : A. P.,
bývajúca v B., zastúpená JUDr. J. C., advokátkou v B., proti ţalovaným : 1/ S. P., bývajúci
v B., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou E. I., pracovníčkou Okresného
súdu Bratislava V, 2/ S., T., zastúpená A., a.s., R., o mimoriadne zvýšenie náhrady za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod
sp.zn. 6 C 365/2001, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 18.
júna 2008 sp.zn. 4 Co 255/2007
t a k t o :
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18. júna 2008 sp.zn.
4 Co 255/2007 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave z 18. novembra
2008 sp.zn. 4 Co 255/2007 v jeho zmeňujúcej časti týkajúcej sa bolestného vo výške
781 725,-- Sk a v nadväzujúcom výroku, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý a vo výroku
o súdnom poplatku, trovách štátu a trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobkyňa sa podanou ţalobou domáhala mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť
a sťaţenie spoločenského uplatnenia naposledy na pojednávaní dňa 26. februára 2007
upresneného po odpočítaní plnenia poskytnutého ţalovaným 2/ v sume 4 448 475,-- Sk.
Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 28. februára 2007 č.k. 6 C 365/2001-212
zaviazal ţalovaných 1/, 2/ zaplatiť ţalobkyni spoločne a nerozdielne 2 613 975,-- Sk
a náhradu trov konania 7 000,-- Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku
návrh zamietol. Uloţil ţalovaným 1/, 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet
prvostupňového súdu 130 695,-- Sk titulom súdneho poplatku do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Taktieţ uloţil ţalovaným 1/, 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet
prvostupňového súdu 11 600,-- Sk titulom náhrady trov štátu do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, ţe v danom prípade sú dané dôvody
hodné osobitného zreteľa s poukazom na § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v platnom znení.
Ţalobkyňa preukázala existenciu závaţných dôvodov tak, aby nimi bola opodstatnená
výnimočnosť postupu podľa vyššie uvedeného ustanovenia vyhlášky. Po dopravnej nehode sa
ţivot ţalobkyne podstatne zmenil a to vo všetkých jej oblastiach. V prípade bolesti sa jednalo
o závaţné bolesti a útrapy, ktoré pretrvávajú do dnešného dňa. Preto povaţoval za primerané
zvýšenie bolestného na 30 násobok základného bodového ohodnotenia, čo predstavuje 698,75
bodov pri hodnote bodu 60,-- Sk za bod, sumu 1 257 750,-- Sk. Čo sa týka sťaţenia
spoločenského uplatnenia zistil, ţe úraz mal pre ţalobkyňu preukázateľne nepriaznivé
následky pre jej ţivot a uspokojovanie ţivotných a spoločenských potrieb. Sama nemôţe
vykonávať rôzne úkony, ktoré sú popísané vyššie. Ide o následky trvalého charakteru, tým ţe
potrebuje pomoc pri starostlivosti o domácnosť. Nehoda mala následky v tom, ţe ţalobkyňa
sa nemôţe zaoberať činnosťou, ktorá ju bavila, t.j. rekreačne športovať, venovať sa svojim
záujmom, pretoţe má ťaţkosti s mobilitou a pri chodení pouţíva barle. Má jazvu na čele,
na tele a preto má zo svojho stavu psychické problémy a všetky tieto skutočnosti ju výrazne
obmedzujú v spoločenskom uplatnení ako aj v kultúrnom a športovom vyţití. Máva depresie
a je rozladená. Vzhľadom na svoj zdravotný stav musela ukončiť podnikanie a tým sa zníţila
jej ţivotná úroveň. Nemôţe si nájsť partnera, pretoţe sa hanbí za jazvy na tele. Ţivotnú
situáciu jej sťaţuje aj skutočnosť, ţe ţije sama, je vdova a pomáha jej plnoletá dcéra.
Ţalobkyňa preukázala, ţe bola činná aj v oblasti politického ţivota aj keď nie v takej miere,
ako si predstavuje ţalovaný 2/. Keby nedošlo k dopravnej nehode, dá sa predpokladať, ţe by
bola aj viacej politicky činná, avšak toto hodnotenie súd povaţuje za hypotetické, je však
nesporné, ţe bola činná aj v politickom ţivote. Má za to, ţe primeraným zvýšením sťaţenia
spoločenského uplatnenia je takisto 30 násobok základného bodového ohodnotenia, ktoré
predstavuje 830 bodov x 60,-- Sk za bod x 30 násobok, čo sa rovná 1 494 000,-- Sk. Bolestné
a sťaţenie spoločenského uplatnenia pri mimoriadnom zvýšení na 30 násobok predstavuje
sumu 2 751 750,-- Sk a po odpočítaní vyplatených súm ţalobkyni 133 775,-- Sk jej priznal
2 613 975,-- Sk, vo zvyšku ţalobu ţalobkyne zamietol.
Na odvolanie ţalovaného 2/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 18. júna 2008 č.k.
4 Co 255/2007-246 pripustil späťvzatie návrhu v časti sumy 954 000,-- Sk, rozsudok súdu
prvého stupňa v tejto časti zrušil a konanie zastavil. Rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti zmenil tak, ţe uloţil ţalovaným 1/, 2/ zaplatiť ţalobkyni spoločne
a nerozdielne sumu 1 288 000,-- Sk do troch dní. Vo zvyšku návrh zamietol. V časti
poplatkovej povinnosti zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe uloţil ţalovaným 1/, 2/
zaplatiť na účet súdu prvého stupňa spoločne a nerozdielne sumu 112 100,-- Sk do troch dní.
V časti náhrady trov konania štátu a ţalobkyne napadnutý rozsudok potvrdil. Ţalobkyni
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
V odôvodnení odvolací súd uviedol, ţe záver súdu prvého stupňa o naplnení predpokladov
mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia
v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. je v súlade s vykonaným dokazovaním a jeho
právnym vyhodnotením. Nestotoţnil sa však s rozhodnutím len v časti týkajúcej sa výšky
mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť. Aj podľa názoru odvolacieho súdu sú tu také
skutočnosti, ktoré umoţňujú záver, ţe vytrpené bolesti nie je moţné vyjadriť len základným
odškodnením, avšak na rozdiel od súdu prvého stupňa za primerané zvýšenie povaţoval 20
násobok základného bodového ohodnotenia, keď ţalobkyňa vzhľadom k osobitnej povahe
a okolnostiam prípadu utrpela ťaţký úraz s bolestivými poraneniami a liečbou, avšak nie
najťaţší, takţe uvedená výška zvýšeného odškodnenia je primeraná spravodlivej náprave
odškodnenia za bolesť. Náhrada škody na bolestnom tak predstavuje zo základného bodového
ohodnotenia vyjadreného počtom bodov 698,75 x 60,-- Sk = 41 925,-- Sk x 20 =
838 500,-- Sk – 56 775,-- Sk, ktoré uţ bolo poskytnuté ako plnenie = 781 725,-- Sk. Ohľadne
sťaţenia spoločenského uplatnenia mal za to, ţe je dôvodné zvýšenie podľa § 7 ods. 3
vyhlášky č. 32/1965 Zb. na 30 násobok tak, ako to uzavrel súd prvého stupňa. Vo zvyšku nad
20 násobok základného bodového ohodnotenia bolestného návrh nebol dôvodný, preto ho
odvolací súd v tejto časti zamietol.
Uznesením z 18. novembra 2008 č.k. 4 Co 255/2007-265 Krajský súd v Bratislave
opravil výrok svojho rozsudku zo dňa 18. júna 2008 č.k. 4 Co 255/2007-246 v časti
prisúdenej istiny a poplatkovej povinnosti takto :
„Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeňuje tak, ţe ţalovaní 1/, 2/ sú
povinní zaplatiť ţalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 1 231 725,-- Sk do troch dní.
V časti poplatkovej povinnosti zmeňuje tak, ţe ţalovaní 1/, 2/ sú povinní zaplatiť
na účet súdu prvého stupňa spoločne a nerozdielne sumu 109 286,-- Sk do troch dní“.
V odôvodnení uviedol, ţe pri vyčíslení výšky istiny plnenia došlo chybou v počítaní
k nesprávnemu vyčísleniu výšky bolestného. Náhrada škody na bolestnom zo základného
bodového ohodnotenia vyjadreného počtom bodov 698,75 x 60,-- Sk za bod predstavuje sumu
41 925,-- Sk a po zvýšení o 20 násobok základného bodového ohodnotenia tak predstavuje
sumu 838 500,-- Sk. Sťaţenie spoločenského uplatnenia vyčíslené počtom bodov spolu 825 x
60,-- Sk za bod predstavuje sumu 49 500,-- Sk a po zvýšení o 30 násobok základného
bodového ohodnotenia sumu 1 485 000,-- Sk a spolu s výškou bolestného predstavuje sumu
2 323 500,-- Sk. Po odpočítaní poskytnutého plnenia v sume 137 775,-- Sk (56 775,-- Sk
z titulu bolestného a 81 000,-- Sk z titulu sťaţenia spoločenského uplatnenia) výška plnenia
za mimoriadne zvýšenie náhrady škody za bolestné a sťaţenie spoločenského uplatnenia
predstavuje sumu 2 185 725,-- Sk a po odpočítaní ţalovaným 2/ poskytnutého plnenia
v priebehu odvolacieho konania v sume 954 000,-- Sk predstavuje sumu 1 231 725,-- Sk.
Z uvedeného dôvodu došlo aj k zmene výšky súdneho poplatku. Uvedenú zrejmú nesprávnosť
v počítaní bolo potrebné opraviť s zmysle ustanovenia § 164 O.s.p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu v spojení s opravným uznesením v jeho zmeňujúcej
časti ako aj zamietavej časti podala dovolanie ţalobkyňa, ktorého prípustnosť odvodzovala
z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.
(nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom). Namietala, ţe odvolací súd nesprávne
posúdil vec tým, ţe pri posudzovaní výšky bolestného neprihliadal na znalecké posudky troch
nezávislých odborných znalcov, ale rozhodnutie vyniesol len svojou úvahou. Aj odvolací súd
mal za to, ţe bolestné sa zvyšuje len hodnotením lekára a napriek tomu zníţil bodové
ohodnotenie na 20 násobok, čím ţalobkyňu ukrátil o sumu 419 250,-- Sk. Navrhla zrušiť
rozsudok odvolacieho súdu spolu s opravným uznesením v zmeňujúcej časti ako aj
v zamietavej časti týkajúcej sa bolestného a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Ţalovaný 2/ navrhol potvrdiť rozhodnutie odvolacieho súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či jej
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom moţno
napadnúť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Dovolanie proti rozsudku je
prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo
proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil
vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V danom prípade
dovolanie smeruje proti rozsudku (druhý výrok) – rozsudok súdu prvého stupňa zmeňuje tak,
ţe ţalovaní 1/, 2/ sú povinní zaplatiť ţalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 1 288 000,-- Sk
(v zmysle opravného uznesenia 1 231 725,-- Sk) ide o potvrdzujúci rozsudok, keď odvolací
súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa do sumy 1 231 725,-- Sk (súd prvého stupňa uloţil
ţalovaným 1/, 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne ţalobkyni sumu 2 613 975,-- Sk) hoci
odvolací súd tento výrok nazval zmeňujúci, uvedený výrok rozsudku nevykazuje znaky
niektorého z uvedených rozsudkov hore uvedených, preto prípustnosť dovolania z týchto
ustanovení nemoţno vyvodiť.
Čo sa týka tretieho výroku rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom vo zvyšku návrh
zamietol, prípustnosť dovolania voči tomuto výroku (ktorý bol ţalobkyňou napadnutý)
vyplýva z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p.
Dovolateľka namieta nesprávne právne posúdenie v otázke priznania násobku
bolestného výrokmi 2, 3 odvolacieho súdu.
Vzhľadom na obsah dovolania a tieţ zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý
rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), týka sa to druhého výroku odvolacieho súdu v časti bolestného,
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa
ďalej zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237
O.s.p. nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým
predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je
predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v tomto ustanovení, moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie
procesne neprípustné. Pre záver o existencii niektorých z uvedených procesných vád nie je
rozhodujúci subjektívny názor účastníka o tom, ţe v konaní došlo k jednej z týchto vád, ale
len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté
niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
Podľa ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť
konať pred súdom.
Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 237 písm.f/ O.s.p. je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré
právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj
čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).
Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko
z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T.
c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky
(Nález z 12. mája 2004 sp.zn. I. ÚS 226/2003), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne
konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia. Poţiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych
podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé. Ústavne konformným výkladom ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. pritom
treba dospieť k záveru, ţe s poţiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore nielen úplný, či
čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napríklad aj existencia extrémneho
nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď
právne závery zo skutkových zistení v ţiadnej moţnej interpretácii nevyplývajú a napokon
i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť
tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva
účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa
vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka
na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia
práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odníma
moţnosť náleţite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine
polemiky s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov a teda sa mu odníma moţnosť konať pred súdom.
Podľa názoru dovolacieho súdu bolo takouto vadou postihnuté i konanie pred
odvolacím súdom v prejednávanej veci.
Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku je zrejmé, ţe odvolací súd sa
so zníţením odškodnenia za bolesť z 30 násobku na 20 násobok vysporiadal len
konštatovaním „ţe ţalobkyňa vzhľadom k osobitnej povahe a okolnostiam prípadu utrpela
ťaţký úraz s bolestivými poraneniami a liečbou avšak nie je najťaţší, takţe uvedená výška
odškodnenia je primeraná spravodlivej náprave odškodnenia za bolesť“. Takéto odôvodnenie
rozsudku odvolacieho súdu nezodpovedá poţiadavke na riadne a presvedčivé odôvodnenie
súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa zvýšenia
odškodnenia za bolesť je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa zvýšenia
odškodnenia za bolesť, majúca za následok jeho nepresvedčivosť, je vadou konania, ktorou sa
ako uţ bolo uvedené, účastníkovi odníma moţnosť riadne konať pred súdom. So zreteľom
na uvedené dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu z 18. júna 2008 sp.zn. 4 Co 255/2007
v spojení s opravným uznesením z 18. novembra 2008 sp.zn. 4 Co 255/2007 v jeho
zmeňujúcej časti týkajúcej sa bolestného vo výške 781 725,-- Sk a v nadväzujúcom výroku,
ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý a v súvisiacich výrokoch o súdnom poplatku, trovách
štátu a trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. decembra 2010
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová