Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
99d/361053.1f273c.pdf
PDF · 121.29 KB
No categories available
1Sža/105/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sža/105/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora
Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD.,
v právnej veci navrhovateľky: H., nar. X., v H., okres N., provincia N., Vietnamská
socialistická republika, naposledy bytom v zahraničí: H., okres N., provincia N., Vietnamská
socialistická republika, t. č. Záchytný tábor H., adresa na doručovanie: JUDr. J., O., proti
odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Bratislava,
Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. ČAS: MU-204-
19/PO-Ž-2009 zo dňa 8. júna 2009, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č. k. 10Saz 25/2009-47 zo dňa 22. októbra 2010 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 10Saz 25/2009-47 zo dňa 22. októbra 2010 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporcu
č. ČAS: MU-204-19/PO-Ž-2009 zo dňa 8. júna 2009, ktorým odporca podľa ustanovenia § 12
ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) zamietol
žiadosť navrhovateľky o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Navrhovateľke náhradu
trov konania nepriznal.
Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľky nie sú
splnené podmienky pre udelenie azylu na území SR a rozhodnutie odporcu o zamietnutí
žiadosti ako zjavne neopodstatnenej je vecne správne a v súlade so zákonom. Skutočnosti
navrhovateľkou uvádzané v priebehu celého azylového konania nasvedčujú podľa krajského
súdu ekonomickým pohnútkam navrhovateľky a potvrdzujú záver, že v jej prípade nie sú
splnené podmienky pre udelenie azylu podľa § 8, alebo 10, 13a a 13b zákona o azyle.
Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom namietala,
že krajský súd neprihliadol na vážnosť politickej situácie v krajine jej pôvodu. Z dôvodu,
že požiadala v cudzej krajine o politický azyl a tým nepriamo nesúhlasila s politikou režimu,
stala sa nepohodlnou osobou. Taktiež vyčítala krajskému súdu, že nevenoval náležitú
pozornosť výroku administratívneho vyhostenia cudzinca do štátu, kde by bola ohrozená jeho
bezpečnosť, čo nepochybne vo Vietname doposiaľ trvá.
V tejto súvislosti poukázala na správu o krajine pôvodu navrhovateľa (Amnesty
International report on Vietnam 2009), ktorá hodnotí výlučne politickú situáciu v krajine jeho
pôvodu a správu Human Rights Watch, ktorá hodnotí úroveň ľudských a občianskych práv
vo Vietname.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť. Zopakoval argumenty, pre ktoré zamietol žiadosť navrhovateľky
ako zjavne neopodstatnenú. Poukázal na to, že v odvolaní neuviedla žiadne konkrétne
skutočnosti a nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by mali vplyv na zrušenie uvedeného
rozsudku, a tým aj rozhodnutia odporcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP,
s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18. januára 2011 (§ 156 ods. 1
a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone
o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok
taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia
byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti
k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd
a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania
azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta
Podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (účinného od 1.12.2008)
ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ
odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými,
ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b,
Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí
tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.
(ods. 3)
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
navrhovateľky o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/
a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu,
najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľky
v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť
a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej
skutočnosťou, že navrhovateľka odôvodnila svoju žiadosť o udelenie azylu z dôvodov
ekonomických, teda inými dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo 13b
zákona o azyle, preto jeho žiadosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú.
Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité
dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľky a obsahom správ
o krajine pôvodu (odporca vychádzal z informácií o krajine pôvodu, ktoré získal z informácií
– na internetovej stránke www.businessinfo.cz-Vietnam, správa Úradu pre demokraciu,
ľudské práva a prácu MZV USA z marca 2008, z informácií MV VB- Operačná odporúčajúca
nóta Vietnam z 16.7.2008), z ktorých stručne popísal spoločensko-politickú situáciu v krajine
pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľka žiadala o udelenie azylu.
Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že navrhovateľka nielen
že nepredložila žiaden dôkaz preukazujúci jej prenasledovanie v krajine pôvodu, ale takéto
okolnosti počas výsluchu ani netvrdila.
Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 12.5.2009 navrhovateľka uviedla,
že z Vietnamu vycestovala letecky do Bangkoku v máji 2008, kde si vybavila slovenské
vízum, následne sa vrátila do Vietnamu, vybavila si potrebné veci na vycestovanie
z Vietnamu na územie SR. V Bratislave kde pricestovala 6.10.2009 ju na autobusovej stanici
čakal jej známy, ktorý ju zaviezol do Nitry, kde pracovala vo firme Sony. V januári 2009
požiadala o predĺženie platnosti slovenského víza, ktorého platnosť mala do 31.3.2009.
Jej žiadosť však bola zamietnutá, preto požiadala o azyl.
Ďalej uviedla, že z Vietnamu odišla za účelom zamestnania, odišla z ekonomických
dôvodov, pretože v krajine nemala dostatočné finančné zabezpečenie. Na území SR chcela
pracovať, zarobiť peniaze, aby mohla splatiť pôžičku vo výške 7000,- USD. Peniaze
si požičala na vycestovanie z Vietnamu, vybavenie víza a pracovného povolenia.
Na otázku, či mala nejaký konkrétny problém vo Vietname odpovedala, že nemala
žiaden problém a iné dôvody žiadosti o azyl nemá.
Na otázku, prečo uviedla v zápisnici zo dňa 1.5.2009 pred pracovníkmi Oddelenia
azylu PZ Gbely Adamov, že o azyl žiada z politických dôvodov, odpovedala, že jej to poradili
známi.
Na otázku, či prišla do styku s políciou, armádou alebo inými zložkami štátu osobne
a či bola nimi prenasledovaná odpovedala, že nemala s nimi žiadne problémy a nebola
prenasledovaná.
Na otázku, čoho sa obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu, odpovedala,
že sa nechce vrátiť do Vietnamu, potrebuje si zarobiť peniaze, aby mohla vrátiť pôžičku.
Odporca v rozhodnutí uviedol, že všetky skutočnosti uvedené navrhovateľkou posúdil
a to v súlade so Spoločným stanoviskom EÚ o harmonizovanom prístupe k uplatňovaniu
pojmu „utečenec“ zo dňa 4.2.1996, pričom dospel k záveru, že navrhovateľka svoju žiadosť
zakladá na iných ako rasových, národnostných, náboženských, politických dôvodoch alebo
dôvodoch príslušnosti k určitej sociálnej skupine, zastávania určitých politických názoroch
alebo z dôvodu uplatňovania svojich politických práv a slobôd. Jej žiadosť vyhodnotil ako
žiadosť, ktorá bola motivovaná čisto ekonomickými pohnútkami, a preto ju zamietol ako
zjavne neopodstatnenú.
Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd
prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel
k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom,
že navrhovateľka zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a alebo § 13b,
najmä na ekonomických dôvodoch.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32
zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ
v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno
vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody
pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné
skutkové zistenia.
Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľky, pre ktoré žiadala
udeliť azyl na území Slovenskej republiky, nemožno považovať za relevantný dôvod
pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky a jeho žiadosť je založená na iných
dôvodoch ako v § 8, § 10, § 13a alebo 13b, najmä na ekonomických dôvodoch, takýto záver
nachádza oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto krajský súd nepochybil,
keď považoval rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné.
Krajský súd sa zaoberal námietkami navrhovateľky uplatnenými v opravnom
prostriedku, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne výhrady, v podrobnostiach na tieto
správne závery krajského súdu odvolací súd odkazuje.
Odvolacie námietky navrhovateľky, neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku ani rozhodnutia odporcu. Z vyjadrení navrhovateľky, ktoré
prezentovala v administratívnom konaní, vyplynul jednoznačný ekonomický dôvod
jej žiadosti a s poukazom na skutočnosť, že tieto námietky navrhovateľky vyhodnotil odvolací
súd za nedôvodné, napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil podľa
O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP,
keď navrhovateľke, ktorá nemala úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 18. januára 2011
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová