Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/278/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa E. T.T., zastúpeného

JUDr. D. K., proti odporkyni T. T., zastúpenej JUDr. R. F., o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, vedenej

na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní odporkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 25. novembra 2009, sp.zn. v spojení

s opravným uznesením z 11. februára 2010, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie odporkyne o d m i e t a .

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania

v sume 125,40 € k rukám JUDr. D. K., do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom z 27. októbra 2008, č.k. -270

vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva

odporkyne prikázal byt číslo X., nachádzajúci sa vo vchode číslo X., na I. poschodí bytového

domu súpisné číslo X., postaveného na parc. X., zastavané plochy a nádvoria, o výmere 157

2

m, ktorý je zapísaný na LV X., k.ú. L., a zostatok finančných prostriedkov na Sporoknižke

vedenej v S., a.s. B.

na meno E. T., číslo X. vo výške 907,--Sk. Do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal

finančné prostriedky na účte vedenom v Č., a.s. B.,

č.ú. X. vo výške 531,--Sk a odkupnú hodnotu poistnej zmluvy navrhovateľa v poisťovni A.,

a.s. B., vo výške 33 717,--Sk. Odporkyni uložil povinnosť vyplatiť navrhovateľovi na

vyrovnanie jeho podielu z titulu vyporiadania BSM sumu 225 913,50,--Sk do 60 dní od

právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu titulom trov konania

preddavkovaných štátom sumu 7 223,--Sk a titulom súdneho poplatku sumu 5 200,--Sk, do 3

dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie §

149 ods. 3 a tým, že z vykonaného dokazovania nevyšli najavo

žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, aby sa súd pri vyporiadaní BSM odchýlil od

zásady rovnosti podielov účastníkov na spoločnom majetku. Celková hodnota

vyporiadavaného majetku predstavovala sumu 520 323,--Sk, z ktorej ½ prestavovala sumu

260 161,50 Sk. Vzhľadom na majetok prikázaný do výlučného vlastníctva navrhovateľa a do

výlučného vlastníctva odporkyne, súd odporkyňu zaviazal

na vyrovnanie podielu navrhovateľa z titulu vyporiadania bezpodielového vlastníctva v lehote

60 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom pri stanovení uvedenej lehoty zohľadnil sociálnu

a finančnú situáciu odporkyne. Rozhodnutie o povinnosti navrhovateľa zaplatiť na účet súdu

súdny poplatok odôvodnil tak, že suma 5 200,--Sk, na zaplatenie ktorej zaviazal navrhovateľa,

prestavuje ½ súdneho poplatku stanoveného ako 2 % z hodnoty predmetu konania, keď

odporkyňa bola od súdnych poplatkov v konaní oslobodená. Vzhľadom na toto oslobodenie

odporkyňu nezaviazal ani k úhrade trov konania preddavkovaných štátom; na ich úhradu

vo výške ½, t.j. 7 223,--Sk zaviazal podľa navrhovateľa. O náhrade trov

konania účastníkov rozhodol podľa vychádzajúc z toho, že pri vyporiadaní

BSM sa neodchýlil od zásady rovnosti podielov oboch účastníkov na spoločnom majetku, t.j.

že každému z účastníkov pripadla v rámci vyporiadania BSM polovica z hodnoty spoločne

nadobudnutého majetku.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie odporkyne rozsudkom z 25. novembra 2009,

sp.zn. v spojení s opravným uznesením z 11. februára 2010, sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle § 219

potvrdil. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho

konania v sume 243,64 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právnej

zástupkyne navrhovateľa. Zároveň odložil vykonateľnosť rozsudku z 25. novembra, sp.zn.

vo výroku o trovách odvolacieho konania do 3 dní od právoplatnosti opravného

uznesenia. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového

súdu. Uviedol, že rozdiel medzi spoločnými finančnými prostriedkami, ktoré každý

z účastníkov použil pre vlastnú osobnú potrebu (navrhovateľ sumu 65 527,--Sk, odporkyňa

61 ) je minimálny, cca. 4 a túto čiastku by bolo potrebné podľa správnosti

zahrnúť do masy bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov a vyporiadať ju spolu

s ostatným spoločným majetkom, čo by sa pri vyporiadaní prejavilo tak, že suma, ktorú je

odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu, by sa znížila o jej

diel na tejto sume, teda o cca 2 000,--Sk. Mal za to, že treba prihliadnuť aj k ďalším

skutočnostiam, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, konkrétne k spoločným

hnuteľným veciam a drevenej garáži, ktoré veci zostali v užívaní odporkyne a ktoré neboli

predmetom vyporiadania. Tieto veci by mali byť rovnako zahrnuté do masy bezpodielového

spoluvlastníctva účastníkov a vyporiadané spolu s ostatným spoločným majetkom, čím by sa

zvýšil podiel odporkyne na vyporiadanom majetku a tak by vzrástla suma, ktorú je odporkyňa

povinná zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu. V konečnom dôsledku by sa tak

na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, ako ho v napadnutom rozsudku

vykonal súd prvého stupňa, nič nezmenilo. Preto podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvod

prihliadnuť na spoločné finančné prostriedky, ktoré navrhovateľ použil pre svoju osobnú

potrebu, ako to vo svojom odvolaní požadovala odporkyňa. Mal za to, že lehota 60 dní

od právoplatnosti rozsudku prvostupňového súdu na zaplatenie sumy na vyrovnanie podielu

navrhovateľa je dostatočná na to, aby si odporkyňa zabezpečila potrebné finančné

prostriedky, pričom táto lehota je fakticky predĺžená už samotným odvolacím konaním.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie odporkyňa, ktorá navrhla

rozsudok odvolacieho súdu, prípadne aj rozsudok súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť

odvolaciemu, resp. prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň navrhla odložiť

vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia. Prípustnosť dovolania odôvodnila

ustanovením , tvrdiac, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá

možnosť konať pred súdom. Namietala, že odvolací súd pochybil, keď potvrdil rozhodnutie

prvostupňového súdu, ktorý aplikoval zásadu rovnosti podielov oboch účastníkov a odporkyni

neumožnil zaplatiť navrhovateľovi vyrovnací podiel v splátkach. Taktiež namietala, že

prvostupňový ani odvolací súd pri vyporiadaní BSM nezohľadnili pasíva, ktoré mali byť

zahrnuté do masy BSM, neprihliadli na finančné prostriedky, ktoré navrhovateľ vynaložil

zo spoločného na svoj ostatný majetok, ani na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu

a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Poukázala na to, že hoci počas

konania pred prvostupňovým súdom viackrát uviedla, že existuje dlh voči spoločenstvu

vlastníkov bytov v bytovom dome č. X., L., túto skutočnosť súd prvého stupňa neuviedol do

zápisnice z pojednávania, ani sa s touto skutočnosťou vo svojom rozsudku nevysporiadal.

Mala tiež za to, že odvolací súd pochybil, keď ju, vychádzajúc z nesprávneho právneho

posúdenia veci, zaviazal na zaplatenie náhrady trov odvolacieho konania. Podľa názoru

odporkyne mal odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania použiť

ustanovenie per analogiam. V dôvodoch dovolania rozoberala skutkový a právny

stav veci.

Navrhovateľ navrhol dovolanie odporkyne odmietnuť a zaviazať ju k náhrade trov

dovolacieho konania vo výške 125,40 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a (

ods. 3 ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa a Dovolanie nie je prípustné ani podľa

ustanovenia z dôvodu, že dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.

Z dovolania odporkyne vyplýva, že napáda rozsudok odvolacieho súdu aj v časti

týkajúcej sa výroku o trovách konania. Pokiaľ ide o túto časť rozhodnutia odvolacieho súdu,

prípustnosť dovolania treba posudzovať podľa , a nie podľa Ide totiž

o rozhodnutie, ktoré má povahu uznesenia v zmysle veta druhá , a to aj

v prípade, že je pojaté do rozsudku vo veci samej. Ani v takom prípade nezmení rozhodnutie

o trovách konania svoju procesnú povahu, a preto z hľadiska prípustnosti dovolania treba

na neho hľadieť ako na uznesenie. Ustanovenie ale výslovne ustanovuje,

že predchádzajúce odseky 1 a 2 (pripúšťajúce dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu)

neplatia, ak ide o uznesenie o trovách konania.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa a , ale sa zaoberal aj otázkou,

či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak

konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu,

spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania,

ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia

možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo

nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej

v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na odporkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci jej súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi

a odporkyni neznemožnil uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom

na zabezpečenie jej práv a oprávnených záujmov.

Odňatie možnosti pred súdom konať nemožno vidieť ani v právnych záveroch,

na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie. Ustanovenie dáva

odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou

súdu, a nie s právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie

veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti

dovolania podľa , pretože súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť

vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo účastníka.

K námietke odporkyne, že hoci počas konania pred prvostupňovým súdom viackrát

uviedla, že existuje dlh voči spoločenstvu vlastníkov bytov v bytovom dome č. X., L., túto

skutočnosť súd prvého stupňa neuviedol do zápisnice z pojednávania, ani sa s touto

skutočnosťou vo svojom rozsudku nevysporiadal, dovolací súd uvádza, že odporkyňa,

prípadne jej právny zástupca, mohli svoje výhrady proti takémuto prípadnému postupu

prvostupňového súdu uplatniť priamo na pojednávaní a žiadať o ich zachytenie

do zápisnice o pojednávaní. Nakoľko tak neurobili, nie je možné považovať tvrdenia

odporkyne za zodpovedajúce skutočnosti.

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia a , a iné vady konania v zmysle

neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie odporkyne v súlade s v spojení s , ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal

sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov

konania proti odporkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Dovolací súd priznal navrhovateľovi náhradu, ktorá spočíva

v odmene advokáta za jeden úkon právnej služby, ktorý poskytol navrhovateľovi

vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 27. augusta 2010 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

Navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu trov vo výške 253,94 € podľa § 10 ods. 1, 6 tejto

vyhlášky, čo by pri pripočítaní náhrady výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky

a miestne prepravné vo výške 7,21 € predstavovalo spolu 261,15 €. Dovolací súd, viazaný

návrhom na náhradu trov konania v zmysle , mu však priznal náhradu trov

dovolacieho konania iba v uplatnenej výške (125,40 €).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. januára 2011

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová