Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/95/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD.,

v právnej veci navrhovateľa: M., nar. X., štátny občan Indickej republiky, t. č. Útvar

policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpený JUDr. B., advokátom, H., proti

odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda, Riaditeľstvo hraničnej

a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra,

Ádorská 34, Dunajská Streda, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. p. UHCP-

BA-DS-AV-2-43/2010 zo dňa 11. júna 2010, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave č. k. -34 zo dňa 26. augusta 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

č. k. -34 zo dňa 26. augusta 2010 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

2

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave rozsudkom uvedeným vo výroku, potvrdil rozhodnutie č. p.

UHCP-BA-DS-AV-2-43/2010 zo dňa 11. júna 2010, ktorým odporca podľa § 62 ods. 1

písm. a/ o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len zákon o pobyte cudzincov) zaistil dňom 11.6.2010 o 11.00 hod. navrhovateľa

na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 26.7.2010 (podľa § 62 ods. 3 zákona o pobyte

cudzincov) a podľa § 62 ods. 4 zákona navrhovateľa umiestnil v Útvare policajného zaistenia

pre cudzincov Medveďov.

Krajský súd dospel k záveru, že odporca správne aplikoval ustanovenie § 62 ods. 1

písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, odstránil vadu vytýkanú krajským súdom tým, že riadne

ustanovil navrhovateľovi tlmočníka a tým, že navrhovateľa zaistil, nedošlo k pozbaveniu

osobnej slobody v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Krajský súd poukázal na skutočnosť, že v odvolacom konaní sa zaoberal výlučne

dôvodmi navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku. Predovšetkým poukázal

na skutočnosť, že pri preskúmavaní rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý

tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Namietanú skutočnosť zo strany

navrhovateľa, že bol ponechaný bez právneho dôvodu v útvare zaistenia, podľa právneho

názoru krajského súdu nebolo možné preskúmať v tomto konaní, pretože išlo o obdobie

pred vydaním napadnutého rozhodnutia. V prípade, ak nebolo rešpektované prechádzajúce

právoplatné rozhodnutie súdu o zrušení zaistenia zo strany odporcu, existovali podľa názoru

krajského súdu iné právne prostriedky nápravy tohto protiprávneho stavu. Podľa právneho

názoru krajského súdu, opravný prostriedok proti novému rozhodnutiu o zaistení s uvedeným

výlučným odvolacím dôvodom neprepustenia navrhovateľa na slobodu napriek tomu,

že predchádzajúce rozhodnutie o zaistení bolo krajským súdom zrušené, nemôže byť

odvolacím dôvodom nového rozhodnutia o zaistení.

Na základe uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že odporca rozhodol

vecne správne a preto napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil.

3

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom namietal,

že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Navrhovateľ nesúhlasil s právnymi úvahami krajského súdu. Uviedol, že porušením

zákona bolo predovšetkým to, že správny orgán zaistil zaistenú osobu, teda osobu ktorá

už je pozbavená slobody. Podľa názoru navrhovateľa tvrdenie súdu, že nemôže preskúmavať

obdobie pred vydaním rozhodnutia nemá oporu v zákone, ale naopak, zistenie postavenia

účastníka konania a vyhodnotenie podmienok, ktoré sa na neho vzťahujú z hľadiska aplikácie

zaistenia, je jeho preskúmavacou povinnosťou, ktorú si podľa názoru navrhovateľa nesplnil.

Navrhovateľ nesúhlasí ani s tým, že pokiaľ správny orgán pribral do konania

tlmočníka a tým v novom rozhodnutí o zaistení odstránil súdom vytýkanú vadu, došlo

k odstráneniu vád, čím sa stáva nové rozhodnutie nenapadnuteľné. Takáto úvaha súdu

znamená neefektívnosť opravného prostriedku, keď súd zruší rozhodnutie správneho orgánu

pre porušenie niektorej z povinností správneho orgánu uloženej zákonom o pobyte cudzincov.

Navrhovateľ ďalej v odvolaní namietal, že rozhodnutie správneho orgánu je

nepreskúmateľné a napriek svojej obsiahlosti nie je z rozhodnutia zrejmý právny úkon,

pre účel ktorého sa cudzinec umiestňuje v útvare. Navyše podľa navrhovateľa krajský súd

na túto námietku v rozhodnutí nijako nereagoval.

Na základe uvedených skutočností žiadal navrhovateľ rozsudok krajského súdu

zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu sa ruší a vec sa mu vracia na nové konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že sa plne pridržiava a trvá

na svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo krajskému súdu zaslané dňa 7.7.2010

pod č. p.: UHCP-BA-DS-AV-2-55/2010. Ďalej uviedol, že na základe žiadosti o predĺženie

lehoty zaistenia bola navrhovateľovi predĺžená lehota zaistenia o 6 mesiacov t. j. od 27.7.2010

do 26.1.2011, a to rozhodnutím č. p.: UHCP-BA-DA-AV-2-59/2010 zo dňa 26.7.2010. Proti

tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok, na základe ktorého Krajský súd

v Trnave rozsudkom č. k. -23 zo dňa 28.9.2010 potvrdil rozhodnutie odporcu

o predĺžení doby zaistenia UHCP-BA-DA-AV-2-59/2010 zo dňa 26.7.2010. Odporca

nakoniec uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru,

že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia , s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 11. januára 2011 ( a ).

Z administratívneho spisu bolo zistené, že navrhovateľ prvýkrát požiadal o azyl

na území Slovenskej republiky dňa 5.12.2006. Jeho žiadosť bola rozhodnutím Migračného

úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len Migračný úrad) č. p.: MU-2393-

10/PO-Ž/2006 zo dňa 29.12.2006 zamietnutá ako zjavne neopodstatnená v súlade s § 12

ods. 1 písm. a/ o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len zákon o azyle). Proti uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný

prostriedok, na základe ktorého Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. -22

zo dňa 11.4.2007 potvrdil napadnuté rozhodnutie. Navrhovateľ následne podal na Najvyšší

súd Slovenskej republiky žiadosť o preskúmanie rozhodnutia, a ten rozsudkom

č. k. zo dňa 18.12.2007 potvrdil rozhodnutie krajského súdu.

Navrhovateľ potom svojvoľne opustil územie Slovenskej republiky a nelegálne sa

dostal na územie Rakúska. Z Rakúska bol na základe Dublinského dohovoru vrátený späť

na územie Slovenska.

Následne navrhovateľ opätovne požiadal o azyl. Jeho žiadosť bola rozhodnutím

Migračného úradu č. p.: MU-162-11/PO-Ž-2008 zo dňa 21.4.2008 opätovne zamietnutá ako

zjavne neopodstatnená podľa § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona o azyle. Krajský súd

v Bratislave rozsudkom č. k. -22 zo dňa 15.10.2008 potvrdil rozhodnutie

správneho orgánu. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. zo dňa

24.3.2009 potvrdil rozhodnutie krajského súdu.

Navrhovateľ požiadal o udelenie azylu opakovane dňa 18.5.2009. Migračný úrad

rozhodnutím č. p.: MU-238-12/PO-Ž-2008 zo dňa 24.6.2009 zastavil konanie o udelenie

azylu podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle, nakoľko neuviedol žiadne nové skutočnosti,

podľa ktorých by sa skutkový stav podstatne zmenil.

5

Dňa 6.7.2009 bolo vydané Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Veľký

Krtíš rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa a určení zákazu vstupu

na územie Slovenskej republiky do 6.7.2012 č. p.: UHCP-10-8/RCP-BB-CP-VK-AV-2009

v zmysle § 57 ods. 1 písm. c/ bod 1 zákona o pobyte cudzincov a rozhodnutie o zaistení

č. p.: UHCP-10-5/RCP-BB-CP-VK-AV-2009 v zmysle § 62 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte

cudzincov, ktorým bol navrhovateľ zaistený dňom 6.7.2009 o 16.00 hod. na dobu 180 dní

a podľa § 62 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia

pre cudzincov Sečovce.

Navrhovateľ požiadal o azyl opätovne 15.12.2009. Migračný úrad svojím rozhodnutím

č. p. MU-817-10/PO-Ž-2009 zo dňa 20.1.2010 konanie o udelenie azylu zastavil v zmysle

§ 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle.

Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda vydalo dňa

27.1.2010 rozhodnutie o zaistení č. p.: MV-UHCP-BA-DA-AV-2-8/2010 podľa § 62 ods. 1

písm. a/ zákona o pobyte cudzincov. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k.

42 zo dňa 14.4.2010 bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie

z dôvodu, že účastník konania nebol vypočutý v jazyku ktorému rozumie a ide o takú vadu,

ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Odporca následne vydal rozhodnutie č. p. UHCP-BA-DS-AV-2-43/2010 zo dňa

11. júna 2010, ktorým podľa o pobyte cudzincov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) zaistil dňom

11.6.2010 o 11.00 hod. navrhovateľa na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 26.7.2010

(podľa § 62 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov) a podľa § 62 ods. 4 zákona navrhovateľa

umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Toto rozhodnutie bolo

potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -34 zo dňa 26. augusta

2010.

V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa

podľa § 62 ods. 1 písm. a/ zákona, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd

Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté

rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými

6

námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne

posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Podľa Z.z účinného od 1.1.2008 policajt je

oprávnený zaistiť cudzinca na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu

trestu vyhostenia.

Podľa § 62 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov cudzinec môže byť zaistený na čas

nevyhnutne potrebný, najviac však na 180 dní.

Nevyhnutným podkladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení je v zmysle § 62 ods. 1

písm. a/ zákona o pobyte cudzincov preukázanie existencie rozhodnutia o administratívnom

vyhostení.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zaistení navrhovateľa splnením podmienok podľa

§ 62 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, a to existenciou rozhodnutia odporcu

o administratívnom vyhostení navrhovateľa č. p. UHCP-10-8/RCP-BB-CP-VK-AV-2009

zo dňa 6.7.2009.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považoval odvolacie námietky navrhovateľa

za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Nezistil

ani žiadne pochybenie v postupe odporcu ani krajského súdu.

Z uvedených dôvodov preto bolo možné vyvodiť záver, že rozhodnutie odporcu

o zaistení navrhovateľa podľa § 62 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, bolo potrebné

považovať za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom a krajský súd nepochybil, ak jeho

rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd sa s právnym záverom uvedeným v jeho rozsudku

stotožnil, námietkam navrhovateľa nevyhovel a napadnutý rozsudok podľa

v spojení s ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s a , tak, že navrhovateľovi,

ako neúspešnému účastníkovi konania trovy odvolacieho konania nepriznal.

7

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 11. januára 2011

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová