Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/42/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Hatalu

a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na verejnom zasadnutí konanom

13. januára 2011 v Bratislave v trestnej veci obvineného Š. K., pre trestný čin podvodu

podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline

z 19. januára 2010, sp. zn. , podľa § 383, § 384 ods. 1, § 385 ods. 1,

, , takto

rozhodol:

Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z 19. januára 2010, sp. zn. ,

a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. d/

p o r u š e n ý z á k o n

v ustanoveniach § 2 ods. 9, § 34 ods. 1, ods. 4, § 44 ods. 2, § 293 ods. 5, § 293 ods. 10,

, , , ,

v n e p r c h obvineného Š. K.

Tento rozsudok sa z r u š u j e v celom rozsahu.

2

Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Krajskému súdu v Ţiline sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Čadca z 26. júna 2009, sp. zn. , bol obvinený

Š. K. uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom

základe, ţe :

v presne nezistený deň v roku 2004 v mieste trvalého bydliska v byte č. X.,

na ul. O. v Č., okres Č., vykonal napojenie svojho bytu na elektrické vedenie spoločných

priestorov panelového domu č. X., ktoré je opatrené samostatným elektromerom,

a to medeným vodičom 2,5 mm² priamo do inštalácie bytu, na zásuvkový obvod svojho bytu,

kde týmto zásahom do elektrického vedenia dosiahol to, ţe odber elektrickej energie

z jeho bytu bol zaznamenávaný elektromerom spoločných priestorov, kde odber elektrickej

energie zo spoločných priestorov platili všetci majitelia bytov vo vchode „A“ panelového

domu č. X., pričom v období od nezisteného dňa roku 2004 do 29. júna 2006, kedy bol

neoprávnený odber elektrickej energie ukončený, takto odobral z elektrického obvodu

spoločných priestorov určité mnoţstvo kilowattov elektrickej energie, čím spôsobil škodu

najmenej v sume cca 8 000 Sk (266 eur).

Za to bol odsúdený podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní

7 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák.

podmienečne odloţený na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov.

Podľa boli poškodení v rade 1/ aţ 15/ so svojím nárokom

na náhradu škody odkázaní na občiansko-súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie tak obvinený Š. K. ako

aj okresný prokurátor.

3

Krajský súd v Ţiline rozhodol o predmetných odvolaniach rozsudkom

z 19. januára 2010, sp. zn. , takým spôsobom, ţe podľa § 321 ods. 1 písm. d/,

ods. 3 zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Čadca vo výroku o treste

a podľa obvineného Š. K. sám odsúdil podľa

Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov, výkon ktorého

mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odloţil na skúšobnú dobu

v trvaní 15 mesiacov. Odvolanie obvineného podľa zamietol ako nedôvodné.

Proti vyššie uvedenému rozsudku krajského súdu podal obvinený Š. K.

prostredníctvom svojho obhajcu z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. d/

2. júna 2010 na Okresnom súde Čadca dovolanie, ktoré bolo následne

(14. októbra 2010) uvedeným súdom predloţené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

V písomných dôvodoch dovolania obvinený poukázal na to, ţe Krajský súd v Ţiline

vykonal verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti napriek tomu, ţe svoju neúčasť na danom

zasadnutí riadne a včas ospravedlnil. V dôsledku toho mu bolo v danom štádiu konania upreté

aj právo na obhajobu, najmä právo vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré

sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich.

Obvinený je toho názoru, ţe vzhľadom na to, ţe v danom prípade pouţitie ustanovenia

neprichádzalo do úvahy, bolo porušené právo vyplývajúce mu z

ods. 3 a rovnako sa domnieva, ţe bola porušená aj zásada priamosti trestného konania

v zmysle („každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak,

aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak“).

Ako obvinený ďalej podotkol, krajský súd v poučení predvolania na verejné

zasadnutie uviedol, ţe ak sa obvinený neustanoví bez dostatočného ospravedlnenia, môţe byť

predvedený, môţe mu byť uloţená poriadková pokuta do výšky 1 650 eur a verejné

zasadnutie môţe byť vykonané v jeho neprítomnosti. Súčasťou tohto poučenia malo byť aj

upozornenie, ţe verejné zasadnutie môţe byť vykonané aj v neprítomnosti obvineného,

ak o to výslovne obvinený poţiada, alebo ak sa odmietne zúčastniť. Obvinený je však toho

názoru, ţe ak krajský súd vykonal verejné zasadnutie bez prítomnosti obvineného s poukazom

na to, ţe obvinený a ani jeho obhajca nepoţiadali o odročenie verejného zasadnutia, v súlade

s („Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné vždy obvineného

o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú možnosť na ich

uplatnenie.“) mal byť v poučení predvolania krajským súdom oboznámený v zmysle § 293

ods. 8 i s tým, ţe ak sa má ako obvinený v úmysle zúčastniť verejného zasadnutia,

tak je potrebné okrem ospravedlnenia neúčasti písomne poţiadať súd o vykonanie verejného

zasadnutia za jeho prítomnosti.

Obvinený poukázal tieţ na to, ţe v dôsledku vyššie uvedeného postupu odvolacieho

súdu nemal moţnosť na verejnom zasadnutí poukázať na niektoré nezrovnalosti vyplývajúce

z vykonaných dôkazov, s ktorými sa prvostupňový súd podľa jeho názoru starostlivo

nevysporiadal.

Z dôvodov vyššie uvedených, obvinený Š. K. teda navrhol, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky podľa rozsudkom vyslovil porušenie zákona

v ustanoveniach a , z dôvodov uvedených v

písm. c/ a písm. d/ a súčasne, aby napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline

z 19. januára 2010, sp. zn. , zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Dňa 11. augusta 2010 bolo na Okresný súd Čadca doručené vyjadrenie prokurátora

Okresnej prokuratúry Čadca ( ), z ktorého obsahu je zrejmé, ţe tento

sa s obvineným uvádzanými dovolacími dôvodmi nestotoţňuje a napadnutý rozsudok

povaţuje za zákonný a dôvodný. Poukázal na to, ţe predvolanie na verejné zasadnutie konané

19. januára 2010 bolo obvinenému Š. K. doručené 31. decembra 2009 a jeho obhajcovi

JUDr. A. K. 4. januára 2010. Zároveň podotkol, ţe v spise (č. l. 245) sa nachádzajúce

ospravedlnenie obvineného z 11. januára 2010, kde tento ospravedlňuje svoju neúčasť

na uvedenom verejnom zasadnutí dedičským konaním po jeho otcovi, neobsahuje ţiadnu

ţiadosť o určenie iného termínu verejného zasadnutia, ktorého by sa chcel zúčastniť,

a preto ho moţno brať len ako oznámenie obvineného, ţe sa verejného zasadnutia nezúčastní.

Rovnaké závery platia aj vo vzťahu k obhajcovi obvineného, ktorého ospravedlnenie neúčasti

na verejnom zasadnutí (č. l. 247) taktieţ neobsahuje ţiadosť o jeho odročenie. S poukazom

na vyššie uvedené moţno preto podľa jeho názoru konštatovať, ţe všetky podmienky

na vykonanie verejného zasadnutia aj bez prítomnosti obvineného a jeho obhajcu boli

splnené. Ako ďalej zdôraznil, v danom prípade nešlo o prípad, kedy by verejné zasadnutie

nemohlo byť vykonané v neprítomnosti obvineného (, ) a nebol ani

5

dôvod na odročenie verejného zasadnutia v zmysle , nakoľko ani

obvinený, ani jeho obhajca nepoţiadali súd o vykonanie verejného zasadnutia za prítomnosti

obvineného v inom termíne.

Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhol, aby dovolací súd predmetné dovolanie

podľa odmietol.

Zástupca generálneho prokurátora Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí

dovolacieho súdu uviedol, ţe navrhuje vyhovieť dovolaniu obvineného, nakoľko došlo

k porušeniu jeho práva na obhajobu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

ţe dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu ( a

), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (

a ), v zákonnej lehote a na príslušnom súde ( a

) a spĺňa obligatórne obsahové náleţitosti dovolania ( a ).

Okrem toho zistil, ţe bola splnená aj podmienka dovolania podľa , veta prvá,

keďţe obvinený pred podaním dovolania vyuţil svoje právo a podal riadny opravný

prostriedok.

Po zistení, ţe niet ţiadneho zákonného dôvodu pre odmietnutie dovolania obvineného

na neverejnom zasadnutí podľa , preskúmal v zmysle

na verejnom zasadnutí zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia,

proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto

rozhodnutiu predchádzalo, so zameraním na dôvody dovolania podľa § 371 a § 374, ktoré

sú uvedené v dovolaní (v zmysle je nimi dovolací súd viazaný) a dospel

k záveru, ţe obvineným tvrdené dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. d/

sú opodstatnené.

Podľa dovolanie moţno podať, ak bolo zásadným

spôsobom porušené právo na obhajobu.

Podľa dovolanie moţno podať, ak hlavné pojednávanie

6

alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli

splnené zákonné podmienky.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe verejné zasadnutie bolo

na Krajskom súde v Ţiline vykonané v neprítomnosti obvineného Š. K. a jeho obhajcu,

nakoľko ani jeden z nich pri ospravedlnení svojej neúčasti nepoţiadal o odročenie verejného

zasadnutia. Krajský súd mal za to, ţe v prípade obvineného boli splnené zákonné podmienky

predpokladané v ustanovení k vykonaniu verejného zasadnutia

v jeho neprítomnosti, pričom ako ďalej podotkol, u neho nešlo o prípad predpokladaný

v ustanovení Pokiaľ ide o obhajcu obvineného, zdôraznil tieţ

tú skutočnosť, ţe v danom prípade sa nejednalo o prípad predpokladaný v ustanovení

Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje úvodom za potrebné upozorniť

predovšetkým na to, ţe podmienky pre vykonanie verejného zasadnutia bez prítomnosti

obvineného sú rozdielne od podmienok pre vykonanie verejného zasadnutia bez prítomnosti

obhajcu - v prípade, ţe nejde o povinnú obhajobu.

Podľa sa verejné zasadnutie koná za prítomnosti obvineného.

Jednu z výnimiek z vyššie citovanej zásady upravuje , v zmysle

ktorého sa verejné zasadnutie vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu

predvolanie na verejné zasadnutie bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti

konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených

v § 292 ods. 5.

Podľa ak obvinený hodnoverným spôsobom ospravedlní svoju

neúčasť na verejnom zasadnutí a súčasne písomne požiada súd, aby sa verejné

zasadnutie uskutočnilo za jeho prítomnosti, súd odročí verejné zasadnutie a určí deň, čas

a miesto ďalšieho verejného zasadnutia.

V súlade s ustanovením sú orgány činné v trestnom konaní a súd

povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť, vrátane významu priznania a poskytnúť

mu plnú moţnosť na ich uplatnenie.

7

Z obsahu spisu vyplýva, ţe predvolanie na verejné zasadnutie konané 19. januára 2010

bolo obvinenému Š. K. doručené 31. decembra 2009. Ten svoju neprítomnosť na danom

zasadnutí ospravedlnil tým, ţe v ten istý deň má dedičské pojednávanie po jeho nebohom

otcovi (č. l. 245, č. l. 246 – príloha : potvrdenie súdneho komisára). Uvedené ospravedlnenie

bolo Krajskému súdu v Ţiline doručené 11. januára 2010.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s ustanovením zistil,

ţe obsahom predvolania doručeného obvinenému bolo poučenie v nasledovnom

znení: „Ak sa neustanovíte bez dostatočného ospravedlnenia, môžete byť predvedený(á), môže

Vám byť uložená poriadková pokuta do výšky 1 650 eur a verejné zasadnutie môže byť

vykonané vo Vašej neprítomnosti. Verejné zasadnutie môže byť vykonané vo Vašej

neprítomnosti, ak o to výslovne požiadate, alebo ak sa odmietnete zúčastniť verejného

zasadnutia.“

Ďalej je potrebné zdôrazniť to, ţe ak sa predseda senátu krajského súdu rozhodol

obvineného na verejné zasadnutie predvolať, dal tým jednoznačne najavo, ţe jeho osobná

účasť na ňom je nevyhnutná ( , veta prvá) a ţe bez jeho prítomnosti

nemôţe vec rozhodnúť.

S poukazom na uvedené moţno teda konštatovať, ţe ak bol obvinený Š. K.

na verejné zasadnutie predvolaný a navyše i poučený vyššie citovaným spôsobom,

pričom ten svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnil, potom odvolací súd nemohol vykonať

verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti.

Vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného je totiţ podľa § 293

ods. 5 viazané jednak na podmienku riadneho a včasného doručenia upovedomenia

(zjavne nemôţe ísť o predvolanie uvádzané v tomto ustanovení, lebo v takom prípade

by vzhľadom na vyššie uvedené moţnosť vykonania verejného zasadnutia v jeho

neprítomnosti bola vylúčená vţdy) a jednak na to, ţe obvinený bol o moţnosti konania

verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti poučený. Ide o kumulatívne podmienky,

a preto musia byť splnené súčasne. Spomenutá úprava sa pritom v plnom rozsahu vzťahuje aj

na verejné zasadnutie odvolacieho súdu, keďţe ustanovenie o konaní

na odvolacom súde neobsahuje osobitnú úpravu.

Pokiaľ ide o obhajcu obvineného JUDr. A. K., ten bol o verejnom zasadnutí

upovedomený 4. januára 2010, pričom jeho ospravedlnenie neúčasti zo 14. januára 2010

sa nachádza na č. l. 247 – 249.

Podľa obhajca obvineného sa vždy zúčastní verejného

zasadnutia, na ktorom sa koná o odvolaní, ako aj verejného zasadnutia, na ktoré dal podnet

svojím návrhom obvinený.

V tejto súvislosti treba tieţ poukázať na ustanovenie , z ktorého

vyplýva, ţe na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní musí mať obžalovaný obhajcu

vo všetkých prípadoch, v ktorých ho musí mať na hlavnom pojednávaní.

Prítomnosť obhajcu na hlavnom pojednávaní upravuje , ktorý

hovorí o.i. o tom, ţe ak nejde o prípad povinnej obhajoby a obžalovaný má obhajcu,

možno vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obhajcu, len ak s tým obžalovaný

súhlasí.

Z vyššie citovaných ustanovení je teda zrejmé, ţe v prípade, ak nejde o povinnú

obhajobu a obvinený má obhajcu, verejné zasadnutie konané o odvolaní moţno vykonať

v jeho neprítomnosti, len ak s tým obvinený súhlasí (za určitých okolností prichádza do úvahy

samozrejme aj moţnosť ustanovenia náhradného obhajcu v zmysle ). Keďţe však

v predmetnom prípade ţiadny takýto súhlas zo strany obvineného Š. K. daný nebol, moţno

konštatovať, ţe aj v tomto smere sa krajský súd dopustil pochybenia, majúceho

za následok v konečnom dôsledku zásadné porušenie práva na obhajobu.

Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa

je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv

obvineného a jeho obhajcu. Jeho obsahom je o. i. aj moţnosť obvineného vznášať buď sám

alebo prostredníctvom svojho obhajcu námietky proti prvostupňovému rozsudku

na odvolacom súde. Odňatie tejto moţnosti vykonaním verejného zasadnutia bez prítomnosti

obvineného, pre ktorý postup neboli splnené zákonné podmienky, napĺňa dovolací dôvod

podľa (ustanovenie má povahu

špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k , keďţe uvedený

nezákonný postup v sebe zároveň zahŕňa aj zásadné porušenie práva na obhajobu - viď

9

bliţšie rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2010, sp. zn.

) a navyše odňatie tejto moţnosti vykonaním verejného zasadnutia

aj v neprítomnosti obhajcu obvineného, bez splnenia na to potrebných zákonných podmienok,

odôvodňuje napokon i naplnenie dovolacieho dôvodu podľa

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia Najvyšší

súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 13. januára 2011

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová