Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
3dc/364469.2042d7.pdf
PDF · 123.07 KB
No categories available
6Tdo/35/2010
N a j v y š š í s ú d 6 Tdo 35/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana
Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí
konanom 20. januára 2011 v Bratislave v trestnej veci obvinenej O. P., pre pokračovací
trestný čin podplácania podľa § 161 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (ďalej uţ len
Tr. zák.), o dovolaní obvinenej proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 24. februára 2010,
sp. zn. 2To 11/2010, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvinenej O. P. s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín z 3. decembra 2009, sp. zn. 2T 48/2005,
bola obvinená O. P. uznaná vinnou z pokračovacieho trestného činu podplácania podľa § 161
ods. 1 Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, ţe :
ako starostka obce L. v presne nezistenom čase v období roku 2002 v kancelárii
starostky obce v budove Obecného úradu v L., okr. N., sľúbila poslancovi obecného
zastupiteľstva obce L. A. D., nar. X., ţe dostane finančnú odmenu 20 000 Sk v prípade,
ak bude na zasadnutí Obecného zastupiteľstva obce L. hlasovať za odpredaj jednej polovice
haly bývalej S. v obci L., spoločnosti O. a v prípade, ak bude hlasovať za odpredaj celej haly
bývalej S. v obci L., spoločnosti O., dostane finančnú odmenu vo výške 40 000 Sk,
ako starostka obce L. v presne nezistenom čase v období roku 2002 v kancelárii
starostky obce v budove Obecného úradu v L., okr. N., sľúbila poslancovi obecného
zastupiteľstva obce L. J. L., nar. X., ţe dostane finančnú odmenu 20 000 Sk v prípade,
ak bude na zasadnutí Obecného zastupiteľstva obce L. hlasovať za odpredaj jednej polovice
haly bývalej S. v obci L., spoločnosti O. a v prípade, ak bude hlasovať za odpredaj celej haly
bývalej S. v obci L., spoločnosti O., dostane finančnú odmenu vo výške 40 000 Sk.
Za to bola odsúdená podľa § 161 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere
12 (dvanásť) mesiacov, výkon ktorého jej bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák.
podmienečne odloţený na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podala obvinená O. P. v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo
uznesením Krajského súdu v Ţiline z 24. februára 2010, sp. zn. 2To 11/2010, podľa § 256
Tr. por. účinného do 1. januára 2006 zamietnuté.
V zmysle § 139 ods. 1 písm. b/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 rozsudok je
právoplatný a vykonateľný, ak zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, avšak podané
odvolanie bolo zamietnuté.
Dňa 2. septembra 2010 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predloţené
dovolanie obvinenej podané prostredníctvom jej obhajcu JUDr. I. M. z dôvodov uvedených
v § 371 ods. 1 písm. i/ v spojení s ods. 4 Tr. por. („rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom
právnom posúdení zisteného skutku ... “) a § 374 Tr. por. Predmetné dovolanie
pritom smeruje tak voči výroku krajského súdu o zamietnutí jej odvolania ako nedôvodného,
ako aj voči výroku prvostupňového súdu o vine a treste.
V písomnom odôvodení obvinená poukázala predovšetkým na to, ţe krajský súd
rovnako ako súd prvého stupňa nijako nevyhodnotil dôkazy v jej prospech (napr. výpovede
T. S. a V. V.), pričom konštatoval, ţe prvostupňový súd z vykonaného dokazovania,
hodnotiac dôkazy jednotlivo i v ich súhrne, vyvodil správny skutkový a právny záver.
Má za to, ţe po zrušení oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín
z 13. januára 2009, sp. zn. 2T 48/2005, a po vrátení veci tomuto súdu postupovali oba súdy
v rozpore so zásadou prezumpcie neviny, keď pri svojom rozhodovaní prihliadali len
na nepresvedčivé dôkazy (napr. rozporné výpovede J. L., V. J., Ing. J. F. a MVDr. M. F.),
ktoré by mali preukazovať jej vinu a tieto boli tieţ základom pre ich rozhodnutie vo veci
samej. Ďalej zdôraznila tú skutočnosť, ţe napriek tomu, ţe krajský súd vo svojom uznesení
z 21. apríla 2009, sp. zn. 1To 40/2009, ktorým rozhodol o odvolaní prokurátora
proti oslobodzujúcemu rozsudku, na str. 10 uviedol, ţe je potrebné zváţiť i to, či neúčasť
priamych svedkov A. D. a J. L. na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 27. apríla 2002,
kedy mala byť prejednávaná ţiadosť spoločnosti O., o odpredaj nehnuteľnosti, je spolu
s ostanými vykonanými dôkazmi spôsobilá vylúčiť záver o tom, ţe sa posudzovaný skutok
stal, týmto záväzným názorom sa okresný súd vôbec nezaoberal a krajský súd v konaní
o odvolaní na túto podstatnú skutočnosť taktieţ pozabudol. Podľa názoru obvinenej je takýto
postup súdov v rozpore so zásadou náleţitého zistenia skutkového stavu veci. Tieţ upozornila
na to, ţe krajský súd v napadnutom uznesení síce spomenul, čo bolo podstatou
jej „obhajobného prednesu“, avšak s týmto sa vzhľadom na vykonané dôkazy takisto
nevysporiadal, pričom len poukázal na to, ţe s obhajobnými tvrdeniami obvinenej
sa dostatočným spôsobom vysporiadal okresný súd. Jej výpoveď a výpovede jednotlivých
svedkov obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, tak ako boli prednesené na pojednávaní,
nemoţno však povaţovať za vyhodnotenie dôkazov jednotlivo i v ich súhrne.
S poukazom na vyššie uvedené obvinená teda podotkla, ţe dôkazy, ktoré súdy
vyhodnotili a na základe ktorých rozhodli o predmetnom skutku, boli výpovede V. J.,
Ing. J. F. a MVDr. M. F., ktoré však nie sú dostatočne presvedčivé a vzhľadom
na v nich obsiahnuté rozpory sú aj nevierohodné, a výpoveď Ing. A. R., ktorý uţ predtým
postupoval voči nej zaujato, keď dňa 19. novembra 2002 podal podnet na začatie trestného
stíhania voči nej vo veci súvisiacej s výkonom jej funkcie starostky obce. Súdy
podľa jej názoru z dôvodov vyššie uvedených vôbec nepostupovali v snahe odstrániť dôvodné
pochybnosti o tom, či sa skutok vôbec stal.
Ďalej poukázala i na tú skutočnosť, ţe v závere uţ vyššie spomenutého
oslobodzujúceho rozsudku súd konštatoval, ţe aj keď bola obvinená v čase podávania
obţaloby dôvodne podozrivá, ţe sa dopustila ţalovaného trestného činu, výsledky
dokazovania vykonaného pred súdom však nevyznievajú jednoznačne a nie je úplne ucelená
reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný
záver, ţe sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania.
V súvislosti s výrokom o treste upozornila na to, ţe od údajného spáchania skutku
uplynulo uţ osem rokov, počas ktorých viedla riadny ţivot. Druh a ani výška uloţeného trestu
vzhľadom na dĺţku trestného stíhania podľa nej nespĺňa svoj účel vyplývajúci z § 34 Tr. zák.,
o čom svedčí aj to, ţe rovnaký trest jej bol uloţený ešte v roku 2005 trestným rozkazom
z 11. marca 2005, sp. zn. 2T 48/2005.
Obvinená sa napokon v podanom dovolaní v bodoch 1/ aţ 8/ podrobne vyjadrila
k dôvodom, pre ktoré povaţuje výpovede tzv. usvedčujúcich svedkov za lţivé a nepravdivé.
Poukázala tieţ na hodnovernosť svojej výpovede, keďţe svoje tvrdenia od začiatku celého
prípadu nezmenila.
Z dôvodov vyššie uvedených preto navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozhodol podľa § 386 Tr. por. a rozsudkom vyslovil porušenie zákona, napadnuté uznesenie
zrušil a zrušil aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia zisteného skutku (nebolo dokázané, ţe sa predmetný skutok stal).
Zároveň navrhla v zmysle § 388 Tr. por. prikázať prvostupňovému súdu, aby vec
v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
K predmetnému dovolaniu zaslal písomne vyjadrenie i prokurátor Okresnej
prokuratúry Dolný Kubín (č. l. 342 – 343 spisu), pričom v ňom predovšetkým poukázal na to,
ţe prvostupňový súd bol pri rozhodovaní viazaný právnym názorom Krajského súdu v Ţiline,
uvedeným v uznesení z 21. apríla 2009, sp. zn. 1To 40/2009, ktorým bol na základe odvolania
prokurátora zrušený vo veci skôr vydaný rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín
z 13. januára 2009, sp. zn. 2T 48/2005, a ktorým bola vec súčasne vrátená tomuto súdu
na nové prejednanie a rozhodnutie. Krajský súd v uvedenom rozhodnutí pritom uviedol,
ţe pre náleţité zistenie skutkového stavu bude potrebné, aby okresný súd doplnil dokazovanie
vyţiadaním si aktuálnych správ, oznámení a potvrdení príslušných orgánov a úradov. Taktieţ
uviedol, ţe pre ďalšie úvahy okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov a za účelom
vyčerpania všetkých dôkazných prostriedkov bude potrebné na hlavnom pojednávaní
opätovne vykonať konfrontáciu hlavných svedkov A. D. a J. L. s obvinenou, so zameraním
sa na podstatné okolnosti týkajúce sa ţalovaného skutku. Zároveň dodal, ţe za v čase vydania
jeho rozhodnutia existujúcej dôkaznej situácie nemá pochybnosti o vierohodnosti tvrdení
svedkov A. D. a J. L.. Prokurátor v súvislosti s uvedeným zdôraznil, ţe Okresný súd Dolný
Kubín v konaní nasledujúcom po vydaní spomenutého uznesenia vykonal všetky
v ňom uvedené dôkazy, poţadované krajským súdom pre náleţité zistenie skutkového stavu
veci, pričom vykonaním týchto dôkazov neboli podľa jeho názoru zistené skutočnosti
oslabujúce vierohodnosť jediných priamych svedkov vo veci - A. D. a J. L. (práve
nevierohodnosť týchto svedkov je kľúčovým argumentom obvinenej O. P. na podanie
dovolania).
Prokurátor má za to, ţe výpovede priamych svedkov D. a L. spolu s výpoveďami
nepriamych svedkov V. J., MVDr. M. F. a Ing. A. R. tvoria ucelenú reťaz dôkazov,
umoţňujúcich súdu vyvodiť záver o trestnej zodpovednosti obvinenej, pričom výpovede
svedkýň T. S. a V. V., ako aj konštatovania obvinenej uvedené v bodoch 1/ aţ 7/ na str. 3 – 4
dovolania, tento záver nijako nespochybňujú.
Taktieţ nesúhlasí s tým tvrdením obvinenej, ţe nevierohodnosť svedka Ing. A. R.
je moţné odvodzovať od skutočnosti, ţe tento podal podnet na začatie trestného stíhania
proti nej vo veci súvisiacej s výkonom jej funkcie starostky obce, keďţe podanie trestného
oznámenia na ktorúkoľvek osobu je právom oznamovateľa vyplývajúcim mu z príslušných
ust. Trestného poriadku, za výkon ktorého nemôţe byť ţiadnym spôsobom sankcionovaný.
Pokiaľ ide o zákonnosť trestu uloţeného obvinenej podotkol, ţe kritérium odstupu
času medzi spáchaním predmetného skutku a vydaním meritórneho rozhodnutia vo veci bolo
konajúcimi súdmi náleţite zohľadnené v tom, ţe jej bol uloţený trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom výkonu tohto trestu. Takto uloţený trest povaţuje za plne
zákonný a opodstatnený.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti neboli teda podľa prokurátora dôvody
dovolania preukázané a preto navrhol, aby dovolací súd v súlade s § 392 ods. 1 Tr. por.
dovolanie obvinenej zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním
rozhodnutia o dovolaní obvinenej skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil,
ţe dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por. a § 566 ods. 3
Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/
a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1 a ods. 2
Tr. por.), ţe dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náleţitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2
Tr. por.). Okrem toho zistil, ţe bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 Tr. por.,
veta prvá, keďţe obvinená pred podaním dovolania vyuţila svoje právo a podala riadny
opravný prostriedok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, ţe podané dovolanie
je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody
dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie
založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však
dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Podľa § 371 ods. 4 Tr. por. dôvod podľa odseku 1 písm. i/ nemoţno pouţiť, ak zistené
porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.
Podľa § 374 ods. 3 Tr por. v dovolaní moţno uplatňovať ako dôvod dovolania
aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní
o riadnom opravnom prostriedku.
V súlade s § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré
sú v ňom uvedené.
Pokiaľ ide o obvinenou uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
tak z jeho znenia ako aj z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je
zrejmé, ţe trestné konanie je v zásade dvojinštančné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako
súd rozhodujúci o dovolaní je potom viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak,
ako ho ustálili súdy niţšej inštancie. Rovnako nie je oprávnený ani posudzovať spôsob
hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom
pre zistenie skutkového stavu.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam
súdov, ktorý je určený k náprave v zákone výslovne uvedených procesných
a hmotnoprávnych pochybení, čo celkom zreteľne vyplýva z konštrukcie jednotlivých
dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. a/ aţ písm. l/ Tr. por., resp. aj z ustanovenia
§ 374 ods. 3 Tr. por. Ako uţ aj z vyššie uvedeného vyplýva, neslúţi teda k revízii a náprave
skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi
vykonaného dokazovania. Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa
a jeho skutkové závery môţe dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací. Samotnú
správnosť a úplnosť dovolací súd nemôţe skúmať uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený
bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti
a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností potrebných
na rozhodnutie o dovolaní môţe vykonať dovolací súd len v obmedzenom rozsahu potrebné
vyšetrovanie podľa § 379 ods. 2 Tr. por.
V dôsledku uvedeného iba s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo
na nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov nemoţno potom vyvodzovať dovolací dôvod
podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Ten je daný v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu
zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom
hmotnoprávnom posúdení. Dovolanie je teda určené k náprave právnych chýb rozhodnutia
vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných
skutočností podľa noriem hmotného práva. V konečnom dôsledku z toho vyplýva,
ţe s poukazom na dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nie je moţné
domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie zaloţené. Skutkový
stav je v rámci rozhodovania o dovolaní, opierajúcom sa o dôvod dovolania podľa § 371
ods. 1 písm. i/ Tr. por., hodnotený len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej
povahy boli správne právne posúdené. Správnosť a úplnosť zisteného skutku však
dovolací súd nemôže ani skúmať ani meniť.
Z pohľadu dovolacieho súdu treba predovšetkým uviesť, ţe obsah konkrétne
uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera
existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému
vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je
a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody
dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného
dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/
Vzhľadom na obsah podaného dovolania, v ktorom obvinená O. P. namieta
predovšetkým jednotlivé skutkové zistenia súdov, resp. správnosť hodnotenia dôkazov
a tieţ s poukazom na vyššie uvedené je potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, ţe skutok tak,
ako bol zo strany príslušných súdov zistený, je pri uplatnenom dovolacom dôvode
pre Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací záväzný. Pokiaľ ide potom
o jeho právne posúdenie, tak toto je podľa názoru dovolacieho súdu správne, keďţe ustálený
skutok napĺňa všetky zákonné znaky skutkovej podstaty pokračovacieho trestného činu
podplácania podľa § 161 ods. 1 Tr. zák. Vo vzťahu k ostatným námietkam obvinenej treba
uviesť iba toľko, ţe tieto sú z pohľadu ňou uplatneného dovolacieho dôvodu taktieţ
irelevantné, a preto sa nimi dovolací súd ani nezaoberal.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia Najvyšší
súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 20. januára 2011
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová