Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
06f/360929.e2e9c5.pdf
PDF · 116.57 KB
No categories available
4Sžo/38/2010
Najvyšší súd 4Sžo/38/2010 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: P. Ď., bytom B., proti
ţalovaným: 1/ Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Hrnčiarovce nad Parnou, 2/ mjr. Mgr. Š. M., vedúci oddelenia výkonu trestu, Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Hrnčiarovce nad Parnou, 3/ kpt. Ľ. B., pedagóg oddielu 3D1, Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Hrnčiarovce nad Parnou, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, o odvolaní ţalobcu a ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, č.k. 14S 101/2008-87 z 06. mája 2010 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave 14S/101/2008-
87 zo dňa 06.mája 2010 vo výroku o povinnosti ţalovaného 2./ zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 584,95 Eur z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému súdu na nové konanie.
Odvolanie ţalobcu o d m i e t a a potvrdzuje výrok, ktorým ţalobcovi nebola
priznaná náhrada trov konania.
O d ô v o d n e n i e
Predmetným uznesením Krajského súdu v Trnave bolo konanie voči ţalovaným v 1.
a 3. rade zastavené. Zároveň súd zastavil konanie o ţalobe na preskúmanie rozhodnutia vedúceho odd. výkonu trestu Mgr. Š. M. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou č. 958646/1-2008 zo dňa 14.07.2008 v spojení s rozhodnutím pedagóga kpt. Ľ. B. odd. výkonu trestu ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou č. 958646/1-2008 zo dňa 07.07.2008 a konanie vo veci návrhu proti nečinnosti správneho orgánu, ktorým sa ţalobca domáhal, aby bolo uloţené ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou. Uvedeným uznesením krajský súd zaviazal na náhradu trov konania štátu ţalovaného v 2. rade.
Voči uzneseniu krajského súdu včas podal odvolanie ţalovaný v 2. rade a tieţ ţalobca.
Ţalovaný v 2. rade odvolaním napadol uznesenie krajského súdu čo do výroku
o náhrade trov konania štátu a navrhol rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť alebo zmeniť tak, aby štátu nárok na úhradu trov voči ţalovanému v 2. rade nebol daný. Krajskému súdu vytkol, ţe v uznesení nezdôvodnil, ako z hľadiska nároku štátu vyhodnotil výsledok konania, ktoré bolo ukončené zastavením, nie meritórnym rozhodnutím vo veci, a neuviedol dôvody, pre ktoré povinnosti nahradiť trovy štátu uloţil práve ţalovanému v 2. rade. Rozhodnutie súdu v tejto časti označil za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov s tým, ţe konanie trpí vadou, pre ktorú ţalovaný v 2. rade nemôţe kvalifikovane uplatňovať a brániť svoje práva. Mal tieţ za to, ţe nie je daný zákonný dôvod, aby ako fyzická osoba znášal procesné riziká vyplývajúce z jeho rozhodovacej činnosti realizovanej v rámci výkonu sluţobnej funkcie. Preto navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu v celom rozsahu vyhovel.
Následne, v lehote na podanie odvolania, odvolanie podal tieţ ţalobca a uviedol v ňom
nasledovné:
Ţalobca sa ţalobou zo dňa 11.09.2008 domáhal zrušenia rozhodnutia
druhostupňového orgánu, ale aj rozhodnutia prvostupňového orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. a), c) a e) OSP. Ţaloba sa týkala aj preskúmania zákonnosti a zrušenia aj rozhodnutia prvostupňového orgánu. V zmysle príkazu prokurátora, ako aj zo ţalobného návrhu vyplýva, ţe aj prvostupňové rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu bolo v rozpore so zákonom. Prokurátor však prvostupňové rozhodnutie príkazom nezrušil, vec vrátil na konanie druhostupňového orgánu, pričom v príkaze vytkol aj chyby prvostupňového rozhodnutia a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Prvostupňový súd tým, ţe nerozhodol o ţalobnom návrhu aj v časti preskúmania zákonnosti ţalovaného 3/ a takýto postup ţiadnym spôsobom neodôvodnil, odmietol ţalobcovi prístup k súdu, a teda porušil jeho ústavné právo podľa čl. 46 ods. 1, ods. 2 Ústavy SR. Súd nemal zastaviť konanie voči ţalovanému 3/. Naopak, mal aj voči nemu konať a rozhodnúť o návrhu na zrušenie aj prvostupňového rozhodnutia ţalovaného 3/. Ţalobca má za to, ţe o jeho námietke zaujatosti nebolo rozhodnuté riadnym dvojinštančným spôsobom tak, aby mohol ţalobca vyuţiť jeho právo podať odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu. Ţalovaný 3/ ani druhostupňový orgán, ţalovaný 2/ sa nevysporiadali s námietkou zaujatosti, ktorá nesmerovala voči ţalovanému 3/ z dôvodu jeho zaujatosti pre pomer k osobe ţalobcu, ale pre pomer ţalovaného 3/ k veci, nakoľko tento mal vydať sporný príkaz, ktorý mal byť porušený, a sám aj o tomto porušení rozhodoval. Súd nepriznal ţalobcovi náhradu trov konania, hoci bol procesne úspešný. Ţalobca si týmto odvolaním uplatňuje náhradu trov konania v paušálnej výške 300 Eur. Tieto trovy zahŕňajú prípravu a podanie ţalobného návrhu, včítane všetkých súvisiacich nákladov ako sú poštovné, cestovné, strata času atď. Ţalobca má za to, ţe priznaná odmena za zastupovanie a náhrada hotových výdavkov neboli v uplatnenej výške potrebné na účelné uplatňovanie práva. Právny zástupca ţalovaného bez akejkoľvek konzultácie so ţalobcom nesúhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, hoci vec tak ako bola preukázaná v ţalobnom návrhu v spojení s príkazom prokurátora je zrejmá a nevyţadovala verejné prejednanie veci. Právny zástupca síce navštívil ţalobcu v ÚVTOS Košice, avšak táto cesta vzhľadom na obsah stretnutia, ako aj vzhľadom na stav veci bola neúčelná. Bol spísaný zápis pozostávajúci z troch rozvitých viet a pribliţne
túto dobu aj trvala celá návšteva právneho zástupcu. Vyznačenie doby predvedenia na takmer 3 hodiny sa nezakladá na pravde a je zo strany konajúceho príslušníka ZVJS účelovým v prospech právneho zástupcu. Právny zástupca ţiadnym spôsobom nepreukázal, ţe návštevu ţalobcu v Košiciach aj v skutočnosti vykonal účtovaným motorovým vozidlom. Nepredloţil napr. potvrdenie o čerpaní pohonných hmôt počas tejto cesty. Ţalobca má za to, ţe právnemu zástupcovi prislúcha odmena za prevzatie a prípravu a účasť na pojednávaní, t.j. vo výške 74,52 Eur, kým náhrada cestovného a odmena za poradu s klientom a súvisiaca náhrada za stratu času by boli neúčelne vynaloţenými prostriedkami.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal odvolaniami
napadnuté uznesenie krajského súdu a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia z nasledovných dôvodov:
Podľa § 250 ods. 4 zákona 99/1963 Zb. OSP pri rozhodnutí správneho orgánu
vydaného v správnom konaní je ţalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.
Podľa § 57 zákona 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene
a doplnení niektorých zákonov /ďalej len ako zákon o VTOS/ právo udeliť disciplinárnu odmenu a uloţiť disciplinárny trest odsúdenému má v rozsahu ustanovenej právomoci riaditeľ ústavu, vedúci otvoreného oddelenia, vedúci oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu, vedúci oddelenia výkonu trestu a pedagóg.
Podľa § 59c ods. 1 a 4 zákona o VTOS opravným prostriedkom proti rozhodnutiu
o uloţení disciplinárneho trestu je sťaţnosť. O sťaţnosti rozhodne do piatich pracovných dní od jej podania najbliţšie nadriadený toho, kto sťaţnosťou napadnuté rozhodnutie vydal.
Podľa § 1 ods. 3 zákona č 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície policajtom sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, príslušník informačnej sluţby, príslušník bezpečnostného úradu, príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráţe a príslušník Ţelezničnej polície.
Podľa § 2 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície policajtom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v sluţobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu sluţbu v sluţobnom úrade. Štátnou sluţbou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh
Policajného zboru policajtom v sluţobnom úrade alebo v zahraničí a právne vzťahy s tým súvisiace. Štátna sluţba sa vykonáva v sluţobnom pomere. Sluţobný pomer sa zakladá k štátu.
Podľa § 188a ods. 1 zákona 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície výkonom štátnej sluţby sa rozumie výkon oprávnení a povinností vyplývajúcich zo sluţobného pomeru, činnosť vykonávaná na rozkaz alebo pokyn nadriadeného a činnosť, ktorá je predmetom sluţobnej cesty.
Podľa § 4 ods. 1 písm. r) zákona 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráţe zbor
v rámci svojej pôsobnosti plní úlohu orgánu štátnej správy a iné úlohy, ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
Vychádzajúc z uvedených ustanovení citovaných zákonov je zrejmé, ţe ţalovaný v 2.
rade, tak ako je označený v ţalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, nie je pasívne legitimovaný byť účastníkom konania. V 2. stupni rozhodnutie síce vydal konkrétne mjr. Mgr. Š.M., avšak ako vedúci oddelenia výkonu trestu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, v rámci výkonu svojich sluţobných povinností, o čom svedčí aj odtlačok úradnej pečiatky, ktorou je toto rozhodnutie opatrené, pričom predmetné rozhodnutie bolo vyhotovené pod hlavičkou Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou. Keďţe ţalovaný v 2. rade nekonal ako fyzická osoba, ale na základe svojho funkčného zaradenia ako realizoval jemu prislúchajúcu disciplinárnu právomoc, je neprípustné, aby bol ako konkrétny jednotlivec /identifikovaný svojim menom a priezviskom/ zaviazaný na náhradu trov štátu, keďţe vykonával v sluţobnom úrade v sluţobnom pomere štátnu sluţbu. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie krajského súdu vo výroku o náhrade trov konania štátu ţalovaným 2/ zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, ţe dôvod zastavenia konania podľa § 250t ods. 6 OSP voči všetkým trom ţalovaným vyplýva uţ zo samotnej skutočnosti, ţe rozhodnutím prokurátora z 9.9.2008 č. 3Kn 40/08-11 bolo zrušené ţalobou napadnuté rozhodnutie o sťaţnosti vydané 14.7.2008 sp. zn. 958646/1-2008 a teda odpadol dôvod na konanie o tejto časti ţaloby.
Ţalobca vo svojom odvolaní vytkol krajskému súdu, ţe nerozhodol o celom ţalobnom
návrhu, ktorým sa domáhal aj zrušenia rozhodnutia prvostupňového orgánu zo dňa 07.07.2008 o uloţení disciplinárneho trestu. Uvedenú námietku ţalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovaţoval za dôvodne vznesenú, nakoľko z predloţeného spisového materiálu vyplýva, ţe uznesením Krajského súdu v Trnave 14S 101/2008-85 zo dňa 06.05.2010 bol vylúčený na samostatné konanie návrh ţalobcu došlý súdu dňa 28.11.2008 na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vedúceho Oddelenia výkonu trestu zo dňa
23.09.2008, ktorým ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie proti rozhodnutiu zo 7.7.2008. Odvolací súd v tejto súvislosti len poznamenáva, ţe relevanciu zrušenia rozhodnutia prvostupňového orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. a) OSP bude hodnotiť súd v rámci konania o tej časti návrhu ţalobcu, ktorá bola označeným a uţ právoplatným uznesením vylúčená na samostatné konanie.
Ţalobca ďalej v odvolaní uviedol, ţe o jeho námietke zaujatosti pre pomer ţalovaného
v 3. rade k veci nebolo rozhodnuté riadnym dvojinštančným spôsobom tak, aby mohol vyuţiť právo podať odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu. Preto sa odvolací súd prvotne zaoberal otázkou, či vôbec v danom prípade je moţné námietku zaujatosti vzniesť. Konanie o disciplinárnych previneniach odsúdených je upravené osobitne v predpise o výkone trestu odňatia slobody. V záujme posilnenia dôvery v zákonnosť a správnosť postupu príslušníka zboru ukladajúceho disciplinárny trest odsúdenému a taktieţ príslušníka nadriadeného, ktorý má rozhodovať v rámci odvolacieho konania ako druhostupňový orgán bol zákonom č. 93/2008 Z.z. novelizovaný zákon č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody. V dôvodovej správe prezentovaný návrh čiastočne upustiť od postupu podľa Správneho poriadku a upraviť disciplinárne konanie za disciplinárne previnenie tak, aby sa postupovalo zjednodušeným, zrýchleným, avšak racionálnym a efektívnym postupom zodpovedajúcim európskym štandardom bol konkrétne premietnutý do ustanovenia § 100 zákona o výkone trestu odňatia slobody tak, ţe novelou účinnou od 01. apríla 2008 bolo v odseku 1 vypustené písmeno a), na základe ktorého bolo pôvodne ustanovené, ţe všeobecný predpis o správnom konaní sa pouţije pri rozhodovaní o disciplinárnom treste. Zo spisového materiálu vyplýva, ţe k disciplinárnemu previneniu došlo dňa 30.06.2008, preto je potrebné na disciplinárne konanie o ňom aplikovať zákon o výkone trestu odňatia slobody v znení účinnom od 01. apríla 2008, ktorý aplikáciu ustanovení Správneho poriadku na disciplinárne konanie neumoţňuje. Odvolací súd sa preto stotoţnil so stanoviskom krajského súdu, ktorý konanie podľa § 250t ods. 6 OSP zastavil pre odpadnutie dôvodov na ďalšie konanie, keďţe o námietke bolo rozhodnuté. Ţalobca si aţ v samotnom odvolaní uplatnil náhradu trov konania v paušálnej výške 300 Eur za prípravu a podanie ţalobného návrhu, včítane všetkých súvisiacich nákladov ako sú poštovné, cestovné, strata času atď. Krajský súd ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, ţe mu ţiadne relevantné trovy konania nevznikli /ani neboli riadne uplatnené/ a trovy ustanoveného právneho zástupcu hradí štát. Odvolací súd potvrdil výrok prvostupňového súdu o náhrade trov konania, keďţe po preštudovaní spisového materiálu dospel k záveru, ţe krajský súd o náhrade trov konania ţalobcu rozhodol v súlade so zákonom, nakoľko konanie bolo zastavené /§ 146 ods. 1 písm. c) OSP/.
Napokon bolo potrebné, aby sa odvolací súd vysporiadal s odvolaním ţalobcu proti
piatemu výroku uznesenia krajského súdu, ktorým priznal zástupcovi z radov advokátov odmenu za zastupovanie a náhradu hotových výdavkov v sume 584,95 Eur.
Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo
podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Ţalobcovi z výroku o priznaní trov ustanovenému právnemu zástupcovi nevyplýva
ţiadne právo ani právna povinnosť. Uvedeným výrokom nie je ako účastník konania ţiadnym spôsobom dotknutý na svojich právach, keďţe podľa zákona /§ 140 ods. 2 OSP/ hotové výdavky a odmenu za zastupovanie platí ustanovenému zástupcovi štát. Na podanie opravného prostriedku čo do výroku o priznaní/nepriznaní odmeny a náhrady hotových výdavkov ustanovenému zástupcovi z radov advokátov, ţalobca nie je oprávnený a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie podané neoprávnenou osobou odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. decembra 2010
JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková