Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/35/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ JUDr. Ing. D. Ď. – S.,

so sídlom v Č., 2/ Akad. mal. a soch. M. T., bývajúcej v B., oboch zastúpených JUDr. J. H.,

advokátom so sídlom v B., proti ţalovaným 1/ JUDr. J. J., bývajúcemu v B., správcovi

konkurznej podstaty úpadcu Ţ., spol. s r.o., so sídlom v B., IČO: X., 2/ Ľ. K., bývajúcemu

v Š., 3/ E. P., bývajúcemu v Š., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o vypratanie

nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 23. novembra 2009 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcov uznesením z 23. novembra 2009,

sp. zn. zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo 17. apríla 2009, č.k.

-250, ktorým bola ţalobcom 1/, 2/ uloţená povinnosť spoločne a nerozdielne

doplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 2.584,14 € (77.850,- Sk) tak, ţe ţalobcovia 1/,

2/ sú povinní spoločne a nerozdielne doplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške

2.589,13 € (78.000,- Sk). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe postup súdu prvého stupňa

pri vyrubení nedoplatku bol vecne správny, nesprávna bola len výsledná suma nedoplatku.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali ţalobcovia dovolanie, ktorého prípustnosť

odôvodnili tým, ţe ide o zmeňujúce uznesenie. Namietali, ţe súdy niţších stupňov pri

vyrubení súdneho poplatku za odvolanie vo veci samej nerešpektovali (ako základ poplatku)

nimi uvedenú hodnotu nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa v konaní domáhali (14.000,- Sk),

čím porušili „ust. podľa , čo malo za následok aj porušenie ust. podľa

(veta za druhou čiarkou citujeme: pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu) čo je dostatočným dôvodom na podanie tohto dovolania, na jeho

prijatie NS SR na konanie a rozhodnutie“. Tieţ uviedli, ţe aj keď odvolací súd výzvou

z 11. mája 2007 poučil ţalobcov o následku nezaplatenia súdneho poplatku za odvolanie

(vo veci samej) v tom zmysle, ţe odvolacie konanie zastaví, o odvolaní konal a rozhodol

napriek tomu, ţe poplatok nezaplatili. Preto „aj v tomto prípade ide o oprávnenosť podania

dovolania podľa “. Na nesprávnosť výšky poplatku poukazuje o.i.

uznesenie súdu prvého stupňa zo 17. apríla 2009, č.k. -251, ktorým bol

ţalobcom vyrubený súdny poplatok za dovolanie (vo veci samej) uţ podľa nimi uvedeného

základu poplatku. Ţiadali, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj

uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno týmto opravným prostriedkom napadnúť

( a nasl. ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd

a/ zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Podľa § 239

ods. 2 je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Ţalobcovia, označujúc napadnuté uznesenie odvolacieho súdu za zmeňujúce,

odôvodňujú prípustnosť dovolania ustanovením S uvedeným

názorom nemoţno súhlasiť. Za zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu moţno totiţ

povaţovať len také rozhodnutie, ktorým odvolací súd vecne zmeňuje napadnuté rozhodnutie

súdu prvého stupňa; teda ho nahrádza iným, rozdielnym rozhodnutím o veci samej (porovnaj

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ,

). Pre porovnanie rozhodnutí oboch súdov a záver, či rozhodnutím

odvolacieho súdu došlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa, je právne významný obsah

rozhodnutí, nie ich formulácia. Rozhodujúce teda nie je to, ako odvolací súd z hľadiska

slovného vyjadrenia označil, zostavil a zoštylizoval výrok svojho rozhodnutia (formálne

hľadisko), ale to, či odvolací súd svojím rozhodnutím niečo vecne zmenil na tom, čo pred

ním deklaroval alebo konštituoval súd prvého stupňa (vecné hľadisko).

V danom prípade súd prvého stupňa vo výroku uznesenia zo 17. apríla 2009, č.k.

-250 uloţil ţalobcom 1/, 2/ povinnosť v lehote 10 dní od doručenia uznesenia

spoločne a nerozdielne doplatiť na účet súdu súdny poplatok za odvolanie vo výške

2.584,14 €. Vychádzal pritom z ustanovenia a

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „ZSP“), ako aj

z poloţky č. 1 písm. a/, b/ Sadzobníka súdnych poplatkov (ktorý je prílohou ZSP), účinných

ku dňu podania odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej z 15. decembra

2006, č.k. -134, t.j. k 6. februáru 2007. Predmetom odvolacieho konania mali

byť dva nároky ţalobcov, a to 1. určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a 2. vypratanie

nehnuteľnosti. Za v poradí prvý nárok (neoceniteľný peniazmi) súd prvého stupňa vyrubil

súdny poplatok pevnou sumou (3.000,- Sk) podľa poloţky č. 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych

poplatkov. Za v poradí druhý nárok súd prvého stupňa vyrubil súdny poplatok percentnou

sadzbou, keď za základ poplatku povaţoval hodnotu predmetu sporu; nie však sumu uvedenú

ţalobcami (14.000,- Sk), ale kúpnu cenu nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom uvedenej

zmluvy a ktorej vypratania sa ţalobcovia domáhali (1.300.000,- Sk), pričom samotný

poplatok vypočítal podľa poloţky č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov (6 %

z 1.300.000,- Sk = 78.000,- Sk). Dospel tak k záveru, ţe celková výška súdneho poplatku za

odvolanie predstavuje celkom 81.000,- Sk. Keďţe ţalobcovia uţ časť z tejto sumy,

konkrétne 3.150,- Sk zaplatili, sú povinní doplatiť ešte 77.850,- Sk, po zavedení meny euro

prepočítaných (podľa o zavedení meny euro v Slovenskej

republike) na 2.584,14 €.

Odvolací súd vo výroku uznesenia z 23. novembra 2009, sp. zn. ,

ktorým rozhodol o odvolaní ţalobcov proti uzneseniu súdu prvého stupňa, uviedol, ţe

„napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa mení tak, ţe navrhovatelia 1/ a 2/ sú povinní

spoločne a nerozdielne doplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok za odvolanie vo

výške 2.589,13 €“ (78.000,- Sk). Okolnosti podstatné pre vyrubenie súdneho poplatku za

odvolanie ţalobcov proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej posúdil po skutkovej

i právnej stránke zhodne so súdom prvého stupňa. Zistil však, ţe ţalobcovia doposiaľ

nezaplatili 3.150,- Sk, ale len 3.000,- Sk. Jediným dôvodom zmeny uznesenia súdu prvého

stupňa odvolacím súdom bola teda oprava zrejmej nesprávnosti ( ), ktorú by

v prípade jej (skoršieho) zistenia bol odstránil samotný súd prvého stupňa vydaním

opravného uznesenia; a ak by k tomu došlo, odvolaciemu súdu by neostalo iné, len

odvolaním napadnuté uznesenie (ako vecne správne) potvrdiť. Avšak ani za situácie, ktorá

rozhodnutím odvolacieho súdu nastala, nemoţno uzavrieť, ţe by odvolací súd svojím

rozhodnutím niečo vecne zmenil na tom, čo pred ním konštituoval súd prvého stupňa.

Povinnosť ţalobcov doplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa vo veci samej totiţ uloţili oba súdy, vychádzajúc z rovnakých dôvodov, pričom

nepatrný rozdiel v sume poplatku (150,- Sk; 4,99 €) nemoţno povaţovať za iné, rozdielne

rozhodnutie, majúce vplyv na poplatkovú povinnosť ţalobcov.

V danom prípade teda nejde o zmeňujúce uznesenie, proti ktorému by dovolanie bolo

prípustné v zmysle Odvolací súd nerozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na

zaujatie stanoviska, dovolanie preto nie je prípustné ani podľa

Keďţe nejde ani o ţiadne z uznesení podľa , prípustnosť dovolania

neprichádza do úvahy ani podľa tohto ustanovenia. Pokiaľ dovolatelia odôvodňujú

prípustnosť dovolania tým, ţe dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je po

právnej stránke zásadného významu, dovolací súd poznamenáva, ţe túto skutočnosť, a teda

i s ňou súvisiacu prípustnosť dovolania proti svojmu (potvrdzujúcemu) uzneseniu musí

vysloviť samotný odvolací súd, k čomu v danom prípade nedošlo.

Vzhľadom k zákonnej povinnosti ( ) prihliadnuť na existenciu

procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd

prípustnosť dovolania aj podľa Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Procesné vady konania v zmysle aţ e/ a dovolatelia netvrdili

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto

ustanovení nemoţno vyvodiť.

Dovolatelia tvrdia, ţe konanie je postihnuté vadou v zmysle ,

ktorej existenciu vidia jednak v tom, ţe súdy pri vyrubení súdneho poplatku za odvolanie

(v časti o vypratanie nehnuteľnosti) nevychádzali z nimi uvedenej hodnoty nehnuteľnosti,

a tieţ v tom, ţe odvolací súd odvolanie prejednal aj bez zaplatenia súdneho poplatku, hoci ich

predtým poučil o inom postupe (o zastavení konania).

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

V danom prípade ţiadne z procesných práv ţalobcov porušené nebolo. Pri vyrubení súdneho

poplatku súd nie je viazaný cenou predmetu poplatkového úkonu (základom poplatku), ktorú

uviedol poplatník; naopak, v zmysle § 7 ods. 3 ZSP je povinný sám ju určiť, ak cena uvedená

poplatníkom je zjavne nízka. Posúdenie primeranosti ceny zákon ponecháva na úvahu súdu.

V prejednávanej veci súdy dospeli k záveru, ţe cena uvedená poplatníkmi (ţalobcami) je

zjavne nízka (14.000,- Sk), a ţe za základ poplatku treba povaţovať cenu uvedenú v kúpnej

zmluve, ktorej neplatnosť ţalobcovia navrhli určiť a na tom základe nehnuteľnosť vypratať

(1.300.000,- Sk). Pokiaľ dovolatelia odôvodňujú nesprávnosť tohto záveru poukazom na

uznesenie súdu prvého stupňa zo 17. apríla 2009, č.k. -251 (ktorým, ako tvrdia,

im bol vyrubený súdny poplatok za dovolanie uţ podľa nimi uvedeného základu poplatku),

dovolací súd dáva do pozornosti ţalobcov , ktorým sa mení a dopĺňa

v znení neskorších predpisov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov. Do nadobudnutia účinnosti uvedeného predpisu, t.j. do 1. júla

2007, sa súdny poplatok z návrhu o vypratanie nehnuteľnosti vyruboval podľa poloţky

1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov (pozri aj Stanovisko občianskoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júna 2002, sp. zn. a rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 182/2002); od 1. júla 2007 sa vyrubuje

podľa poloţky 1 písm. b/ Sadzobníka (porovnaj spoločné poznámky k poloţke 1 a 2, bod

1. pred a po nadobudnutí účinnosti zákona). Pokiaľ teda súdy dospeli k záveru, ţe pri

vyrubení súdneho poplatku za odvolanie podané 6. februára 2007 (teda pred 1. júlom 2007)

bolo potrebné vychádzať z (primeranej) ceny nehnuteľnosti v zmysle poloţky 1 písm. a/

Sadzobníka, bol ich postup správny. Pri vyrubení súdneho poplatku za dovolanie podané

7. apríla 2009 (teda po 1. júli 2007) uţ súd prvého stupňa postupoval podľa poloţky 1

písm. b/ Sadzobníka; preto tvrdenie ţalobcov, ţe v tomto prípade súd vychádzal z nimi

uvedenej ceny nehnuteľnosti, nie je opodstatnené.

Procesnú vadu v zmysle nezakladá ani skutočnosť, ţe odvolací

súd prejednal odvolanie ţalobcov aj bez zaplatenia súdneho poplatku, hoci pre taký prípad

poučil ţalobcov o zastavení konania. Predpokladom prejednania odvolania odvolacím súdom

je síce zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie v plnej výške, avšak skutočnosť, ţe odvolací

súd na ňom netrval, nemala pre ţalobcov negatívne dôsledky, dokonca im bola na prospech.

Ak by bol totiţ odvolací súd na splnení poplatkovej povinnosti trval, k prejednaniu odvolania

ţalobcov mohlo dôjsť aţ s určitým časovým odstupom (po splnení celej poplatkovej

povinnosti), resp. vôbec (v prípade jej nesplnenia).

Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe

dovolanie je v prejednávanej veci procesne neprípustné, preto ho v zmysle § 243b ods. 5

v spojení s odmietol. Riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu sa

nezaoberal.

V dovolacom konaní úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania

voči ţalobcom, ktorí úspech nemali ( v spojení s

a ). Dovolací súd im však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo

nepodali návrh na ich priznanie ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. januára 2011

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková