Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
fef/361511.51cb21.pdf
PDF · 152.81 KB
No categories available
2Cdo/90/2010
Najvyšší súd 2 Cdo 90/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A. D., bývajúceho v K.,
zastúpeného JUDr. D. A., advokátom v K., proti žalovanému Ing. J. K., správcovi podstaty
úpadcu V., so sídlom v K., za účasti vedľajšej účastníčky Sociálnej poisťovne, ústredie, so
sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 8-10, pobočka Košice, Festivalové nám. l, o 38 836,88 €,
vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 30 C 208/2004, o dovolaní vedľajšej
účastníčky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 17. júna 2009 sp. zn. 5 Co 48/2008,
takto
rozhodol:
Dovolanie vedľajšej účastníčky o d m i e t a .
Vedľajšia účastníčka je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania
402,90 €, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. D. A., advokáta v K., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II rozsudkom z 22. novembra 2007 č.k. 30 C 208/2004-119 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 546 000,-- Sk, do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania 152 923,-- Sk na účet jeho právneho zástupcu a štátu nahradiť trovy
konania 6 020,-- Sk na účet Okresného súdu Košice II, všetko do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok 32 760,-- Sk, do 30
dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal
od žalovaného zaplatenia sumy 1 440 000,-- Sk titulom zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia spolu s príslušenstvom. Žalobca v žalobe uviedol, že u žalovaného
pracoval ako zlievač. Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Košiciach bola
u žalobcu 22. októbra 2002 zistená choroba z povolania – ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev
a nervov končatín spôsobené pri práci s vibračnými nástrojmi a zariadeniami. Na základe
klinického nálezu a konziliárnych vyšetrení a objektivizovanej pracovnej expozície vibrácie
bolo priznané žalobcovi 25. novembra 2002 za sťaženie spoločenského uplatnenia 400 bodov.
Podľa psychiatrického vyšetrenia MUDr. D. C. z neštátnej psychiatrickej a sexuologickej
ambulancie z 25. marca 2004, u žalobcu bol stanovený záver – depresívna porucha pri
chronickom somatickom ochorení. Súd mal za preukázané, že žalobcov stav aj pokiaľ sa
týka zdravotných problémov v oblasti psychiatrie je v príčinnej súvislosti s chorobou
z povolania a existoval v čase zistenia choroby z povolania (ohodnotené na 250 bodov).
Rovnako ako choroba z povolania u žalobcu spôsobuje výrazné obmedzenie jeho
spoločenského života a zníženie plnohodnotného prežívania života. Súd pri rozhodovaní
vychádzal z toho, že žalobca si uplatnil zvýšenie základného bodového ohodnotenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v dôsledku vzniknutej choroby z povolania ako
30-násobok základného bodového ohodnotenia a zvýšenie základného bodového ohodnotenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v oblasti psychiatrie ako 30-násobok
základného bodového ohodnotenia. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že
žalobcov stav pokiaľ sa týka ochorenia kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín
spôsobených pri práci s vibračnými nástrojmi a zariadeniami má progresivitu, v budúcnosti
bude dochádzať k ďalšiemu zhoršovaniu jeho zdravotného stavu. U žalobcu choroba
z povolania vznikla z dôvodu výkonu práce, z jeho strany nedošlo k žiadnemu porušeniu
pracovnoprávnych predpisov, ani predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci. U žalobcu, ktorý sa nachádza v strednom veku, došlo k obmedzeniu jeho
spoločenského života. V tomto prípade podľa názoru súdu nemožno oddeliť tieto dve
zdravotné obmedzenia žalobcu a posudzovať ich samostatne, je možné ich posúdiť len
navzájom a v súvislostiach. U žalobcu došlo k podstatnému a výraznému obmedzeniu pri
plnení jeho úloh v živote a spoločnosti v dôsledku vzniknutej choroby z povolania (aj
v oblasti psychiatrie), čím sú splnené zákonné dôvody zvýšenia odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Súd preto priznal žalobcovi zvýšenie základného bodového
ohodnotenia na 15 násobok – t.j. 585 000,-- Sk (400 bodov + 250 bodov = 650 bodov x 60 =
39 000,-- Sk x 15 násobok = 585 000,-- Sk), celková suma náhrady je 546 000,-- Sk
po odpočítaní už vyplatených 24 000,-- Sk zo strany Sociálnej poisťovne ako základného
bodového ohodnotenia z dôvodu choroby z povolania a 15 000,-- Sk ako základného
bodového ohodnotenia z oblasti psychiatrie, ktoré si žalobca neuplatnil (250 bodov x 60 =
15 000,-- Sk). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., o trovách štátu podľa
§ 148 ods. 1 O.s.p. a o súdnom poplatku v zmysle § 2 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. d/ zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Okresný súd Košice II dopĺňacím rozsudkom z 22. novembra 2007 č.k.
30 C 208/2004-130 konanie v časti o zaplatenie 270 000,-- Sk a úroku z omeškania zastavil
podľa § 96 ods. 1 a § 166 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobcu a vedľajšej účastníčky rozsudkom
z 17. júna 2009 sp. zn. 5 Co 48/2008 rozsudok okresného súdu potvrdil, okrem výroku
o súdnom poplatku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania 1 311,46 € na účet právneho zástupcu a súdny poplatok 906,-- € na účet
Okresného súdu Košice II, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že záver
okresného súdu, že sú tu zistené skutočnosti odôvodňujúce zvýšenie odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti
a sťaženia spoločenského uplatnenia na 15-násobok a že pre navrhované zvýšenie na 30
násobok nie sú splnené podmienky, je len s časti v súlade so zásadami súdnej praxe a len
do určitej miery zohľadňuje nepriaznivé dôsledky, ktoré má poškodenie zdravia spôsobené
žalobcovi na jeho životné úkony a na uspokojovanie i plnenie jeho životných a spoločenských
potrieb a úloh. Odvolací súd dospel k záveru, že u žalobcu sú splnené podmienky pre
zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia na sumu priznanú súdom.
O trovách konania rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 137, § 142 ods. 3,
§ 149 ods. 1, § 151 ods. 1, 2, 5 O.s.p.
Vedľajšia účastníčka podala proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie,
ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 237 písm. a/ O.s.p. a § 238 ods. 1, 2 O.s.p.
Napadnutý rozsudok žiadala zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, v časti
základného bodového hodnotenia 250 bodov (zo psychiatrického posúdenia) konanie zastaviť
a vec postúpiť vedľajšej účastníčke. Uviedla, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov a tým došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., konanie je postihnuté
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a navyše rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Keďže nárok v základnom bodovom
ohodnotení žalobcov z psychiatrického posúdenia vznikol až vystavením posudku v roku
2004, tento nárok nie je možné posudzovať podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003,
právomoc súdov preto nie je daná. Súd nemohol túto otázku riešiť ani ako predbežnú a až
na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne môže súd ustáliť celkový základný počet bodov,
ktorý je rozhodujúci pre rozhodnutie o zvýšení odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Dovolateľka považovala napadnutý rozsudok za nepresvedčivý a nezrozumiteľný.
Žalovaný s dovolaním vedľajšej účastníčky a jeho dôvodmi súhlasil.
Žalobca navrhol dovolanie odmietnuť a žiadal priznať náhradu trov dovolacieho
konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania – vedľajší účastník (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak
odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci sa nejedná o žiaden z uvedených prípadov,
t.j. dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej,
nesmeruje ani proti rozsudku, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu, dovolanie nebolo podané ani proti potvrdzujúcemu rozsudku s vyslovením
prípustnosti dovolania v jeho výroku, ani proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu vo veci
neplatnosti zmluvnej podmienky; dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné.
S prihliadnutím na námietky dovolateľky a tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť
dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., dovolací súd
sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súde nižšieho stupňa nevyskytla niektorá z týchto
vád. Dovolanie je totiž prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku aj
uzneseniu), ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Pokiaľ ide o procesné vady podľa § 237 písm. b/, c/, d/, e/, f/, g/ O.s.p., ktoré
dovolateľka v dovolaní nenamietala, tieto v dovolacom konaní nevyšli najavo, preto
prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Pokiaľ ide o procesnú vadu podľa § 237 písm. a/ O.s.p., namietanú v dovolaní,
dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní sa rozhodlo vo veci, ktorá ne/patrí do právomoci
súdov a dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné ani podľa tohto ustanovenia, nakoľko
existenciu procesnej vady v zmysle § 237 písm. a/ O.s.p. v konaní nezistil.
V predmetnej veci bola u žalobcu 22. októbra 2002 zistená choroba z povolania –
ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené pri práci s vibračnými
nástrojmi a zariadeniami. Podľa psychiatrického vyšetrenia MUDr. D. C. z neštátnej
psychiatrickej a sexuologickej ambulancie z 25. marca 2004 bol u žalobcu stanovený záver –
depresívna porucha pri chronickom somatickom ochorení. Žalobcov stav aj pokiaľ sa týka
oblasti psychiatrie je v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania (súčasť následku choroby
z povolania). Tieto dve zdravotné obmedzenia žalobcu nemožno posudzovať samostatne,
je možné ich posúdiť len navzájom (nejedná sa o dve choroby z povolania).
Rozhodovanie o nárokoch na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, o náhrade za stratu
na dôchodku a o náhrade nákladov na výživu pozostalých, vzniknutých z pracovných úrazov
alebo chorôb z povolania do 31. decembra 2003, patrí do právomoci súdu, aj keď nároky boli
uplatnené po účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov /(Rc) 14 Co 15/2005/. Z uvedeného je zrejmé, že v danej veci bola daná právomoc
súdu na prejednanie a rozhodnutie veci.
Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci je relevantný
dovolací dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť
napadnutého rozhodnutia; samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ
vo vadách konania podľa § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, že prípustnosť dovolania nie je daná ani podľa
§ 237 O.s.p., ani podľa § 238 O.s.p., a dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho preto
podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. odmietol bez toho, aby sa
zaoberal ďalšími námietkami dovolateľky a preskúmal vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia.
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania voči vedľajšej účastníčke (dovolateľke). V zmysle § 93 ods. 4 O.s.p. vedľajší
účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania. Rovnakými právami
je však potrebné rozumieť iba práva procesnej povahy (je vylúčené, aby právo bolo priznané
alebo povinnosť uložená vedľajšiemu účastníkovi pokiaľ ide o vec samú). Vedľajšiemu
účastníkovi preto môže byť uložená povinnosť nahradiť trovy dovolacieho konania alebo
naopak mu právo na náhradu trov dovolacieho konania môže byť priznané. Na základe
uvedeného dovolací súd v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p. uložil povinnosť vedľajšej účastníčke nahradiť žalobcovi trovy dovolacieho
konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby – vyjadrenie
k dovolaniu z 1. marca 2010 podľa § vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) v sume 402,90 € (tarifná
odmena 336,94 € podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, režijný paušál 7,21 € podľa § 16 ods. 3
vyhlášky, 19 % DPH 65,39 € podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, spolu 409,54 €). Nakoľko si však
žalobca vyčíslil trovy právneho zastúpenia len v sume 402,90 €, dovolací súd mu priznal voči
vedľajšej účastníčke právo na náhradu trov dovolacieho konania v tejto sume.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. decembra 2010
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová