Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c12/361136.b6d913.pdf
PDF · 97.37 KB
No categories available
3Cdo/251/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 251/2009
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ M. K., 2/ B. K.,
oboch bývajúcich v T. a zastúpených JUDr. M. S., advokátom so sídlom v Č., proti odporcom
1/ I. H., 2/ M. H., obom bývajúcim v T., o obnovu konania, vedenej na Okresnom súde
Dolný Kubín pod sp. zn. 10 C 26/2008, o dovolaní navrhovateľov proti uzneseniu Krajského
súdu v Žiline z 21. apríla 2009 sp. zn. 9 Co 20/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Odporcom 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Navrhovatelia sa návrhom z 24. júla 2006 domáhali obnovy konania, ktoré sa viedlo
na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 8 C 1001/2000. Návrh odôvodnili tým, že získali
listinný dôkaz, ktorý nemohli použiť v pôvodnom konaní a môže pre nich privodiť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Okresný súd Dolný Kubín uznesením z 10. novembra 2008 č.k. 10 C 26/2008-63
návrh na obnovu konania zamietol a rozhodol tiež o náhrade trov konania. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že navrhovatelia nepreukázali také skutočnosti, ktoré by mohli privodiť pre
nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci, ale ani skutočnosť, že označený dôkaz, na ktorý
v návrhu poukazovali, nemohli použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní. Výrok o náhrade
trov konania odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Žiline na odvolanie navrhovateľov uznesením z 21. apríla 2009 sp. zn.
9 Co 20/2009 uznesenie okresného súdu potvrdil; žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými zisteniami súdu
prvého stupňa ako i s jeho právnym posúdením veci. O náhrade trov odvolacieho konania
rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali navrhovatelia dovolanie z dôvodu, že
im bola v konaní odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že odvolací
súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Verejné prerokovanie v prítomnosti účastníka
konania je právom, ktoré sa zaručuje každému, o koho práve alebo povinnosti nestranný
a nezávislý súd rozhoduje vo veci samej. Vzhľadom k tomu, že celé konanie pred odvolacím
súdom je postihnuté uvedenou vadou, došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
Vyčítali odvolaciemu súdu, že rozhodol bez náležitého zistenia skutkového stavu veci,
nevysporiadal sa s dôvodmi uvedenými v ich odvolaní, najmä pokiaľ ide o okolnosti, za
ktorých bol listinný dôkaz, odôvodňujúci obnovu konania, získaný, a teda či aj napriek týmto
skutočnostiam navrhovatelia tento dôkaz nepoužili vlastnou vinou. Nezaoberal sa ani tým, či
tento nový listinný dôkaz môže pre navrhovateľov privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Z uvedených dôvodov žiadali, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu
spolu s uznesením okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Odporcovia k dovolaniu písomné vyjadrenie nepodali.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo
svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky
žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd svojím uznesením potvrdil uznesenie
súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému
v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. Dovolanie preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné
nie je.
Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania navrhovateľov prichádzala do úvahy, len ak
by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa
rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia
nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne
neprípustné.
Navrhovatelia procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.
netvrdili a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania
preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolatelia namietajú, že im bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia,
je taký nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci postup súdu v občianskom súdnom
konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať
(realizovať) procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.
Navrhovatelia odňatie možnosti konať pred súdom videli v tom, že odvolací súd rozhodol vo
veci bez nariadenia pojednávania.
Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa na prejednanie návrhu na obnovu
konania nariadil pojednávanie (§ 232 ods. 2 O.s.p., § 115 O.s.p.), na ktoré účastníkov riadne
predvolal. Po prejedaní návrhu na pojednávaní, ktorého sa účastníci zúčastnili a mali možnosť
predniesť svoje dôvody o opodstatnenosti či neopodstatnenosti podaného návrhu, súd návrh
ako nedôvodný zamietol. V odvolacom konaní bolo vecou odvolacieho súdu, aby zvážil
potrebu prejednania odvolania v prítomnosti účastníkov, prípadne prejednal vec bez
nariadenia pojednávania, ktorá možnosť vyplýva z § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Keďže
rozhodnutie o návrhu na obnovu konania nie je rozhodnutím vo veci samej, odvolací súd
mohol v danej veci rozhodnúť bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 písm. c/
O.s.p.). Postupom odvolacieho súdu, ktorý sa v danom prípade nepriečil zákonu, nemohlo
dôjsť k odňatiu možnosti dovolateľov konať pred súdom. Neopodstatnená je preto ich
námietka, že v konaní odvolacieho súdu došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Z dovolania tiež vyplýva názor navrhovateľov, že súdy nezistili v potrebnom rozsahu
skutkový stav a že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolací súd k tomu uvádza, že neúplnosť alebo
nesprávnosť skutkových zistení nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 O.s.p.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný
dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť iba procesne prípustné dovolanie (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.); samo nesprávne právne posúdenie veci nie je totiž procesnou vadou
konania v zmysle § 237 O.s.p. To znamená, že aj v prípade, ak by rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo podložené úplnými skutkovými podkladmi a spočívalo by na nesprávnom
právnom posúdení veci, nezakladalo by to prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p.
Keďže prípustnosť dovolania navrhovateľov nemožno vyvodiť zo žiadneho
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol ich
dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie
dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
V dovolacom konaní neboli dovolatelia procesne úspešní a právo na náhradu trov
tohto konania vzniklo procesne úspešným odporcom (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal odporcom náhradu trov
dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na rozhodnutie o priznaní tejto náhrady (§ 151
ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. januára 2011
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková