Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/37/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne T. P., bývajúcej v N.,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou S.S. s.r.o., so sídlom v N., v mene ktorej vykonáva

advokáciu ako konateľ JUDr. T. S., proti ţalovanej Š. so sídlom v N., zastúpenej JUDr. J. I.,

advokátom so sídlom v N., o nahradenie prejavu vôle, vedenej na Okresnom súde Nitra pod

sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre

z 30. septembra 2009 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 30. septembra

2009 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou na Okresnom súde Nitra 27. augusta 2007 sa ţalobkyňa domáhala

nahradenia prejavu vôle ţalovanej v kúpnej zmluve s podrobne špecifikovaným obsahom,

ktorou ţalovaná ako predávajúca prevádza do vlastníctva ţalobkyne ako kupujúcej byt č. 1,

nachádzajúci sa na 1. podlaţí (prízemí) bytového domu súp. č. X. na K. zapísaného v katastri

nehnuteľností pre kat. úz. D. na liste vlastníctva č.. a postaveného na pozemku parcela č. X.

V ţalobe uviedla, ţe ako nájomníčka bytu písomnou ţiadosťou z 13.9.1994 poţiadala

právneho predchodcu ţalovanej o prevod vlastníctva bytu podľa

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „“ alebo „zákon

o vlastníctve bytov“). Právny predchodca ţalovanej a ani ţalovaná, napriek opakovaným

ţiadostiam o prevod vlastníctva bytu zo dňa 3.1.2007 a 13.2.2007, však zmluvu o prevode

vlastníctva bytu s ňou neuzatvorili.

Okresný súd Nitra rozsudkom z 29. januára 2009 č.k. -180 rozhodol, ţe

sa nahrádza prejav vôle ţalovanej tak, ţe ako predávajúca uzatvára so ţalobkyňou ako

kupujúcou kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu s obsahom podrobne špecifikovaným

vo výroku rozsudku. Zároveň rozhodol o povinnosti ţalovanej zaplatiť ţalobkyni náhradu

trov konania 563,58 EUR do rúk jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Ţalobe vyhovujúci výrok vo veci samej odôvodnil splnením podmienok na prevod

bytu do vlastníctva ţalobkyne. Námietku premlčania, vznesenú v priebehu konania

ţalovanou, nepovaţoval za dôvodnú poukazujúc na to, ţe uplatnený nárok je nárokom

na vlastnícke právo, ktoré premlčaniu nepodlieha.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd na odvolanie ţalovanej rozsudkom

z 30. septembra 2009 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu

zamietol a uloţil ţalobkyni povinnosť zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania 170,10 EUR

do rúk jej zástupcu do troch dní. Zmenu prvostupňového rozsudku odôvodnil nesprávnym

právnym posúdením veci v otázke premlčania uplatneného nároku Na rozdiel

od prvostupňového súdu vyslovil názor, ţe uplatnený nárok podlieha premlčaniu podľa

ustanovení § a 101 , pretoţe ide o nárok na prevod vlastníctva,

teda právo majetkovej povahy, pričom sa nejedná o vlastnícke právo, resp. výkon

vlastníckeho práva. Uviedol, ţe na základe ţiadosti ţalobkyne o prevod vlastníctva bytu,

doručenej právnemu predchodcovi ţalovanej 19.9.1994, začala najprv plynúť dvojročná

lehota na splnenie povinnosti tohto právneho predchodcu uzavrieť so ţalobkyňou zmluvu

o prevode vlastníctva bytu. Pokiaľ k uzavretiu zmluvy v tejto lehote nedošlo, začala ţalobkyni

dňom 20.9.1996 plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva domáhať sa na súde

splnenia tejto povinnosti, ktorá uplynula 20.9.1999. Týmto dňom sa právo ţalobkyne

premlčalo a tento stav nemôţe zvrátiť ani opakovaná výzva (opakovaná ţiadosť) ţalobkyne

o prevod vlastníctva bytu.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Ţiadala, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa.

Dovolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom a tieţ odňatím

moţnosti konať pred súdom, ku ktorému malo dôjsť tým, ţe odvolací súd rozhodol bez

nariadenia pojednávania. V súvislosti s neprávnym právnym posúdením veci poukazovala

na to, ţe právo na prevod vlastníctva bytu je osobnostným právo, resp. osobným

nemajetkovým právom, ktoré má absolútnu povahu a preto sa nepremlčuje.

Ţalovaná vo vyjadrení k podanému dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný

prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou

(účastníčkou konania) v zákonnej lehote ( ) a ţe ide o rozsudok, proti

ktorému je prípustné ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania ako aj uplatneným dovolacím dôvodom. Obligatórne sa zaoberá len vadami

konania uvedenými v a inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolateľka uplatnila ako dovolací dôvod vadu konania

uvedenú v , ktorú konkretizovala tým, ţe jej mala byť odňatá moţnosť

konať pred odvolacím súdom nenariadením pojednávania na prejednanie odvolania. Táto

dovolacia námietka nebola dôvodná. V preskúmavanej veci nešlo totiţ o ţiaden z prípadov

uvedených v , preto postup odvolacieho súdu bol v súlade s odsekom 2

tohto ustanovenia, umoţňujúcim rozhodnúť o odvolaní aj bez nariadenia pojednávania.

Z hľadiska vady konania vyplývajúcej z ustanovenia však odvolaciemu

súdu moţno vyčítať čiastočnú nedostatočnosť odôvodnenia jeho rozsudku v súvislosti

s posúdením právnej otázky podstatnej pre rozhodnutie veci (podrobnejšie v poslednom

odseku).

Dovolateľka odôvodnila dovolanie aj dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. c/

, t.j. ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav, ku ktorému môţe dôjsť buď pouţitím iného právneho predpisu, neţ ktorý mal byť

správne pouţitý, alebo síce aplikáciou správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávnym

výkladom, alebo aj aplikáciou právneho predpisu v rozpore s jeho inak správnou

interpretáciou. Uvedený dovolací dôvod, týkajúci sa nesprávnej aplikácie práva na zistený

skutkový stav, je v tejto veci daný.

V preskúmavanej veci bolo z hľadiska skutkového zistené, ţe ţalobkyňa, okrem

ţiadosti o prevod vlastníctva bytu doručenej právnemu predchodcovi ţalovanej 19.9.1994,

poţiadala o prevod vlastníctva bytu aj samotnú ţalovanú opakovanými ţiadosťami

z 3.1.2007 a z 13.2.2007.

Odvolací súd opakovaným ţiadostiam ţalobkyne nepriznal ţiadnu právnu relevanciu

vychádzajúc z názoru, ţe stav premlčania uplatneného práva nemôţu zvrátiť. Dovolací súd sa

s týmto právnym záverom odvolacieho súdu nestotoţňuje.

Zákon o vlastníctve bytov upravuje okrem iného aj podmienky nadobudnutia

vlastníctva bytov a v rámci nich i podmienky vzniku práva na prevod vlastníctva bytu. Súhrn

týchto podmienok, v prípade ich splnenia, tvorí právnu skutočnosť majúcu za následok vznik

právneho vzťahu medzi nájomcom bytu a vlastníkom bytového domu alebo subjektom

spravujúcim bytový dom ako majetok štátu. Obsahom tohto právneho vzťahu je subjektívne

právo nájomcu bytu na prevod vlastníctva bytu a tomuto právu zodpovedajúca povinnosť

vlastníka bytového domu alebo subjektu spravujúceho bytový dom ako majetok štátu uzavrieť

s nájomcom v určenej lehote zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Jednou z podmienok,

splnením ktorej sa završuje proces vzniku práva na prevod vlastníctva bytu, je ţiadosť

nájomcu o prevod vlastníctva bytu. Odo dňa podania tejto ţiadosti začína plynúť povinnému

subjektu dvojročná lehota na splnenie povinnosti uzavrieť s nájomcom zmluvu o prevode

vlastníctva bytu. Pokiaľ právna skutočnosť nastane opakovane, má to za následok vznik

nového právneho vzťahu s novým obsahom. Preto podľa názoru dovolacieho súdu opakovaná

ţiadosť nájomcu bytu o prevod vlastníctva bytu, pri splnení aj ostatných podmienok podľa

právneho stavu v čase jej podania, má za následok vznik nového subjektívneho práva

na prevod tohto vlastníctva so začiatkom plynutia novej dvojročnej lehoty na splnenie tomuto

právu zodpovedajúcej povinnosti. Zo ţiadneho ustanovenia

v pôvodnom znení ale ani v znení neskorších predpisov nemoţno vyvodiť, ţe by takého

právne účinky opakovanej ţiadosti mali byť vylúčené. Naopak ustanovenie § 29b ods. 3

s účinnosťou

od 1. júna 1998 výslovne predpokladá právo nájomcu podať ďalšiu, teda aj opakovanú

ţiadosť o prevod vlastníctva bytu.

V prejednávanej veci uvedený výklad znamená, ţe pokiaľ opakované podanie ţiadosti

ţalobkyňou, pri splnení aj ostatných podmienok vyţadovaných zákonom v čase jej podania

(dovolací súd sa týmito podmienkami nezaoberal, pretoţe sa nimi nezaoberal ani odvolací

súd) malo za následok vznik nového práva na prevod vlastníctva bytu, neprichádzalo

do úvahy zamietnutie ţaloby z dôvodu premlčania skoršieho práva, ktoré malo ţalobkyni

vzniknúť na základe ţiadosti z 13.9.1994. Keďţe odvolací súd v dôsledku nesprávneho

právneho posúdenia veci v súvislosti s opakovanými ţiadosťami o prevod vlastníctva bytu

nezistil dostatočne skutkový stav, dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b

ods. 2 veta prvá zrušil a vec mu podľa veta druhá vrátil na ďalšie

konanie.

Dovolací súd však povaţuje za potrebné poznamenať, ţe bez ďalšieho nemoţno

súhlasiť ani so záverom odvolacieho súdu o premlčaní práva na prevod vlastníctva bytu podľa

príslušných ustanovení . I keď aj podľa názoru dovolacieho súdu

právo na prevod vlastníctva bytu je majetkovým právom, ktoré nemoţno stotoţňovať

s vlastníckym právom, argumentácia odvolacieho súdu a teda odôvodnenie jeho právneho

záveru v tejto otázke nie je dostatočné. Presvedčivosť odôvodnenia riešenia tejto právnej

otázky vyţadovala, aby odvolací najprv posúdil, či vôbec prichádza do úvahy aplikácia

ustanovení o premlčaní. Zákon o vlastníctve bytov je totiţ

k všeobecnému predpisu, akým je , vo vzťahu špeciality. Celkom

nepochybne to vyplýva z § 3 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov, v zmysle ktorého právne

vzťahy k bytom v bytových domoch sa spravujú ustanoveniami , ak

tento zákon neustanovuje inak. Vzťah špeciality sa rieši podľa zásady lex specialis derogat

legi generali, to znamená, ţe tam, kde existuje špeciálna úprava, nemoţno pouţiť úpravu

všeobecnú. I keď vznik práva na prevod vlastníctva bytu sa posudzuje podľa právnej úpravy

platnej v čase podania ţiadosti o tento prevod, v súvislosti s otázkou premlčania tohto práva

mal odvolací súd prihliadnuť i na zmeny vykonané novelami

účinnými od 1.8.1995 () a od 1. júna 1998 (),

teda účinnými skôr, ako podľa názoru odvolacieho súdu malo dôjsť k premlčaniu práva

na prevod vlastníctva bytu. Novelou vykonanou bolo v zákona

o vlastníctve bytov výslovne ustanovené, ţe nájomca môţe po uplynutí lehoty dvoch rokov

od podania ţiadosti o prevod vlastníctva bytu podať návrh na súd, aby uloţil splnenie tejto

povinnosti. Táto moţnosť nájomcu nebola obmedzená ţiadnou lehotou. Novelou vykonanou

bol do zákona o vlastníctve bytov vloţený , v ktorého odseku

3 bolo ustanovené, ţe nájomcovi bytu, ktorý poţiadal o prevod vlastníctva bytu, nezaniká

právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu bytu do vlastníctva nedošlo v lehote podľa

tohto zákona, ak nájomca svoju ţiadosť o prevod vlastníctva bytu písomne nevzal späť.

Zmyslom tejto úpravy bolo zvýšenie právnej istoty a zvýšenie ochrany nájomcu bytu, ktorý

poţiadal o prevod vlastníctva bytu. Interpretácia uvedených ustanovení zákona o vlastníctve

bytov vyţaduje pouţitie klasických i moderných výkladových metód. To znamená

predovšetkým ich výklad vo vzájomných súvislostiach prihliadajúc na ich účel ako aj účel

zákona ako celku, ktorým bola a stále je privatizácia bytového fondu, dotýkajúca sa tisícov

občanov. Ďalej je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, ţe tento proces (privatizácia bytového

fondu) nebol ani po viacerých zmenách zákona časovo ohraničený a teda uzavretý. Tieţ je

potrebné mať na zreteli, ţe súd nie je viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho smie

a musí odchýliť, pokiaľ to vyţaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť

alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku

ako významovom celku. Povinnosť súdu nachádzať právo neznamená iba vyhľadávať priame

a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tieţ povinnosť zisťovať a formulovať, čo je

konkrétnym právom i tam, kde ide o interpretáciu abstraktných noriem alebo noriem

nejasných či legislatívne nepresných. Ak by uvedený interpretačný postup umoţňoval

z ustanovení zákona o vlastníctve bytov vyvodiť pravidlo, podľa ktorého sa právo na prevod

vlastníctva bytu podľa tohto zákona nepremčuje, bola by aplikácia príslušných ustanovení

na posúdenie tejto otázky, ako dôsledok zásady špeciality, vylúčená.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. decembra 2010

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová