Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
960/362391.a1eab7.pdf
PDF · 107.6 KB
No categories available
3Tdo/37/2010
N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 37/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu
JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského
na neverejnom zasadnutí v Bratislave 12. januára 2011 v trestnej veci obvineného
L. Š. pre spolupáchateľstvo trestného činu lúpeže podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Trestný zákon) a iné,
vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 1T 199/05, o dovolaní, ktoré podal obvinený
prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Z. D., advokáta v Komárne, proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre zo dňa 16. januára 2007, sp. zn. 3To 80/2006, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného L. Š. sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Komárno z 29. júna 2006, sp. zn. 1T 199/05, bol
obvinený L. Š. uznaný za vinného zo spáchania
ohľadne skutku pod bodom 1/ pomoci k trestnému činu lúpeže podľa § 10 ods. 1
písm. c/, § 234 ods. 1 Tr. zák. a ohľadne skutku pod bodom 2/ z trestného činu násilia proti
skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v podstate
na tom skutkovom základe, že
1/
dňa 17. mája 2005 v čase okolo 15,30 hod. v K. do obytného domu na M. ulici
po predchádzajúcej vzájomnej dohode T. H. fyzicky napadol A. M., nar. X. tak,
že keď poškodená prichádzala k domu, v ktorom býva, obvinený Š. ostal na ulici,
aby sledoval okolie a v prípade potreby upozornil na prichádzajúce osoby obvineného H.,
ktorý šiel za poškodenou ku dverám domu a v situácii, keď bola otočená ku dverám, zozadu
ju napadol, chytil ju pod krkom a na ústach a následne jej spod pulóvra strhol z krku retiazku
zo žltého kovu v hodnote 2 414 Sk, po čom ju sotil na zem a následne obaja obžalovaní
z miesta činu ušli,
2/
obžalovaný L. Š. dňa 11. septembra 2005 o 8,45 hod. v K. na piesočnatej ceste v blízkosti
koľajníc po tom, čo D. L. vystúpil z osobného motorového vozidla a vytýkal obvinenému
jeho správanie sa k matke, obvinený dvakrát hodil kameňom do hlavy D. L. a vyhrážal sa mu
zabitím, čo vzbudilo v poškodenom dôvodnú obavu.
Okresný súd obvinenému L. Š. podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 2
Tr. zák. uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 8 mesiacov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do prvej
nápravnovýchovnej skupiny. Súčasne podľa § 72 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. uložil obvinenému
ochranné protitoxikomanické liečenie v ústavnej forme.
Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 16. januára 2007, sp. zn. 3To 80/2006,
na podklade odvolania podaného prokurátorom, podľa § 258 ods. 1 písm. b/, písm. d/
Trestného zákona č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Trestný poriadok), zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku v bode 1/ a vo výroku o treste a o ochrannom opatrení
týkajúce sa obvineného L. Š.. Podľa § 259 ods. 3 Tr. por. krajský súd ho uznal za vinného
zo spáchania:
trestného činu lúpeže vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1
Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že
dňa 17. mája 2005 v čase okolo 15.30 hod. v K. do obytného domu na M. ulici
po predchádzajúcej vzájomnej dohode T. H. fyzicky napadol A. M., nar. X. tak,
že keď poškodená prichádzala k domu, v ktorom býva, obvinený Š. ostal na ulici,
aby sledoval okolie a v prípade potreby upozornil na prichádzajúce osoby obvineného H.,
ktorý šiel za poškodenou ku dverám domu a v situácii, keď bola otočená ku dverám, zozadu
ju napadol, chytil ju pod krkom a na ústach a následne jej spod pulóvra strhol z krku retiazku
zo žltého kovu v hodnote 2 414 Sk, po čom ju sotil na zem a následne obaja obžalovaní
z miesta činu ušli,
Krajský súd obvinenému L. Š. podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 2
Tr. zák. aj za trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a
ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov
a 8 mesiacov. Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho súd zaradil na výkon trestu odňatia
slobody do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Súčasne súd obvinenému podľa § 72 ods. 1
písm. b/, ods. 3, ods. 4 Tr. zák. uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 256 Tr. por. Krajský súd v Nitre odvolanie obvineného L. Š.
ako nedôvodné zamietol.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho
obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., totiž že zásadným
spôsobom bolo porušené právo na jeho obhajobu a § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda
že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Obvinený vo svojom dovolaní namietal zásadné porušenie práva na obhajobu
v prípravnom konaní aj v konaní pred súdmi prvého a druhého stupňa, ktoré videl v tom,
že neboli aplikované niektoré ustanovenia trestného poriadku, ktoré v dovolaní podrobne
rozoberal, najmä ustanovenia týkajúce sa povinnej obhajoby. Poukazoval na to, že k skutku
boli svedkovia vypočúvaní bez prítomnosti obhajcu, hoci u neho boli splnené podmienky
povinnej obhajoby podľa § 36 ods. 1, ods. 3 Tr. por.
Obvinený ďalej v dovolaní podrobne rozoberal skutkový stav zistený okresným
a krajským súdom. Poukazoval na to, že jediným priamym dôkazom proti nemu je výpoveď
T. H., s ktorým mal údajne spáchať trestný čin lúpeže, pričom súdy sa vôbec nevyporiadali
s rozpormi, ktoré vznikli vo výpovediach obvineného a odsúdeného H., ako aj svedka K..
Súčasne namietal spôsob, akým odvolací súd posúdil skutok ustálený prvostupňovým súdom,
teda ako trestný čin lúpeže spáchaný formou spolupáchateľstva. Taktiež namietal posúdenie
skutku uvedeného v bode 2/ rozsudku okresného súdu, ktorý mal byť podľa jeho názoru
posúdený nanajvýš ako priestupok a nie ako trestný čin násilia proti skupine obyvateľov
a proti jednotlivcovi, nakoľko stupeň nebezpečnosti tohto činu bol pre spoločnosť nepatrný.
Vzhľadom na uvedené obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 16. januára 2007, sp. zn. 3To 80/2006,
bol porušený zákon v ustanoveniach § 259 ods. 3 a § 256 zákona č. 141/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov (Trestný zákon) v neprospech obvineného a podľa § 386 ods. 2 Tr. por.
zrušil uvedený rozsudok a prikázal Krajskému súdu v Nitre, aby vec v potrebnom rozsahu
znovu prerokoval a rozhodol.
K podanému dovolaniu sa písomne vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry
Komárno, ktorá dospela k záveru, že nie je daný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/
Tr. por., nakoľko v jeho prípade nedošlo k porušeniu práva na obhajobu a argumentácia
obvineného spočívala predovšetkým v tom, že súdy nesprávne vyhodnotili dôkazy v jeho
neprospech. Rovnako nie je daný ani dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Tento dovolací dôvod je určený k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej a nie
k preskúmavaniu skutkových zistení, ktorých sa domáha obvinený. Vzhľadom na uvedené
navrhuje, aby najvyšší súd uznesením dovolanie obvineného odmietol podľa § 382 písm. c/
Najvyšší súd ako súd dovolací síce primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné
(§ 368 ods. 1 Tr. por.), že bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 2
písm. b/ Tr. por.) v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 2
Tr. por.); dospel však k záveru, že nie sú splnené dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/
a písm. i/ Tr. por.
V dovolaní obvinený namietal, že konaním súdov došlo zásadným spôsobom
k porušeniu jeho práva na obhajobu, a to porušením ustanovení o povinnej obhajobe.
Dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je zásadné porušenie práva
na obhajobu. Takýmto zásadným porušením by bolo najmä porušenie ustanovení o povinnej
obhajobe podľa § 36 zákona č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Trestný
poriadok), ktoré by mohlo mať konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých úkonov trestného
konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej povahy (napr. rozhodnutie o obmedzení
osobnej slobody) alebo meritórneho rozhodnutia. Dôležité sú teda aj konkrétne podmienky
prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach.
V uvedenej trestnej veci síce došlo v prípravnom konaní k pochybeniu, keď boli
vypočutí svedkovia bez prítomnosti obhajcu obvineného, hoci tu boli splnené podmienky
na povinnú obhajobu podľa § 36 ods. 1, ods. 3 zákona č. 141/1961 Zb. v znení neskorších
predpisov (Trestný zákon). Najvyšší súd sa však stotožňuje s názorom krajského súdu
vysloveného v odôvodnení rozsudku zo dňa 16. januára 2007, sp. zn. 3To 80/2006, teda
že námietky obvineného týkajúce sa porušenia práva na obhajobu vypočúvaním svedkov
bez účasti jeho obhajcu nemožno brať do úvahy, nakoľko po zistení pochybenia bol
obvinenému ihneď ustanovený obhajca a svedkovia boli opätovne vypočutí v jeho prítomnosti
tak v prípravnom konaní ako aj na súde prvého stupňa.
Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie
dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť
pod dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. (porušenia práva na obhajobu),
ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený
skutkový stav) v jeho prospech.
Z odôvodnenia dovolania je zrejmé, že obvinený predovšetkým namietal zistený
skutkový stav a spôsob, akým súdy prvého a druhého stupňa v napadnutom pôvodnom konaní
vyhodnotili vykonané dôkazy v jeho neprospech.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie
je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia pričom správnosť a úplnosť zisteného skutku však
dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom
konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný
(podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone.
Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu,
ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených
ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Tr. por. Mimoriadny
opravný prostriedok - dovolanie - neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi
prvého a druhého stupňa.
Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery
môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať
ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť
a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený
bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní
sám vykonávať. Námietka nesprávnosti skutkových zistení, námietka proti rozsahu
vykonaného dokazovania, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy,
nemôže zakladať žiadny z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Nie je možné,
s poukazom na dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., domáhať
sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené. Správnosť a úplnosť
zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Dovolací súd môže posudzovať len
to či súdy na zistený skutkový stav, ktorý je v dovolacom konaný daný a nemenný aplikovali
správne ustanovenia trestného zákona.
Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom
zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným,
a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. januára 2011
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Štefan Sekelský
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová