Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f97/360765.d3f181.pdf
PDF · 252.94 KB
No categories available
1Sža/95/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sža/95/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora
Belka a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD.,
v právnej veci navrhovateľa: M., nar. X., štátny občan Indickej republiky, t. č. Útvar
policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpený JUDr. B., advokátom, H., proti
odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda, Riaditeľstvo hraničnej
a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra,
Ádorská 34, Dunajská Streda, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. p. UHCP-
BA-DS-AV-2-43/2010 zo dňa 11. júna 2010, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave č. k. 42Sp/29/2010-34 zo dňa 26. augusta 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave
č. k. 42Sp/29/2010-34 zo dňa 26. augusta 2010 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
2
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trnave rozsudkom uvedeným vo výroku, potvrdil rozhodnutie č. p.
UHCP-BA-DS-AV-2-43/2010 zo dňa 11. júna 2010, ktorým odporca podľa § 62 ods. 1
písm. a/ zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len zákon o pobyte cudzincov) zaistil dňom 11.6.2010 o 11.00 hod. navrhovateľa
na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 26.7.2010 (podľa § 62 ods. 3 zákona o pobyte
cudzincov) a podľa § 62 ods. 4 zákona navrhovateľa umiestnil v Útvare policajného zaistenia
pre cudzincov Medveďov.
Krajský súd dospel k záveru, že odporca správne aplikoval ustanovenie § 62 ods. 1
písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, odstránil vadu vytýkanú krajským súdom tým, že riadne
ustanovil navrhovateľovi tlmočníka a tým, že navrhovateľa zaistil, nedošlo k pozbaveniu
osobnej slobody v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
Krajský súd poukázal na skutočnosť, že v odvolacom konaní sa zaoberal výlučne
dôvodmi navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku. Predovšetkým poukázal
na skutočnosť, že pri preskúmavaní rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý
tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Namietanú skutočnosť zo strany
navrhovateľa, že bol ponechaný bez právneho dôvodu v útvare zaistenia, podľa právneho
názoru krajského súdu nebolo možné preskúmať v tomto konaní, pretože išlo o obdobie
pred vydaním napadnutého rozhodnutia. V prípade, ak nebolo rešpektované prechádzajúce
právoplatné rozhodnutie súdu o zrušení zaistenia zo strany odporcu, existovali podľa názoru
krajského súdu iné právne prostriedky nápravy tohto protiprávneho stavu. Podľa právneho
názoru krajského súdu, opravný prostriedok proti novému rozhodnutiu o zaistení s uvedeným
výlučným odvolacím dôvodom neprepustenia navrhovateľa na slobodu napriek tomu,
že predchádzajúce rozhodnutie o zaistení bolo krajským súdom zrušené, nemôže byť
odvolacím dôvodom nového rozhodnutia o zaistení.
Na základe uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že odporca rozhodol
vecne správne a preto napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil.
3
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom namietal,
že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhovateľ nesúhlasil s právnymi úvahami krajského súdu. Uviedol, že porušením
zákona bolo predovšetkým to, že správny orgán zaistil zaistenú osobu, teda osobu ktorá
už je pozbavená slobody. Podľa názoru navrhovateľa tvrdenie súdu, že nemôže preskúmavať
obdobie pred vydaním rozhodnutia nemá oporu v zákone, ale naopak, zistenie postavenia
účastníka konania a vyhodnotenie podmienok, ktoré sa na neho vzťahujú z hľadiska aplikácie
zaistenia, je jeho preskúmavacou povinnosťou, ktorú si podľa názoru navrhovateľa nesplnil.
Navrhovateľ nesúhlasí ani s tým, že pokiaľ správny orgán pribral do konania
tlmočníka a tým v novom rozhodnutí o zaistení odstránil súdom vytýkanú vadu, došlo
k odstráneniu vád, čím sa stáva nové rozhodnutie nenapadnuteľné. Takáto úvaha súdu
znamená neefektívnosť opravného prostriedku, keď súd zruší rozhodnutie správneho orgánu
pre porušenie niektorej z povinností správneho orgánu uloženej zákonom o pobyte cudzincov.
Navrhovateľ ďalej v odvolaní namietal, že rozhodnutie správneho orgánu je
nepreskúmateľné a napriek svojej obsiahlosti nie je z rozhodnutia zrejmý právny úkon,
pre účel ktorého sa cudzinec umiestňuje v útvare. Navyše podľa navrhovateľa krajský súd
na túto námietku v rozhodnutí nijako nereagoval.
Na základe uvedených skutočností žiadal navrhovateľ rozsudok krajského súdu
zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu sa ruší a vec sa mu vracia na nové konanie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že sa plne pridržiava a trvá
na svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo krajskému súdu zaslané dňa 7.7.2010
pod č. p.: UHCP-BA-DS-AV-2-55/2010. Ďalej uviedol, že na základe žiadosti o predĺženie
lehoty zaistenia bola navrhovateľovi predĺžená lehota zaistenia o 6 mesiacov t. j. od 27.7.2010
do 26.1.2011, a to rozhodnutím č. p.: UHCP-BA-DA-AV-2-59/2010 zo dňa 26.7.2010. Proti
tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok, na základe ktorého Krajský súd
v Trnave rozsudkom č. k. 42Sp/3/2010-23 zo dňa 28.9.2010 potvrdil rozhodnutie odporcu
o predĺžení doby zaistenia UHCP-BA-DA-AV-2-59/2010 zo dňa 26.7.2010. Odporca
nakoniec uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí.
4
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru,
že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 11. januára 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).
Z administratívneho spisu bolo zistené, že navrhovateľ prvýkrát požiadal o azyl
na území Slovenskej republiky dňa 5.12.2006. Jeho žiadosť bola rozhodnutím Migračného
úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len Migračný úrad) č. p.: MU-2393-
10/PO-Ž/2006 zo dňa 29.12.2006 zamietnutá ako zjavne neopodstatnená v súlade s § 12
ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len zákon o azyle). Proti uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný
prostriedok, na základe ktorého Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 4Saz/1/2007-22
zo dňa 11.4.2007 potvrdil napadnuté rozhodnutie. Navrhovateľ následne podal na Najvyšší
súd Slovenskej republiky žiadosť o preskúmanie rozhodnutia, a ten rozsudkom
č. k. 1Sža/18/2007 zo dňa 18.12.2007 potvrdil rozhodnutie krajského súdu.
Navrhovateľ potom svojvoľne opustil územie Slovenskej republiky a nelegálne sa
dostal na územie Rakúska. Z Rakúska bol na základe Dublinského dohovoru vrátený späť
na územie Slovenska.
Následne navrhovateľ opätovne požiadal o azyl. Jeho žiadosť bola rozhodnutím
Migračného úradu č. p.: MU-162-11/PO-Ž-2008 zo dňa 21.4.2008 opätovne zamietnutá ako
zjavne neopodstatnená podľa § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona o azyle. Krajský súd
v Bratislave rozsudkom č. k. 9Saz/40/2008-22 zo dňa 15.10.2008 potvrdil rozhodnutie
správneho orgánu. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 1Sža/6/2009 zo dňa
24.3.2009 potvrdil rozhodnutie krajského súdu.
Navrhovateľ požiadal o udelenie azylu opakovane dňa 18.5.2009. Migračný úrad
rozhodnutím č. p.: MU-238-12/PO-Ž-2008 zo dňa 24.6.2009 zastavil konanie o udelenie
azylu podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle, nakoľko neuviedol žiadne nové skutočnosti,
podľa ktorých by sa skutkový stav podstatne zmenil.
5
Dňa 6.7.2009 bolo vydané Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Veľký
Krtíš rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa a určení zákazu vstupu
na územie Slovenskej republiky do 6.7.2012 č. p.: UHCP-10-8/RCP-BB-CP-VK-AV-2009
v zmysle § 57 ods. 1 písm. c/ bod 1 zákona o pobyte cudzincov a rozhodnutie o zaistení
č. p.: UHCP-10-5/RCP-BB-CP-VK-AV-2009 v zmysle § 62 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte
cudzincov, ktorým bol navrhovateľ zaistený dňom 6.7.2009 o 16.00 hod. na dobu 180 dní
a podľa § 62 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia
pre cudzincov Sečovce.
Navrhovateľ požiadal o azyl opätovne 15.12.2009. Migračný úrad svojím rozhodnutím
č. p. MU-817-10/PO-Ž-2009 zo dňa 20.1.2010 konanie o udelenie azylu zastavil v zmysle
§ 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle.
Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda vydalo dňa
27.1.2010 rozhodnutie o zaistení č. p.: MV-UHCP-BA-DA-AV-2-8/2010 podľa § 62 ods. 1
písm. a/ zákona o pobyte cudzincov. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 10Sp/9/2010-
42 zo dňa 14.4.2010 bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie
z dôvodu, že účastník konania nebol vypočutý v jazyku ktorému rozumie a ide o takú vadu,
ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Odporca následne vydal rozhodnutie č. p. UHCP-BA-DS-AV-2-43/2010 zo dňa
11. júna 2010, ktorým podľa § 62 ods. 1 písm. a/ zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) zaistil dňom
11.6.2010 o 11.00 hod. navrhovateľa na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 26.7.2010
(podľa § 62 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov) a podľa § 62 ods. 4 zákona navrhovateľa
umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Toto rozhodnutie bolo
potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 42Sp/29/2010-34 zo dňa 26. augusta
2010.
V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa
podľa § 62 ods. 1 písm. a/ zákona, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými
6
námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne
posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ zákona č. 48/2002 Z.z účinného od 1.1.2008 policajt je
oprávnený zaistiť cudzinca na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu
trestu vyhostenia.
Podľa § 62 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov cudzinec môže byť zaistený na čas
nevyhnutne potrebný, najviac však na 180 dní.
Nevyhnutným podkladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení je v zmysle § 62 ods. 1
písm. a/ zákona o pobyte cudzincov preukázanie existencie rozhodnutia o administratívnom
vyhostení.
Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zaistení navrhovateľa splnením podmienok podľa
§ 62 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, a to existenciou rozhodnutia odporcu
o administratívnom vyhostení navrhovateľa č. p. UHCP-10-8/RCP-BB-CP-VK-AV-2009
zo dňa 6.7.2009.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považoval odvolacie námietky navrhovateľa
za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Nezistil
ani žiadne pochybenie v postupe odporcu ani krajského súdu.
Z uvedených dôvodov preto bolo možné vyvodiť záver, že rozhodnutie odporcu
o zaistení navrhovateľa podľa § 62 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, bolo potrebné
považovať za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom a krajský súd nepochybil, ak jeho
rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd sa s právnym záverom uvedeným v jeho rozsudku
stotožnil, námietkam navrhovateľa nevyhovel a napadnutý rozsudok podľa § 219 OSP
v spojení s § 246c OSP ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP, tak, že navrhovateľovi,
ako neúspešnému účastníkovi konania trovy odvolacieho konania nepriznal.
7
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 11. januára 2011
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová