Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/42/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila

Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Petra Szaba na neverejnom zasadnutí

18. januára 2011 v Bratislave v trestnej veci obvineného J. D. a spol.,

pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.

spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., o dovolaniach obvinených J. D. a L. S. podaných

prostredníctvom obhajcu Mgr. M. J. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26.

augusta 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sa dovolania obvinených J. D. a L. S. o d m i e t a j ú.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu R. z 29. júna 2009, sp. zn. , boli obvinení J.

D. a L. S. uznaní za vinných zo spáchania zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194

ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., na tom

skutkovom základe, že

dňa 7. októbra 2008 asi o 11.00 h v R. po predchádzajúcej vzájomnej dohode vošli do

bytu Č., na ul. V., ktorého majiteľkou je Z. K., nar. X., tak, že im majiteľka otvorila vchodové

dvere, odkiaľ prešli cez chodbu do obývacej izby, kde jej ponúkali na predaj paplóny, na jej

výzvu, aby byt ihneď opustili, nereagovali, v byte ďalej zotrvali, pričom z obývacej steny J.

D. odcudzil hotovosť vo výške nie menej ako 700 Sk (23,34 eur) a až potom byt opustili

a s peniazmi sa neskôr podelili, čím pre Z. K. spôsobili škodu nie menej ako 700 Sk (23,34

eur).

Za to bol obidvom obvineným podľa § 194 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4

Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., pri nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36

Tr. zák. uložený rovnaký trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. boli obaja obvinený pre výkon uloženého trestu

zaradení do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa bola obvineným uložená povinnosť spoločne a nerozdielne

nahradiť poškodenej Z. K., nar. X., trvale bytom v R., ul. V., škodu vo výške 24,23 eur.

Proti tomuto rozsudku podali obaja obvinení odvolanie. Krajský súd v Banskej

Bystrici uznesením z 26. augusta 2009, sp. zn. , ich odvolania podľa § 319

zamietol ako nedôvodné.

Citované uznesenie krajského súdu bolo napadnuté dovolaniami oboch obvinených,

podanými prostredníctvom ustanoveného obhajcu. Dovolanie obvineného J. D. bolo

prvostupňovému súdu doručené 8. septembra 2010 a dovolanie obvineného L. S. 11. augusta

2010.

Dovolatelia v nich zhodne poukázali na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371

ods. 1 písm. c/

Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu videli v zásadnom porušení práva na obhajobu,

spočívajúcom v tom, že napriek tomu, že navrhovali vykonanie dôkazov, ich návrhy

akceptované neboli a dôkazy v rozsahu akom ich navrhovali vykonané neboli.

Uviedli, že nakoľko poškodená Z. K. 15. decembra 2008 utrpela cievnu mozgovú

príhodu, požadovali už v prípravnom konaní, aby bol vyšetrený jej duševný stav. Zároveň

navrhli zopakovať výsluch poškodenej za prítomnosti ich obhajcu, zopakovať konfrontáciu

poškodenej s obvineným J. D. a vykonať konfrontáciu obvineného L. S. s poškodenou.

Všetky tieto návrhy však boli vyšetrovateľom zamietnuté.

Ich obhajca navrhoval vyšetriť duševný stav poškodenej aj v konaní pred súdom,

tento návrh však bol na hlavnom pojednávaní 29. júna 2009 prvostupňovým súdom

zamietnutý. Obvinení poukázali, že k zamietnutiu predmetného návrhu prišlo napriek tomu,

že poukazovali na rozpornosť výpovedí poškodenej. V zápisnici o trestnom oznámení

zo 7. októbra 2008 spísanej o 12.10 hod. poškodená uviedla, že muži ju násilím viedli

cez chodbičku do izby, pričom v doplnení zápisnice o trestnom oznámení zo 7. októbra 2008

spísanom o 16.16 hod. uviedla, že muži ju neodstrčili, len popri nej bez pozvania vošli

do izby.

Dovolatelia namietali, že hoci výpovede poškodenej sú nepresné, nejednoznačné

a v priebehu prípravného konania i konania pred súdom boli v detailoch, ktoré môžu byť

pre rozhodnutie podstatné, menené, súd prvého stupňa uviedol, že poškodená až na malé

odchýlky zotrvala na podstate svojich tvrdení a odvolací súd konštatoval, že nebola zistená

jediná skutočnosť, ktorá by výpoveď poškodenej spochybňovala.

Nevyšetrením duševného stavu poškodenej došlo podľa dovolateľov k zásadnému

porušeniu ich práva na obhajobu a preto navrhli, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie

krajského súdu, zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o vine a treste a prikázal

okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolania obvinených

na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Revúca. Okresný prokurátor v písomnom vyjadrení

z 20. septembra 2010 uviedol, že obom obvineným bol už v prípravnom konaní ustanovený

obhajca, ktorý ich obhajoval počas celého trestného konania. Skutočnosť, že orgány

prípravného konania a potom súdy v konaní pred nimi neakceptovali návrh obhajcu

na vykonanie dôkazu, nemožno podľa okresného prokurátora považovať za zásadné porušenie

práva na obhajobu. Poukázal, že prvostupňový aj odvolací súd sa správne a zákonným

spôsobom vysporiadali s obhajobou obvinených a výpoveďou poškodenej a navrhol

dovolania oboch obvinených odmietnuť.

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolania obvinených Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dovolania proti napadnutému

uzneseniu sú prípustné ( a ) a boli podané oprávnenými

osobami ( ) v zákonom stanovenej lehote ( ).

Dovolania súčasne spĺňajú podmienky uvedené v až , ako aj obsahové

náležitosti uvedené v

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však zistil, že dovolateľmi

namietaný dovolací dôvod uvedený v v posudzovanom prípade

naplnený nebol.

Podľa dovolanie možno podať, ak bolo zásadným

spôsobom porušené právo na obhajobu.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa § 371.

V rámci voľného hodnotenia dôkazov, je vecou súdu zvážiť aj to, či existujúci súhrn

dôkazov je alebo nie je postačujúci pre skutkové a právne závery, a teda aj to, či má alebo

nemá nariadiť vyšetrenie duševného stavu poškodenej v procesnom postavení svedka.

Dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že samotné skúmanie duševného stavu svedka

dvoma znalcami predstavuje vážny zásah do osobnostných práv svedka, preto musí byť

pre vydanie súdneho príkazu na skúmanie duševného stavu vždy daný vážny dôvod

preukazujúci opodstatnenosť takéhoto zásahu, ktorým je v zmysle existencia

závažných pochybností o podstatnom znížení schopnosti svedka správne vypovedať.

V posudzovanom prípade vypovedala poškodená Z. K. v procesnom postavení svedka

celkovo trikrát. V prípravnom konaní vypovedala 8. októbra 2008 (t. j.

pred cievnou mozgovou príhodou) a v konaní pred súdom vypovedala dvakrát, 9. marca 2009

a 1. júna 2009.

Zo svedeckých výpovedí poškodenej na hlavných pojednávaniach vyplývajú rovnaké

podstatné skutkové okolnosti, ktoré uvádzala už v prípravnom konaní, t. j., že obvinení vošli

do jej bytu bez pozvania a zotrvali tam, hoci ich viackrát vyzvala, aby odišli. Ani Najvyšší

súd Slovenskej republiky nezistil v predmetných výpovediach také rozpory, ktoré

by odôvodňovali existenciu závažných pochybností o podstatnom znížení schopnosti

poškodenej správne vypovedať o skutočnostiach vnímaných v minulosti, preto neobstoja

dovolacie námietky obvinených, že tieto výpovede sú nejednoznačné.

Pokiaľ súd prvého stupňa aj odvolací súd v posudzovanom prípade vyhodnotili

procesné výpovede poškodenej ako vierohodné, nezistili zákonný dôvod na vydanie príkazu

na vyšetrenie duševného stavu poškodenej svedkyne, postupovali správne, keď návrh

obhajoby na doplnenie dokazovania v danom smere neakceptovali, teda nemohlo prísť

k porušeniu práva obvinených na obhajobu.

Právo na obhajobu obvinených nemôže byť porušené tým, že súd, vychádzajúc

zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotí dôkazy ináč než je predstava obvinených

alebo ich obhajcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto na neverejnom zasadnutí dospel k záveru,

že je zrejmé, že nie je splnený dôvod dovolania predpokladaný ustanovením § 371 ods. 1

písm. c/ , a tak podľa uznesením dovolania obvinených

odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 18. januára 2011

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Monika Ivančíková