Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/35/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

konanom 20. januára 2011 v Bratislave v trestnej veci obvinenej O. P., pre pokračovací

trestný čin podplácania podľa § 161 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (ďalej uţ len

Tr. zák.), o dovolaní obvinenej proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 24. februára 2010,

sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvinenej O. P. s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín z 3. decembra 2009, sp. zn. ,

bola obvinená O. P. uznaná vinnou z pokračovacieho trestného činu podplácania podľa § 161

ods. 1 Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, ţe :

ako starostka obce L. v presne nezistenom čase v období roku 2002 v kancelárii

starostky obce v budove Obecného úradu v L., okr. N., sľúbila poslancovi obecného

zastupiteľstva obce L. A. D., nar. X., ţe dostane finančnú odmenu 20 000 Sk v prípade,

ak bude na zasadnutí Obecného zastupiteľstva obce L. hlasovať za odpredaj jednej polovice

haly bývalej S. v obci L., spoločnosti O. a v prípade, ak bude hlasovať za odpredaj celej haly

bývalej S. v obci L., spoločnosti O., dostane finančnú odmenu vo výške 40 000 Sk,

ako starostka obce L. v presne nezistenom čase v období roku 2002 v kancelárii

starostky obce v budove Obecného úradu v L., okr. N., sľúbila poslancovi obecného

zastupiteľstva obce L. J. L., nar. X., ţe dostane finančnú odmenu 20 000 Sk v prípade,

ak bude na zasadnutí Obecného zastupiteľstva obce L. hlasovať za odpredaj jednej polovice

2

haly bývalej S. v obci L., spoločnosti O. a v prípade, ak bude hlasovať za odpredaj celej haly

bývalej S. v obci L., spoločnosti O., dostane finančnú odmenu vo výške 40 000 Sk.

Za to bola odsúdená podľa § 161 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere

12 (dvanásť) mesiacov, výkon ktorého jej bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák.

podmienečne odloţený na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podala obvinená O. P. v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo

uznesením Krajského súdu v Ţiline z 24. februára 2010, sp. zn. , podľa § 256

účinného do 1. januára 2006 zamietnuté.

V zmysle účinného do 1. januára 2006 rozsudok je

právoplatný a vykonateľný, ak zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, avšak podané

odvolanie bolo zamietnuté.

Dňa 2. septembra 2010 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predloţené

dovolanie obvinenej podané prostredníctvom jej obhajcu JUDr. I. M. z dôvodov uvedených

v v spojení s ods. 4 („rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku ... “) a Predmetné dovolanie

pritom smeruje tak voči výroku krajského súdu o zamietnutí jej odvolania ako nedôvodného,

ako aj voči výroku prvostupňového súdu o vine a treste.

V písomnom odôvodení obvinená poukázala predovšetkým na to, ţe krajský súd

rovnako ako súd prvého stupňa nijako nevyhodnotil dôkazy v jej prospech (napr. výpovede

T. S. a V. V.), pričom konštatoval, ţe prvostupňový súd z vykonaného dokazovania,

hodnotiac dôkazy jednotlivo i v ich súhrne, vyvodil správny skutkový a právny záver.

Má za to, ţe po zrušení oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín

z 13. januára 2009, sp. zn. , a po vrátení veci tomuto súdu postupovali oba súdy

v rozpore so zásadou prezumpcie neviny, keď pri svojom rozhodovaní prihliadali len

na nepresvedčivé dôkazy (napr. rozporné výpovede J. L., V. J., Ing. J. F. a MVDr. M. F.),

ktoré by mali preukazovať jej vinu a tieto boli tieţ základom pre ich rozhodnutie vo veci

samej. Ďalej zdôraznila tú skutočnosť, ţe napriek tomu, ţe krajský súd vo svojom uznesení

z 21. apríla 2009, sp. zn. , ktorým rozhodol o odvolaní prokurátora

proti oslobodzujúcemu rozsudku, na str. 10 uviedol, ţe je potrebné zváţiť i to, či neúčasť

3

priamych svedkov A. D. a J. L. na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 27. apríla 2002,

kedy mala byť prejednávaná ţiadosť spoločnosti O., o odpredaj nehnuteľnosti, je spolu

s ostanými vykonanými dôkazmi spôsobilá vylúčiť záver o tom, ţe sa posudzovaný skutok

stal, týmto záväzným názorom sa okresný súd vôbec nezaoberal a krajský súd v konaní

o odvolaní na túto podstatnú skutočnosť taktieţ pozabudol. Podľa názoru obvinenej je takýto

postup súdov v rozpore so zásadou náleţitého zistenia skutkového stavu veci. Tieţ upozornila

na to, ţe krajský súd v napadnutom uznesení síce spomenul, čo bolo podstatou

jej „obhajobného prednesu“, avšak s týmto sa vzhľadom na vykonané dôkazy takisto

nevysporiadal, pričom len poukázal na to, ţe s obhajobnými tvrdeniami obvinenej

sa dostatočným spôsobom vysporiadal okresný súd. Jej výpoveď a výpovede jednotlivých

svedkov obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, tak ako boli prednesené na pojednávaní,

nemoţno však povaţovať za vyhodnotenie dôkazov jednotlivo i v ich súhrne.

S poukazom na vyššie uvedené obvinená teda podotkla, ţe dôkazy, ktoré súdy

vyhodnotili a na základe ktorých rozhodli o predmetnom skutku, boli výpovede V. J.,

Ing. J. F. a MVDr. M. F., ktoré však nie sú dostatočne presvedčivé a vzhľadom

na v nich obsiahnuté rozpory sú aj nevierohodné, a výpoveď Ing. A. R., ktorý uţ predtým

postupoval voči nej zaujato, keď dňa 19. novembra 2002 podal podnet na začatie trestného

stíhania voči nej vo veci súvisiacej s výkonom jej funkcie starostky obce. Súdy

podľa jej názoru z dôvodov vyššie uvedených vôbec nepostupovali v snahe odstrániť dôvodné

pochybnosti o tom, či sa skutok vôbec stal.

Ďalej poukázala i na tú skutočnosť, ţe v závere uţ vyššie spomenutého

oslobodzujúceho rozsudku súd konštatoval, ţe aj keď bola obvinená v čase podávania

obţaloby dôvodne podozrivá, ţe sa dopustila ţalovaného trestného činu, výsledky

dokazovania vykonaného pred súdom však nevyznievajú jednoznačne a nie je úplne ucelená

reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný

záver, ţe sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania.

V súvislosti s výrokom o treste upozornila na to, ţe od údajného spáchania skutku

uplynulo uţ osem rokov, počas ktorých viedla riadny ţivot. Druh a ani výška uloţeného trestu

vzhľadom na dĺţku trestného stíhania podľa nej nespĺňa svoj účel vyplývajúci z § 34 Tr. zák.,

o čom svedčí aj to, ţe rovnaký trest jej bol uloţený ešte v roku 2005 trestným rozkazom

z 11. marca 2005, sp. zn. .

4

Obvinená sa napokon v podanom dovolaní v bodoch 1/ aţ 8/ podrobne vyjadrila

k dôvodom, pre ktoré povaţuje výpovede tzv. usvedčujúcich svedkov za lţivé a nepravdivé.

Poukázala tieţ na hodnovernosť svojej výpovede, keďţe svoje tvrdenia od začiatku celého

prípadu nezmenila.

Z dôvodov vyššie uvedených preto navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozhodol podľa a rozsudkom vyslovil porušenie zákona, napadnuté uznesenie

zrušil a zrušil aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia zisteného skutku (nebolo dokázané, ţe sa predmetný skutok stal).

Zároveň navrhla v zmysle prikázať prvostupňovému súdu, aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K predmetnému dovolaniu zaslal písomne vyjadrenie i prokurátor Okresnej

prokuratúry Dolný Kubín (č. l. 342 – 343 spisu), pričom v ňom predovšetkým poukázal na to,

ţe prvostupňový súd bol pri rozhodovaní viazaný právnym názorom Krajského súdu v Ţiline,

uvedeným v uznesení z 21. apríla 2009, sp. zn. , ktorým bol na základe odvolania

prokurátora zrušený vo veci skôr vydaný rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín

z 13. januára 2009, sp. zn. , a ktorým bola vec súčasne vrátená tomuto súdu

na nové prejednanie a rozhodnutie. Krajský súd v uvedenom rozhodnutí pritom uviedol,

ţe pre náleţité zistenie skutkového stavu bude potrebné, aby okresný súd doplnil dokazovanie

vyţiadaním si aktuálnych správ, oznámení a potvrdení príslušných orgánov a úradov. Taktieţ

uviedol, ţe pre ďalšie úvahy okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov a za účelom

vyčerpania všetkých dôkazných prostriedkov bude potrebné na hlavnom pojednávaní

opätovne vykonať konfrontáciu hlavných svedkov A. D. a J. L. s obvinenou, so zameraním

sa na podstatné okolnosti týkajúce sa ţalovaného skutku. Zároveň dodal, ţe za v čase vydania

jeho rozhodnutia existujúcej dôkaznej situácie nemá pochybnosti o vierohodnosti tvrdení

svedkov A. D. a J. L.. Prokurátor v súvislosti s uvedeným zdôraznil, ţe Okresný súd Dolný

Kubín v konaní nasledujúcom po vydaní spomenutého uznesenia vykonal všetky

v ňom uvedené dôkazy, poţadované krajským súdom pre náleţité zistenie skutkového stavu

veci, pričom vykonaním týchto dôkazov neboli podľa jeho názoru zistené skutočnosti

oslabujúce vierohodnosť jediných priamych svedkov vo veci - A. D. a J. L. (práve

nevierohodnosť týchto svedkov je kľúčovým argumentom obvinenej O. P. na podanie

dovolania).

5

Prokurátor má za to, ţe výpovede priamych svedkov D. a L. spolu s výpoveďami

nepriamych svedkov V. J., MVDr. M. F. a Ing. A. R. tvoria ucelenú reťaz dôkazov,

umoţňujúcich súdu vyvodiť záver o trestnej zodpovednosti obvinenej, pričom výpovede

svedkýň T. S. a V. V., ako aj konštatovania obvinenej uvedené v bodoch 1/ aţ 7/ na str. 3 – 4

dovolania, tento záver nijako nespochybňujú.

Taktieţ nesúhlasí s tým tvrdením obvinenej, ţe nevierohodnosť svedka Ing. A. R.

je moţné odvodzovať od skutočnosti, ţe tento podal podnet na začatie trestného stíhania

proti nej vo veci súvisiacej s výkonom jej funkcie starostky obce, keďţe podanie trestného

oznámenia na ktorúkoľvek osobu je právom oznamovateľa vyplývajúcim mu z príslušných

ust. , za výkon ktorého nemôţe byť ţiadnym spôsobom sankcionovaný.

Pokiaľ ide o zákonnosť trestu uloţeného obvinenej podotkol, ţe kritérium odstupu

času medzi spáchaním predmetného skutku a vydaním meritórneho rozhodnutia vo veci bolo

konajúcimi súdmi náleţite zohľadnené v tom, ţe jej bol uloţený trest odňatia slobody

s podmienečným odkladom výkonu tohto trestu. Takto uloţený trest povaţuje za plne

zákonný a opodstatnený.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti neboli teda podľa prokurátora dôvody

dovolania preukázané a preto navrhol, aby dovolací súd v súlade s

dovolanie obvinenej zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) pred vydaním

rozhodnutia o dovolaní obvinenej skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil,

ţe dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu ( a

), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (

a ), v zákonnej lehote a na príslušnom súde ( a

), ţe dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náleţitosti dovolania ( a

). Okrem toho zistil, ţe bola splnená aj podmienka dovolania podľa ,

veta prvá, keďţe obvinená pred podaním dovolania vyuţila svoje právo a podala riadny

opravný prostriedok.

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, ţe podané dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody

dovolania podľa ( ).

Podľa dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie

založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom

pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však

dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa dôvod podľa odseku 1 písm. i/ nemoţno pouţiť, ak zistené

porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.

Podľa § 374 ods. 3 Tr por. v dovolaní moţno uplatňovať ako dôvod dovolania

aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní

o riadnom opravnom prostriedku.

V súlade s je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré

sú v ňom uvedené.

Pokiaľ ide o obvinenou uplatnený dovolací dôvod podľa ,

tak z jeho znenia ako aj z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je

zrejmé, ţe trestné konanie je v zásade dvojinštančné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako

súd rozhodujúci o dovolaní je potom viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak,

ako ho ustálili súdy niţšej inštancie. Rovnako nie je oprávnený ani posudzovať spôsob

hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom

pre zistenie skutkového stavu.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam

súdov, ktorý je určený k náprave v zákone výslovne uvedených procesných

a hmotnoprávnych pochybení, čo celkom zreteľne vyplýva z konštrukcie jednotlivých

dovolacích dôvodov podľa aţ písm. l/ , resp. aj z ustanovenia

Ako uţ aj z vyššie uvedeného vyplýva, neslúţi teda k revízii a náprave

skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi

vykonaného dokazovania. Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa

7

a jeho skutkové závery môţe dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací. Samotnú

správnosť a úplnosť dovolací súd nemôţe skúmať uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený

bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti

a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností potrebných

na rozhodnutie o dovolaní môţe vykonať dovolací súd len v obmedzenom rozsahu potrebné

vyšetrovanie podľa

V dôsledku uvedeného iba s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo

na nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov nemoţno potom vyvodzovať dovolací dôvod

podľa Ten je daný v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu

zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom

hmotnoprávnom posúdení. Dovolanie je teda určené k náprave právnych chýb rozhodnutia

vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných

skutočností podľa noriem hmotného práva. V konečnom dôsledku z toho vyplýva,

ţe s poukazom na dovolací dôvod uvedený v nie je moţné

domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie zaloţené. Skutkový

stav je v rámci rozhodovania o dovolaní, opierajúcom sa o dôvod dovolania podľa § 371

ods. 1 písm. i/ , hodnotený len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej

povahy boli správne právne posúdené. Správnosť a úplnosť zisteného skutku však

dovolací súd nemôže ani skúmať ani meniť.

Z pohľadu dovolacieho súdu treba predovšetkým uviesť, ţe obsah konkrétne

uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera

existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému

vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa Pokiaľ tomu tak nie je

a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody

dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného

dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/

Vzhľadom na obsah podaného dovolania, v ktorom obvinená O. P. namieta

predovšetkým jednotlivé skutkové zistenia súdov, resp. správnosť hodnotenia dôkazov

a tieţ s poukazom na vyššie uvedené je potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, ţe skutok tak,

ako bol zo strany príslušných súdov zistený, je pri uplatnenom dovolacom dôvode

8

pre Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací záväzný. Pokiaľ ide potom

o jeho právne posúdenie, tak toto je podľa názoru dovolacieho súdu správne, keďţe ustálený

skutok napĺňa všetky zákonné znaky skutkovej podstaty pokračovacieho trestného činu

podplácania podľa § 161 ods. 1 Tr. zák. Vo vzťahu k ostatným námietkam obvinenej treba

uviesť iba toľko, ţe tieto sú z pohľadu ňou uplatneného dovolacieho dôvodu taktieţ

irelevantné, a preto sa nimi dovolací súd ani nezaoberal.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia Najvyšší

súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 20. januára 2011

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová