Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/8/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne R. K., bývajúcej v T.,

proti žalovanému Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,

Kutuzovova 8, o zaplatenie 902,34 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Trenčín pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne z 30. marca 2009 sp. zn.

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo 17. septembra 2009

sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

zo 17. septembra 2009 a rozsudok Okresného súdu v Trenčíne sp. zn.

z 30. marca 2009 a vec vracia Okresnému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 30. marca 2009, č.k. -95 žalobu

žalobkyne, ktorou sa od žalovaného domáhala zaplatenia odstupného po skončení pracovného

pomeru podľa kolektívnej dohody vo verejnej službe za rok 2004 vo výške 4-násobku

funkčného platu v sume 902,34 eur po odpočítaní súm preddavku na daň s 9 % ročným

úrokom z omeškania od 11.7.2004 do zaplatenia zamietol. Súd prvého stupňa vzal do úvahy,

že žalobkyňa mala pri skončení pracovného pomeru dohodou „sui generis“ nárok na odstupné

podľa vo výške 3-násobku priemerného mesačného zárobku,

pretože odpracovala viac ako päť rokov a podľa Kolektívnej dohody vo verejnej službe na rok

2004 vo výške 4-násobku priemerného mesačného zárobku. Kolektívna zmluva na roky 2003-

2004, ktorá bola uzatvorená medzi Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a Odborovým

zväzom civilných zamestnancov Armády Slovenskej republiky zo dňa 1. júla 2003,

neupravuje možnosť vyplatenia ďalšieho odstupného v prípade skončenia pracovného pomeru

dohodou a ani dohodou „sui generis“, iba v prípade podania výpovede, preto žalobkyňa

nemala nárok na odstupné podľa tejto zmluvy – teda žalobkyňa mala nárok celkovo

na odstupné vo výške 7-násobku jej priemerného zárobku. Vzhľadom k tomu, že jej už bolo

vyplatené odstupné vo výške 8-násobku i keď podľa iných titulov, súd jej nepriznal

požadované odstupné, pretože mala nárok na odstupné vo výške 7-násobku, podľa § 76 ods. 2

a podľa Kolektívnej dohody. Súd nepriznal úspešnému žalovanému

náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni z dôvodov hodných osobitného zreteľa

podľa , ktoré spočívali v tom, že táto je nezamestnaná a nepoberá žiadne

dávky, živí ju a ich dve nezaopatrené deti manžel s príjmom 531,10 eur mesačne.

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo 17. septembra 2009 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd po zohľadnení, že

kolektívna dohoda na rok 2004 v článku II. bod 4a-ab zvýšila nárok žalobkyne na vyplatenie

odstupného podľa vo výške 4 funkčných platov a kolektívna

zmluva na rok 2003-2004 v článku VI. bod 6 písm. c/ zvyšuje toto odstupné o 3-násobok

funkčného platu, bolo potrebné vyvodiť, že návrh žalobkyne na zaplatenie ďalšieho

odstupného je právne nedôvodný. V odvolacom konaní mal úspech žalovaný, ktorý si náhradu

trov odvolacieho konania neuplatňoval, preto mu tieto neboli priznané podľa § 224 ods. 1

§ 142 ods. 1 a § 151 ods. 1.

Proti týmto rozsudkom podal na podnet žalobkyne mimoriadne dovolanie generálny

prokurátor Slovenskej republiky. Žiadal rozhodnutia súdov zrušiť a vec vrátiť Okresnému

súdu v Trenčíne na ďalšie konanie. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho

súdu, pretože nie je zrejmé z akých dôvodov pri uznaní nároku žalobkyne na odstupné podľa

kolektívnej zmluvy aj podľa kolektívnej dohody usúdil, že jej prináleží len 7-násobok

funkčného platu. V mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor poukázal na to, že

označenými rozhodnutiami oboch súdov bol dostatočne zistený skutkový stav, avšak napriek

tomu súdy nesprávne právne posúdili vec, čím došlo pri posúdení nároku žalobkyne a vydaní

rozhodnutia k porušeniu zákona. Odvolací súd správne vychádzal zo zistenia, že žalobkyni

prináleží odstupné podľa kolektívnej zmluvy aj kolektívnej dohody, avšak na podklade

vykonaného dokazovania mal dôjsť k záveru, že jej mal žalovaný vzhľadom na počet

odpracovaných rokov vyplatiť 9-násobok funkčného platu.

Žalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej

republiky nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ), po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníka konania ( a

), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

v rozsahu podľa v spojení s a dospel k záveru, že napadnuté

rozhodnutia treba zrušiť.

Podľa ustanovenia § 243e ods. 2 mimoriadne dovolanie možno podať len proti tomu

výroku súdneho rozhodnutia, ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím

alebo osoba poškodená týmto rozhodnutím súdu namieta.

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia generálny prokurátor Slovenskej republiky nie je

viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom

dovolania ( ).

V zmysle môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,

že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ale

i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení

s ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tzv. inými

vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V mimoriadnom dovolaní sa uvádza, že v konaní na súdoch nižších stupňov došlo

k tzv. inej procesnej vade ( ) a že napadnuté rozhodnutia spočívajú

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je

dôvodné, pretože odôvodnenie napadnutého rozsudku je v rozpore s požiadavkou

preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí.

Rozhodnutie súdu (až na výnimky stanovené zákonom – viď napr.

alebo ) musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. V súlade s

ods. 2 musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti

výroku rozsudku. Súd sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho

myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutkové

okolnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery.

Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací

súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých

ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo

pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav.

V zmysle R 111/1998 je nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia tzv. inou vadou

konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ,

resp. ).

V danom prípade zo spisu vyplýva, že žalobkyňa bola u žalovaného zamestnaná

13 rokov a 10 mesiacov (č.l. 3 a č.l. 28). V súvislosti so skončením pracovného pomeru jej

žalovaný vyplatil titulom odstupného 8-násobok jej funkčného platu. Tieto skutočnosti sú

nesporné a ani jeden z účastníkov konania ich nenamietal. Odvolací súd uznal nárok

žalobkyne na vyplatenie odstupného aj na podklade kolektívnej zmluvy na roky 2003-2004,

ktorú uzatvoril zamestnávateľ Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a Odborový zväz

civilných zamestnancov Armády Slovenskej republiky a na podklade kolektívnej dohody

vo verejnej službe na rok 2004, ktorú uzatvorili zamestnávatelia a Konfederácia odborových

zväzov Slovenskej republiky.

Podľa článku II. bod 4 a-ab Kolektívnej dohody vo verejnej službe na rok 2004

uzatvorenej 22. októbra 2003, zamestnávateľ vyplatil žalobkyni, s ktorou skončil pracovný

pomer z dôvodov uvedených v a , a to vo výške

najmenej štyroch funkčných platov, keďže žalobkyňa pracovala u odporcu 13 rokov a 10

mesiacov, čiže viac ako päť rokov a rozviazala pracovný pomer dohodou.

Podľa VI. časti bod 6 písm. e) kolektívnej zmluvy na roky 2003-2004 uzatvorenej

1. júla 2003, upravujúcej podmienky poskytovania ďalšieho odstupného, odstupné patriace

zamestnancovi nad ustanovený rozsah a nad rozsah podľa § 49 ods. 1 zákona o verejnej

službe sa pri skončení pracovného pomeru zamestnanca z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1

písm. a) alebo b) , ak o týchto dôvodoch rozhodla vláda Slovenskej republiky

alebo ak vyplynuli z osobitného zákona, zvyšuje o päťnásobok funkčného platu, ak

zamestnanec bol zamestnaný najmenej 11 rokov ale menej ako 14 rokov. Odvolací súd

v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí nevysvetlil, prečo žalobkyni

uznal podľa kolektívnej zmluvy, ktorej aplikáciu v právnej veci žalobkyne potvrdil

a preukázal, zvýšenie funkčného platu len o 3-násobok keď v jej prípade malo byť aplikované

písmeno e) VI. časti bod 6 kolektívnej zmluvy na roky 2003-2004 z dôvodu, že počet

odpracovaných rokov žalobkyne pre žalovaného vyhovuje rozsahu, ktoré toto ustanovenie

vyžaduje. Súdy sa náležite nezaoberali tvrdeniami žalobkyne a už uvedenými skutkovými

okolnosťami podporujúcimi jej tvrdenie, a hoci ide o právne významné skutočnosti,

v odôvodnení rozsudku sa s nimi nevysporiadali. Napadnuté rozhodnutia sú tak pre

nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť nepreskúmateľné.

So zreteľom na absenciu dostatočného odôvodnenia rozhodujúcich právnych úvah

dospel dovolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné. Vzhľadom

na to, že v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ), Najvyšší súd Slovenskej republiky

mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. decembra 2010

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová