Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/90/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A. D., bývajúceho v K.,

zastúpeného JUDr. D. A., advokátom v K., proti žalovanému Ing. J. K., správcovi podstaty

úpadcu V., so sídlom v K., za účasti vedľajšej účastníčky Sociálnej poisťovne, ústredie, so

sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 8-10, pobočka Košice, Festivalové nám. l, o 38 836,88 €,

vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , o dovolaní vedľajšej

účastníčky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 17. júna 2009 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie vedľajšej účastníčky o d m i e t a .

Vedľajšia účastníčka je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania

402,90 €, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. D. A., advokáta v K., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom z 22. novembra 2007 č.k. -119 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 546 000,-- Sk, do 30 dní od právoplatnosti

rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť

žalobcovi trovy konania 152 923,-- Sk na účet jeho právneho zástupcu a štátu nahradiť trovy

konania 6 020,-- Sk na účet Okresného súdu Košice II, všetko do 30 dní od právoplatnosti

rozsudku. Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok 32 760,-- Sk, do 30

dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal

od žalovaného zaplatenia sumy 1 440 000,-- Sk titulom zvýšenia náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia spolu s príslušenstvom. Žalobca v žalobe uviedol, že u žalovaného

pracoval ako zlievač. Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Košiciach bola

2

u žalobcu 22. októbra 2002 zistená choroba z povolania – ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev

a nervov končatín spôsobené pri práci s vibračnými nástrojmi a zariadeniami. Na základe

klinického nálezu a konziliárnych vyšetrení a objektivizovanej pracovnej expozície vibrácie

bolo priznané žalobcovi 25. novembra 2002 za sťaženie spoločenského uplatnenia 400 bodov.

Podľa psychiatrického vyšetrenia MUDr. D. C. z neštátnej psychiatrickej a sexuologickej

ambulancie z 25. marca 2004, u žalobcu bol stanovený záver – depresívna porucha pri

chronickom somatickom ochorení. Súd mal za preukázané, že žalobcov stav aj pokiaľ sa

týka zdravotných problémov v oblasti psychiatrie je v príčinnej súvislosti s chorobou

z povolania a existoval v čase zistenia choroby z povolania (ohodnotené na 250 bodov).

Rovnako ako choroba z povolania u žalobcu spôsobuje výrazné obmedzenie jeho

spoločenského života a zníženie plnohodnotného prežívania života. Súd pri rozhodovaní

vychádzal z toho, že žalobca si uplatnil zvýšenie základného bodového ohodnotenia

za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v dôsledku vzniknutej choroby z povolania ako

30-násobok základného bodového ohodnotenia a zvýšenie základného bodového ohodnotenia

za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v oblasti psychiatrie ako 30-násobok

základného bodového ohodnotenia. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že

žalobcov stav pokiaľ sa týka ochorenia kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín

spôsobených pri práci s vibračnými nástrojmi a zariadeniami má progresivitu, v budúcnosti

bude dochádzať k ďalšiemu zhoršovaniu jeho zdravotného stavu. U žalobcu choroba

z povolania vznikla z dôvodu výkonu práce, z jeho strany nedošlo k žiadnemu porušeniu

pracovnoprávnych predpisov, ani predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri

práci. U žalobcu, ktorý sa nachádza v strednom veku, došlo k obmedzeniu jeho

spoločenského života. V tomto prípade podľa názoru súdu nemožno oddeliť tieto dve

zdravotné obmedzenia žalobcu a posudzovať ich samostatne, je možné ich posúdiť len

navzájom a v súvislostiach. U žalobcu došlo k podstatnému a výraznému obmedzeniu pri

plnení jeho úloh v živote a spoločnosti v dôsledku vzniknutej choroby z povolania (aj

v oblasti psychiatrie), čím sú splnené zákonné dôvody zvýšenia odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia. Súd preto priznal žalobcovi zvýšenie základného bodového

ohodnotenia na 15 násobok – t.j. 585 000,-- Sk (400 bodov + 250 bodov = 650 bodov x 60 =

39 000,-- Sk x 15 násobok = 585 000,-- Sk), celková suma náhrady je 546 000,-- Sk

po odpočítaní už vyplatených 24 000,-- Sk zo strany Sociálnej poisťovne ako základného

bodového ohodnotenia z dôvodu choroby z povolania a 15 000,-- Sk ako základného

bodového ohodnotenia z oblasti psychiatrie, ktoré si žalobca neuplatnil (250 bodov x 60 =

15 000,-- Sk). O trovách konania rozhodol podľa , o trovách štátu podľa

3

a o súdnom poplatku v zmysle , zákona

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Okresný súd Košice II dopĺňacím rozsudkom z 22. novembra 2007 č.k.

-130 konanie v časti o zaplatenie 270 000,-- Sk a úroku z omeškania zastavil

podľa a

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobcu a vedľajšej účastníčky rozsudkom

z 17. júna 2009 sp. zn. rozsudok okresného súdu potvrdil, okrem výroku

o súdnom poplatku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov

odvolacieho konania 1 311,46 € na účet právneho zástupcu a súdny poplatok 906,-- € na účet

Okresného súdu Košice II, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že záver

okresného súdu, že sú tu zistené skutočnosti odôvodňujúce zvýšenie odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti

a sťaženia spoločenského uplatnenia na 15-násobok a že pre navrhované zvýšenie na 30

násobok nie sú splnené podmienky, je len s časti v súlade so zásadami súdnej praxe a len

do určitej miery zohľadňuje nepriaznivé dôsledky, ktoré má poškodenie zdravia spôsobené

žalobcovi na jeho životné úkony a na uspokojovanie i plnenie jeho životných a spoločenských

potrieb a úloh. Odvolací súd dospel k záveru, že u žalobcu sú splnené podmienky pre

zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia na sumu priznanú súdom.

O trovách konania rozhodol v zmysle , v spojení s , ,

, , ,

Vedľajšia účastníčka podala proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie,

ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia a ,

Napadnutý rozsudok žiadala zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, v časti

základného bodového hodnotenia 250 bodov (zo psychiatrického posúdenia) konanie zastaviť

a vec postúpiť vedľajšej účastníčke. Uviedla, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov a tým došlo k vadám uvedeným v , konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a navyše rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Keďže nárok v základnom bodovom

ohodnotení žalobcov z psychiatrického posúdenia vznikol až vystavením posudku v roku

2004, tento nárok nie je možné posudzovať podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003,

právomoc súdov preto nie je daná. Súd nemohol túto otázku riešiť ani ako predbežnú a až

na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne môže súd ustáliť celkový základný počet bodov,

ktorý je rozhodujúci pre rozhodnutie o zvýšení odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia. Dovolateľka považovala napadnutý rozsudok za nepresvedčivý a nezrozumiteľný.

Žalovaný s dovolaním vedľajšej účastníčky a jeho dôvodmi súhlasil.

Žalobca navrhol dovolanie odmietnuť a žiadal priznať náhradu trov dovolacieho

konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania – vedľajší účastník ( ), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci sa nejedná o žiaden z uvedených prípadov,

t.j. dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej,

nesmeruje ani proti rozsudku, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu, dovolanie nebolo podané ani proti potvrdzujúcemu rozsudku s vyslovením

prípustnosti dovolania v jeho výroku, ani proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu vo veci

neplatnosti zmluvnej podmienky; dovolanie nie je podľa prípustné.

S prihliadnutím na námietky dovolateľky a tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť

dovolacieho súdu ( ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v až g/ , dovolací súd

sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súde nižšieho stupňa nevyskytla niektorá z týchto

vád. Dovolanie je totiž prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku aj

uzneseniu), ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Pokiaľ ide o procesné vady podľa , , , , , , ktoré

dovolateľka v dovolaní nenamietala, tieto v dovolacom konaní nevyšli najavo, preto

prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Pokiaľ ide o procesnú vadu podľa , namietanú v dovolaní,

dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní sa rozhodlo vo veci, ktorá ne/patrí do právomoci

súdov a dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné ani podľa tohto ustanovenia, nakoľko

existenciu procesnej vady v zmysle v konaní nezistil.

V predmetnej veci bola u žalobcu 22. októbra 2002 zistená choroba z povolania –

ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené pri práci s vibračnými

nástrojmi a zariadeniami. Podľa psychiatrického vyšetrenia MUDr. D. C. z neštátnej

psychiatrickej a sexuologickej ambulancie z 25. marca 2004 bol u žalobcu stanovený záver –

depresívna porucha pri chronickom somatickom ochorení. Žalobcov stav aj pokiaľ sa týka

oblasti psychiatrie je v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania (súčasť následku choroby

z povolania). Tieto dve zdravotné obmedzenia žalobcu nemožno posudzovať samostatne,

je možné ich posúdiť len navzájom (nejedná sa o dve choroby z povolania).

Rozhodovanie o nárokoch na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej

neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, o náhrade za stratu

na dôchodku a o náhrade nákladov na výživu pozostalých, vzniknutých z pracovných úrazov

alebo chorôb z povolania do 31. decembra 2003, patrí do právomoci súdu, aj keď nároky boli

uplatnené po účinnosti o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov /(Rc) 14 Co 15/2005/. Z uvedeného je zrejmé, že v danej veci bola daná právomoc

súdu na prejednanie a rozhodnutie veci.

Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci je relevantný

dovolací dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia; samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ

vo vadách konania podľa a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, že prípustnosť dovolania nie je daná ani podľa

, ani podľa , a dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho preto

podľa v spojení s odmietol bez toho, aby sa

zaoberal ďalšími námietkami dovolateľky a preskúmal vecnú správnosť napadnutého

rozhodnutia.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania voči vedľajšej účastníčke (dovolateľke). V zmysle vedľajší

účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania. Rovnakými právami

je však potrebné rozumieť iba práva procesnej povahy (je vylúčené, aby právo bolo priznané

alebo povinnosť uložená vedľajšiemu účastníkovi pokiaľ ide o vec samú). Vedľajšiemu

účastníkovi preto môže byť uložená povinnosť nahradiť trovy dovolacieho konania alebo

naopak mu právo na náhradu trov dovolacieho konania môže byť priznané. Na základe

uvedeného dovolací súd v zmysle v spojení s a

ods. 1 uložil povinnosť vedľajšej účastníčke nahradiť žalobcovi trovy dovolacieho

konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby – vyjadrenie

k dovolaniu z 1. marca 2010 podľa § vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) v sume 402,90 € (tarifná

odmena 336,94 € podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, režijný paušál 7,21 € podľa § 16 ods. 3

vyhlášky, 19 % DPH 65,39 € podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, spolu 409,54 €). Nakoľko si však

žalobca vyčíslil trovy právneho zastúpenia len v sume 402,90 €, dovolací súd mu priznal voči

vedľajšej účastníčke právo na náhradu trov dovolacieho konania v tejto sume.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. decembra 2010

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová