Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d98/361002.c86a06.pdf
PDF · 144.95 KB
No categories available
2Sžf/6/2009
Najvyšší súd 2 Sžf 6/2009 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : U. P., a.s., zastúpeného
JUDr. O. K., advokátom, proti žalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1846/06/1 zo dňa 3. augusta 2006,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2 S 388/2006-29 zo dňa
8. septembra 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 2 S 388/2006-29 zo dňa 8. septembra 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č.k. 2 S 388/2006-29 zo dňa
8. septembra 2009 zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného č. 1846/06/1 zo dňa 3. augusta 2006, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutia
Colného úradu Košice (ďalej len správny orgán prvého stupňa) č. 41999/5664/2005-R1
a č. 41999/5664/2005-R2 obidve zo dňa 12. novembra 2005.
Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 41999/5664/2005-R1 zo dňa
12.novembra 2005 vymeral spoločnosti G., a.s., a ručiteľovi - žalobcovi colný dlh vo výške
7.768.583,-- Sk, ktorý vznikol podľa ustanovenia § 397 ods. 1 písm. b/ Colného zákona č.
238/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.apríla 2004 (ďalej len Colný zákon č. 238/2001 Z.z.)
prepustením tovaru – časť rotačného tlačiarenského stroja zn. HARRIS M 850A
v rozmontovanom stave špecifikovaného podľa dielčích dovozných faktúr č. WEB 1036-01
až WEB 1036-09, výrobné číslo 135067 v hodnote 36.318.760,-- Sk o hmotnosti 111669 kg,
ktorý podlieha dovozným platbám, do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od
dovozných platieb na základe povolenia Colného úradu Košice ev. č. DC05664101801
rozhodnutím v colnom konaní ev. č. JCD 0566406102240 zo dňa 30.októbra 2001 (ktorým
bol spoločnosti K. T., a.s. prepustený predmetný tovar do režimu dočasné použitie
s čiastočným oslobodením od dovozného cla a v súlade s ustanovením ň 340 ods. 3 Colného
zákona č. 238/2001 Z.z.; v predmetnom povolení colný úrad určil lehotu spätného vývozu
tohto tovaru do 31.decembra 2002). Colný dlh vznikol v okamihu prijatia colného vyhlásenia
na prepustenie tovaru, ktorý podlieha dovozným platbám do režimu dočasné použitie
s čiastočným oslobodením od dovozných platieb, t.j. dňa 30.októbra 2001. Clo bolo vymerané
podľa colné sadzobníka platného v čase prepustenia predmetného tovaru do režimu dočasné
použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla uverejneného v nariadení vlády
Slovenskej republiky č. 598/2001 Z.z., ktorým sa vydáva colný sadzobník.
Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 41999/5664/2005-R2 zo dňa
12.novembra 2005 vymeral spoločnosti G., a.s., a ručiteľovi – žalobcovi colný dlh vo výške
629.887,-- Sk, ktorý vznikol podľa ustanovenia § 397 ods. 1 písm. b/ Colného zákona č.
238/2001 Z.z. prepustením tovaru – časť rotačného tlačiarenského stroja zn. HARRIS M
850A v rozmontovanom stave špecifikovaného podľa dovoznej faktúry č. WEB 1036-10,
výrobné číslo 135067 v hodnote 3.042.931,-- Sk o hmotnosti 1842 kg, ktorý podlieha
dovozným platbám, do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozných
platieb na základe povolenia Colného úradu Košice ev. č. DC05664101801 rozhodnutím
v colnom konaní ev. č. JCD 0566413102650 zo dňa 16.novembra 2001. Colný dlh vznikol
v okamihu prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru, ktorý podlieha dovozným
platbám do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozných platieb, t.j. dňa
16.novembra 2001. Clo bolo vymerané podľa colné sadzobníka platného v čase prepustenia
predmetného tovaru do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla
uverejneného v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 598/2001 Z.z., ktorým sa vydáva
colný sadzobník.
Krajský súd v odôvodnení uviedol, že colný dlh vznikol podľa § 397 ods. 8 Colného
zákona č. 238/2001 Z.z., teda z dôvodu, že sa prestala plniť povinnosť, ktorej nesplnenie má
za následok vznik colného dlhu. Touto povinnosťou bola skutočnosť, že deklarant
neuskutočnil spätný vývoz tovaru v lehote, ktorá mu bola predĺžená do 30.apríla 2004. Colný
dlh vznikol v okamihu nesplnenia povinnosti vyviesť tovar v určenej lehote vyplývajúcej
z režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla dňa 1.mája 2004.
Pokiaľ ide o plynutie trojročnej lehoty mal krajský súd za to, že colný dlh za režim dočasného
použitia bolo možné po prvýkrát určiť v deň jeho ukončeniam, t.j. 30.apríla 2004. Krajský
súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že ide o špeciálne ustanovenie vzťahujúce
sa výslovne na tento režim s ekonomickým účinkom, ktoré má prioritné postavenie vo vzťahu
k všeobecnému ustanoveniu § 410 ods. 3 Colného zákona č. 238/2001 Z.z., ktoré upravuje
počítanie lehoty vo veci vymerania a oznámenia príslušnej sumy dovoznej platby, a preto
od uvedeného termínu v danom prípade je potrebné aj počítať lehotu uvedenú v § 410 ods. 3
Colného zákona č. 238/2001 Z.z.
Krajský súd ďalej uviedol, že colný dlh možno zabezpečiť poskytnutím záruky
ručiteľa. Ručiteľ zodpovedá za zaplatenie colného dlhu spoločne a nerozdielne s dlžníkom.
Pretože v predmetnej veci bol ručiteľom žalobca a samotný dlžník svoju povinnosť zaplatiť
colný dlh nesplnil, žalovaný správne a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
zaviazal na zaplatenie colného dlhu žalobcu. Podľa názoru krajského súdu žalovaný správny
orgán ako aj prvostupňové správne orgány postupovali v súlade s Colným zákonom
č. 238/2001 Z.z.. Správne orgány postupovali v súlade s § 91 ods. 1 Colného zákona
č. 199/2004 Z.z., keď na posúdenie hmotnoprávnej stránky veci použili právne predpisy
platné a účinné v čase začatia konania, t.j. pri prepustení predmetného tovaru do režimu
dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla. Ani jedna námietka žalobcu
vo vzťahu k rozhodnutiam žalovaného, uvedená v žalobe žalobcu, neobstojí, a preto sa
krajský súd stotožnil v celom rozsahu s rozhodnutím žalovaného ako aj s jeho právnym
názorom.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol
rozsudok krajského súdu zmeniť a rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa zrušiť; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že skutkové
a právne závery krajského súdu nezodpovedajú obsahu administratívneho spisu. Žalobca
poukázal na účelovosť rozdelenia konania, ktoré žalovaný dosiahol tým, že právnym názorom
vysloveným v skoršom konaní zaviazal prvostupňový správny orgán konať tak, aby vo veci
konal oddelene. Podľa názoru žalobcu žalovaný vec rozdelil práve so zámerom, aby sa stala
neprehľadnou. Na krajskom súde boli podané súčasne dve žaloby – zaevidované
pod sp. zn. 2 S 388/2006 a 2 S 389/2006, ktoré skutkovo a právne súvisia a preukazujú
účelovosť prístupu žalovaného. Závery krajského súdu sú tiež v rozpore s výrokovou časťou
rozhodnutí colného úradu a žalovaného. Ak by bol právny názor krajského súdu správny,
tak rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu mal zrušiť, pretože
ak colný úrad rozhodol o tom, že colný dlh vznikol podľa § 397 ods. 1 písm. a/ Colného
zákona č. 238/2001 Z.z. a toto rozhodnutie žalovaný potvrdil, tak krajský súd dospel k záveru,
že colný dlh vznikol podľa § 397 ods. 8 Colného zákona č. 238/2001 Z.z. Krajský súd
poukázal na ustanovenie § 351 ods. 1 Colného zákona č. 238/2001 Z.z., podľa ktorého režim
dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla skončí, ak sú splnené podmienky určené
colným úradom pre tovar prepustený do tohto režimu, pričom v deň ukončenia režimu colný
úrad určí výšku dovozných platieb. Tento záver je v rozpore so samotnými skutkovými
zisteniami žalovaného ako aj krajského súdu. Krajský súd uviedol, že deklarant v lehote
určenej prvostupňovým správnym orgánom predmetný tovar z colného územia spätne
nevyviezol do zahraničia a ani nepožiadal o pridelenie iného colne schváleného určenia.
Tieto skutkové zistenia svedčia o tom, že režim dočasného použitia nemohol skončiť,
a to práve z toho dôvodu, že neboli splnené podmienky stanovené prvostupňovým správnym
orgán v jeho rozhodnutím č. DCV 05664101801 povolení, ktorým stanovil podmienky,
za akých sa použije režim dočasného použitia. Pretože nebola splnená jedna z podmienok
uvedená v bode 5 tohto rozhodnutia, režim dočasného použitia nemohol skončiť. Režimy
s podmienečným oslobodením od dovozného cla (§ 284 ods. 1) a režimy s ekonomickým
účinkom (§ 284 ods. 2) sa skončia pridelením iného colne schváleného určenia tovaru
(§ 2 písm. h/). Kým nie je režim s podmienečným oslobodením od dovozného cla ukončený,
colný úrad je povinný prijať opatrenia, aby sa postavenie tovaru uviedlo do súladu
s podmienkami ustanovenými pre príslušný režim. Administratívny spis neobsahuje JCD,
ktorým by bolo preukázané, že tovaru bolo pridelené iné colne schválené určenie ako režim
dočasného použitia s čiastočným oslobodením, do ktorého bol tovar prepustený na základe
JCD č. 0566406102240 zo dňa 30.októbra 2001 a JCD č. 0566406102650 zo dňa
16.nopvembra 2001, a preto nemohol byť tento režim ukončený podľa § 287 Colného
Žalobca ďalej uviedol, že medzi ním a žalovaným nebolo sporné, že v danom prípade
existujú dva samostatné dôvody vzniku colného dlhu, a to jeden podľa § 397 ods. 1 písm. b/
Colného zákona č. 238/2001 Z.z., kedy v okamihu prepustenia tovaru do režimu dočasného
použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla vznikol colný dlh – nastala právna
skutočnosť (vznik colného dlhu nie je konkrétna suma dovozných platieb), a druhý dôvod
podľa § 397 ods. 8 Colného zákona č. 238/2001 Z.z. v okamihu, keď sa nedodržali
podmienky určené pre režim dočasného použitia – právna skutočnosť.
Žalobca považoval záver súdu a žalovaného o počítaní lehôt za rozporný
s ustanovením § 410 ods. 3 Colného zákona č. 238/2001 Z.z. Z tohto ustanovenia
jednoznačne vyplýva, že začiatok trojročnej prekluzívnej lehoty je daný dňom vzniku colného
dlhu. Ako vyplýva z rozhodnutí žalovaného colný dlh vznikol podľa § 397 ods. 1 písm. b/
aj podľa § 397 ods. 8 Colného zákona č. 238/2001 Z.z. Ak je krajský súd iného názoru, potom
mal rozhodnutie žalovaného zrušiť, pretože jeho závery sú v rozpore s výrokom rozhodnutia.
Podľa názoru žalobcu krajský súd nemôže argumentovať tým, že colný dlh vznikol v okamihu
nesplnenia povinnosti vyviesť tovar a poukázať na ustanovenie § 397 ods. 8 Colného zákona
č. 238/2001 Z.z., ak výrok rozhodnutia znie, že colný dlh vznikol podľa § 397 ods. 1 písm. b/
Colného zákona č. 238/2001 Z.z. Právny inštitút vzniku colného dlhu nie je možné zmeniť,
a už vôbec nie poukazom na ustanovenie § 351 Colného zákona č. 238/2001 Z.z., ktoré
neupravuje žiadnu lehotu ani neodôvodňuje prijať záver, že ide o špeciálne ustanovenie
vzťahujúce sa výslovne na tento režim, ktorý má prioritné postavenie vo vzťahu
k všeobecnému ustanoveniu. Ak žalovaný a krajský súd vyslovili právny názor,
že od 30.apríla 2004 je potrebné počítať lehotu, tak by mal vysvetliť a odôvodniť, ako došlo
k zmene právnej skutočnosti uvedenej v § 410 ods. 3 Colného zákona č. 238/2001 Z.z.,
ktorou je okamih vzniku colného dlhu a s ktorou je spojený začiatok plynutia prekluzívnej
lehoty, na novú skutočnosť, t.j. deň, kedy mohol byť colný dlh prvýkrát určený.
Podľa žalobcu dňom vzniku colného dlhu sú dni 30.október 2001 a 16.november 2001
(dni prepustenia tovaru do režimu dočasného použitia). Nemôže byť sporné, že zákonnou
skutočnosťou, s ktorou je spojený začiatok plynutia prekluzívnej lehoty, je vznik colného
dlhu, a že v § 397 Colného zákona č. 238/2001 Z.z. je explicitne ustanovené, ktoré
skutočnosti majú za následok vznik colného dlhu (prepustenie, nezákonný dovoz, odňatie
tovaru spod colného dohľadu, porušenie podmienok).
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu
ako vecne správny potvrdiť. Pridržiava sa svojho písomného vyjadrenia č. 20284/08
z 9.apríla 2008 k žalobe žalobcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu
je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie pre závažné procesné pochybenie.
Odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja
ods. 2 vety prvej Občianskeho súdneho poriadku.
Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu, ktorým boli potvrdené prvostupňové rozhodnutia o vymeraní
colného dlhu, ktorý vznikol podľa ustanovenia § 397 ods. 1 písm. b/ colného zákona
č. 238/2001 Z.z. (krajský súd uviedol, že colný dlh vznikol podľa § 397 ods. 8 citovaného
zákona) nesplnením povinnosti vyviesť v určenej lehote tovar - časť rotačného tlačiarenského
stroja zn. HARRIS M 850A v rozmontovanom stave, ktorý bol prepustený do režimu dočasné
použitie s čiastočným oslobodením od dovozných platieb na základe povolenia Colného úradu
Košice. Z obsahu rozhodnutí colných orgánov vyplýva, že povinnosť zaplatiť colný dlh bola
uložená spoločne a nerozdielne dlžníkovi colného dlhu, t.j. spoločnosti G., a.s.,
a ručiteľovi colného dlhu, t.j. žalobcovi.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia
alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 Občianskeho
súdneho poriadku).
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný (§ 250 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku). Procesne legitimovaným na podanie žaloby je tiež ten, s kým sa v správnom
konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ním ako s účastníkom konať malo. Zákon
nevylučuje procesné spoločenstvo na strane žalobcov podaním spoločnej žaloby. Účastníkmi
konania sú tiež tí, na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv so žalobcom musí tiež
vzťahovať rozhodnutie a postup súdu (§ 250 ods. 3 v spojení s § 91 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku).
Preskúmavaným rozhodnutím žalovaného v spojení s preskúmavanými
prvostupňovými rozhodnutiami, dlžníkovi colného dlhu a žalobcovi – ktorý vystupoval
v procesnom postavení ručiteľa – bola uložená povinnosť zaplatiť colný dlh spoločne
a nerozdielne. Preto v súlade s ustanovením § 250 ods. 2 až ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku účastníkom súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu je nielen žalobca, ktorý podal žalobu podľa § 247 ods. 1 a ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku, a žalovaný správny orgán, ale účastníkom konania má byť
aj spoločnosť G., a.s., a to pre nerozlučné spoločenstvo práv so žalobcom, lebo aj na neho sa
bude vzťahovať rozhodnutie súdu.
Nesprávne určenie okruhu účastníkov krajským súdom v tomto konaní je takou
procesnou vadou konania, ktorá mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia krajského súdu
ako aj odňatie možnosti konať pred súdom spoločnosti G., a.s.
Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý
rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2 S 388/2006-29 zo dňa 8.septembra 2009 podľa
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, v ktorom je viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vysloveným v tomto uznesení (§ 226 Občianskeho súdneho poriadku).
V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu postupovať vo vyššie naznačenom
smere, t.j. pribrať za účastníka konania v zmysle ustanovenia § 250 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku aj spoločnosť G., a.s., ktorej preskúmavaným správnym rozhodnutím bola
uložená povinnosť spoločne a nerozdielne so žalobcom zaplatiť colný dlh. Ako účastník
konania má procesné práva, preto mu musí byť zo strany súdu umožnené, aby ich mohol
riadne uplatniť, teda aby mu postupom súdu nebola odňatá možnosť pred ním konať.
Z dôvodu, že jednému z účastníkov konania, ktorý ním musí byť zo zákona (§ 250
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) bola postupom krajského súdu odňatá možnosť
pred ním konať, bolo by predčasné, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujímal
stanovisko k námietkam odvolania ohľadne rozhodnutia z hmotnoprávnej stránky. V novom
rozhodnutí bude povinnosťou krajského súdu vysporiadať sa so všetkými námietkami žaloby.
V ďalšom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c Občianskeho súdneho poriadku).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 19. januára 2011
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová