Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/6/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : U. P., a.s., zastúpeného

JUDr. O. K., advokátom, proti žalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 3. augusta 2006,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -29 zo dňa

8. septembra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -29 zo dňa 8. septembra 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č.k. -29 zo dňa

8. septembra 2009 zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia

žalovaného č. zo dňa 3. augusta 2006, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutia

Colného úradu Košice (ďalej len správny orgán prvého stupňa) č. 41999/5664/2005-R1

a č. 41999/5664/2005-R2 obidve zo dňa 12. novembra 2005.

Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 41999/5664/2005-R1 zo dňa

12.novembra 2005 vymeral spoločnosti G., a.s., a ručiteľovi - žalobcovi colný dlh vo výške

7.768.583,-- Sk, ktorý vznikol podľa ustanovenia § 397 ods. 1 písm. b/ Colného zákona č.

v znení účinnom do 30.apríla 2004 (ďalej len Colný )

2

prepustením tovaru – časť rotačného tlačiarenského stroja zn. HARRIS M 850A

v rozmontovanom stave špecifikovaného podľa dielčích dovozných faktúr č. WEB 1036-01

až WEB 1036-09, výrobné číslo 135067 v hodnote 36.318.760,-- Sk o hmotnosti 111669 kg,

ktorý podlieha dovozným platbám, do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od

dovozných platieb na základe povolenia Colného úradu Košice ev. č. DC05664101801

rozhodnutím v colnom konaní ev. č. JCD 0566406102240 zo dňa 30.októbra 2001 (ktorým

bol spoločnosti K. T., a.s. prepustený predmetný tovar do režimu dočasné použitie

s čiastočným oslobodením od dovozného cla a v súlade s ustanovením ň 340 ods. 3 Colného

; v predmetnom povolení colný úrad určil lehotu spätného vývozu

tohto tovaru do 31.decembra 2002). Colný dlh vznikol v okamihu prijatia colného vyhlásenia

na prepustenie tovaru, ktorý podlieha dovozným platbám do režimu dočasné použitie

s čiastočným oslobodením od dovozných platieb, t.j. dňa 30.októbra 2001. Clo bolo vymerané

podľa colné sadzobníka platného v čase prepustenia predmetného tovaru do režimu dočasné

použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla uverejneného v nariadení vlády

Slovenskej republiky č. , ktorým sa vydáva colný sadzobník.

Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 41999/5664/2005-R2 zo dňa

12.novembra 2005 vymeral spoločnosti G., a.s., a ručiteľovi – žalobcovi colný dlh vo výške

629.887,-- Sk, ktorý vznikol podľa ustanovenia § 397 ods. 1 písm. b/ Colného zákona č.

prepustením tovaru – časť rotačného tlačiarenského stroja zn. HARRIS M

850A v rozmontovanom stave špecifikovaného podľa dovoznej faktúry č. WEB 1036-10,

výrobné číslo 135067 v hodnote 3.042.931,-- Sk o hmotnosti 1842 kg, ktorý podlieha

dovozným platbám, do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozných

platieb na základe povolenia Colného úradu Košice ev. č. DC05664101801 rozhodnutím

v colnom konaní ev. č. JCD 0566413102650 zo dňa 16.novembra 2001. Colný dlh vznikol

v okamihu prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru, ktorý podlieha dovozným

platbám do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozných platieb, t.j. dňa

16.novembra 2001. Clo bolo vymerané podľa colné sadzobníka platného v čase prepustenia

predmetného tovaru do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla

uverejneného v nariadení vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vydáva

colný sadzobník.

Krajský súd v odôvodnení uviedol, že colný dlh vznikol podľa § 397 ods. 8 Colného

, teda z dôvodu, že sa prestala plniť povinnosť, ktorej nesplnenie má

3

za následok vznik colného dlhu. Touto povinnosťou bola skutočnosť, že deklarant

neuskutočnil spätný vývoz tovaru v lehote, ktorá mu bola predĺžená do 30.apríla 2004. Colný

dlh vznikol v okamihu nesplnenia povinnosti vyviesť tovar v určenej lehote vyplývajúcej

z režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla dňa 1.mája 2004.

Pokiaľ ide o plynutie trojročnej lehoty mal krajský súd za to, že colný dlh za režim dočasného

použitia bolo možné po prvýkrát určiť v deň jeho ukončeniam, t.j. 30.apríla 2004. Krajský

súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že ide o špeciálne ustanovenie vzťahujúce

sa výslovne na tento režim s ekonomickým účinkom, ktoré má prioritné postavenie vo vzťahu

k všeobecnému ustanoveniu Colného , ktoré upravuje

počítanie lehoty vo veci vymerania a oznámenia príslušnej sumy dovoznej platby, a preto

od uvedeného termínu v danom prípade je potrebné aj počítať lehotu uvedenú v § 410 ods. 3

Colného

Krajský súd ďalej uviedol, že colný dlh možno zabezpečiť poskytnutím záruky

ručiteľa. Ručiteľ zodpovedá za zaplatenie colného dlhu spoločne a nerozdielne s dlžníkom.

Pretože v predmetnej veci bol ručiteľom žalobca a samotný dlžník svoju povinnosť zaplatiť

colný dlh nesplnil, žalovaný správne a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami

zaviazal na zaplatenie colného dlhu žalobcu. Podľa názoru krajského súdu žalovaný správny

orgán ako aj prvostupňové správne orgány postupovali v súlade s Colným zákonom

č. . Správne orgány postupovali v súlade s Colného zákona

č. , keď na posúdenie hmotnoprávnej stránky veci použili právne predpisy

platné a účinné v čase začatia konania, t.j. pri prepustení predmetného tovaru do režimu

dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla. Ani jedna námietka žalobcu

vo vzťahu k rozhodnutiam žalovaného, uvedená v žalobe žalobcu, neobstojí, a preto sa

krajský súd stotožnil v celom rozsahu s rozhodnutím žalovaného ako aj s jeho právnym

názorom.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol

rozsudok krajského súdu zmeniť a rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutia správneho

orgánu prvého stupňa zrušiť; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že skutkové

a právne závery krajského súdu nezodpovedajú obsahu administratívneho spisu. Žalobca

poukázal na účelovosť rozdelenia konania, ktoré žalovaný dosiahol tým, že právnym názorom

vysloveným v skoršom konaní zaviazal prvostupňový správny orgán konať tak, aby vo veci

konal oddelene. Podľa názoru žalobcu žalovaný vec rozdelil práve so zámerom, aby sa stala

neprehľadnou. Na krajskom súde boli podané súčasne dve žaloby – zaevidované

pod sp. zn. a , ktoré skutkovo a právne súvisia a preukazujú

účelovosť prístupu žalovaného. Závery krajského súdu sú tiež v rozpore s výrokovou časťou

rozhodnutí colného úradu a žalovaného. Ak by bol právny názor krajského súdu správny,

tak rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu mal zrušiť, pretože

ak colný úrad rozhodol o tom, že colný dlh vznikol podľa § 397 ods. 1 písm. a/ Colného

a toto rozhodnutie žalovaný potvrdil, tak krajský súd dospel k záveru,

že colný dlh vznikol podľa Colného Krajský súd

poukázal na ustanovenie Colného , podľa ktorého režim

dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla skončí, ak sú splnené podmienky určené

colným úradom pre tovar prepustený do tohto režimu, pričom v deň ukončenia režimu colný

úrad určí výšku dovozných platieb. Tento záver je v rozpore so samotnými skutkovými

zisteniami žalovaného ako aj krajského súdu. Krajský súd uviedol, že deklarant v lehote

určenej prvostupňovým správnym orgánom predmetný tovar z colného územia spätne

nevyviezol do zahraničia a ani nepožiadal o pridelenie iného colne schváleného určenia.

Tieto skutkové zistenia svedčia o tom, že režim dočasného použitia nemohol skončiť,

a to práve z toho dôvodu, že neboli splnené podmienky stanovené prvostupňovým správnym

orgán v jeho rozhodnutím č. DCV 05664101801 povolení, ktorým stanovil podmienky,

za akých sa použije režim dočasného použitia. Pretože nebola splnená jedna z podmienok

uvedená v bode 5 tohto rozhodnutia, režim dočasného použitia nemohol skončiť. Režimy

s podmienečným oslobodením od dovozného cla (§ 284 ods. 1) a režimy s ekonomickým

účinkom (§ 284 ods. 2) sa skončia pridelením iného colne schváleného určenia tovaru

(§ 2 písm. h/). Kým nie je režim s podmienečným oslobodením od dovozného cla ukončený,

colný úrad je povinný prijať opatrenia, aby sa postavenie tovaru uviedlo do súladu

s podmienkami ustanovenými pre príslušný režim. Administratívny spis neobsahuje JCD,

ktorým by bolo preukázané, že tovaru bolo pridelené iné colne schválené určenie ako režim

dočasného použitia s čiastočným oslobodením, do ktorého bol tovar prepustený na základe

JCD č. 0566406102240 zo dňa 30.októbra 2001 a JCD č. 0566406102650 zo dňa

16.nopvembra 2001, a preto nemohol byť tento režim ukončený podľa § 287 Colného

Žalobca ďalej uviedol, že medzi ním a žalovaným nebolo sporné, že v danom prípade

existujú dva samostatné dôvody vzniku colného dlhu, a to jeden podľa § 397 ods. 1 písm. b/

Colného , kedy v okamihu prepustenia tovaru do režimu dočasného

použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla vznikol colný dlh – nastala právna

skutočnosť (vznik colného dlhu nie je konkrétna suma dovozných platieb), a druhý dôvod

podľa Colného v okamihu, keď sa nedodržali

podmienky určené pre režim dočasného použitia – právna skutočnosť.

Žalobca považoval záver súdu a žalovaného o počítaní lehôt za rozporný

s ustanovením Colného Z tohto ustanovenia

jednoznačne vyplýva, že začiatok trojročnej prekluzívnej lehoty je daný dňom vzniku colného

dlhu. Ako vyplýva z rozhodnutí žalovaného colný dlh vznikol podľa § 397 ods. 1 písm. b/

aj podľa Colného Ak je krajský súd iného názoru, potom

mal rozhodnutie žalovaného zrušiť, pretože jeho závery sú v rozpore s výrokom rozhodnutia.

Podľa názoru žalobcu krajský súd nemôže argumentovať tým, že colný dlh vznikol v okamihu

nesplnenia povinnosti vyviesť tovar a poukázať na ustanovenie § 397 ods. 8 Colného zákona

č. , ak výrok rozhodnutia znie, že colný dlh vznikol podľa

Colného Právny inštitút vzniku colného dlhu nie je možné zmeniť,

a už vôbec nie poukazom na ustanovenie Colného , ktoré

neupravuje žiadnu lehotu ani neodôvodňuje prijať záver, že ide o špeciálne ustanovenie

vzťahujúce sa výslovne na tento režim, ktorý má prioritné postavenie vo vzťahu

k všeobecnému ustanoveniu. Ak žalovaný a krajský súd vyslovili právny názor,

že od 30.apríla 2004 je potrebné počítať lehotu, tak by mal vysvetliť a odôvodniť, ako došlo

k zmene právnej skutočnosti uvedenej v Colného ,

ktorou je okamih vzniku colného dlhu a s ktorou je spojený začiatok plynutia prekluzívnej

lehoty, na novú skutočnosť, t.j. deň, kedy mohol byť colný dlh prvýkrát určený.

Podľa žalobcu dňom vzniku colného dlhu sú dni 30.október 2001 a 16.november 2001

(dni prepustenia tovaru do režimu dočasného použitia). Nemôže byť sporné, že zákonnou

skutočnosťou, s ktorou je spojený začiatok plynutia prekluzívnej lehoty, je vznik colného

dlhu, a že v Colného je explicitne ustanovené, ktoré

skutočnosti majú za následok vznik colného dlhu (prepustenie, nezákonný dovoz, odňatie

tovaru spod colného dohľadu, porušenie podmienok).

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu

ako vecne správny potvrdiť. Pridržiava sa svojho písomného vyjadrenia č. 20284/08

z 9.apríla 2008 k žalobe žalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu

je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie pre závažné procesné pochybenie.

Odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja

ods. 2 vety prvej .

Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej

hlavy piatej časti preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia

žalovaného správneho orgánu, ktorým boli potvrdené prvostupňové rozhodnutia o vymeraní

colného dlhu, ktorý vznikol podľa ustanovenia § 397 ods. 1 písm. b/ colného zákona

č. (krajský súd uviedol, že colný dlh vznikol podľa citovaného

zákona) nesplnením povinnosti vyviesť v určenej lehote tovar - časť rotačného tlačiarenského

stroja zn. HARRIS M 850A v rozmontovanom stave, ktorý bol prepustený do režimu dočasné

použitie s čiastočným oslobodením od dovozných platieb na základe povolenia Colného úradu

Košice. Z obsahu rozhodnutí colných orgánov vyplýva, že povinnosť zaplatiť colný dlh bola

uložená spoločne a nerozdielne dlžníkovi colného dlhu, t.j. spoločnosti G., a.s.,

a ručiteľovi colného dlhu, t.j. žalobcovi.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 Občianskeho

súdneho poriadku).

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný (§ 250 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku). Procesne legitimovaným na podanie žaloby je tiež ten, s kým sa v správnom

konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ním ako s účastníkom konať malo. Zákon

nevylučuje procesné spoločenstvo na strane žalobcov podaním spoločnej žaloby. Účastníkmi

konania sú tiež tí, na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv so žalobcom musí tiež

vzťahovať rozhodnutie a postup súdu (§ 250 ods. 3 v spojení s § 91 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku).

Preskúmavaným rozhodnutím žalovaného v spojení s preskúmavanými

prvostupňovými rozhodnutiami, dlžníkovi colného dlhu a žalobcovi – ktorý vystupoval

v procesnom postavení ručiteľa – bola uložená povinnosť zaplatiť colný dlh spoločne

a nerozdielne. Preto v súlade s ustanovením § 250 ods. 2 až ods. 4 Občianskeho súdneho

poriadku účastníkom súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu

správneho orgánu je nielen žalobca, ktorý podal žalobu podľa § 247 ods. 1 a ods. 2

, a žalovaný správny orgán, ale účastníkom konania má byť

aj spoločnosť G., a.s., a to pre nerozlučné spoločenstvo práv so žalobcom, lebo aj na neho sa

bude vzťahovať rozhodnutie súdu.

Nesprávne určenie okruhu účastníkov krajským súdom v tomto konaní je takou

procesnou vadou konania, ktorá mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia krajského súdu

ako aj odňatie možnosti konať pred súdom spoločnosti G., a.s.

Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -29 zo dňa 8.septembra 2009 podľa

ustanovenia , zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie, v ktorom je viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky vysloveným v tomto uznesení ( ).

V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu postupovať vo vyššie naznačenom

smere, t.j. pribrať za účastníka konania v zmysle ustanovenia § 250 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku aj spoločnosť G., a.s., ktorej preskúmavaným správnym rozhodnutím bola

uložená povinnosť spoločne a nerozdielne so žalobcom zaplatiť colný dlh. Ako účastník

konania má procesné práva, preto mu musí byť zo strany súdu umožnené, aby ich mohol

riadne uplatniť, teda aby mu postupom súdu nebola odňatá možnosť pred ním konať.

Z dôvodu, že jednému z účastníkov konania, ktorý ním musí byť zo zákona (§ 250

ods. 3 ) bola postupom krajského súdu odňatá možnosť

pred ním konať, bolo by predčasné, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujímal

stanovisko k námietkam odvolania ohľadne rozhodnutia z hmotnoprávnej stránky. V novom

rozhodnutí bude povinnosťou krajského súdu vysporiadať sa so všetkými námietkami žaloby.

V ďalšom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov tohto odvolacieho

konania ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 19. januára 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová