Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b52/384899.32c232.pdf
PDF · 140.58 KB
No categories available
4Tdo/1/2011
Najvyšší súd 4 Tdo 1/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila
Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Petra Szaba na neverejnom zasadnutí
18. januára 2011 v trestnej veci proti obvinenému R. B., pre trestný čin krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. f/ Tr. zák. o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 1. júla 2010, sp. zn. 4 Tos 61/2010, takto
rozhodol:
Podľa § 382 Tr. por. per analogiam s poukazom na § 368 ods. 1 Tr. por. sa dovolanie
obvineného R. B. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II uznesením zo 17. júna 2010, sp. zn. 0 T 102/2008, podľa
§ 50 ods. 4 Tr. zák. rozhodol, že obvinený R. B., nar. X. v N., R., trvale bytom N., M.,
prechodne bytom H., B., sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a nariadil
výkon trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II
z 18. septembra 2008, sp. zn. 0 T 102/2008, v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd zaradil obvineného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Na podklade sťažnosti obvineného R. B. proti uzneseniu súdu prvého stupňa, Krajský
súd v Bratislave uznesením z 1. júla 2010, sp. zn. 4 Tos 61/2010, podľa § 193 ods. 1 písm. b/
Tr. por. sťažnosť ako podanú osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala, zamietol.
Proti vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený R. B. písomným
podaním z 9. augusta 2010 (doručeným súdu prvého stupňa 12. augusta 2010)
prostredníctvom súdom ustanoveného obhajcu dovolanie, kde uplatnil dovolací dôvod podľa
§ 371 ods. 1 písm. c/ a písm. g/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací skúmal, či podané dovolanie
obvineného je v zmysle § 368 ods. 1 Tr. por. prípustné a dospel k záveru, že táto procesná
podmienka dovolania v posudzovanom prípade nebola splnená.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti rozhodnutiu súdu, ktorým
bola vec právoplatne skončená.
Podľa § 382 Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,
bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak
a) bolo podané oneskorene,
b) bolo podané neoprávnenou osobou,
c) je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371,
d) nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 alebo § 373 ani po postupe
podľa § 379 ods. 1,
e) dovolanie ani po postupe podľa § 379 ods. 1 neobsahuje náležitosti uvedené
v § 374 ods. 1 alebo 2.
Vo vzťahu k ustanoveniu § 368 ods. 1 Tr. por. je nevyhnutné poukázať na doterajšiu
rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, z ktorej vyplýva výklad tohto zákonného ustanovenia,
konkrétne výklad slovného spojenia „vec právoplatne skončená“. Uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2006, sp. zn. 3 T do 5/2006 (publikovaným v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v čísle 2/2007,
pod poradovým číslom 19, na strane 20), bol vymedzený okruh rozhodnutí, proti ktorým
je prípustné podať dovolanie v zmysle § 368 ods. 1 Tr. por. nasledovným spôsobom:
„Rozhodnutím, ktorým bola vec právoplatne skončená, treba podľa § 368 ods. 1
Trestného poriadku o prípustnosti dovolania rozumieť právoplatné rozhodnutie súdu vo veci
samej, ktorými je
1. rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým bol obvinený uznaný za vinného a bol
mu uložený trest, resp. ochranné opatrenie alebo bolo upustené od potrestania;
2. rozsudok, ktorým bol obvinený oslobodený spod obžaloby;
3. uznesenie o zastavení trestného stíhania;
4. uznesenie o postúpení veci inému orgánu;
5. uznesenie o uložení ochranného opatrenia;
6. uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania;
7. uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania;
8. rozsudok o schválení dohody o vine a treste v rozsahu uvedenom v § 334
ods. 4 Trestného poriadku;
9. rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok proti rozsudku
alebo uzneseniu uvedenému sub 1. až 7.“
Za rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená v zmysle § 368
ods. 1 Tr. por. nemožno teda považovať napadnuté uznesenie krajského súdu, ktorým
bola bez meritórneho preskúmavania zamietnutá sťažnosť obvineného proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o tom, že sa obvinený neosvedčil a ktorým nariadil
výkon trestu odňatia slobody, pretože nejde o rozhodnutie vo veci samej.
Nakoľko dovolaním možno napadnúť iba právoplatné rozhodnutie súdu vo veci samej,
proti tomuto rozhodnutiu nie je jeho podanie prípustné.
V ustanovení § 382 Tr. por. sú upravené podmienky, za ktorých dovolací súd
dovolanie uznesením na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci odmietne. I keď Trestný
poriadok upravuje podmienky prípustnosti dovolania (§ 368 ods. 1, § 566 ods. 3) v ustanovení
§ 382 Tr. por. absentuje neprípustnosť dovolania ako dôvod na odmietnutie veci
na neverejnom zasadnutí. Nakoľko právna úprava Trestného poriadku neobsahuje iné
ustanovenie o spôsobe ako rozhodnúť o neprípustnom dovolaní, najvyšší súd na odmietnutie
dovolania obvineného R. B. aplikoval analogicky ustanovenie § 382 Tr. por.
Vzhľadom na nesplnenie jednej zo základných procesných podmienok dovolania,
najvyšší súd napadnuté rozhodnutie meritórne nepreskúmaval.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 18. januára 2011
JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: