Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
3df/360940.26cc3e.pdf
PDF · 209.22 KB
No categories available
4Sžo/66/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4Sžo/66/2010
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera, v právnej
veci žalobcu: R., K., zastúpená advokátom JUDr. J. K., K.proti žalovanému: Slovenská
obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, Prievozská
č. 32, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného
č. SK/0606/99/08 zo dňa 23. septembra 2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Košiciach č. k. 7S/93/2008 -36 zo dňa 2. júna 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č.k. 7S/93/2008 -36 zo dňa 2. júna 2010 p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Košiciach bola podľa § 250j ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietnutá žaloba proti rozhodnutiu
žalovaného č. SK/0606/99/08 zo dňa 23. septembra 2008, ktorým tento potvrdil rozhodnutie
Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI) so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj
č. P/0326/07/08 zo dňa 1. júla 2008, ktorým bola žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zák.
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 250/2007 Z.z.“) uložená
pokuta vo výške 5.000,- Sk pre porušenie § 14 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z., ktorého sa
dopustil tým, že spotrebiteľa žiadnym, prípadne vhodným spôsobom neinformoval o konečnej
predajnej cene u 9 druhov výrobkov, u ktorých chýbal aj údaj o ich hmotnosti. Tento
nedostatok, za ktorý zodpovedá žalobca, bol zistený pri kontrole vykonanej Inšpektorátom
SOI so sídlom v Prešove dňa 10. apríla 2008 v prevádzke Zlatníctvo R. v Prešove.
Podľa krajského súdu preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového
správneho orgánu a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby sú
v súlade so zákonom, vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu, majú požadované
formálne a obsahové náležitosti a sú dostatočne odôvodnené. Krajský súd sa stotožnil
so skutkovým i právnym záverom žalovaného, ktoré sú podrobne uvedené v odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia. Krajský súd preto podľa § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol
a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi
právo na ich náhradu nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, pričom namietal,
že napadnutý rozsudok je v celom rozsahu nezákonný, zmätočný a vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu krajský súd konal a rozhodoval na základe
ustanovenia § 14a ods. 1, 4 a 7 zák. č. 250/2007 Z.z., ktoré v čase, kedy malo dôjsť
k porušeniu tohto zákona neexistovalo. Žalobca tiež namietal, že krajský súd výrok svojho
rozsudku nedostatočne a nesprávne odôvodnil. Žalobca trval na námietke uplatnenej v žalobe,
ktorou zdôraznil to, že predaj výrobkov z drahých kovov má na rozdiel od klasického predaja
svoje osobitosti, na ktoré právna úprava nepamätá, preto je podľa neho tento predaj rôzny
nielen v rámci Slovenskej republiky, ale aj v rámci EÚ. Osobitosti predaja podľa žalobcu
spočívajú v tom, že tieto výrobky je potrebné z hľadiska pultového uskladnenia chrániť
pred odcudzením či poškodením ako aj pred pôsobením vonkajších atmosférických vplyvov,
preto je ich potrebné vystavovať v osobitných paletách a pravidelne ošetrovať. Druhou
osobitosťou je podľa žalobcu konečná cena, ktorá závisí od dohody medzi predávajúcim
a kupujúcim a je podmienená svetovou cenou drahého kovu v danom čase v prepočte g/Eur.
Žalobca ďalej namietal, že ustanovenie § 14 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. alternatívne
stanovuje spôsob označovania ceny výrobku buď priamo, na samotnom výrobku alebo túto
cenu inak vhodne sprístupniť. Podľa žalobcu prichádza v tomto druhom prípade alternatíva,
kde predavačka spotrebiteľa priamo a podrobne v súvislosti s informáciou o výrobku
poinformuje o konečnej cene. Priame označenie konečnej ceny výrobku z drahého kovu by
podľa žalobcu znamenalo neestetický predaj, pretože technické vyznačenie ceny by zaberalo
celý povrch výrobku umiestneného v palete. Paleta výrobkov z drahých kovov rovnakého
druhu a karátu obsahuje cenu drahého kovu v Eur za 1 gram a má povahu informatívnu
vzhľadom na konečnú cenu stanovenú dohodou. Žalobca má za to, že týmto dlhoročným
spôsobom predaja výrobkov z drahých kovov neporušil ustanovenia § 14 ods. 1 a § 24 ods. 1
zák. č. 250/2007 Z.z., ako aj ustanovenia § 2 písm. a, b, c, nariadenia vlády SR č. 387/2007
Z.z. o označovaní výrobkov cenami (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 387/2007 Z.z.“).
Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší
rozhodnutie žalovaného č. SK/0606/99/08 zo dňa 23. septembra 2008 a vec vráti žalovanému
na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol,
aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. K námietkam žalobcu
uviedol, že sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorou poukazuje na rôzne výklady
zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný má za to, že ust. § 14 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z.
jednoznačným spôsobom definuje povinnosť, ktorú mal žalobca na svojej prevádzke dodržať.
Pričom na zistený skutkový stav bolo použité ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa,
ktoré sa vzťahuje k porušenej povinnosti. Žalovaný považuje za dôležité podotknúť,
že žalobca preukázateľne porušil povinnosť informovať spotrebiteľa o konečnej cene
predávaného výrobku a zreteľne označiť výrobok cenou alebo informáciu o cene inak vhodne
sprístupniť. Žalovaný poukazuje na nariadenie vlády SR č. 387/2007Z.z., v zmysle ktorého sa
predajnou cenou rozumie konečná cena vrátane dane z pridanej hodnoty a ostatných daní za
jednotku výrobku alebo za určené množstvo výrobku. V zmysle § 3 ods. 1 tohto nariadenia je
predávajúci povinný označiť výrobok predajnou cenou a jednotkovou cenou. Uvádzanie
výrobkov bez cenovej informácie je obmedzením práv spotrebiteľa, keďže v prípade záujmu
o viaceré výrobky nemá spotrebiteľ k dispozícii jedno zo základných kritérií, na základe
ktorého si spotrebiteľ vyberá spomedzi viacerých výrobkov. Žalovaný je toho názoru,
že zo zamerania prevádzky – predaj klenot, zlatníckych a strieborníckych výrobkov je možné
vyvodiť záver, že sa nejedná o nákup a predaj drahých kovov na množstvo, pri ktorých by sa
dalo použiť žalobcom navrhované označenie ceny výrobkov. Zo strany žalobcu sa jedná
o predaj konkrétnych výrobkov, a preto pre neho vyplýva povinnosť zobraziť predajnú cenu
výrobkov. Žalovaný je toho názoru, že konal na základe zákona a v medziach zákona,
na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Je toho názoru, že skutkový stav bol
jednoznačne preukázaný, správne právne posúdený a pokuta uložená žalobcovi oprávnená
a v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Žiadal preto napadnutý rozsudok krajského
súdu ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi právo na náhradu trov nepriznať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok v rozsahu odvolania a bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým
bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
a postupu žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa o uložení pokuty žalobcovi za porušenie § 14 ods. 1 zák. č. 250/2007
Z.z. a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie
žalovaného a súčasne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania, ktoré týmto
rozhodnutiam prechádzali, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal
so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne
posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Odvolací súd z obsahu pripojeného administratívneho aj súdneho spisu zistil,
že inšpektorát SOI so sídlom v Bratislave rozhodnutím č. SK/0606/99/08 zo dňa
23. septembra 2008, potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI)
so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj č. P/0326/07/08 zo dňa 1. júla 2008, ktorým bola
žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. uložená pokuta vo výške 5.000,- Sk
pre porušenie povinností predávajúcim informovať spotrebiteľa o konečnej cene predávaného
výrobku a zreteľne označiť výrobok alebo službu cenou alebo informáciu o cene inak vhodne
sprístupniť. Z inšpekčného záznamu z kontroly vykonanej dňa 10. apríla 2008 v prevádzke
Zlatníctvo R., zameranej na dodržiavanie ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa
a došetrenie kontroly zo dňa 5. marca 2008 vyplýva, že informácia o konečnej predajnej cene
chýbala u deviatich druhov šperkov, celkom u 1348 ks výrobkov tak, ako sú špecifikované
v tomto zázname. Informácia o konečnej predajnej cene bola uvedená formou cenoviek
umiestnených priamo na výrobku len u hodiniek a darčekových súprav. Informácia o cene
zlata a striebra bola uvedená na súhrnnej celkovej písomnej informácii, ktorá platí pre šperky
podľa karátovosti, pričom na šperkoch gramáž nebola vyznačená a túto sa spotrebiteľ mohol
dozvedieť po jej prevážení predávajúcim pri predaji.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 250j ods. 1 OSP Ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho
orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa
žaloba zamieta.
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku krajského súdu zistil, že prvostupňový súd
pri rozhodovaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného
a prvostupňového správneho orgánu postupoval v súlade s ustanoveniami OSP,
ktoré upravujú správne súdnictvo, vysporiadal sa so všetkými námietkami uvádzanými
v žalobe, ktoré dostatočne odôvodnil vo svojom rozhodnutí. Odvolací súd v plnom rozsahu
odkazuje na dôvody rozsudku krajského súdu, s ktorými sa stotožňuje.
V prípade námietky žalobcu, ktorou poukazuje na zmätočnosť napadnutého rozsudku
sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňuje s názorom, ktorý uvádza žalovaný vo svojom
písomnom vyjadrení, čo vyplynulo aj z administratívneho spisu žalovaného, že žalobca bol
sankcionovaný podľa ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase porušenia
povinnosti.
Podľa § 164 OSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní
a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí
účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie
nenadobudne právoplatnosť. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/93/2008-51
zo dňa 25. augusta 2010 bolo opravené v odôvodnení napadnutého rozsudku nesprávne
uvedenie ustanovenia § 14a ods. 1,4 a 7 zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom
od 1. novembra 2008 tak, ako na ňu poukázal aj žalobca v odvolaní zo dňa 9. augusta 2010,
namiesto správnej citácie ustanovenia § 14 ods. 1 citovaného zákona v znení, účinnom
do 31. októbra 2008.
Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2008 predávajúci je
povinný informovať spotrebiteľa o konečnej cene predávaného výrobku alebo poskytovanej
služby a zreteľne označiť výrobok alebo službu cenou alebo informáciu o cene inak vhodne
sprístupniť. Zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách, v ust. § 15 ods. 1 v znení účinnom do 31.10.2008
uvádza, že každý tovar musí byť pri predaji označený cenou platnou v čase ponuky, a to
cenovkou, informáciou o cene formou cenníka, vývesky alebo iným primeraným spôsobom.
Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 387/2007 Z.z. na účely tohto nariadenia sa rozumie
a) predajnou cenou konečná cena vrátane dane z pridanej hodnoty a ostatných daní
za jednotku výrobku alebo za určené množstvo výrobku; podľa písm.
c) výrobkom predávaným na množstvo výrobok, ktorý nie je balený a meria sa alebo váži
v prítomnosti spotrebiteľa.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 387/2007 Z.z je predávajúci povinný
označiť výrobok predajnou cenou a jednotkovou cenou. Jednotková cena nemusí byť
vyznačená, ak je zhodná s predajnou cenou.
Podľa § 3 ods. 3 písm. a) nariadenia vlády SR č. 387/2007 Z.z označenie
jednotkovou cenou sa nevzťahuje na výrobok s menovitou hmotnosťou alebo menovitým
objemom neprevyšujúcim 50 g alebo 50 ml; podľa písm. c) výrobok, ktorý nemožno rozdeliť
na časti bez zmeny kvality alebo vlastností a na ktorý sa povinnosť označovať jeho dĺžku,
hmotnosť, objem alebo plochu nevzťahuje alebo ktorý sa obvykle neoznačuje údajom o dĺžke,
hmotnosti, objeme, ploche.
Podľa § 3 ods. 7 nariadenia vlády SR č. 387/2007 Z.z výrobok predávaný
na množstvo sa označuje len jednotkovou cenou.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom, že pri predaji výrobkov na množstvo ide
o predaj výrobkov, ktoré možno spotrebiteľovi predávať v ním zvolenom a požadovanom
množstve, u ktorých je takýto predaj na množstvo obvyklý, a ktoré možno rozdeliť na časti
bez zmeny ich kvality alebo vlastnosti, pričom všetky požiadavky musia byť splnené súčasne.
Krajský súd preto správne uviedol, že v prípade zamerania prevádzky žalobcu nejde o nákup
a predaj drahých kovov určených na množstvo, ale ide o predaj konkrétnych výrobkov a preto
predávajúcemu vyplýva povinnosť zobraziť konečnú predajnú cenu výrobkov pri každom
výrobku, nestačí len zobrazenie jednotkovej ceny. Uvedením informácie len o jednotkových
cenách a predajných cenách pre určité hmotnosti výrobkov bez označenia výrobkov konečnou
cenou nebol spotrebiteľ dostatočným spôsobom informovaný o konečnej cene výrobkov,
keďže ceny uvedené daným spôsobom nepodávajú informáciu o cene výrobku spôsobom,
akým to vyžaduje zákon v cit. ustanoveniach. Informácia o konečnej cene výrobku patrí
medzi základné údaje, ktoré musia byť spotrebiteľovi jednoznačne poskytnuté,
keďže významným spôsobom môže ovplyvniť jeho ekonomické správanie. V zmysle
ustanovenia § 15 zákona o cenách výrobky v priamej ponuke pre spotrebiteľa určené
na predaj musia byť označené cenou platnou v okamihu ponuky.
Povinnosť predávajúceho informovať spotrebiteľa o cene výrobku je splnená vtedy, ak
sú poskytované informácie spotrebiteľovi prístupné okamžite bez toho, že by bol nútený
urobiť akýkoľvek úkon smerujúci k zisteniu ceny konkrétneho výrobku.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zhodne s názorom krajského
súdu žalobca ako predajca výrobkov z drahých kovov bol povinný každý konkrétny výrobok
označiť konečnou predajnou cenou. Určenie ceny predavačkou nie možné považovať za iné
vhodné sprístupnenie ceny, nakoľko cena konkrétneho výrobku má byť vopred stanovená
a označujúca tento výrobok, bez toho, aby bolo potrebné urobiť úkon smerujúci k jej určeniu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nemôže stotožniť s námietkami žalobcu, ktorými
poukazuje na osobitosti predaja výrobkov z drahých kovov, estetickosť predaja a rôznosť
praxe predaja nielen v rámci Slovenskej republiky, ale aj štátov EÚ, nakoľko pre ich právnu
bezvýznamnosť nie je možné tieto námietky považovať za dôvod na porušenie zákonom
stanovenej povinnosti, ktorý by opodstatnene bránil jej dodržiavaniu. Predajca výrobkov
z drahých kovov si má byť vedomý svojej povinnosti dodržiavať všetky záväzné právne
predpisy vzťahujúce sa na tento predmet predaja platné na území Slovenskej republiky,
kde vykonáva svoju podnikateľskú činnosť.
Podľa § 24 zák. č. 250/2007 Z.z. za porušenie povinností ustanovených týmto
zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa
uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe
uvedenej v § 26 pokutu do 2 000 000 Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12
mesiacov uloží pokutu do 5 000 000 Sk.
Pri určení výšky pokuty podľa § 24 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. sa prihliada najmä
na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinností, spôsob a následky
porušenia povinností, pričom správny orgán pri uložení pokuty prihliadol na skutočnosť,
že neinformovaním spotrebiteľa o konečnej cene predávaného výrobku, boli porušené práva
spotrebiteľa chránené zákonom. Informácia o cene patrí do skupiny informácií,
ktoré spotrebiteľ od predávajúceho musí dostať vždy a to jednoznačne. Správny orgán
žalobcovi uložil pokutu v dolnej hranici zákonnej sadzby, pričom jej výšku zdôvodnil
v súlade so zákonom a nevybočil z medzí stanovených zákonom pre jej určenie.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zhodne s názorom krajského
súdu v danom prípade žalobca preukázateľne porušil povinnosť stanovenú v ust. § 14 ods. 1
zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase porušenia povinnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto s odkazom na uvedené závery považoval
námietky žalobcu za nedôvodné, ktoré nemohli mať vplyv na posúdenie danej veci, a preto
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako zákonný a vecne správny podľa § 250j
a ods. 3, druhá veta OSP v spojení s § 219 ods. 1 OSP potvrdil, stotožniac sa s dôvodmi jeho
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá 1 OSP).
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a s odkazom na § 246c ods. 1, prvá veta OSP
tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalobca v konaní nebol
úspešný a žalovaný podľa zákona nemá nárok na ich náhradu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. decembra 2010
JUDr. Ida H a n z e l o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková