Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/16/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. D., bývajúceho v B.,

proti odporkyni H., s.r.o. so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej JUDr. R. J., advokátom so

sídlom v B., o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu

mzdy, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , o mimoriadnom

dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 20. januára 2010 sp. zn. a rozsudku Okresného súdu Bratislava

III z 30. januára 2009 č.k. -116, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e

1. rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. januára 2010 sp. zn. ,

2. rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 30. januára 2009 č.k. -116

okrem výroku, ktorým bol návrh zamietnutý v časti týkajúcej sa náhrady mzdy

za obdobie presahujúce 12 mesiacov a úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne

od 9. januára 2008.

Vec v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie Okresnému súdu Bratislava III.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 30. januára 2009 č.k. -116:

1. určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi listom odporkyne

z 9. januára 2008 je neplatné, 2. zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní náhradu

mzdy vo výške 8 185,68 €, 3. zamietol návrh v časti týkajúcej sa náhrady mzdy za obdobie

presahujúce 12 mesiacov a tiež úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 9. januára 2008,

4. uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní náhradu trov konania vo

výške 460,79 €, 5. odporkyňu zaviazal zaplatiť do 3 dní súdne poplatky. Výsledkami

vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že 2. februára 1998 bol medzi

účastníkmi konania založený pracovný pomer, v rámci ktorého navrhovateľ pracoval pre

odporkyňu ako technik požiarnej ochrany. Odporkyňa mu 9. januára 2008 doručila list,

ktorým prejavila vôľu okamžite s ním skončiť pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b/

v znení účinnom v tom čase (ďalej len „Zákonník

práce“) s odôvodnením, že navrhovateľ porušil pracovnú disciplínu 5. septembra 2007, kedy

sa o 12.34 hod. zdržiaval na H. a 3. decembra 2007, kedy sa zdržiaval o 13.05 hod. na T., hoci

o svojej neprítomnosti neinformoval svojho nadriadeného a dôvod neprítomnosti nezapísal do

evidencie odchodov na pracovisku. Obdobne 8. januára 2008 prišiel na pracovisko o 9.35

hod., pričom o svojej neprítomnosti neinformoval nadriadeného a dôvod neprítomnosti

nezapísal do evidencie odchodov na pracovisku. Odporkyňa v predmetnom liste ďalej

uviedla, že podľa zmluvy z 9. júla 2001 č. 311 mal navrhovateľ v roku 2007 vykonať

preventívnu protipožiarnu prehliadku pre S., ktorú ale nevykonal a tým závažne porušil

pracovnú disciplínu. Na záver listu odporkyňa uviedla, že aj napriek predchádzajúcim

upozorneniam na závažné porušovanie pracovnej disciplíny nedošlo k náprave, preto na

základe nových zistení okamžite skončila pracovný pomer z dôvodu neustále sa opakujúcich

prípadov závažného porušovania pracovnej disciplíny. Navrhovateľ jej v reakcii na to listom

z 9. januára 2008 oznámil, že nesúhlasí s dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru

a trvá na tom, aby ho odporkyňa naďalej zamestnávala. Súd prvého stupňa posudzoval každé

porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom samostatne. Navrhovateľovi vytýkané

porušenia pracovnej disciplíny nepovažoval za konanie, ktoré opodstatňovalo aplikáciu § 68

ods. 1 písm. b/ . Vzhľadom na to, že v prípade porušenia pracovnej disciplíny

5. septembra 2007 uplynula odporkyni subjektívna dvojmesačná lehota, mohol posudzovať

len porušenie pracovnej disciplíny v dňoch 3. decembra 2007 a 8. januára 2008. Súd poukázal

na rozdiel medzi oneskoreným príchodom zamestnanca na pracovisko (resp. nedodržaním

obedňajšej prestávky) a bezdôvodným nenastúpením do práce. Nevykonaním preventívnej

protipožiarnej prehliadky v objekte S. navrhovateľ porušil pracovnú disciplínu, nie však

závažným spôsobom. Podľa právneho názoru súdu prvého stupňa intenzite porušenia

pracovnej disciplíny, ku ktorému tu došlo, by zodpovedal postup odporkyne podľa § 63 ods. 1

písm. e/ . Skutočnosť, že išlo o neustále sa opakujúce porušenia pracovnej

disciplíny nebolo možné zohľadniť, lebo pri okamžitom skončení pracovného pomeru sa

vyžaduje závažné jednorazové porušenie pracovnej disciplíny. Opakované, menej závažné

porušovanie pracovnej disciplíny alebo opakované neuspokojivé plnenie pracovných úloh

môže byť dôvodom skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Z týchto dôvodov a so

zreteľom na skutočnosť, že navrhovateľ uplatnil neplatnosť okamžitého skončenia

pracovného pomeru na súde v zákonnej dvojmesačnej lehote, súd jeho návrhu v tejto časti

vyhovel. Na druhej strane vyhovel žiadosti odporkyne a navrhovateľovi priznal náhradu mzdy

len za obdobie 12 mesiacov ( ). V časti úroku z omeškania

zamietol súd návrh s odôvodnením, že zo žiadneho právneho predpisu ani dohody účastníkov

konania nevyplýva, kedy je náhrada mzdy splatná. O trovách konania rozhodol podľa 142

ods. 3 a o povinnosti odporkyne zaplatiť súdne poplatky rozhodol podľa

a o súdnych poplatkoch.

Na odvolanie odporkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 20. januára 2010

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil a odporkyni

uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní náhradu trov odvolacieho konania 217,91 €.

Odvolací súd z odvolania odporkyne vyvodil, že prvostupňový rozsudok vo veci samej

napadla len vo výrokoch, ktoré sú v predchádzajúcom odseku označené ako 1. a 2. Rozsudok

súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutých výrokoch potvrdil ako vecne správny (§ 219

ods. 1 ) a v zmysle sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením

napadnutého rozsudku. Aj podľa odvolacieho súdu nedosahovali porušenia pracovnej

disciplíny v dňoch 3. decembra 2007 a 8. januára 2008 stupeň závažnosti, ktorý by

odôvodňoval okamžité skončenie pracovného pomeru. Navrhovateľ mal niekoľko

krátkodobých absencií z dôvodu oneskoreného príchodu na pracovisko, resp. krátkodobú

neprítomnosť na pracovisku, tieto porušenia pracovnej disciplíny ale samé o sebe nie sú

dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Pokiaľ ide o nevykonanie preventívnej

protipožiarnej prehliadky, odvolací súd poukázal na to, že z preventívnych prehliadok

technici požiarnej ochrany robili výstupy, ktoré predkladali nadriadeným. Priamy nadriadený

navrhovateľa mal možnosť oboznámiť sa s plánom prehliadok vyhotoveným navrhovateľom

a pri zistení akýchkoľvek nedostatkov upozorniť navrhovateľa na nedostatočné plnenie plánu.

I keď toto porušenie pracovnej disciplíny mohlo mať vážne následky (ohrozenie majetku,

života a zdravia obyvateľov objektu), treba podľa názoru odvolacieho súdu zohľadniť, že

sama odporkyňa neplnila dostatočne svoje kontrolné povinnosti, pretože vlastnou činnosťou

vôbec nezistila, že navrhovateľ nevykonal preventívnu protipožiarnu prehliadku a o tejto

skutočnosti sa dozvedela až na základe upozornenia jej obchodného partnera (klienta).

Z týchto dôvodov aj odvolací súd uzavrel, že k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany

navrhovateľa síce došlo, ale nie tak závažným spôsobom, ktorý by odôvodňoval okamžité

skončenie pracovného pomeru.

Na základe podnetu odporkyne napadol uvedené rozsudky generálny prokurátor

Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadnym dovolaním, v ktorom

navrhol tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie.

Na odôvodnenie mimoriadneho dovolania uviedol, že napadnuté rozhodnutia spočívajú na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Súdy síce správne

aplikovali , toto ustanovenie ale nesprávne interpretovali.

Podľa právneho názoru generálneho prokurátora všetky okolnosti nevykonania protipožiarnej

prehliadky a možné negatívne dopady tohto porušenia pracovnej disciplíny (na život, zdravie

a majetok obyvateľov objektu), ktorého sa dopustil navrhovateľ – technik požiarnej ochrany

a technik bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, svedčia o nesprávnosti súdmi zaujatého

právneho záveru, že konanie navrhovateľa odôvodňovalo iba podanie výpovede. Podľa

právneho názoru generálneho prokurátora predmetné skutkové okolnosti potvrdzovali

správnosť postupu odporkyne, ktorá s navrhovateľom okamžite skončila pracovný pomer.

Odvolacím súdom zohľadnenú skutočnosť (nedôslednosť kontroly vykonávanej

zamestnávateľom) v žiadnom prípade nemožno považovať za akýsi liberačný dôvod, ktorý by

zmierňoval stupeň závažnosti porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom. Generálny

prokurátor poukázal aj na to, že navrhovateľ v mzdovom výkaze za mesiac júl 2007 uviedol

nepravdu, že predmetnú preventívnu prehliadku vykonal, čím svojho zamestnávateľa vedome

(úmyselne) uviedol do omylu, a za tento nerealizovaný pracovný výkon prijal mzdu. Z týchto

okolností generálny prokurátor vyvodil, že išlo o zavinené nevykonanie predmetnej

preventívnej protipožiarnej prehliadky navrhovateľom, ktoré bolo vzhľadom na stupeň

závažnosti porušenia pracovnej disciplíny potrebné považovať za dôvod pre okamžité

skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka

práce.

Navrhovateľ ani odporkyňa sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) na základe mimoriadneho dovolania podaného včas generálnym prokurátorom

( ) na podnet účastníka konania, preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( v spojení ) a dospel k záveru, že

napadnuté rozhodnutia treba zrušiť.

Podľa mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v , ak a/ v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutia

spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na

zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením

veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu

právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa ods. l písm. b/ zamestnávateľ môže okamžite skončiť

pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú

disciplínu. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu je jednou zo základných povinností

zamestnanca, ktoré mu vyplývajú z pracovného pomeru (§ 47 ods. l písm. b/ Zákonníka

práce). Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom platne len

vtedy, ak zamestnanec porušil zavinene (aj len z nedbanlivosti) svoje povinnosti z pracovného

pomeru a jeho konanie vykazovalo znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny.

Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností,

týkajúcich sa osoby zamestnanca, jeho doterajšieho postoja k plneniu pracovných povinností,

spôsobu a intenzity porušenia konkrétnych pracovných povinností, situácie, v ktorej

k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa a pod.

V preskúmavanej veci z hľadiska skutkového nebolo sporné, že navrhovateľ – technik

požiarnej ochrany v priebehu kalendárneho roka 2007 porušil pracovnú disciplínu

nevykonaním preventívnej prehliadky obytného objektu S., ktorú v rámci pracovného pomeru

u odporkyne vykonať mal. Nevykonanie uvedenej prehliadky potvrdil súdu sám navrhovateľ

(viď č.l. 109 a 163 spisu). Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu napadnutého

mimoriadnym dovolaním vyplýva, že odvolací súd si dostatočne uvedomil, že navrhovateľ

porušil pracovnú disciplínu nevykonaním takej prevenčnej protipožiarnej prehliadky, so

zanedbaním ktorej je spojená možnosť výskytu značných škôd na zdraví, živote a majetku

obyvateľov objektu, ktorého sa prehliadka mala týkať. Pri posudzovaní intenzity tohto

porušenia pracovnej disciplíny vzal ale na zreteľ, že sama odporkyňa prispela k tomu, že sa

takáto prehliadka v roku 2007 neuskutočnila, lebo dôsledne nekontrolovala plnenie povinností

navrhovateľom. Z týchto skutočností vyvodil, že porušenie pracovnej disciplíny

navrhovateľom nedosahovalo stupeň závažnosti predpokladaný v § 68 ods. 1 písm. b/

.

Najvyšší súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že do vyššie

uvedeného širokého rámca okolností, ktoré sú významné z hľadiska vyhodnotenia intenzity

vytýkaného porušenia pracovnej disciplíny, nepatria tie skutkové okolnosti na strane

zamestnávateľa, ktoré sa týkajú kvality a dôslednosti ním vykonávanej kontroly toho, ako

zamestnanci plnia zverené pracovné úlohy. Stupeň závažnosti porušenia pracovnej disciplíny

v danom prípade neznižuje okolnosť, že zamestnávateľ nedôsledne kontroloval dodržiavanie

pracovnej disciplíny. Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní tiež správne uviedol, že

konanie navrhovateľa, ktorý napriek nesplneniu predmetnej pracovnej úlohy deklaroval

zamestnávateľovi, že preventívnu protipožiarnu prehliadku vykonal, má znaky zavineného

(minimálne nedbanlivostného) konania. Pokiaľ súdy vychádzali z iných právnych záverov,

spočívajú ich rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd z dôvodov vyššie uvedených zrušil rozsudky súdov oboch nižších

stupňov vo výrokoch, ktoré boli napadnuté mimoriadnym dovolaním (

v spojení s ), a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie ( v spojení s ). V novom rozhodnutí rozhodne

súd znova o trovách prvostupňového a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. januára 2011

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková