Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
da6/375415.0cb80b.pdf
PDF · 93.97 KB
No categories available
2Tost/35/2010
Najvyšší súd 2 Tost 35/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci
proti obvinenému T. P. pre prípravu na obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 13 ods. 1, §
144 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. h/ Tr. zák.
a iné na neverejnom zasadnutí 21. decembra 2010 v Bratislave o sťažnosti obvineného proti
uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica z 1. decembra 2010, sp. zn. Tp 79/2010, takto
rozhodol:
Podľa 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného T. P. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica uznesením z 1. decembra 2010, sp. zn. Tp 79/2010 po vypočutí obvineného T. P.
a O. P., otca obvineného, ponúkajúceho poskytnutie peňažnej záruky podľa § 79 ods. 3 Tr.
por. zamietol žiadosť obvineného T. P. o prepustenie z väzby, pričom zároveň podľa § 81 ods.
1 Tr. por. neprijal ponuku peňažnej záruky za väzbu obvineného.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote obvinený T. P. sťažnosť, ktorú
odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V jej odôvodnení zrekapituloval doterajší priebeh
trestného stíhania proti nemu, poukázal na jednotlivé rozhodnutia súdov, ktorými bolo
rozhodované o jeho väzbe a na nedôvodnosť jeho trestného stíhania pre skutok kvalifikovaný
ako príprava na obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy. V tejto spojitosti uviedol, že jediný
priamy dôkaz výpoveď svedka J. B. nie je vierohodný, lebo bol inými dôkazmi spochybnený
a čiastočne úplne vyvrátený. Pokiaľ ide o samotný dôvod väzby uviedol, že obava
z pokračovania v trestnej činnosti nie je namieste, keďže popredchádzajúcich odsúdeniach sa
nedopúšťal trestnej činnosti, tobôž nie násilnej. Okrem toho v znaleckom posudku je
konštatovaná možnosť jeho nápravy, ku ktorej aj došlo už výkonom rok trvajúcej väzby.
S prihliadnutím na uvedené a skutočnosť, že trpí závažným ochorením má zato, že sú dané
výnimočné okolnosti prípadu, preto navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a prepustiť ho
z väzby na slobodu za súčasného prijatia peňažnej záruky, ktorá spolu so zistením, že by sa
vrátil do usporiadaného rodinného prostredia považuje za dostatočné prostriedky eliminujúce
obavu z páchania inej obdobnej násilnej trestnej činnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť
výrokov napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť
obvineného T. P. nie je dôvodná.
Z obsahu spisu vyplýva, že o ostatnej žiadosti obvineného o prepustenie z väzby bolo
rozhodnuté právoplatne 20. októbra 2010 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 3 Tost 29/2010, ktorým bola podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietnutá sťažnosť
T. P. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu z 8. októbra 2010,sp. zn. Tp 79/2010
(zamietajúcemu žiadosť obvineného o prepustenie z väzby). Novú žiadosť s ponukou
nahradenia väzby peňažnou zárukou podal obvinený 8. novembra 2010, teda pred uplynutím
tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo
právoplatnosť. Keďže podľa § 79 ods. 3 Tr. por. obvinený môže žiadosť o prepustenie
z väzby pred uplynutím uvedenej lehoty tridsiatich dní opakovať len ak v nej uvedie iné
dôvody v porovnaní so skoršou, zamietnutou žiadosťou, najvyšší súd skúmal túto podmienku
porovnaním oboch žiadostí a dospel k záveru, že terajšia žiadosť o prepustenie z väzby
sa opiera sčasti o iné (aj zdravotné) dôvody, a preto mohol o nej sudca pre prípravné konanie
rozhodovať.
Udávané zdravotné ťažkosti obvineného T. P., údajne ohrozujúce jeho zdravie (no
napriek tomu obvinený v septembri 2010 odmietol príslušným špecialistom odporúčanú
magnetickú rezonanciu brucha) nie sú podľa konštantnej judikatúry dôvodom
pre prepustenie obvineného z väzby, pokiaľ samotné ochorenie nevyvoláva zánik
uplatňovaného väzobného dôvodu, či dôvodov. Zákonná úprava väzby totiž obvineným
zabezpečuje v princípe rovnaký rozsah a kvalitu zdravotnej starostlivosti ako je tomu
u ostatných pacientov, vrátane ambulantného, či nemocničného liečenia, a to v prípade
potreby aj v neväzobných zdravotníckych zariadeniach.
Ďalšie pretrvávanie väzby obvineného T. P. z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm.
c/ Tr. por. je opodstatnené, pretože dôkazy zadovážené v prípravnom konaní odôvodňujú
podozrenie, že obvinený sa mal dopustiť skutkov, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie
a ktoré boli právne kvalifikované ako príprava na obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy
(obeťami ktorej mali byť sudkyňa, ktorá rozhodla o vzatí obvineného do väzby a poškodený,
ktorému sa mal obvinený nebezpečne vyhrážať) podľa § 13 ods. 1, § 144 ods. 1, ods. 2 písm.
b/, d/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. h/ Tr. zák. a ako prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
Ďalšie obmedzovanie osobnej slobody obvineného väzbou so zreteľom na princíp
proporcionality, vyjadrujúci, že väzba ako zabezpečovací inštitút trestného práva procesného
musí byť úmerný následkom, ktoré podľa dôvodného očakávania môžu postihnúť páchateľa
z hľadiska trestného práva hmotného, by nebolo na mieste, ak by medzičasom došlo ku takej
kvalifikovanej zmene situácie, kedy by bolo zjavné, že pokračovanie trestného stíhania
nie je namieste a že prichádza do úvahy vydanie meritórneho rozhodnutia a v prípravnom
konaní, končiaceho trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. V posudzovanej veci, ale o takú
situáciu nejde, pričom v terajšom štádiu konania nemožno predovšetkým výpoveď svedka J.
B. z konečného hľadiska vyhodnotiť tak ako sa to ponúka v podanej sťažnosti.
Nemožno akceptovať námietky obvineného ani v tom smere, že po trojnásobnom
odsúdení už zmenil svoje správanie a nedopúšťal sa ďalšej trestnej činnosti, lebo z obsahu
spisu vyplýva opak, a síce, že predmetnú trestnú činnosť, zo spáchania ktorej je dôvodne
podozrivý mal páchať počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a nariadeného
probačného dohľadu, pričom úkladnú vraždu mal pripravovať dokonca počas výkonu väzby,
do ktorej bol vzatý z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., teda pre existenciu
dôvodnej obavy, že v prípade ponechania na slobode bude pokračovať v trestnej činnosti.
So zreteľom na uvedené konkrétne skutkové okolnosti je väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1
písm. c/ Tr. por. u obvineného T. P. nepochybne daný.
Najvyšší súd na stotožnil s napadnutým rozhodnutím aj v tom smere, že väzbu
obvineného nemožno nahradiť peňažnou zárukou. Taký postup sa podľa § 81 ods. 1 Tr. por.
v prípade stíhania obvineného pre obzvlášť závažný zločin môže uplatniť len ak to
odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Nimi sa rozumejú okolnosti samotného skutku,
za ktorých mal byť spáchaný pokiaľ ich význam alebo intenzita z hľadiska naplnenia
príslušnej skutkovej podstaty trestného činu výrazne vybočujú z obvyklých prípadov takých
trestných činov a odôvodňujú zhovievavejší prístup pri trestaní páchateľa. V rozhodovanej
veci nie sú podklady pre taký záver, a preto prepustenie obvineného T. P. na slobodu
na základe prijatia peňažnej záruky, ktorá je len možnosťou a nie oprávnením osoby
pozbavenej osobnej slobody, neprichádza do úvahy.
Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť obvineného
T. P. ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.
V Bratislave 21. decembra 2010
JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková