Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)a7c/361138.e77a4a.pdf
PDF · 119.35 KB
No categories available
3Cdo/35/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 35/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ JUDr. Ing. D. Ď. – S.,
so sídlom v Č., 2/ Akad. mal. a soch. M. T., bývajúcej v B., oboch zastúpených JUDr. J. H.,
advokátom so sídlom v B., proti ţalovaným 1/ JUDr. J. J., bývajúcemu v B., správcovi
konkurznej podstaty úpadcu Ţ., spol. s r.o., so sídlom v B., IČO: X., 2/ Ľ. K., bývajúcemu
v Š., 3/ E. P., bývajúcemu v Š., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o vypratanie
nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 12 C 170/2001,
o dovolaní ţalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 23. novembra 2009 sp. zn.
6 Co 300/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcov uznesením z 23. novembra 2009,
sp. zn. 6 Co 300/2009 zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo 17. apríla 2009, č.k.
12 C 170/2001-250, ktorým bola ţalobcom 1/, 2/ uloţená povinnosť spoločne a nerozdielne
doplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 2.584,14 € (77.850,- Sk) tak, ţe ţalobcovia 1/,
2/ sú povinní spoločne a nerozdielne doplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške
2.589,13 € (78.000,- Sk). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe postup súdu prvého stupňa
pri vyrubení nedoplatku bol vecne správny, nesprávna bola len výsledná suma nedoplatku.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali ţalobcovia dovolanie, ktorého prípustnosť
odôvodnili tým, ţe ide o zmeňujúce uznesenie. Namietali, ţe súdy niţších stupňov pri
vyrubení súdneho poplatku za odvolanie vo veci samej nerešpektovali (ako základ poplatku)
nimi uvedenú hodnotu nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa v konaní domáhali (14.000,- Sk),
čím porušili „ust. podľa § 237 písm. f/ O.s.p., čo malo za následok aj porušenie ust. podľa
§ 239 ods. 2 O.s.p. (veta za druhou čiarkou citujeme: pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu) čo je dostatočným dôvodom na podanie tohto dovolania, na jeho
prijatie NS SR na konanie a rozhodnutie“. Tieţ uviedli, ţe aj keď odvolací súd výzvou
z 11. mája 2007 poučil ţalobcov o následku nezaplatenia súdneho poplatku za odvolanie
(vo veci samej) v tom zmysle, ţe odvolacie konanie zastaví, o odvolaní konal a rozhodol
napriek tomu, ţe poplatok nezaplatili. Preto „aj v tomto prípade ide o oprávnenosť podania
dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.“. Na nesprávnosť výšky poplatku poukazuje o.i.
uznesenie súdu prvého stupňa zo 17. apríla 2009, č.k. 12 C 170/2001-251, ktorým bol
ţalobcom vyrubený súdny poplatok za dovolanie (vo veci samej) uţ podľa nimi uvedeného
základu poplatku. Ţiadali, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno týmto opravným prostriedkom napadnúť
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Podľa
§ 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd
a/ zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Podľa § 239
ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na
podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Ţalobcovia, označujúc napadnuté uznesenie odvolacieho súdu za zmeňujúce,
odôvodňujú prípustnosť dovolania ustanovením § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p. S uvedeným
názorom nemoţno súhlasiť. Za zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu moţno totiţ
povaţovať len také rozhodnutie, ktorým odvolací súd vecne zmeňuje napadnuté rozhodnutie
súdu prvého stupňa; teda ho nahrádza iným, rozdielnym rozhodnutím o veci samej (porovnaj
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obdo 19/1998, 4 Cdo 90/1992,
3 Cdo 132/2003). Pre porovnanie rozhodnutí oboch súdov a záver, či rozhodnutím
odvolacieho súdu došlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa, je právne významný obsah
rozhodnutí, nie ich formulácia. Rozhodujúce teda nie je to, ako odvolací súd z hľadiska
slovného vyjadrenia označil, zostavil a zoštylizoval výrok svojho rozhodnutia (formálne
hľadisko), ale to, či odvolací súd svojím rozhodnutím niečo vecne zmenil na tom, čo pred
ním deklaroval alebo konštituoval súd prvého stupňa (vecné hľadisko).
V danom prípade súd prvého stupňa vo výroku uznesenia zo 17. apríla 2009, č.k.
12 C 170/2001-250 uloţil ţalobcom 1/, 2/ povinnosť v lehote 10 dní od doručenia uznesenia
spoločne a nerozdielne doplatiť na účet súdu súdny poplatok za odvolanie vo výške
2.584,14 €. Vychádzal pritom z ustanovenia § 6 ods. 2 a § 7 zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „ZSP“), ako aj
z poloţky č. 1 písm. a/, b/ Sadzobníka súdnych poplatkov (ktorý je prílohou ZSP), účinných
ku dňu podania odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej z 15. decembra
2006, č.k. 12 C 170/2001-134, t.j. k 6. februáru 2007. Predmetom odvolacieho konania mali
byť dva nároky ţalobcov, a to 1. určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a 2. vypratanie
nehnuteľnosti. Za v poradí prvý nárok (neoceniteľný peniazmi) súd prvého stupňa vyrubil
súdny poplatok pevnou sumou (3.000,- Sk) podľa poloţky č. 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych
poplatkov. Za v poradí druhý nárok súd prvého stupňa vyrubil súdny poplatok percentnou
sadzbou, keď za základ poplatku povaţoval hodnotu predmetu sporu; nie však sumu uvedenú
ţalobcami (14.000,- Sk), ale kúpnu cenu nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom uvedenej
zmluvy a ktorej vypratania sa ţalobcovia domáhali (1.300.000,- Sk), pričom samotný
poplatok vypočítal podľa poloţky č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov (6 %
z 1.300.000,- Sk = 78.000,- Sk). Dospel tak k záveru, ţe celková výška súdneho poplatku za
odvolanie predstavuje celkom 81.000,- Sk. Keďţe ţalobcovia uţ časť z tejto sumy,
konkrétne 3.150,- Sk zaplatili, sú povinní doplatiť ešte 77.850,- Sk, po zavedení meny euro
prepočítaných (podľa § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej
republike) na 2.584,14 €.
Odvolací súd vo výroku uznesenia z 23. novembra 2009, sp. zn. 6 Co 300/2009,
ktorým rozhodol o odvolaní ţalobcov proti uzneseniu súdu prvého stupňa, uviedol, ţe
„napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa mení tak, ţe navrhovatelia 1/ a 2/ sú povinní
spoločne a nerozdielne doplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok za odvolanie vo
výške 2.589,13 €“ (78.000,- Sk). Okolnosti podstatné pre vyrubenie súdneho poplatku za
odvolanie ţalobcov proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej posúdil po skutkovej
i právnej stránke zhodne so súdom prvého stupňa. Zistil však, ţe ţalobcovia doposiaľ
nezaplatili 3.150,- Sk, ale len 3.000,- Sk. Jediným dôvodom zmeny uznesenia súdu prvého
stupňa odvolacím súdom bola teda oprava zrejmej nesprávnosti (§ 164 O.s.p.), ktorú by
v prípade jej (skoršieho) zistenia bol odstránil samotný súd prvého stupňa vydaním
opravného uznesenia; a ak by k tomu došlo, odvolaciemu súdu by neostalo iné, len
odvolaním napadnuté uznesenie (ako vecne správne) potvrdiť. Avšak ani za situácie, ktorá
rozhodnutím odvolacieho súdu nastala, nemoţno uzavrieť, ţe by odvolací súd svojím
rozhodnutím niečo vecne zmenil na tom, čo pred ním konštituoval súd prvého stupňa.
Povinnosť ţalobcov doplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého
stupňa vo veci samej totiţ uloţili oba súdy, vychádzajúc z rovnakých dôvodov, pričom
nepatrný rozdiel v sume poplatku (150,- Sk; 4,99 €) nemoţno povaţovať za iné, rozdielne
rozhodnutie, majúce vplyv na poplatkovú povinnosť ţalobcov.
V danom prípade teda nejde o zmeňujúce uznesenie, proti ktorému by dovolanie bolo
prípustné v zmysle § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Odvolací súd nerozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na
zaujatie stanoviska, dovolanie preto nie je prípustné ani podľa § 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.
Keďţe nejde ani o ţiadne z uznesení podľa § 239 ods. 2 O.s.p., prípustnosť dovolania
neprichádza do úvahy ani podľa tohto ustanovenia. Pokiaľ dovolatelia odôvodňujú
prípustnosť dovolania tým, ţe dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je po
právnej stránke zásadného významu, dovolací súd poznamenáva, ţe túto skutočnosť, a teda
i s ňou súvisiacu prípustnosť dovolania proti svojmu (potvrdzujúcemu) uzneseniu musí
vysloviť samotný odvolací súd, k čomu v danom prípade nedošlo.
Vzhľadom k zákonnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O.s.p.) prihliadnuť na existenciu
procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd
prípustnosť dovolania aj podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné
proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. dovolatelia netvrdili
a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto
ustanovení nemoţno vyvodiť.
Dovolatelia tvrdia, ţe konanie je postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.,
ktorej existenciu vidia jednak v tom, ţe súdy pri vyrubení súdneho poplatku za odvolanie
(v časti o vypratanie nehnuteľnosti) nevychádzali z nimi uvedenej hodnoty nehnuteľnosti,
a tieţ v tom, ţe odvolací súd odvolanie prejednal aj bez zaplatenia súdneho poplatku, hoci ich
predtým poučil o inom postupe (o zastavení konania).
Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
V danom prípade ţiadne z procesných práv ţalobcov porušené nebolo. Pri vyrubení súdneho
poplatku súd nie je viazaný cenou predmetu poplatkového úkonu (základom poplatku), ktorú
uviedol poplatník; naopak, v zmysle § 7 ods. 3 ZSP je povinný sám ju určiť, ak cena uvedená
poplatníkom je zjavne nízka. Posúdenie primeranosti ceny zákon ponecháva na úvahu súdu.
V prejednávanej veci súdy dospeli k záveru, ţe cena uvedená poplatníkmi (ţalobcami) je
zjavne nízka (14.000,- Sk), a ţe za základ poplatku treba povaţovať cenu uvedenú v kúpnej
zmluve, ktorej neplatnosť ţalobcovia navrhli určiť a na tom základe nehnuteľnosť vypratať
(1.300.000,- Sk). Pokiaľ dovolatelia odôvodňujú nesprávnosť tohto záveru poukazom na
uznesenie súdu prvého stupňa zo 17. apríla 2009, č.k. 12 C 170/2001-251 (ktorým, ako tvrdia,
im bol vyrubený súdny poplatok za dovolanie uţ podľa nimi uvedeného základu poplatku),
dovolací súd dáva do pozornosti ţalobcov zákon č. 273/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Do nadobudnutia účinnosti uvedeného predpisu, t.j. do 1. júla
2007, sa súdny poplatok z návrhu o vypratanie nehnuteľnosti vyruboval podľa poloţky
1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov (pozri aj Stanovisko občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júna 2002, sp. zn. Cpj 20/2000 a rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 182/2002); od 1. júla 2007 sa vyrubuje
podľa poloţky 1 písm. b/ Sadzobníka (porovnaj spoločné poznámky k poloţke 1 a 2, bod
1. pred a po nadobudnutí účinnosti zákona). Pokiaľ teda súdy dospeli k záveru, ţe pri
vyrubení súdneho poplatku za odvolanie podané 6. februára 2007 (teda pred 1. júlom 2007)
bolo potrebné vychádzať z (primeranej) ceny nehnuteľnosti v zmysle poloţky 1 písm. a/
Sadzobníka, bol ich postup správny. Pri vyrubení súdneho poplatku za dovolanie podané
7. apríla 2009 (teda po 1. júli 2007) uţ súd prvého stupňa postupoval podľa poloţky 1
písm. b/ Sadzobníka; preto tvrdenie ţalobcov, ţe v tomto prípade súd vychádzal z nimi
uvedenej ceny nehnuteľnosti, nie je opodstatnené.
Procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. nezakladá ani skutočnosť, ţe odvolací
súd prejednal odvolanie ţalobcov aj bez zaplatenia súdneho poplatku, hoci pre taký prípad
poučil ţalobcov o zastavení konania. Predpokladom prejednania odvolania odvolacím súdom
je síce zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie v plnej výške, avšak skutočnosť, ţe odvolací
súd na ňom netrval, nemala pre ţalobcov negatívne dôsledky, dokonca im bola na prospech.
Ak by bol totiţ odvolací súd na splnení poplatkovej povinnosti trval, k prejednaniu odvolania
ţalobcov mohlo dôjsť aţ s určitým časovým odstupom (po splnení celej poplatkovej
povinnosti), resp. vôbec (v prípade jej nesplnenia).
Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe
dovolanie je v prejednávanej veci procesne neprípustné, preto ho v zmysle § 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. Riadiac sa právnou úpravou
dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu sa
nezaoberal.
V dovolacom konaní úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania
voči ţalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd im však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo
nepodali návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. januára 2011
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková