Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 13 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (20)39e/361296.0f1f9b.pdf
PDF · 109.95 KB
No categories available
6Cdo/37/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 37/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne T. P., bývajúcej v N.,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou S.S. s.r.o., so sídlom v N., v mene ktorej vykonáva
advokáciu ako konateľ JUDr. T. S., proti ţalovanej Š. so sídlom v N., zastúpenej JUDr. J. I.,
advokátom so sídlom v N., o nahradenie prejavu vôle, vedenej na Okresnom súde Nitra pod
sp. zn. 25 C 218/2007, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre
z 30. septembra 2009 sp. zn. 8 Co 78/2009 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 30. septembra
2009 sp. zn. 8 Co 78/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobou podanou na Okresnom súde Nitra 27. augusta 2007 sa ţalobkyňa domáhala
nahradenia prejavu vôle ţalovanej v kúpnej zmluve s podrobne špecifikovaným obsahom,
ktorou ţalovaná ako predávajúca prevádza do vlastníctva ţalobkyne ako kupujúcej byt č. 1,
nachádzajúci sa na 1. podlaţí (prízemí) bytového domu súp. č. X. na K. zapísaného v katastri
nehnuteľností pre kat. úz. D. na liste vlastníctva č.. a postaveného na pozemku parcela č. X.
V ţalobe uviedla, ţe ako nájomníčka bytu písomnou ţiadosťou z 13.9.1994 poţiadala
právneho predchodcu ţalovanej o prevod vlastníctva bytu podľa zákona č. 182/1993 Z. z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“ alebo „zákon
o vlastníctve bytov“). Právny predchodca ţalovanej a ani ţalovaná, napriek opakovaným
ţiadostiam o prevod vlastníctva bytu zo dňa 3.1.2007 a 13.2.2007, však zmluvu o prevode
vlastníctva bytu s ňou neuzatvorili.
Okresný súd Nitra rozsudkom z 29. januára 2009 č.k. 25 C 218/2007-180 rozhodol, ţe
sa nahrádza prejav vôle ţalovanej tak, ţe ako predávajúca uzatvára so ţalobkyňou ako
kupujúcou kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu s obsahom podrobne špecifikovaným
vo výroku rozsudku. Zároveň rozhodol o povinnosti ţalovanej zaplatiť ţalobkyni náhradu
trov konania 563,58 EUR do rúk jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Ţalobe vyhovujúci výrok vo veci samej odôvodnil splnením podmienok na prevod
bytu do vlastníctva ţalobkyne. Námietku premlčania, vznesenú v priebehu konania
ţalovanou, nepovaţoval za dôvodnú poukazujúc na to, ţe uplatnený nárok je nárokom
na vlastnícke právo, ktoré premlčaniu nepodlieha.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd na odvolanie ţalovanej rozsudkom
z 30. septembra 2009 sp. zn. 8 Co 78/2009 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu
zamietol a uloţil ţalobkyni povinnosť zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania 170,10 EUR
do rúk jej zástupcu do troch dní. Zmenu prvostupňového rozsudku odôvodnil nesprávnym
právnym posúdením veci v otázke premlčania uplatneného nároku Na rozdiel
od prvostupňového súdu vyslovil názor, ţe uplatnený nárok podlieha premlčaniu podľa
ustanovení §§ 100 a 101 Občianskeho zákonníka, pretoţe ide o nárok na prevod vlastníctva,
teda právo majetkovej povahy, pričom sa nejedná o vlastnícke právo, resp. výkon
vlastníckeho práva. Uviedol, ţe na základe ţiadosti ţalobkyne o prevod vlastníctva bytu,
doručenej právnemu predchodcovi ţalovanej 19.9.1994, začala najprv plynúť dvojročná
lehota na splnenie povinnosti tohto právneho predchodcu uzavrieť so ţalobkyňou zmluvu
o prevode vlastníctva bytu. Pokiaľ k uzavretiu zmluvy v tejto lehote nedošlo, začala ţalobkyni
dňom 20.9.1996 plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva domáhať sa na súde
splnenia tejto povinnosti, ktorá uplynula 20.9.1999. Týmto dňom sa právo ţalobkyne
premlčalo a tento stav nemôţe zvrátiť ani opakovaná výzva (opakovaná ţiadosť) ţalobkyne
o prevod vlastníctva bytu.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Ţiadala, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa.
Dovolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom a tieţ odňatím
moţnosti konať pred súdom, ku ktorému malo dôjsť tým, ţe odvolací súd rozhodol bez
nariadenia pojednávania. V súvislosti s neprávnym právnym posúdením veci poukazovala
na to, ţe právo na prevod vlastníctva bytu je osobnostným právo, resp. osobným
nemajetkovým právom, ktoré má absolútnu povahu a preto sa nepremlčuje.
Ţalovaná vo vyjadrení k podanému dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný
prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou
(účastníčkou konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti
ktorému je prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.
Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný rozsahom
dovolania ako aj uplatneným dovolacím dôvodom. Obligatórne sa zaoberá len vadami
konania uvedenými v § 237 O.s.p. a inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolateľka uplatnila ako dovolací dôvod vadu konania
uvedenú v § 237 písm. f/ O.s.p., ktorú konkretizovala tým, ţe jej mala byť odňatá moţnosť
konať pred odvolacím súdom nenariadením pojednávania na prejednanie odvolania. Táto
dovolacia námietka nebola dôvodná. V preskúmavanej veci nešlo totiţ o ţiaden z prípadov
uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p., preto postup odvolacieho súdu bol v súlade s odsekom 2
tohto ustanovenia, umoţňujúcim rozhodnúť o odvolaní aj bez nariadenia pojednávania.
Z hľadiska vady konania vyplývajúcej z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. však odvolaciemu
súdu moţno vyčítať čiastočnú nedostatočnosť odôvodnenia jeho rozsudku v súvislosti
s posúdením právnej otázky podstatnej pre rozhodnutie veci (podrobnejšie v poslednom
odseku).
Dovolateľka odôvodnila dovolanie aj dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p., t.j. ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav, ku ktorému môţe dôjsť buď pouţitím iného právneho predpisu, neţ ktorý mal byť
správne pouţitý, alebo síce aplikáciou správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávnym
výkladom, alebo aj aplikáciou právneho predpisu v rozpore s jeho inak správnou
interpretáciou. Uvedený dovolací dôvod, týkajúci sa nesprávnej aplikácie práva na zistený
skutkový stav, je v tejto veci daný.
V preskúmavanej veci bolo z hľadiska skutkového zistené, ţe ţalobkyňa, okrem
ţiadosti o prevod vlastníctva bytu doručenej právnemu predchodcovi ţalovanej 19.9.1994,
poţiadala o prevod vlastníctva bytu aj samotnú ţalovanú opakovanými ţiadosťami
z 3.1.2007 a z 13.2.2007.
Odvolací súd opakovaným ţiadostiam ţalobkyne nepriznal ţiadnu právnu relevanciu
vychádzajúc z názoru, ţe stav premlčania uplatneného práva nemôţu zvrátiť. Dovolací súd sa
s týmto právnym záverom odvolacieho súdu nestotoţňuje.
Zákon o vlastníctve bytov upravuje okrem iného aj podmienky nadobudnutia
vlastníctva bytov a v rámci nich i podmienky vzniku práva na prevod vlastníctva bytu. Súhrn
týchto podmienok, v prípade ich splnenia, tvorí právnu skutočnosť majúcu za následok vznik
právneho vzťahu medzi nájomcom bytu a vlastníkom bytového domu alebo subjektom
spravujúcim bytový dom ako majetok štátu. Obsahom tohto právneho vzťahu je subjektívne
právo nájomcu bytu na prevod vlastníctva bytu a tomuto právu zodpovedajúca povinnosť
vlastníka bytového domu alebo subjektu spravujúceho bytový dom ako majetok štátu uzavrieť
s nájomcom v určenej lehote zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Jednou z podmienok,
splnením ktorej sa završuje proces vzniku práva na prevod vlastníctva bytu, je ţiadosť
nájomcu o prevod vlastníctva bytu. Odo dňa podania tejto ţiadosti začína plynúť povinnému
subjektu dvojročná lehota na splnenie povinnosti uzavrieť s nájomcom zmluvu o prevode
vlastníctva bytu. Pokiaľ právna skutočnosť nastane opakovane, má to za následok vznik
nového právneho vzťahu s novým obsahom. Preto podľa názoru dovolacieho súdu opakovaná
ţiadosť nájomcu bytu o prevod vlastníctva bytu, pri splnení aj ostatných podmienok podľa
právneho stavu v čase jej podania, má za následok vznik nového subjektívneho práva
na prevod tohto vlastníctva so začiatkom plynutia novej dvojročnej lehoty na splnenie tomuto
právu zodpovedajúcej povinnosti. Zo ţiadneho ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z.
v pôvodnom znení ale ani v znení neskorších predpisov nemoţno vyvodiť, ţe by takého
právne účinky opakovanej ţiadosti mali byť vylúčené. Naopak ustanovenie § 29b ods. 3
zákona o vlastníctve bytov v znení novely vykonanej zákonom č. 158/1998 Z.z. s účinnosťou
od 1. júna 1998 výslovne predpokladá právo nájomcu podať ďalšiu, teda aj opakovanú
ţiadosť o prevod vlastníctva bytu.
V prejednávanej veci uvedený výklad znamená, ţe pokiaľ opakované podanie ţiadosti
ţalobkyňou, pri splnení aj ostatných podmienok vyţadovaných zákonom v čase jej podania
(dovolací súd sa týmito podmienkami nezaoberal, pretoţe sa nimi nezaoberal ani odvolací
súd) malo za následok vznik nového práva na prevod vlastníctva bytu, neprichádzalo
do úvahy zamietnutie ţaloby z dôvodu premlčania skoršieho práva, ktoré malo ţalobkyni
vzniknúť na základe ţiadosti z 13.9.1994. Keďţe odvolací súd v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia veci v súvislosti s opakovanými ţiadosťami o prevod vlastníctva bytu
nezistil dostatočne skutkový stav, dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b
ods. 2 veta prvá O.s.p. zrušil a vec mu podľa § 243b ods. 3 veta druhá O.s.p. vrátil na ďalšie
konanie.
Dovolací súd však povaţuje za potrebné poznamenať, ţe bez ďalšieho nemoţno
súhlasiť ani so záverom odvolacieho súdu o premlčaní práva na prevod vlastníctva bytu podľa
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. I keď aj podľa názoru dovolacieho súdu
právo na prevod vlastníctva bytu je majetkovým právom, ktoré nemoţno stotoţňovať
s vlastníckym právom, argumentácia odvolacieho súdu a teda odôvodnenie jeho právneho
záveru v tejto otázke nie je dostatočné. Presvedčivosť odôvodnenia riešenia tejto právnej
otázky vyţadovala, aby odvolací najprv posúdil, či vôbec prichádza do úvahy aplikácia
ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní. Zákon o vlastníctve bytov je totiţ
k všeobecnému predpisu, akým je Občiansky zákonník, vo vzťahu špeciality. Celkom
nepochybne to vyplýva z § 3 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov, v zmysle ktorého právne
vzťahy k bytom v bytových domoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ak
tento zákon neustanovuje inak. Vzťah špeciality sa rieši podľa zásady lex specialis derogat
legi generali, to znamená, ţe tam, kde existuje špeciálna úprava, nemoţno pouţiť úpravu
všeobecnú. I keď vznik práva na prevod vlastníctva bytu sa posudzuje podľa právnej úpravy
platnej v čase podania ţiadosti o tento prevod, v súvislosti s otázkou premlčania tohto práva
mal odvolací súd prihliadnuť i na zmeny zákona č. 182/1993 Z.z. vykonané novelami
účinnými od 1.8.1995 (zákon č. 151/1995 Z.z.) a od 1. júna 1998 (zákon č. 158/1998 Z.z.),
teda účinnými skôr, ako podľa názoru odvolacieho súdu malo dôjsť k premlčaniu práva
na prevod vlastníctva bytu. Novelou vykonanou zákonom č. 151/1995 Z.z. bolo v § 29 zákona
o vlastníctve bytov výslovne ustanovené, ţe nájomca môţe po uplynutí lehoty dvoch rokov
od podania ţiadosti o prevod vlastníctva bytu podať návrh na súd, aby uloţil splnenie tejto
povinnosti. Táto moţnosť nájomcu nebola obmedzená ţiadnou lehotou. Novelou vykonanou
zákonom č. 158/1998 Z.z. bol do zákona o vlastníctve bytov vloţený § 29b, v ktorého odseku
3 bolo ustanovené, ţe nájomcovi bytu, ktorý poţiadal o prevod vlastníctva bytu, nezaniká
právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu bytu do vlastníctva nedošlo v lehote podľa
tohto zákona, ak nájomca svoju ţiadosť o prevod vlastníctva bytu písomne nevzal späť.
Zmyslom tejto úpravy bolo zvýšenie právnej istoty a zvýšenie ochrany nájomcu bytu, ktorý
poţiadal o prevod vlastníctva bytu. Interpretácia uvedených ustanovení zákona o vlastníctve
bytov vyţaduje pouţitie klasických i moderných výkladových metód. To znamená
predovšetkým ich výklad vo vzájomných súvislostiach prihliadajúc na ich účel ako aj účel
zákona ako celku, ktorým bola a stále je privatizácia bytového fondu, dotýkajúca sa tisícov
občanov. Ďalej je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, ţe tento proces (privatizácia bytového
fondu) nebol ani po viacerých zmenách zákona časovo ohraničený a teda uzavretý. Tieţ je
potrebné mať na zreteli, ţe súd nie je viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho smie
a musí odchýliť, pokiaľ to vyţaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť
alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku
ako významovom celku. Povinnosť súdu nachádzať právo neznamená iba vyhľadávať priame
a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tieţ povinnosť zisťovať a formulovať, čo je
konkrétnym právom i tam, kde ide o interpretáciu abstraktných noriem alebo noriem
nejasných či legislatívne nepresných. Ak by uvedený interpretačný postup umoţňoval
z ustanovení zákona o vlastníctve bytov vyvodiť pravidlo, podľa ktorého sa právo na prevod
vlastníctva bytu podľa tohto zákona nepremčuje, bola by aplikácia príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka na posúdenie tejto otázky, ako dôsledok zásady špeciality, vylúčená.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. decembra 2010
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová