Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
5f7/364475.73a8de.pdf
PDF · 138.91 KB
No categories available
6Tost/36/2010
N a j v y š š í s ú d 6 Tost 36/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí
konanom 20. januára 2011 v Bratislave v trestnej veci vyžiadanej osoby M. A., v konaní
o európskom zatýkacom rozkaze, o sťažnosti prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 14. októbra 2010, sp. zn. 2 Ntc 10/2010, takto
rozhodol:
I. Podľa § 509 ods. 5 Tr. por. z r u š u j e s a napadnuté rozhodnutie v časti I.
o nevykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu.
II. Podľa § 21 ods. 7 zákona č. 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej už len „zákon
o EZR“) európsky zatýkací rozkaz z 27. júla 2010, sp. zn. 9 ST 95/10F, vydaný štátnym
prokurátorom v Korneuburgu, Rakúska republika, za účelom trestného stíhania vyžiadanej
osoby
M. A., nar. X., trvale bytom J., štátneho občana Slovenskej republiky,
pre spáchanie zločinu ťažkej profesionálnej krádeže vlámaním podľa § 127, 128 ods. 1
číslo 4 a 129 číslo 1, 130 štvrtý prípad Trestného zákona Rakúskej republiky, ktorého sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 29. apríla 2010 spoločne s V. G. ako členovia
kriminálnej organizácie a profesionálne v obci X. medzi 8.00 hod. a 8.45 hod. odcudzili
osobné vozidlo značky Golf, registračné číslo G. v hodnote 8 000 eur. M. A. ako aj V. G.,
ktorý sa v súčasnosti v tejto veci nachádza vo vyšetrovacej väzbe v Rakúsku boli v čase činu
len niekoľko metrov od miesta činu a telefonovali spolu s mobilnými telefónmi cez vysielaciu
bunku. Okrem toho bol M. A. dňa 3. mája 2010 spoznaný v Českej republike ako vodič
tohto osobného vozidla,
s a v y k o n á .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave na základe návrhu Krajskej prokuratúry Bratislava
z 22. septembra 2010 na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu uznesením
zo 14. októbra 2010, sp. zn. 2 Ntc 10/2010, na verejnom zasadnutí rozhodol tak, že :
I. Podľa § 21 ods. 4 zákona o EZR, z dôvodu § 14 ods. 1 písm. d/ zákona o EZR,
európsky zatýkací rozkaz z 27. júla 2010, sp. zn. 9 ST 95/10F, vydaný štátnym prokurátorom
v Korneuburgu, Rakúska republika, na trestné stíhanie vyžiadanej osoby M. A., nar. X., trvale
bytom J., štátneho občana Slovenskej republiky, pre spáchanie zločinu ťažkej profesionálnej
krádeže vlámaním podľa § 127, 128 ods. 1 číslo 4 a 129 číslo 1, 130 štvrtý prípad Trestného
zákona Rakúskej republiky, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 29.
apríla 2010 spoločne s V. G. ako členovia kriminálnej organizácie a profesionálne v obci X.
medzi 8.00 hod. a 8.45 hod. odcudzili osobné vozidlo značky Golf, registračné číslo G. v
hodnote 8 000 eur. M. A. ako aj V. G., ktorý
sa v súčasnosti v tejto veci nachádza vo vyšetrovacej väzbe v Rakúsku, boli v čase činu len
niekoľko metrov od miesta činu a telefonovali spolu s mobilnými telefónmi cez vysielaciu
bunku. Okrem toho bol M. A. dňa 3. mája 2010 spoznaný v Českej republike ako vodič
tohto osobného vozidla, nevykoná.
II. Podľa § 17 ods. 4 písm. c/ zákona o EZR sa M. A., nar. X., prepúšťa ihneď z väzby
na slobodu.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava ihneď
po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú následne aj písomne zdôvodnil (č. l. 76, 83 - 85).
V jej písomnom odôvodnení pritom uviedol, že sa nestotožňuje so skutočnosťou,
že krajský súd vyhodnotil skutok uvedený v európskom zatýkacom rozkaze ako skutok, ktorý
nevykazuje znaky trestného činu v zmysle ustanovení trestného zákona vykonávajúceho štátu,
keďže z neho nie je zrejmé, ako došlo k spáchaniu skutku. Je totiž toho názoru, že z popisu
skutku uvedeného v európskom zatýkacom rozkaze jednoznačne vyplýva miesto a čas
jeho spáchania ako i to, že vozidlo mali odcudziť M. A. spoločne s V. G., pričom samotná
skutočnosť, že v skutku nie je presne uvedené, akým spôsobom mali vozidlo odcudziť ešte
neznamená, že popísaný skutok nie je trestným činom. Otázka, či sa skutku naozaj dopustil
M. A. je na posúdení orgánov Rakúskej republiky, majúcich k dispozícii spisový materiál.
Podotkol tiež zároveň, že ak mal súd pochybnosti ohľadne totožnosti skutku, nič mu nebránilo
postupovať v zmysle § 21 ods. 1 zákona o EZR, posledná veta a požiadať prokuratúru
o doplnenie informácií, nie hneď rozhodnúť o nevykonaní predmetného európskeho
zatýkacieho rozkazu.
Z dôvodov vyššie uvedených preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na nové konanie
a rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým podal sťažovateľ sťažnosť ako aj konanie
týmto výrokom predchádzajúce, pričom dospel k záveru, že podaná sťažnosť je dôvodná.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o EZR európsky zatýkací rozkaz možno vykonať, ak bol
vydaný pre skutok, ktorý je podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu trestným činom,
a horná hranica trestu odňatia slobody, ktorý sa môže uložiť pre tento trestný čin,
je podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu najmenej jeden rok a nie je splnený
niektorý z dôvodov pre odmietnutie jeho vykonania podľa tohto zákona.
Podľa § 4 ods. 8 zákona o EZR na účely rozhodnutia podľa odsekov 5, 6 a 7 orgány
vykonávajúceho štátu neskúmajú trestnosť skutku podľa ich právneho poriadku, ak sa vydanie
žiada pre skutok, ktorý je trestným činom podľa právneho poriadku štátu pôvodu, horná
hranica trestnej sadzby je podľa právneho poriadku štátu pôvodu najmenej tri roky a bol
justičným orgánom štátu pôvodu označený ako jeden z trestných činov taxatívne
vymedzených v bodoch 1/ až 32/.
Podľa § 14 ods. 1 zákona o EZR vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu
justičného orgánu štátu pôvodu sa odmietne, ak
a/ na trestný čin, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, sa vzťahuje amnestia,
ktorá bola udelená v Slovenskej republike, ak slovenský právny poriadok upravuje právomoc
slovenských orgánov na trestné stíhanie tohto trestného činu,
b/ bola vykonávajúcemu justičnému orgánu predložená informácia, že vyžiadaná
osoba bola právoplatne odsúdená členským štátom alebo tretím štátom za rovnaký skutok
za predpokladu, že uložený trest vykonala, vykonáva alebo takýto trest podľa právneho
poriadku členského štátu alebo tretieho štátu, v ktorom bol vynesený rozsudok, už nie je
možné vykonať, alebo bola pre takýto skutok právoplatne oslobodená rozhodnutím justičného
orgánu členského štátu alebo tretieho štátu,
c/ vyžiadaná osoba nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky z dôvodu jej
veku trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré bol vydaný európsky zatýkací rozkaz,
d/ skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, nie je trestným činom
podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak nejde o konanie podľa § 4 ods. 8;
v prípade daní, poplatkov, ciel alebo meny nie je možné odmietnuť výkon európskeho
zatýkacieho rozkazu iba preto, že právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje rovnaký
druh daní alebo ciel alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia týkajúce sa daní, poplatkov, ciel
alebo meny ako právny poriadok štátu pôvodu,
e/ vyžiadaná osoba je trestne stíhaná v Slovenskej republike pre ten istý skutok,
pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz,
f/ slovenské orgány rozhodli o tom, že pre skutok, pre ktorý bol vydaný zatýkací
rozkaz, sa nezačne trestné stíhanie alebo sa v začatom trestnom stíhaní nebude pokračovať,
alebo bolo v členskom štáte vydané právoplatné rozhodnutie pre ten istý skutok, ktoré bráni
ďalšiemu konaniu; vykonaniu európskeho zatýkacieho rozkazu však nebráni, ak vzhľadom
na osobitné okolnosti prípadu je potrebné uprednostniť uskutočnenie trestného konania v štáte
pôvodu, predovšetkým z dôvodov zistenia pravdy a vykonania spravodlivého procesu,
ochrany oprávneného záujmu poškodených osôb, vymerania trestu alebo jeho výkonu, alebo
ak bolo konanie ukončené z dôvodu nedostatku dôkazov alebo z dôvodu chýbajúceho
podania, alebo chýbajúceho splnomocnenia poškodeného,
g/ vykonávajúci justičný orgán zistil, že trestné stíhanie alebo výkon trestu vyžiadanej
osoby sú premlčané podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, a na stíhanie takéhoto
trestného činu je daná právomoc slovenských orgánov podľa právneho poriadku Slovenskej
republiky,
h/ európsky zatýkací rozkaz sa týka skutkov, ktoré sa podľa právneho poriadku
Slovenskej republiky považujú za spáchané čiastočne alebo v celom rozsahu na území
Slovenskej republiky, na palube slovenskej lode alebo slovenského lietadla; vykonanie
európskeho zatýkacieho rozkazu je v tomto prípade neprípustné aj vtedy, ak skutok nie je
kvalifikovaný ako trestný čin podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, alebo
i/ európsky zatýkací rozkaz sa týka skutkov, ktoré boli spáchané mimo územia štátu
pôvodu, a právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje trestné stíhanie pre rovnaké
skutky, ak boli spáchané mimo územia Slovenskej republiky.
Podľa § 17 ods. 4 písm. c/ zákona o EZR predseda senátu krajského súdu nariadi
príkazom prepustenie osoby z väzby, ak krajský súd rozhodol, že európsky zatýkací rozkaz
sa nevykoná.
Podľa § 17 ods. 6 zákona o EZR proti rozhodnutiu o väzbe podľa odsekov 1 a 4 je
prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.
Podľa § 21 ods. 1 zákona o EZR po skončení predbežného vyšetrovania rozhodne súd
na návrh prokurátora o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, ak vyžiadaná osoba
nesúhlasila s vydaním, alebo v prípadoch podľa § 20 ods. 5 alebo 8. O svojom rozhodnutí súd
neodkladne informuje justičný orgán štátu pôvodu v jazyku podľa § 7. Ak súd
pre rozhodnutie považuje za nevyhnutné získanie dodatočných informácií, požiada
prokuratúru o doplnenie návrhu.
Podľa § 21 ods. 2 zákona o EZR na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd,
ktorý rozhodoval o väzbe; ak sa o väzbe nekonalo, krajský súd, v ktorého obvode
sa vyžiadaná osoba zdržuje alebo v ktorého obvode je krajská prokuratúra, ktorej prokurátor
vykonával predbežné vyšetrovanie.
Podľa § 21 ods. 3 zákona o EZR o tom, či sa vykoná európsky zatýkací rozkaz,
rozhoduje súd uznesením na neverejnom zasadnutí. Pred rozhodnutím umožní vyžiadanej
osobe a jej obhajcovi vyjadriť sa písomne k európskemu zatýkaciemu rozkazu. Ak v tomto
vyjadrení vyžiadaná osoba alebo jej obhajca o to požiada alebo to považuje súd za potrebné,
alebo ak o to požiada justičný orgán štátu pôvodu, o vykonaní európskeho zatýkacieho
rozkazu rozhodne súd na verejnom zasadnutí.
Podľa § 21 ods. 4 zákona o EZR ak sa v konaní preukáže, že existuje dôvod
odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 14, súd rozhodne,
že európsky zatýkací rozkaz sa nevykoná.
Podľa § 21 ods. 6 zákona o EZR proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým rozhodol
o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, je prípustná sťažnosť prokurátora
a vyžiadanej osoby len pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho
zatýkacieho rozkazu podľa § 14; sťažnosť má odkladný účinok.
Podľa § 21 ods. 7 zákona o EZR o sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej
republiky na neverejnom zasadnutí. Najvyšší súd Slovenskej republiky po doplnení
konania, ak je potrebné, sám rozhodne, či sa európsky zatýkací rozkaz vykoná alebo
nevykoná.
Keďže v posudzovanom prípade nejde o konanie podľa § 4 ods. 8 zákona o EZR, bolo
potrebné skúmať trestnosť skutku aj podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu. Krajský
súd v Bratislave pritom v napadnutom uznesení uviedol, že skutok tak, ako je uvedený
v európskom zatýkacom rozkaze, nevykazuje znaky trestného činu v zmysle ustanovení
Trestného zákona Slovenskej republiky, keďže z neho nie je zrejmé, ako došlo k spáchaniu
skutku. Z dôvodu podľa § 14 ods. 1 písm. d/ zákona o EZR preto potom rozhodol o tom,
že predmetný európsky zatýkací rozkaz sa nevykoná.
Predovšetkým je potrebné uviesť, že vyššie citované ustanovenie § 14 ods. 1 písm. d/
zákona o EZR má na mysli prípady, keď skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací
rozkaz, sa v Slovenskej republike nedá podradiť pod konkrétnu skutkovú podstatu uvedenú
v osobitnej časti Trestného zákona, pretože taká skutková podstata tam nie je obsiahnutá.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však na rozdiel od krajského súdu dospel k takému záveru,
že skutok tak, ako bol vymedzený v európskom zatýkacom rozkaze, a síce, že M. A. spoločne
s V. G. ako členovia kriminálnej organizácie a profesionálne dňa 29. apríla 2010 v obci X.
medzi 8.00 hod. a 8.45 hod. odcudzili osobné vozidlo značky Golf, registračné číslo G.
v hodnote 8 000 eur, možno subsumovať pod skutkovú podstatu trestného činu krádeže
podľa § 212 Tr. zák. (dopustí sa ho ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní
a spôsobí tak aspoň malú škodu, resp. ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní
a zároveň je splnená i niektorá z okolností uvedených pod písm. a/ až písm. f/ ods. 2),
a je teda trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky upozorňuje zároveň na tú skutočnosť, že súd
pri rozhodovaní o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu neskúma, či skutok, pre ktorý
bol tento vydaný, naplnil všetky znaky trestného činu, resp. či sa na jeho spáchaní skutočne
podieľala aj vyžiadaná osoba, ale tieto otázky sú na posúdení príslušných orgánov Rakúskej
republiky.
Možno pritom súhlasiť i s tým názorom prokurátora, že v prípade, ak mal Krajský súd
v Bratislave pri rozhodovaní o vykonaní predmetného európskeho zatýkacieho rozkazu nejaké
pochybnosti - odstrániteľné získaním dodatočných informácii (o nevykonaní európskeho
zatýkacieho rozkazu rozhodol v podstate na základe toho, že mu nebolo zrejmé, ako došlo
k spáchaniu skutku), mal možnosť postupovať v zmysle § 21 ods. 1 zákona o EZR, posledná
veta a požiadať ešte pred samotným rozhodnutím prokuratúru o doplnenie návrhu. Najvyšší
súd Slovenskej republiky mal v konečnom dôsledku tiež možnosť postupovať vyššie
uvedeným spôsobom, avšak nepovažoval to za nevyhnutné, keďže informácie poskytnuté
justičným orgánom štátu pôvodu v európskom zatýkacom rozkaze považoval za dostatočné
pre svoje rozhodnutie.
Vo vzťahu k výroku o väzbe je potrebné uviesť iba toľko, že v tomto smere sa krajský
súd nedopustil žiadneho pochybenia, pretože ak v posudzovanej veci rozhodol o nevykonaní
európskeho zatýkacieho rozkazu ako celku, musel zároveň v zmysle § 17 ods. 4 písm. c/
zákona o EZR prostredníctvom predsedu senátu rozhodnúť o prepustení vyžiadaného M. A.
z väzby na slobodu.
Záverom možno uviesť, že po preskúmaní predloženého spisového materiálu dospel
Najvyšší súd Slovenskej republiky k takému záveru, že skutok, pre ktorý bol predmetný
európsky zatýkací rozkaz vydaný, je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej
republiky, pričom horná hranica trestu odňatia slobody, ktorý možno za tento trestný čin
uložiť, je najmenej jeden rok a nie je splnený žiaden z dôvodov pre odmietnutie vykonania
európskeho zatýkacieho rozkazu podľa zákona o EZR.
S ohľadom na vyššie uvedené preto potom rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte
tohto rozhodnutia.
Podľa § 22 ods. 4 zákona o EZR odovzdanie osoby orgánom štátu pôvodu sa musí
zrealizovať najneskôr do 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výkone európskeho
zatýkacieho rozkazu.
Podľa § 22 ods. 5 zákona o EZR ustanovenie odseku 4 sa nepoužije z dôvodov
uvedených v § 26, alebo ak nastali okolnosti, pre ktoré vykonanie európskeho zatýkacieho
rozkazu nemožno realizovať a ktoré nemôže ovplyvniť štát pôvodu ani Slovenská republika,
alebo ak je realizáciu odovzdania nevyhnutné odložiť z vážnych humanitárnych dôvodov,
najmä z dôvodu ohrozenia zdravia alebo života vyžiadanej osoby. V týchto prípadoch sa musí
osoba odovzdať najneskôr do 10 dní od nového dohodnutého termínu odovzdania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.
V Bratislave 20. januára 2011
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová