Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/282/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. B. K., zastúpeného

JUDr. S. J., proti žalovanému N., IČO X., zastúpenému JUDr. M. B., o určenie neplatnosti

právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.

, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 4. mája 2010

sp. zn. , , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania v sume

74,61 € do rúk jeho právneho zástupcu JUDr. M. B., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 7. novembra 2008, č.k. -112

zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu - Dohody

vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu R.

z 10. mája 2007 v časti 10 % podielu vlastníkov stavby domu na nezmluvnej dodávke tepla

a teplej úžitkovej vody za rok 2006. Konštatoval, že predpokladom úspešnosti žaloby je

správne označenie účastníkov konania tak, aby mali vecnú legitimáciu, či už aktívnu alebo

pasívnu. Dospel k záveru, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorý

sa vôbec netýkal žalovaného, pretože tento ho vôbec neuzatváral. Uviedol, že predmetnú

Dohodu vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu R. z 10. mája 2007 uzatvárali

výlučne vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu

na R. a táto sa týkala výlučne ich práva hlasovania v zmysle

Zb. Z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného žalobu zamietol. O trovách konania

súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p .

Okresný súd Bratislave III uznesením z 8. decembra 2008, č.k. -123

nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov v odvolacom konaní. Mal za to, že

majetkové pomery žalobcu neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 4. mája 2010, sp. zn. ,

žalobcom odvolaniami napadnutý rozsudok a uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdil. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Konštatoval vecnú

správnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej. Uviedol, že na určení

neplatnosti právneho úkonu Dohody vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu R. z 10.

mája 2007 nie je na strane žalobcu naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia § 80 písm.

c) Mal za to, že namietaným obsahom uznesenia bolo len prenesené znenie v tom čase

platného ustanovenia § 5 ods. 2 vyhlášky

č. , a preto aj keby takéto uznesenie (dohoda) boli eventuálne neplatné, použila

by sa v danom prípade pri rozpočte dodaného tepla na ohrev teplej vody a na vykurovanie

za obdobie roka 2006 úprava ustanovenia § 5 ods. 2 citovanej vyhlášky. Na základe

uvedeného dospel k záveru, že ani prípadným vyhovením žalobe by na právnom postavení

žalobcu nedošlo k žiadnej zmene, a preto otázka pasívnej legitimácie žalovaného v konaní

stráca akýkoľvek význam. V celom rozsahu sa stotožnil aj s odôvodnením napadnutého

uznesenia súdu prvého stupňa, v dôsledku čoho sa obmedzil iba na konštatovanie správnosti

jeho dôvodov v zmysle O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol

podľa a

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca jeho prípustnosť odôvodnil

ustanovením Namietal, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom ( ) a že konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b) O.s.p)

K procesnej vade podľa došlo podľa žalobcu tým, že odvolací súd

vyslovil názor, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na potvrdení neplatnosti právneho

úkonu a že žalovaný nie je vecne legitimovaný, pričom vyslovil vlastné presvedčenie, že

odvolací súd mal potvrdiť neplatnosť právneho úkonu žaloby. Za tzv. inú vadu konania

dovolateľ označil „scestné“ závery súdov nižších stupňov vzťahujúce sa k ustanoveniu § 5

ods. 2 vyhlášky č. Namietal, že súdy nepreskúmali rozpor medzi ustanovením

vyhlášky č. a , a preto nevyvodili objektívny záver.

Žalobca taktiež namietal nesprávne právne závery súdov o neexistencii predpokladov

na oslobodenie od súdnych poplatkov v odvolacom konaní. Vo viacerých dodatkoch

k dovolaniu (27. júna 2010, 7. júla 2010, 6. septembra 2010, 16. septembra 2010 a 4. októbra

2010) žalobca ďalej bližšie rozvádzal uvedené dovolacie dôvody, najmä v nich zdôrazňoval

vlastné právne závery o existencii vecnej legitimácie žalovaného v konaní ako aj názor,

že nebolo jeho povinnosťou preukazovať naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Žiadal,

aby dovolací súd „potvrdil dovolanie a vec vrátil na ďalšie pokračovanie“.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozhodnutia súdov nižších stupňov

považuje za vecne správne, že súdy správne zistili skutkový stav veci a správne ho posúdili.

Navrhol, aby dovolací súd rozsudok v celom rozsahu potvrdil a zároveň žiadal priznať

náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ).

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcu

nie je podľa až 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

ktoré zistenie by viedlo k záveru, že dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu

rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie

a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad odňatia

možnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania

vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo súdom nesprávne obsadeným).

Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania

spočívajúca v tom, že žalobcovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 237

písm. f) ] tým, že 1/ „súd druhého stupňa vyslovil záver, že žalobca nemá naliehavý

právny záujem na potvrdení neplatnosti právneho úkonu“, 2/ odvolací súd „odvolanie žalobcu

nesprávne odmietol, ktorý nemohol pred súdom obhájiť neplatnosť právneho úkonu a dokázať

pasívnu legitimáciu žalovanému vo veci“ ako aj tým, že 3/ právny úkon uznesenia schôdze

z 10. mája 2007 je nezákonný, čo je dôvod na potvrdenie naliehavého právneho záujmu.

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom. Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba

rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Ustanovenie dáva odňatie možnosti konať pred súdom výslovne

do súvislosti s faktickou procesnou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením veci

zaujatým v napadnutom rozhodnutí.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci

súdom sa vo všeobecnosti neodníma účastníkovi možnosť uplatnenia jeho procesných práv

v zmysle citovaného ustanovenia. V danom prípade žalobca, ako vyplýva z obsahu dovolania,

uvedenými dovolacími dôvodmi namieta nesprávne právne posúdenie zisteného skutkového

stavu, ktorého však prípadná nesprávnosť zakladá vadu podľa ,

nie vadu podľa Treba zdôrazniť, že nesprávne právne posúdenie je síce

relevantným dovolacím dôvodom (v tom zmysle, že ním možno odôvodniť procesne

prípustné dovolanie), samo osebe ale nezakladá prípustnosť dovolania (nie je vadou konania

v zmysle ). Uvedený záver možno taktiež aplikovať aj pre ďalší žalobcom

v dovolaní uvádzaný dovolací dôvod, a to, že v postupe súdov nižších stupňov došlo k tzv.

inej vade konania, za ktorú dovolateľ označil „scestné“ závery súdov nižších stupňov

vzťahujúce sa k ustanoveniu vyhlášky č. Aj v tejto dovolacej

námietke sa dovolateľ ohrádza proti nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolacím

súdom, ktoré, ako bolo vyššie uvedené, nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237

Pokiaľ dovolateľ okrem toho tvrdí, že súdy dospeli k nesprávnemu právnemu záveru

o nesplnení podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov, dovolací súd aj v tomto

prípade poznamenáva, že rozhodnutím o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov nebola

žalobcovi odňatá možnosť pred súdom konať. Aj pre tento prípad platí, že Občiansky súdny

poriadok dáva odňatie možnosti pred súdom konať výslovne do súvislosti s faktickým

procesným postupom súdu, nie s jeho právnym posúdením určitej otázky (vrátane otázky

splnenia podmienok pre oslobodenie od súdneho poplatku). Pokiaľ by sa aj prípadne súdy pri

rozhodovaní (posudzovaní tejto otázky) dopustili omylu v aplikácii práva, mal by ich postup

za následok (len) nesprávne rozhodnutie, nie však procesnú vadu konania v zmysle § 237

písm. f/

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť zo žiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Dovolací súd priznal žalovanému náhradu trov

dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej služby, ktorú mu

poskytol vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu žalobcu (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 11 ods. 1 písm.

a) vyhlášky vo výške 55,49 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky

a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3

vyhlášky (t.j. 7,21 € )] a po pripočítaní DPH v sume 11,91 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky)

predstavuje spolu 74,61 €, ktorú sumu zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému k rukám jeho

právneho zástupcu do troch dní.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. januára 2011

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová