Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
0fd/361290.61f5e2.pdf
PDF · 142.49 KB
No categories available
6Cdo/106/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 106/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. V. a 2/ O. V.,
bývajúcich v S., v dovolacom konaní zastúpených advokátkou JUDr. D. B. so sídlom v S.,
proti žalovaným : 1/ U., a.s. so sídlom v B., 2/ G., s.r.o., naposledy so sídlom v K. a 3/ G. -
h, a.s. so sídlom v S., o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu a zaplatenie 12 706,89 eur
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 1 C 14/2006, o
dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 9. júla 2009, sp. zn. 4 Co
292/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Spišská Nová Ves (súd prvého stupňa) rozsudkom zo dňa 18. júna 2008
č.k. l C 14/2006-160 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali, aby súd určil, ţe je
neplatná kúpna zmluva z 11. júla 2000 uzavretá medzi nimi a ţalovaným 2/, ktorej
predmetom boli nehnuteľnosti v kat. území Spišská Nová Ves zapísané na LV č. X. ako
budova súp. č. X. na pozemku parc. č. X., pozemok parc. č. X. - zastavané plochy a nádvoria
2 2
vo výmere X. ma parc. č. X. - zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m, a aby
ţalovanému 1/ súd uloţil povinnosť zaplatiť im spoločne a nerozdielne sumu 382 808,-- Sk so
6%-ným úrokom z omeškania od 17. januára 2006 do zaplatenia. Ţalobcom uloţil povinnosť
zaplatiť ţalovanému 3/, do rúk jeho zástupcu, náhradu trov konania v sume 9 506,-- Sk. Právo
na náhradu trov konania vo vzťahu medzi ţalobcami a ţalovanými 1/ a 2/ nepriznal
a rozhodol, ţe štát nemá právo na náhradu trov konania.
Krajský súd v Trenčíne (odvolací súd) rozsudkom z 9. júla 2009, sp. zn.
4 Co 292/2008 nepripustil zmenu ţaloby navrhnutú ţalobcami v odvolaní, potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola zamietnutá ţaloba o určenie neplatnosti právneho
úkonu a vo výroku o náhrade trov konania medzi ţalobcami a ţalovanými 2/ a 3/ rade
a vo zvyšujúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil
na ďalšie konanie. Odvolací súd nepripustil zmenu ţaloby (na určenie vlastníckeho práva)
majúc za to, ţe výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie
o zmenenej ţalobe. Potvrdzujúci výrok svojho rozhodnutia odôvodnil tým, ţe súd prvého
stupňa posúdil vec právne správne. Za nepreskúmateľné ale povaţoval rozhodnutie súdu
prvého stupňa o ţalobe v časti domáhajúcej sa splnenia povinnosti ţalovaným 1/ nahradiť
ţalobcom škodu, z ktorého dôvodu ho zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali ţalobcovia dovolanie. Ţiadali, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie
odôvodnili tým, ţe „v konaní došlo k vadám“, keďţe odvolací súd konal vo veci, a to napriek
tomu, ţe na majetok ţalovaného 3/ bol vyhlásený konkurz. Poukázali na ustanovenie § 47
ods. 1 a ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov.
K dovolaniu sa vyjadril ţalovaný 1/, ktorý ţiadal dovolanie zamietnuť, nakoľko
dovolanie nespĺňa poţiadavky stanovené zákonom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podali včas účastníci konania, ktorí sú v dovolacom konaní zastúpení advokátom
(§ 240 ods. 1 a § 241 ods. 1, druhá veta O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania,
keďţe jeho nariadenie nepovaţoval za potrebné (§ 243a ods. 1 O.s.p), predovšetkým skúmal,
či dovolanie bolo podané proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, resp. jeho častiam,
proti ktorým ho zákon pripúšťa.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Ţalobcovia napadli dovolaním rozsudok odvolacieho súdu vo všetkých výrokoch, t.j.
1/ vo výroku, ktorým odvolací súd nepripustil zmenu ţaloby navrhnutú ţalobcami v ich
odvolaní, 2/ vo výroku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti
o zamietnutí ţaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu a vo výroku o náhrade trov konania
medzi ţalobcami a ţalovanými 2/ a 3/ a 3/ vo výroku, ktorým odvolací súd vo zvyšujúcej časti
zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie.
Prípustnosť ich dovolania preto dovolací súd skúmal vo vzťahu ku kaţdému z napadnutých
výrokov rozsudku odvolacieho súdu. Pritom prihliadol na to, ţe výrok odvolacieho súdu,
ktorým odvolací súd nepripustil zmenu ţaloby navrhnutú ţalobcami v ich odvolaní a tieţ
výrok, ktorým odvolací súd vo zvyšujúcej časti zrušil rozsudok súdu prvého stupňa
a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie, má procesnú povahu uznesenia, i keď tieto
výroky boli pojaté v rozsudku (§ 167 ods. 1, § 223 O.s.p.).
Dovolanie účastníka proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je ním
napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak
odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239
ods. 2 O.s.p je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Keďţe výroky napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu majúce povahu uznesenia
nevykazujú znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení, nemoţno prípustnosť ich
dovolania vyvodiť z ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
Ţalobcovia napádajú dovolaním aj výrok, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa vo výroku, ktorým bola zamietnutá ţaloba o určenie neplatnosti právneho
úkonu a vo výroku o náhrade trov konania medzi ţalobcami a ţalovanými 2/ a 3/. Prípustnosť
ich dovolania v tejto časti treba posúdiť podľa ustanovení § 238 O.s.p. upravujúcich
prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu.
V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu
vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok
(§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo taký rozsudok
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je
dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238
ods. 3 O.s.p. v znení do 28. februára 2010).
V danom prípade dovolanie ţalobcov smeruje proti časti rozsudku, ktorá nevykazuje
znaky niektorého z rozsudkov uvedených v označených zákonných ustanoveniach. Vzhľadom
na uvedené treba ich dovolanie v tejto časti povaţovať za neprípustné.
Dovolanie ţalobcov by bolo prípustné, a to tak proti tým častiam rozhodnutia
odvolacieho súdu, ktoré majú povahu uznesenia, ako aj proti výroku vo veci samej majúceho
povahu rozsudku, iba vtedy, ak by konanie odvolacieho súdu, ktoré predchádzalo ich vydaniu,
malo vady podľa ustanovenia § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Podľa uvedeného ustanovenia totiţ
dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu
rozhodoval senát. Také vady konania odvolacieho súdu ale dovolací súd nezistil.
Ţalobcami uvádzaná vada konania odvolacieho súdu, spočívajúca v tom, ţe odvolací
súd konal vo veci, hoci na majetok ţalovaného 3/ bol uznesením Okresného súdu Košice I
č.k. 31K 43/2008-368 z 18. novembra 2008 vyhlásený konkurz, nenapĺňa znaky ani jednej
z vyššie uvedených vád. Riešenie sporu o neplatnosť kúpnej zmluvy a o splnenie povinnosti
nahradiť škodu nepochybne patrí do právomoci súdu. Konanie súdu nie ja tak postihnuté
vadou podľa ustanovenia § 237 písm. a/ O.s.p. Vyhlásením konkurzu úpadca nestráca právnu
subjektivitu, teda ani spôsobilosť byť účastníkom konania a procesnú spôsobilosť (porovnaj
napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. mája 1998 sp.zn.
5 Cdo 27/1999). Vzhľadom na uvedené nemá konanie súdu ani vady podľa § 237 písm. b/ a c/
O.s.p. V danej veci nešlo ani o prekáţku veci uţ právoplatne rozhodnutej alebo prekáţku uţ
začatého konania, teda o vadu uvedenú v ustanovení § 237 písm. d/ O.s.p. Súd v danej veci
konal na základe ţaloby, teda nechýbala ani táto podmienka konania, nedostatok ktorej by
mal za následok vadu podľa § 237 písm. e/ O.s.p. Ţalobcom sa postupom odvolacieho súdu
ani neodňala moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Postupom súdu im nebola znemoţnená realizácia procesných práv a právom chránených
záujmov priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv
a oprávnených záujmov. Naostatok nebolo ani zistené, ţe by vo veci rozhodoval vylúčený
sudca alebo ţe by súd bol nesprávne obsadený, teda ţe by konanie súdu bolo postihnuté
vadou v zmysle ustanovenia § 237 písm. g/ O.s.p.
Iná procesná vada konania (vada, ktorá nie je uvedená v ustanovení § 237 O.s.p.),
na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia
majúcu za následok prípustnosť dovolania, a je preto významná len v prípade, ţe dovolanie je
v danej právnej veci prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde).
Naostatok treba v danej veci pripomenúť ţalobcom, ţe ţalovaného 3/, na majetok
ktorého bol konkurz vyhlásený, sa netýkala ţiadna časť ţaloby (ţalobcovia sa ňou domáhali
určenie neplatnosti zmluvy medzi nimi a ţalovaným 2/ a náhrady škody ţalovaným 1/) a tieţ
ustanovenie § 47 ods. 1, tretej vety zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
podľa ktorého na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania
pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o vedľajšie účastníctvo.
Nakoľko prípustnosť dovolania ţalobcov vo veci samej nemoţno vyvodiť
z ustanovení § 238 O.s.p. a § 239 O.s.p., a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, ţe by konanie
na súdoch niţšieho stupňa bolo postihnuté vadami uvedenými v § 237 O.s.p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky ich dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento
opravný prostriedok prípustný.
V dovolacom konaní úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti ţalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd napriek tomu úspešným účastníkom náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodali návrh na ich náhradu (§ 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. januára 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová